Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8C/236/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. T., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom D. XX,. v konaní zastúpenej JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom
T., P. B. XX. proti odporcovi A. D., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. XX,. v konaní
zastúpenému JUDr. O. P., advokátom, so sídlom P. B., Ž. XX/XX. o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 407,81 eur, k rukám
JUDr. O. P., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa po konečnej úprave svojho návrhu na začatie konania domáhala, aby súd odporcovi
uložil povinnosť uviesť stodolu stojacu na parcele č. 337 k.ú. D. do pôvodného stavu alebo zaplatiť

náhradu škody v sume 50.000,- Sk /v prepočte konverzným kurzom 1.659,70 eur/. Uviedla, že po svojom
otcovi Š. C. zdedila predmetnú stodolu. Dňa 17.9.1999 sa do nej vlámal odporca z vedľajšieho pozemku.
Rôznymi podvodmi sa odporca snažil získať stodolu do svojho vlastníctva, Keď sa mu to nepodarilo,
rozbil ju tak, že sa nedá používať a jej oprava bude stáť 50.000,- Sk.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. podľa neho je predmetná stodola ako aj pozemok parc.č.
337, na ktorom stojí, jeho vlastníctvom. Navrhovateľka túto skutočnosť nechce akceptovať, hoci bola
potvrdená vo viacerých súdnych konaniach, ktoré proti odporcovi viedla.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu listín nižšie uvedených
a zistil tento skutkový stav:

V pozemno-knižnej vložke č. 141 pre k.ú. D. boli zapísané nehnuteľnosti - pozemky parc.č. 64/1, 64/2,

66/4 a 67 ako aj dom súp.č. 63 postavený na pozemku parc.č. 67, ktoré nehnuteľnosti boli podľa
posledného stavu zápisu v podielovom spoluvlastníctve Š. C. v podiele 6/40, J. C. v podiele 6/40, M.
C. v podiele 6/40, F. C. 6/40, Š. C. M. v podiele 3/40, K. C. M. v podiele 3/40, Š. C. v podiele 2/40,
J. C. v podiele 2/40, F. C. v podiele 2/40, M. Z. rod. C. v podiele 2/40 a V. M. v podiele 2/40. Kúpnou
zmluvou vo forme notárskej zápisnice zn. N 399/70 , Nz 442/70 Š. N. v P. B. zo dňa 14.10.1970 predali
spoluvlastníci M. Z. rod. C. a F. C. svoje podiely 8/40 na parc.č. 67, 64/1 a 64/2 Š. C. a J. C.. Podľa
identifikácie parciel S. G. v P. B. zo dňa 3.9.1970 pkn parcely č. 64/1, 64/2, 66/4 a 67 z vložky č. 141

zodpovedali parceliam č. 64/1, 64/2 a 67, pričom pri zakladaní komplexnej EN bol založený na ne LV č.
231. Z rozhodnutia Š. N. v P. B. č.k. 1D 901/80-54 zo dňa 3. apríla 1981 vyplynulo, že týmto rozhodnutímbolo vyporiadané dedičstvo po Š. C., zomr. XX.X.XXXX. tak, že nehnuteľnosti v k.ú. D. - rodinný dom
súp.č. 45 v podiele 35/40, parcely č. 67, 64/1, 64/2, každá v podiele 35/40 a parc.č. 66/2 v podiele 9/20
nadobudli dedičky A. K., rod. C. a M. T., rod. C., každý v podiele ?. Z LV č. 231 Evidencie nehnuteľností

zo dňa 29.10.1991 potom vyplýva, že na ňom boli evidované parcely č. 338/1 s domom súp.č. 45, č.
343, 344 a 338/2, ktoré boli v spoluvlastníctve K. C. v podiele 3/40, V. M. v podiele 2/40, A. K. v podiele
35/80 a M. T. v podiele 35/80.

V pozemno-knižnej vložke č. 803 pre k.ú. D. boli zapísané nehnuteľnosti - pozemky parc.č. 65/1, 65/2,
66/3 a 68 ako aj dom súp.č. 62 postavený na pozemku parc.č. 68, ktoré nehnuteľnosti boli podľa

posledného stavu zápisu v podielovom spoluvlastníctve E. T. v podiele ?, J. D. v podiele 3/8 a A. D.,
rod. T. v podiele 3/8. E. T. nadobudol svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach právnym titulom
dedenia (20. mája 1936 č.d. 1561) a na základe skutočnej držby a rozdelenia (1. júna 1937). J. D. a
A. D., rod. T. svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudli titulom kúpnopredajnej zmluvy zo
dňa 9. augusta 1947. Tieto nehnuteľnosti boli podľa zápisu v časti B. Vlastníctvo prepísaná do pozemno-
knižnej vložky č. 803 odčlenením z vložky č. 275. Navrhovateľka sa uvedený zápis vlastníckych práv v

