Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-3C/630/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Č. P., a.s., so

sídlom B., V. XXX/B,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpeného JUDr. J. G., advokátom, so sídlom B.,
P. XX. proti odporcovi R. Š., štátnemu občanovi S. R., bytom N. M. N. V., I.XXX/X. o zaplatenie 15.361,-
Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume
14.178,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia istiny 15.361,- Sk spolu so 17,6
% úrokom z omeškania od 27.09.2000 do zaplatenia. Uviedol, že odporca dňa 07.08.2000 zapríčinil

dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené vozidlo, ktoré bolo predmetom poistenia u navrhovateľa. Pri
likvidácii poistnej udalosti zaplatil navrhovateľ poistné plnenie vo výške 13.361,- Sk, čím na navrhovateľa
prešlo právo vymáhať náhradu tejto škody od odporcu.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho predmetnú dopravnú nehodu nespôsobil on ale vodič
motorového vozidla poisteného u navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov P. M. a Ľ. V., znalecké dokazovania
posudkom č. 49/2006 znalca Ing. A. P., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7S 7/02,
priestupkového spisu K. D. I. K. R. P. v T. č.p. KRP-XXX/KDI-X-XXXX,. priestupkového spisu O. D. I.
O. R. P. v N. M. N. V. č. p. ORP-XXX/DI-X-XXXX,. oboznámením ďalších nižšie uvedených listín a zistil

tento skutkový stav:

Z obsahu vyššie uvedených spisov vyplynulo, že dňa 07.08.2000 asi o 10.20 hod. došlo v N. M. N. V. na
križovatke ulíc B. a R. ku zrážke medzi odporcom, ktorý jazdil na bicykli po ulici B. a odbočoval vľavo na
vedľajšiu cestu - ul. R. a medzi svedkom P. M. jazdiacom na motorovom vozidle Škoda Octavia EČV NM
XXX.AL,ktorýodporcuvčasejehoodbočovaniapredchádzalpoľavejstrane.Rozhodnutímopriestupku
zo dňa 06.11.2000 posúdil príslušný policajný orgán konanie odporcu pri uvedenej dopravnej nehode
ako porušenie zákona č. 315/1996 Z.z. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách, teda akopriestupok a odporcovi uložil sankciu pokutu vo výške 500,- Sk. Na odvolanie odporcu proti tomuto
rozhodnutiu rozhodlo K. R. P. v T. K. D. I. dňa 15. februára 2001 tak, že odvolanie odporcu sa zamieta.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca ako žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,

ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 7S 7/02 s odôvodnením, že bol pri vyšetrovaní nehody
ukrátený na svojich právach a rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Tunajším súd rozsudkom č.k.7S 7/02-41 zo dňa 11. mája 2004 žalobu odporcu zamietol, keď postup
žalovaného policajného orgánu pri vyšetrovaní nehody a vydaní rozhodnutia o priestupku odporcu
zhodnotil ako zákonný. Proti tomuto rozhodnutiu tunajšieho súdu podal odporca ako žalobca odvolanie.

Na jeho odvolanie Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. 11So 5/04 zo dňa 14. decembra 2004 vyššie
uvedený rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného policajného orgánu - K. R. P.
v T. K. D. I. zo dňa 15. februára 2001 zrušil a vec vrátil tomuto orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia Krajský súd v Trenčíne uviedol, že žalovaným policajným orgánom konštatovaný
skutkový stav dopravnej nehody nekorešponduje s obsahom priestupkového spisu a rozhodnutie
žalovaného o tom, že dopravnú nehodu zapríčinil odporca nezodpovedá vykonaným dôkazom, resp.

je s nimi v rozpore. Bez odstránenia rozporov vo vykonanom dokazovaní a doplnenia dokazovania
nemožno podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne jednoznačne určiť, kto predmetnú dopravnú nehodu
zavinil. Proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne podal žalovaný policajný orgán dovolanie,
ktoré však bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4SžoKS 36/2005 zo dňa 20.
júla 2005 odmietnuté, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Podľa

správy K. R. PZ v T. K. D. I. zo dňa 14.09.2005 bolo konanie o priestupku odporcu, ktorého sa mal
dopustiť v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, zastavené podľa § 20 zákona o priestupkoch
dňom 22.08.2005, pretože od spáchania priestupku uplynul jeden rok.

