Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. september 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/1/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľky E. K., bytom

T., O. XX,. zastúpenej JUDr. I. K., advokátom, T., H. X proti odporkyni Ľ. M., bytom H. - Š., O. XXX/
XX,. zastúpenej JUDr. J. G., advokátom, T., T. T. XX. o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu
a vypratanie bytu s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu č. XX. v obytnom
dome č. XXX/XX na ul. S. v T. T., uzavretá dňa 02.10.2003 medzi odporkyňou Ľ. M. a zomr. J. B., je
neplatná.

Odporkyňa j e p o v i n n á vypratať družstevný byt č. XX v obytnom dome č. XXX/XX na ul. S. v T. T.,
pozostávajúci z jednej izby, kuchynského kúta s príslušenstvom, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a návrh z a m i e t a.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania 22.929,- Sk a zaplatiť ich JUDr. I.
K., advokátovi, T., H. X,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Trenčín súdny poplatok 1.000,- Sk do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.12.2004 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že dohoda o prevode členských
práv a povinností zo dňa 02.10.2003, uzavretá odporkyňou a nebohým J. B., naposledy bytom T. T., S.
XXX/XX,. byt č. XX,. je neplatná. Taktiež je neplatná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu č. XX. na ul. S.
č. XXX/XX, T. T., uzavretá medzi odporkyňou a Bytovým družstvom. Zároveň žiadala priznať náhradu
trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou dedičkou po nebohom J. B., ktorý bol jej otcom. Odporkyňa ho
mesiac pred smrťou nebohého od rodiny celkom izolovala vo vážnom zdravotnom stave. Odviezla ho
k sebe do miesta trvalého bydliska, vylúčila akúkoľvek komunikáciu s rodinou a vydávala sa za jeho
družku. V takomto vážnom stave dňa 02.10.2003 podpísal predmetnú dohodu a dňa 16.10.2003 zomrel.
Hneď dňa 16.10.2003 v dopoludňajších hodinách došlo k uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí
bytu medzi odporkyňou a B. D. T. T.. Tu odporkyňa vyhlásila, že byt bude užívať spolu s J. B., i keď
vedela, že tento už zomrel. Odporkyňa zneužila znalosť zdravotného stavu nebohého a primäla ho kpodpísaniu predmetnej dohody. Ide o zrejmú neplatnosť právneho úkonu, lebo predmetná dohoda sa
prieči dobrým mravom.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.05.2004, v ktorom uviedla, že je

otázne, či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných právnych
úkonov. Podľa jej názoru naliehavý právny záujem u navrhovateľky neexistuje. Čo sa týka neplatnosti
predmetných právnych úkonov, nebohý sám chcel usporiadať svoje veci vo vzťahu k svojmu majetku,
pretože vedel, že je nevyliečiteľne chorý. V čase uzavretia dohody nepoznal nikto dátum jeho smrti, a
preto dohoda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Rozsudkom 7C 1/04-86 zo dňa 08.03.2005 okresný súd určil, že dohoda o prevode členských práv a

povinností k družstevnému bytu č. XX. v obytnom dome č. XXX/XX na ul. S. v T. T. je neplatná. Určil, že
odporkyňa je povinná vypratať predmetný byt a vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyňu zaviazal nahradiť
navrhovateľke trovy konania 15.186,- Sk a na účet súdu zaplatiť súdny poplatok 1.000,- Sk.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením 4Co 178/2005-109 zo dňa 20.02.2006
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

PrvostupňovýsúddoplnildokazovanievýpoveďousvedkyneM.S.,ktorávovýpovediuviedla,ženiekedy
v mesiaci október sa o prevod bytu neb. pána B. zaujímal starší pán, ktorého nepoznala. Dala mu
tlačivá potrebné k prevodu a tento pán potom prišiel aj s odporkyňou a doniesli vyplnené tlačivá a šeky
so zaplatenými poplatkami. Tieto tlačivá potom dáva na predstavenstvo a po ich prejednaní sa robí
dohoda o prevzatí bytu. Uvedený muž aj s odporkyňou prišli 16.10. asi okolo 11 hodiny a žiadali, aby

vec urýchlili, lebo sú zďaleka. Vtedy sa pýtala odporkyne, či má ako užívateľa bytu uviesť dve osoby
alebo jednu. Táto povedala, že jednu, že budú bývať striedavo v T. T. a v H.. Asi o hodinu sa dozvedela,
že pán B. je už asi 4 hodiny mŕtvy.

Pri rozhodovaní je prvostupňový súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý
vyslovil, že predmetnú dohodu je nutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej

len ObZ).

Podľa § 269 ObZ ods. 1 ustanovenia upravujúce v II. hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa
použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy, ustanovené v
základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci

dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné
určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť
zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne
§ 291.

Podľa § 230 ObZ prevod práv a povinností, spojených s členstvom v bytovom družstve na
základe dohody, nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajúnanadobúdateľavovzťahukdružstvupredloženímzmluvyoprevodečlenstvapríslušnému
družstvu alebo neskorším dňom, uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o
prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena

o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.Pri posudzovaní platnosti právnych úkonov v obchodno-záväzkových vzťahoch sa uplatňujú najmä
ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

Pri posudzovaní predmetného právneho úkonu súd vychádzal z cit. ustanovenia, keď prihliadol na to,
či u neb. J. B. boli splnené náležitosti cit. ustanovenia, teda či tento úkon urobil slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne.