pozemno-knižnej vložke č. 803 snažila spochybniť predložením predajnej zmluvy zo dňa 18. júla 1902
v maďarskom jazyku. K tejto zmluve doložila vlastný preklad, podľa ktorého mal T. rod. C. M. predať J.
C. a jeho žene A., rod. K. dom a obytnú chalupu a ostatné k tomu patriace hospodárske budovy, dvor
a záhradu ako aj záhumnie a ornú pôdu a všetko čo k tomu patrí, zapísané vo vložke 3 dediny D. N. V..
Z prekladu zmluvy, ktorý navrhovateľka predložila je zjavné, že predmetom zmluvy neboli nehnuteľnosti

zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 803, resp. 275. Keďže aj zápisy vlastníckych práv v pozemno-
knižnej vložke č. 803 pochádzajú z doby neskoršej ako je datovaná zmluva predložené navrhovateľkou,
dospel súd k záveru, že predložené zmluva nijako nespochybňuje zápis vlastníckych práv v pozemno-
knižnej vložke č. 803 pre k.ú. D..

Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 14C/739/2001zo dňa 31.3.2008 bol zamietnutý návrh navrhovateľky

M. T., ktorá sa proti odporcovi J. D. domáhala určenie, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. D., zapísaných na LV č. 230 ako parc.č. 336, parc.č. 337, parc.č. 338/2 a parc.č. 339 ako i dom
súp.č. 44. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že parc.č. 336,337, 338/2 a 339 pochádzajú z pôvodnej pkn. vložky č. 803 v k.ú. D. a mali pôvodné
parc.č. 65/1, 65/2, 66/3, 68 a dom súp.č. 44 mal pôvodne súp.č. 62. Navrhovateľka zdedila po svojom

otcovi parcely nachádzajúce sa v k.ú. D. zapísané v pkn. vložke č. 141 ako parc.č. 64/1, 64/2, 66/4,
67 a dom súp.č. 63 /dnes súp.č. 45/. Podľa identifikácie zodpovedajú uvedené pkn parcely súčasným
parceliamnasledovne:pknparc.č.64/1jevsúčasnostiparc.č.344a343,pknparc.č.64/2jevsúčasnosti
parc.č. 343, pkn parc.č. 66/4 je v súčasnosti parc.č. 338/1 a 340 a pkn parc.č. 67 je v súčasnosti parc.č.
338/1. Parcely, ktoré navrhovateľka zdedila tak nie sú totožné s tými, ktoré dnes vlastní odporca a

navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by vlastnícke právo
odporcu spochybnili. Uvedené rozhodnutie tunajšieho súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne ako súdu odvolacieho sp.zn. 19Co/231/2008 zo dňa 24.9.2009.

Podľa LV č. 230 pre k.ú. D. je odporca vedený v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník pozemkov
parc.č. 336, 337, 338/2 a 339.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 420 ods.1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Z uvedených ustanovení §§ 420, 442 a 444 Občianskeho zákonníka vyplýva, že inštitút zodpovednosti

za škodu upravený v Občianskom zákonníku chráni vlastníctvo fyzických a právnických osôb, život a
zdravie osôb i ich nehmotné statky pred ujmou, škodou, ktorá sa môže prejaviť na majetku /skutočná
škoda, ušlý zisk/ alebo na zdraví /bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia/. Ak k takejto ujme, škode
dôjde, má poškodený, teda ten na koho majetku alebo zdraví došlo k ujme, ku škode, právo na jej
náhradu. Náhrada sa potom poskytuje v peniazoch alebo uvedením do predošlého stavu.

V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka domáha náhrady škody, ktorá mala byť odporcom

spôsobená na stodole postavenej na pozemku parc. č. 337 v k.ú. D. a to uvedením do predošlého
stavu alebo zaplatením sumy 1.659,70 eur /50.000,- Sk v prepočte konverzným kurzom/. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že predmetný pozemok parc.č. 337 je vo výlučnom vlastníctve odporcu.
Aj keď toto navrhovateľka popiera táto skutočnosť bola vo vzťahu medzi účastníkmi aj právoplatne
judikovaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 14C/739/2001zo dňa 31.3.2008, ktorý je pre účastníkov

záväzný /§ 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku/ a súd z neho v tomto konaní preto vychádzal.
Čo sa týka samotnej stodoly, ktorá je postavená na uvedenom pozemku, navrhovateľka netvrdila ani
nepreukazovala súdu, že by táto stavba mala mať iný vlastnícky režim ako samotný pozemok parc.č.
337. Sama navrhovateľka svoje vlastníctvo predmetnej stodoly dovodzovala zo svojho vlastníctva
pozemku parc.č. 337. Keďže ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by vlastnícke právo stodoly

malo patriť inej osobe ako vlastníkovi pozemku, na ktorom je táto stodola postavená, dospel súd k
záveru, že odporca je popri pozemku parc.č. 337 vlastníkom i na ňom postavenej stodoly, na ktorej mal
podľa navrhovateľky spôsobiť škodu. Z uvedeného potom vyplýva, že ak došlo na predmetnej stodole ku
škode, došlo k ujme na majetku odporcu a tento a nie navrhovateľka je poškodený. Vo vlastnom zmysle
slova potom ani nejde o škodu, hoci mohlo dôjsť k ujme na majetku, keď odporca ako vlastník má právo