Odporca vo svojej výpovedi k priebehu samotnej dopravnej nehody uviedol, že kým začal odbočovať
do ulice R. jazdil na bicykli po pravej krajnici v pravej časti cesty. Pred začatím odbočovania sa ohliadol

dozadu, pričom za sebou nevidel žiadne vozidlo, ukázal ľavou rukou zmenu smeru jazdy a takto zmenu
ukazoval počas celej doby, kedy sa asi po 3 až 4 metroch jazdy dostal k stredovej čiare cesty. V tom
čase nemohol odbočiť do ulice R. pre protiidúce autá a preto sa oboma rukami chytil opätovne riadidiel
bicykla a vo vzdialenosti asi 80 cm od stredovej čiary pokračoval v jazde ešte asi 8 metrov. Po prejdení
protiidúcich vozidiel začal odbočovať cez stredovú čiaru do ulice R. Vtedy začul brzdy

a z ľavej strany ho zachytilo vozidlo svedka M., ktorý jazdil v jeho smere jazdy. Táto výpoveď odporcu
sa zhoduje z jeho tvrdeniami, ktoré uviedol pri šetrení dopravnej nehody a ktoré tvrdenia sú súčasťou
vyššie uvedených priestupkových spisov.

Svedok P. M., ktorý je vodičom z povolania a na kamióne jazdí od roku 1974, vo svojej výpovedi uviedol,
že v čase, keď došlo k zrážke s odporcom sa pohyboval na ceste do N. M. N. V. na motorovom vozidle

Škoda Octavia. Po prejdení mostu vzhľadom na klesanie smerom ku svetelnej križovatke vzdialenej asi
300 až 400 metrov dal dole nohu z plynu a nechal zaradenú rýchlosť. V tom čase sa mal pohybovať
rýchlosťou asi 60 km/h. Odporcu na bicykli zbadal vo svojom jazdnom pruhu vo vzdialenosti asi 50 až
60 metrov pred sebou, pričom odporca sa pohyboval v strede ich jazdného pruhu. Odporcu videl ešte
predtým ale až keď bol od neho vzdialený 50 až 60 metrov začal ho riešiť ako prekážku. Rozhodol sa

ho obísť po ľavej strane. Keď ho takto začal obiehať odporca vystrčil ľavú ruku, pozrel sa cez plece
a začal odbočovať. Hoci svedok stupil na brzdu zrážke už nezabránil. Svedok nevedel uviesť v akej
vzdialenosti bol od odporcu, keď tento dal rukou znamenie o zmene smeru jazdy. Pri šetrení predmetnej
dopravnej nehody policajným orgánom vypovedal svedok P. M. o priebehu nehody v zásade rovnako,
hoci sa odchýlil v tom, že po prejdení mosta mal vyhodiť rýchlostný stupeň, zaradiť neutrál a že odporcu

zbadal vo vzdialenosti asi 20 metrov pred sebou. Svedok pred policajným orgánom ešte uviedol, že
odporcu začal obiehať až po prejdení protiidúcich vozidiel.

Svedok Ľ. V. uviedol, že na miesto nehody prišiel krátko po zrážke. Podľa neho svedok M. súhlasil
pri rozhovore s ním a odporcom, že odporcovi poobede zavolá, príde za ním a vyrovná sa s ním za
roztrhané oblečenie. O spôsobe jazdy pred zrážkou mal svedok M. uviesť, že hore na moste vyhodil

rýchlosť a dole schádzal rýchlosťou asi 70 až 80 km/h.Na zistenie priebehu a príčin predmetnej dopravnej nehody ustanovil súd v konaní znalca Ing. A. P.,
ktorý súdu dňa 23.11.2006 podal na podklade obsahu priestupkových spisov, výpovedí odporcu i svedka
P. M. i obhliadke miesta dopravnej nehody znalecký posudok č. 49/2006. V posudku znalec uviedol

svoje zistenia o priebehu dopravnej nehody, konštatoval, že je technicky neprijateľné, aby odporca
jazdil pred vlastným odbočovaním cca 1 m od stredovej čiary a určil, že pred vlastným odbočovaním
sa vzhľadom na prijateľnú oblasť miesta zrážky a ostatné údaje sa odporca pohyboval cca v strede
jazdného pruhu, ktorý má podľa meraní znalca pri obhliadke miesta dopravnej nehody cca 3,5 m. Znalec
tiež v posudku uviedol, že vzhľadom na merania vzdialeností vykonané pri obhliadke miesta dopravnej

