Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/414/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčín,samosudcomMgr.,Ing.MiroslavomManďákom,vprávnejvecinavrhovateľaS.R.,

zastúpená M. H. S., B., M. XX,. IČO XXXXXX,. proti odporcovi D. H., a. s. „. T., K. X,. IČO XXXXXXXX,.
práv. zast. JUDr. M. Č., advokátom zo spoločnost B. L., s. r. o., advokátska kancelária so sídlom B., M.
X o zaplatenie 4.233.192,- Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 54.878,- Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia čiastky 4.233.192,- Sk s prísl..
Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.1996 odporca nadobudol do vlastníctva

administratívnu budovu súp. č. XX s pozemkom parc. č. 984 o výmere 654 m2 v k. ú. Z. za dohodnutú
kúpnu cenu 5.533.192,- Sk. Odporca sa v zmluve zaviazal kúpnu cenu zaplatiť do 30 dní po schválení
tejto kúpnej zmluvy M. F. S.. K uvedenému schváleniu došlo dňa 01.04.1996, takže kúpna cena sa
stala splatnou 30.04.1996. Odporca z kúpnej ceny uhradil dňa 24.06.1997 čiastku 300.000,- Sk,
dňa 30.11.1999 čiastku 300.000,- Sk, dňa 30.06.2000 čiastku 350.000,- Sk a dňa 31.08.2001 čiastku
350.000,- Sk. Zostáva teda uhradiť ešte dlh 4.233.192,- Sk, ktorého zaplatenia odporca, čo do dôvodu i
výškypísomneuznal listinouzodňa07.05.1999,č.j.18/99/VP-Hlanáslednelistinouzodňa13.07.1999,
č. j. KP/125/99/Hl.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania, pretože odo dňa
splatnosti kúpnej ceny uplynula doba dlhšia ako 3 roky. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že listina
zo dňa 07.05.1999 č. j. 18/99/VP-Hl a listina zo dňa 13.07.1999 č. j. KP/125/99/Hl sú uznaniami dlhu,
nakoľko neobsahujú zákonom predpísané náležitosti; napr. v listine zo dňa 07.05.1999 č. j. 18/99/VP-
Hl nie je vyjadrená ani výška dlhu ani právny dôvod. Navyše obe listiny boli vyhotovené v čase, keď
už bol dlh premlčaný, a v takomto prípade je uznanie dlhu účinné len ak dlžník vedel o premlčaní tohto
dlhu, čo v danom prípade nie je splnené.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to taktiež i z predmetnej kúpnej zmluvy v spojení so

schválením M. F. S. zo dňa 01.04.1996, že odporca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.1996
nadobudol vlastnícke právo k administratívnej budove súp. č. XX s pozemkom parc. č. 984 o výmere 654m2 v k. ú. Z. za dohodnutú kúpnu cenu 5.533.192,- Sk s dátumom splatnosti do 30.04.1996. K uvedenej
zmluve neexistovali žiadne dodatky, nebola prijatá ani žiadna dohoda o splátkovom kalendári. Medzi
stranami taktiež nebolo sporné, že nedoplatok na kúpnej cene predstavuje žalovanú čiastku 4.233.192,-

Sk.

Z korešpondencie medzi stranami súd zistil, že listom zo dňa 07.05.1999, č. j. 18/99/VP-Hl odporca
reagoval na výzvu navrhovateľa zo dňa 29.04.1999, ktorou ho upozornil na jeho platobnú povinnosť,
ktorá je predmetom tohto sporu v tom smere, že výzva navrhovateľa je dôvodná, že sa oprávnene
domáha plnenia, aktuálna finančná situácia odporcu však neumožňuje splniť predmetný záväzok v

plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol navrhovateľovi o celej situácii rokovať. Na
základe výzvy navrhovateľa č. 2824/1999-1000-010 o predloženie splátkového kalendára na umorenie
predmetného záväzku v plnom rozsahu odporca zaslal navrhovateľovi list zo dňa 13.07.1999, č.
j. KP/125/99/Hl obsahujúci splátkový kalendár na obdobie od 30.11.1999 do 30.11.2003 s tým, že
vzhľadom na finančnú situáciu odporca predpokladá, že uvedený splátkový kalendár bude schopný
plniť. Listom zo dňa 06.08.1999 č. 1233/1999-1000 navrhovateľ reagoval na list odporcu zo dňa

13.07.1999, č. j. KP/125/99/Hl a požiadal odporcu o skrátenie navrhnutého splátkového kalendára na
čo najkratší termín. Listom zo dňa 29.09.1999, č. j. KP/204/99/Hl odporca oznámil navrhovateľovi, že
jeho požiadavke na skrátenie splátkového kalendára uvedenej v liste č. 1233-1999-1000 nie je možné
pre nedostatok finančných zdrojov vyhovieť.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Najprv sa súd zaoberal odporcom vznesenou námietkou premlčania a s tým súvisiacim tvrdením
navrhovateľa o uznaní dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( pokiaľ nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz ). Podľa výsledkov dokazovania všeobecná trojročná premlčacia doba
začala bežať odo dňa 01.05.1996, kedy vznikla navrhovateľovi možnosť na základe jeho práva
podať žalobný návrh, teda keď bol actio nata a skončila 01.05.1999.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznanie dlhu je samostatným
zabezpečovacím inštitútom; zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Okrem
všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony ( § 34 a nasl. Obč. zák. ) sa k jeho platnosti

vyžaduje písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky, pretože
ak má mať písomné uznanie dlhu dlžníkom právne dôsledky uvedené v ust. § 558 Obč. zák. v spojení
s § 110 ods. 1 Obč. zák. ( t. j. dôsledky v podobe pretrhnutia premlčania ), je nutné, aby došlo jednak
k uznaniu dlhu čo do dôvodu tak aj čo do výšky a jednak k prísľubu tento dlhu zaplatiť. Pokiaľ ide o
uznaniedlhučododôvodu,nemusísícebyťtentodôvodvždyvlistineobsahujúcejuznaniedlhuuvedený