podľa § 123 Občianskeho zákonníka nakladať s predmetom svojho vlastníctva a toto právo vlastníka
zahŕňa aj oprávnenie poškodiť, či zničiť vec.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, pretože
tvrdeným poškodením stodoly postavenej na pozemku parc.č. 337 nedošlo ku škode na jej majetku a
navrhovateľka tak nie je poškodenou, ktorá by sa mohla domáhať náhrady takejto škody. Preto súd

návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia uložil súd navrhovateľke zaplatiť v konaní úspešnému
odporcovi náhradu trov tohto konania v sume 407,81 eur. Uvedená suma predstavuje trovy právneho

zastúpenia odporcu v konaní, konkrétne tarifnú odmenu 71,37 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia +
režijný paušál 4,98 eur, tarifnú odmenu 71,37 eur za písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania
+ režijný paušál 4,98 eur, tarifnú odmenu 71,37 eur za účasť na pojednávaní na súde dňa 23.10.2006
+ režijný paušál 5,44 eur, tarifnú odmenu 71,37 eur za účasť na pojednávaní na súde dňa 27.5.2010 +
režijný paušál 7,21 eur, cestovné za cestu z P. B. do T. a späť pri pojednávaní dňa 23.10.2006 v sume

7,64 eur, náhradu za stratu času pri ceste dňa 23.10.2006 v sume 36,11 eur /4 aj začaté polhodiny á
9,027 eur/, cestovné za cestu z P. B. do T. a späť pri pojednávaní dňa 23.10.2006 v sume 7,89 eur,
náhrada za stratu času pri ceste dňa 27.5.2010 v sume 48,08 eur /4 aj začaté polhodiny á 12,02 eur/.

Výšku tarifnej odmeny za úkony vykonané v roku 2005 a 2006 stanovil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom

do 31.12.2008, v súlade s tarifnou hodnotou, ktorú predstavoval predmet sporu 50.000,- Sk. Tarifná
odmena tak bola 1.250,- Sk + 300,- Sk za každých aj začatých 10.000,- Sk prevyšujúcich sumu 20.000,-
Sk, teda 1.250,- Sk + 3 x 300,- Sk = 2.150,- Sk, čo v prepočte konverzným kurzom je 71,37 eur. Výšku
tarifnej odmeny za úkon vykonaný v roku 2010 stanovil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od 1.1.2009,
v súlade s tarifnou hodnotou, ktorú predstavoval predmet sporu 1.659,70 eur /50.000,- Sk v prepočte
konverzným kurzom/. Tarifná odmena tak bola 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94

euraprevyšujúcichsumu663,88eura,teda41,49eur+3x9,96eur=71,37eur.Výškarežijnéhopaušálu
bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2005
prvé dva úkony právnej pomoci), pre rok 2006 /úkon účasti na pojednávaní dňa 23.10.2006/ a pre rok
2010 /účasť na pojednávaní dňa 27.5.2010/. Cestovné bolo určené v súlade s § 16 ods. 4 uvedenej
vyhlášky podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ako náhrada za spotrebované pohonné

hmoty pri 90 km cesty z P. B. do T. a späť, cene benzínu 1,23 eur / l pri ceste dňa 23.10.2006, resp.
1,29 eur / l pri ceste dňa 27.5.2010 a priemernej spotrebe použitého vozidla 6,8 l / 100 km, teda pri
prvej ceste 6,21 l x 1,23 eur a pri druhej ceste 6,21 l x 1,29 eur. Náhrada za stratu času pri cestách
dňa 23.10.2006 a 27.5.2010 bola určená podľa § 17 ods. 1 uvedenej vyhlášky ako jedna šesťdesiatina
výpočtového základu pre rok 2006, resp. 2010 za každú aj začatú polhodinu cesty z P. B. do T. a späť.

Hoci si navrhovateľ uplatnil pri prvých dvoch úkonoch právnej pomoci svojho právneho zástupcu tarifnú

odmenu 8.150,- Sk za jeden úkon, vychádzajúc z hodnoty konania 327.929,- Sk. Súd z takejto hodnoty
nevychádzal a pre všetky úkony považoval za základ tarifnú hodnotu 50.000,- Sk, resp. 1.659,70 eur.
Aj keď navrhovateľka na začiatku konania uvádzala vo svojich podaniach náhradu škody v celkovej
výške 327.929,- Sk, jej podania boli nezrozumiteľné, vzájomne si odporujúce, pretože navrhovateľka v
nich neustále menila osoby, proti ktorým návrh smeruje i nároky, ktoré si proti nim uplatňuje. Súd preto

vychádzal z hodnoty sporu 50.000,- Sk /1.659,70 eur/, na ktorý nárok navrhovateľky naposledy upravila
svoj návrh na začatie konania tak, aby bol spôsobilý prejednania a rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľka domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.