nehodyjetechnickyprijateľnétvrdenieodporcu,ževčasepredpremiestnenímdostredujazdnéhopruhu
sa obzrel dozadu a nevidel za sebou žiadne vozidlá. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že v čase
pred začatím premiestňovania odporcu od pravého okraja vozovky do stredu pravého jazdného pruhu sa
vozidlo svedka M. mohlo od východiskového bodu merania (stĺp elektrického vedenia nachádzajúci sa
vľavo za križovatkou ulici B. a ulice R. v smere jazdy odporcu a svedka M.) nachádzať minimálne 180 m,
pričom rozhľadová vzdialenosť na tejto ceste v smere jazdy odporcu a svedka M. je cca 195 m. Ohľadne

vlastnej príčiny dopravnej nehody znalec uviedol, že je otázkou právnou, či odporca mal povinnosť
predpokladať, že v danej dopravnej situácii môže byť predchádzaný vľavo v rozpore s pravidlami cestnej
premávky

asohľadomnatútoskutočnosťmávyhodnocovaťsituáciuzaseboupredzačatímodbočovaniavľavocca
zo stredu jazdného pruhu vozovky. Ak by túto povinnosť odporca nemal tak znalec za príčinu dopravnej

nehody z technického hľadiska označuje nesprávnu techniku jazdy vodiča M. a to predchádzanie pred
ním jazdiaceho bicykla po prejdení protiidúcich vozidiel bez dodržania bezpečného bočného odstupu. Ak
by naopak odporca vyššie uvedenú povinnosť mal, potom znalec označuje dve príčiny vzniku dopravnej
nehody a to už uvedenú nesprávnu techniku jazdy vodiča M. ako aj nesprávny spôsob odbočovania
odporcu, keď sa odporca pred začatím natáčania riadidiel bicykla vľavo cca zo a stredu pravého

jazdného pruhu nepresvedčil o situácii za sebou a odbočením vľavo ohrozil za sebou jazdiaceho vodiča
M..

Pri uvedenej dopravnej nehode došlo okrem iného k poškodeniu predmetného motorového vozidla
Škoda Octavia, ktoré bolo predmetom poistenia majetku pre prípad jeho poškodenia podľa poistnej
zmluvy č. 8000183628 uzatvorenej dňa 8. júla 1999 medzi navrhovateľom ako poisťovňou a

spoločnosťou O. L., a.s., B.. Za opravu poškodenia vozidla bolo podľa navrhovateľom predložených
faktúr a likvidačného protokolu č. 9010001023 zaplatené 18.894,- Sk. Následne podľa likvidačného
protokolu a výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 27.09.2000 bolo svedkovi P. M. zo strany navrhovateľa
vyplatené na uvedenú škodu poistné plnenie 13.361,- Sk, keď navrhovateľ predtým od výšky škody
odpočítal DPH a spoluúčasť 2.000,- Sk.

V zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby
neohrozilbezpečnosťaplynulosťcestnejpremávky;pritomjepovinnýprispôsobiťsvojesprávanienajmä
stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.V konaní nebolo sporné, že odporca a svedok P. M. boli účastníkmi dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa
07.08.2000 a pri ktorej nehode bolo poškodené vozidlo Škoda Octavia, na ktorom menovaný svedok
jazdil. Toto vyplynulo z výpovedí odporcu i svedkov M. a V. ako aj z priestupkových spisov. Listinnými

dôkazmi - poistnou zmluvou, faktúrami, likvidačnou správou a výpisom z účtu navrhovateľa bolo ďalej
preukázané, že predmetné vozidlo, ktoré bolo pre prípad poškodenie poistené u navrhovateľa

ako poisťovne bolo pri predmetnej dopravnej nehode poškodené a za opravu tohto poškodenia bolo
zaplatené 18.894,- Sk. Po odpočítaní DPH a spoluúčasti vyplatil navrhovateľ na túto škodu poistné
plnenie 13.361,- Sk.

V zmysle citovaného ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka tak na navrhovateľa ako poistiteľa

prešlo právo na náhradu škody do výšky poistného plnenie a to proti tomu, kto za škodu zodpovedá.
Podľa navrhovateľa touto osobou je odporca, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu, keď dostatočne
nepredvídal situáciu v cestnej premávke a začal odbočovať tým spôsobom, že ohrozil za sebou
jazdiaceho svedka P. M. a zapríčinil predmetnú dopravnú nehodu. Ak by takéto správanie sa odporcu
bolo preukázané, odporca by ním porušil svoju právnu povinnosť ustanovenú v § 3 zákona o premávke

na pozemných komunikáciách (správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky a prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke) v dôsledku čoho
následne vznikla škoda, za ktorú potom odporca zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V konaní však podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by odporca porušil nejakú právnu povinnosť,
čoho následkom by bola predmetná dopravná nehoda a teda aj vznik škody na vozidle Škoda Octavia.