výslovne,alemusíbyťjednoznačnedôvoditeľný,napr.odkazomnaupomienkuozaplateniedlhu,vktorej
je dôvod dlhu výslovne obsiahnutý. Rovnako tak uznanie dlhu čo do jeho výšky musí byť vyjadrený tak,
aby výška bola objektívne určiteľná. Pre právnu perfektnosť prísľubu dlžníka zaplatiť dlh podľa § 558
Obč. zák. je nevyhnutné, aby prísľub bol učinený v písomnej forme a aby obsahoval výslovný záväzok
dlžníka uspokojiť konkrétny dlh veriteľa.

Pretože uznanie dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná
forma ( § 40 ods. 1 Obč. zák. ), musí byť určitosť prejavu prísľubu zaplatiť dlh, prejavu vôle uznať
dlh čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že dlžníkovi, ktorý
jednostranný právny úkon učinil, príp. veriteľovi, ktorému bol tento úkon adresovaný bol jasný ako dôvoduznávaného dlhu tak i jeho výška a prísľub dlh zaplatiť, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť
písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodne
pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Ak teda nie je určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu

a výšky a prísľub dlh zaplatiť daná obsahom listiny, na ktorú je zaznamenaný, nejde o platné uznanie
dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že sporné písomnosti, a to menovite listina
zo dňa 07.05.1999 č. j. 18/99/VP-Hl ani listina zo dňa 13.07.1999 č. j. KP/125/99/Hl nevyhnutné
náležitosti uznania dlhu v zmysle ust. § 558 Obč. zák. nespĺňajú; chýba v nich totiž výslovné vyjadrenie

prísľubu odporcu ako dlžníka navrhovateľovi ako veriteľovi v tej ktorej listine dlžnú čiastku uhradiť.
Z listiny zo dňa 07.05.1999 č. j. 18/99/VP-Hl navyše nemožno vyvodiť ani dôvod ani výšku dlhu. Z
jazykového vyjadreniavlistinezodňa13.07.1999č.j.KP/125/99/Hl„poprehodnoteníočakávanéhotoku
financií v budúcnosti predpokladám, že budeme schopní plniť nasledujúci splátkový kalendár“ nemožno
bez rozumných pochybností ustáliť, že odporca týmto spôsobom dal prísľub splatenia dlhu, t. j. obsah
vôle odporcu vtelený do uvedeného slovného spojenia nie je ani výkladom v zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák.

objektívne pochopiteľný, čo znamená, že jeho vôľa nebola prejavená určite a zrozumiteľne. S poukazom
na predchádzajúci odsek pojednávajúci o náležitostiach písomného právneho úkonu je bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že uvedené listiny nemajú formálne náležitosti uznania dlhu. Pre úplnosť súd
dodáva, žeipísomnéprávneúkonypodliehajúvýkladu,avšaksobmedzením,ktorévyplývazozvláštnej
( písomnej ) formy úkonu, a to, že výkladom nemožno doplňovať to, čo v príslušnej listine obsiahnuté

nie je. Navyše, vychádzajúc zo vzájomnej korešpondencie účastníkov, ktorá súdu poslúžila ako širší
kontext správania sa účastníkov k pochopeniu, čo vlastne odporca po materiálnej stránke chcel svojimi
spornými právnymi úkonmi dosiahnuť, odhliadnuc od formálnych nedostatkov uznávacieho prejavu, je
súd toho názoru, že sporné listiny, najmä listina zo dňa 13.07.1999 č. j. KP/125/99/Hl je obsahovo
nie uznaním dlhu, ale návrhom odporcu na povolenie splátkového kalendára, ktorý však protistrana

neprijala. To, že i navrhovateľ uvedenú listinu považoval za návrh na povolenie splátkového kalendára
priamo vyplýva z listu navrhovateľa zo dňa 06.08.1999 č. 1233/1999-1000 v ktorom sám navrhovateľ
túto listinu výslovne popísal ako návrh splátkového kalendára vo veci uhradenia záväzku za odplatný
prevod budovy K. č. X, T.. Pre perfektnosť uznania dlhu teda neboli v danom prípade splnené nielen
formálne ale ani materiálne náležitosti právneho úkonu.

Keďže súd vyslovil, že sporné listiny nemajú náležitosti uznania dlhu, bolo z hľadisku výsledku konania
nadbytočné sa zaoberať otázkou vedomosti resp. nevedomosti odporcu, že dlh, ktorého sa sporný
právny úkon týkal, bol premlčaný. Preto súd v konaní nepripustil návrhy na doplnenie dokazovania v
tomto smere.

Vychádzajúc zo záveru súdu, týkajúceho sa posúdenia platnosti uznania dlhu, je potom zrejmé, že v

posudzovanom prípade nemohlo dôjsť v zmysle § 110 Obč. zák. uznaním dlhu k založeniu behu novej
premlčacej doby. Pretože po vykonanom dokazovaní je nesporné, že pohľadávka navrhovateľa sa
stala splatnou 01.05.1996 a navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde 02.05.2002, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, musel súd konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie
kúpnej ceny je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke odporcu - priznať ( § 100 ods. 1

Obč. zák. ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania,
ktoré sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 21.250,- Sk zvýšenými o
19% DPH 8.075,- Sk, režijný paušál 1 x 150,- Sk a 1 x 164,- Sk, cestovné 2.897,- Sk a strata času
1.092,- Sk za 4 polhod. po 273,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.