Z podaného znaleckého posudku vyplynulo, že pre určenie príčiny predmetnej dopravnej nehody
je potrebné zodpovedať na otázku, či mal odporca povinnosť predpokladať, že v danej dopravnej
situácii môže byť predchádzaný vľavo v rozpore s pravidlami cestnej premávky a s ohľadom na túto
skutočnosť má povinnosť vyhodnocovať situáciu za sebou pred začatím odbočovania vľavo cca zo
stredu jazdného pruhu vozovky. Podľa súdu odporca ako účastník cestnej premávky má povinnosť

správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a je
aj povinný prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke (citované ustanovenie § 3 zákona o
premávke na pozemných komunikáciách). Je teda povinný pred začatím odbočovania presvedčiť sa o
situácii za sebou, dať znamenie o zmene smeru jazdy a odbočovaním neohroziť ostatných účastníkov
cestnej premávky. Tieto povinnosti odporca podľa súdu splnil, keď jeho výpoveďou v tomto konaní ako aj

výpoveďami v konaní o priestupku bolo preukázané, že pred začatím odbočovania sa odporca ohliadol
dozadu, dal znemenie o zmene smeru jazdy a začal odbočovať doľava. Odbočovací manéver nemohol
dokončiť pre protiidúce vozidlá a preto zostal jazdiť zaradený pri stredovej čiare s tým, že riadidlá bicykla
opätovne uchopil oboma rukami. V tejto pozícii ho podľa svojej výpovede zbadal svedok M. jazdiaci za
ním. Tu je potrebné poznamenať, že podľa súdu nemal odporca povinnosť ukazovať rukou zmenu smery

jazdy a presviedčať sa o situácii za sebou počas celej doby odbočovania. Vzhľadom na situáciu v čase
vzniku dopravnej nehody (protiidúce autá, ktoré potvrdili obaja účastníci nehody ako aj skutočnosť, že
odporca v čase začatia odbočovania sa pozrel dozadu a nevidel žiadne autá v svojom jazdnom pruhu,
čo je podľa znalca technicky prijateľné tvrdenie) bolo len prirodzené, že odporca sa oboma rukami
chopil riadidiel bicykla a zostal zaradený v strede svojho jazdného pruhu a v odbočovaní pokračoval

po prejdení protiidúcich vozidiel. Na druhej strane zo znaleckého posudku vyplýva, že svedok M. mal
pred miesto zrážky dostatočný rozhľad (cca 195 m) a pri začatí odbočovania odporcu (premiestnenie
od pravého okraja vozovky do cca stredu pravého jazdného pruhu) bol od miesta zrážky vzdialený asi
180 m. Menovaný svedok tak mal dostatočnú vzdialenosť na to, aby registroval odbočovanie odporcu
a prispôsobil tejto situácii svoju jazdu a dodržal tak bezpečný odstup od odporcu pri jeho predbiehaní.

Sám svedok však uviedol, že odporcu

ako prekážku začal registrovať až vo vzdialenosti 60 m pred sebou. Podľa názoru súdu to bol práve
svedok M. jazdiaci s vozidlom za odporcom, ktorý mal vzhľadom na svoje pomery (vodič z povolania od
roku 1974) a okolnosti (premiestňovanie odporcu od pravého okraja vozovky, dostatočná vzdialenosť
od odporcu, následný pohyb odporcu v strede jazdného pruhu) predpokladať a vyhodnocovať situáciu

v cestnej premávke tak, že odporca odbočuje do vedľajšej ulice a mal dodržať pri predbiehaní odporcu
bezpečný bočný odstup.Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že odporca svojím správaním neporušil žiadnu povinnosť
ustanovenú v zákone o premávke na pozemných komunikáciách, či inú právnu povinnosť a nemôže tak
byť daná jeho zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri predmetnej dopravnej nehode. Súd preto návrh

navrhovateľa na náhradu škody proti odporcovi ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd
vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva, hoci by mu inak podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ako
úspešnému účastníkovi patrila.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má

podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie
sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže súd návrh navrhovateľa zamietol, bol
navrhovateľ v konaní neúspešný a súd mu preto uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume
14.178,- Sk, ktorá suma predstavuje časť znaleckej odmeny, ktorá bola vyplatená znalcovi Ing. P. z
rozpočtových prostriedkov súdu, pretože nebola krytá zálohou, ktorú na trovy znaleckého dokazovania

navrhovateľ zložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa odporca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.