PrispísanípredmetnejdohodybolnebohýJ.B.vtomčasevtakomzdravotnomstave,ktorýjednoznačne
spel k jeho životnému koncu. Jeho psychiku ovplyvňovala táto skutočnosť a taktiež lieky, ktoré v

tomto stave užíval. Dohoda nebola spisovaná notárom, jeho psychický stav nebol nikým skúmaný,
ani notárkou, ktorá by overila, či je tento riadne orientovaný. Na dohode je len overený jeho podpis
pracovníčkou notárky. Jeho sloboda pri podpisovaní predmetnej dohody bola podstatným spôsobom
obmedzená, keď bol pod tlakom osoby, ktorá ho k predmetnému právnemu úkonu doviedla a aj ho
sama zabezpečila. Bolo svedecky preukázané, že o prevod bytu sa nezaujímal neb. J. B., ale cudzie

osoby a sama odporkyňa. Sama odporkyňa mala pochybnosti o predmetnom právnom úkone, keď
sama bezprostredne po smrti J. B. išla predmetnú dohodu realizovať a pri jej realizácii neuviedla, že
v byte bude bývať sama, ale že v byte budú bývať striedavo. Teda sloboda neb. bola obmedzená, a to
prítomnosťou odporkyne a jej iniciatívou pri uzavretí predmetnej dohody.

Skutočnosť, že neb. J. B. nekonal slobodne svedčí aj obsah a predmet úkonu. Predmetným právnym

úkonom totiž neb. J. B. previedol na odporkyňu členské práva v bytovom družstve, a tým aj právo užívať
byt bez akýchkoľvek podmienok. Zbavil sa svojej základnej existenčnej potreby, a to bývania.

Navrhovateľka taktiež namietala, že predmetná dohoda sa prieči dobrým mravom, keď s majetkom pre
prípad smrti sa nakladá iným spôsobom, najmä závetom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tejto súvislosti treba uviesť, že správanie odporkyne bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď úplne

paralyzovala neb. od jeho rodiny s tvrdením, že s ňou nevychádzal. Takéto skutočnosti v konaní
preukázané neboli a zostali len v rovine tvrdení odporkyne. Pochybnosti v týchto jej tvrdeniach
potvrdzuje najmä skutočnosť, preukázaná svedkyňou A. T., ktorá vo výpovedi uviedla, že nebohého
J. B. poznala a zoznámila sa s ním v roku 1999, keď bola na liečení v T. T.. Sprostredkoval jej kúpu
chalupy v B. a neskôr sa zblížili. Myslela si, že je medzi nimi dôverný vzťah, tvrdil jej, že žiadnu inú ženu

okrem nej nemá. Zaujímala sa o neho, starala sa až dovtedy, pokým nezmizol. Navštevovala ho aj v
nemocnici v T. T. a bola veľmi prekvapená, keď jej zrazu sestrička povedala, že už tam nie je. Keď pán
B. potreboval krv, tak mu ju dával synovec alebo navrhovateľka, jej priateľ alebo jej kolegovia z práce.
Aj ona hľadala ľudí, ale bolo jej povedané, že už stačí. S nebohým p. B. žila citovým a aj spoločenským
životom a bola aj na oslave narodenín navrhovateľky dňa 16.02.2001.

Táto svedecká výpoveď v celom rozsahu vyvracia tvrdenia odporkyne o dlhoročnom spoločnom citovom
vzťahu.Za týchto okolností je preto konanie účastníkov predmetnej dohody v rozpore s dobrými mravmi, keď
dôvodom na jej spísanie bolo len predmetné majetkové právo, ktoré opomenulo potomka nebohého.
Teda o opomenutie zákonného dediča. Občiansky zákonník pre prípad smrti upravuje nakladanie s

majetkom poručiteľa aj vtedy, ak sa zákonní dedičia nesprávajú k poručiteľovi v súlade s dobrými
mravmi. Na takýto prípad existuje v OZ inštitút vydedenia. Vydedenia treba však aj náležite zdôvodniť,
čo by v danom prípade bolo problematické, a preto bol zákonný dedič opomenutý týmto spôsobom.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, ak je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami a
sú spoločnosťou brané ako zákonné pravidlá, neupravené v žiadnom právnom predpise. Konanie v

rozpore s takýmito pravidlami je konaním proti dobrým mravom. Predmetný právny úkon bol však v
rozpore s takýmito dobrými mravmi, keď neb. J. B. pripravil o zaručené bývanie. Mohlo byť len otázkou
dní, kedy by sa dostal do problému s bývaním. Okrem toho pre prípad smrti existujú zákonom upravené
a všeobecne uznávané a používané pravidlá - závet, vydedenie a pod.

Keďžekonanieúčastníkovpredmetnéhoprávnehoúkonubolovrozporestýmitovšeobecneuznávanými
pravidlami, ide o právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, a nemôže preto požívať zákonnú ochranu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V tejto veci mala navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o prevode
členských práv k družstevnému bytu preto, lebo bez tohto určenia nemohol predmetný byt byť
predmetom dedičského konania a nebolo možné ho zahrnúť do dedičského konania. Navrhovateľka

nemá možnosť svoje právo uplatniť iným spôsobom ako vydaním rozhodnutia o určení neplatnosti
predmetného právneho úkonu.

Súd zároveň rozhodol o vyprataní predmetného bytu odporkyňou, nakoľko neplatnosťou predmetnej
dohody stratila k predmetnému bytu akékoľvek práva a smrťou J. B. prešli práva k bytu na navrhovateľku
ako dedičku.

V časti určenia neplatnosti dohody o odovzdaní a prevzatí bytu súd návrh zamietol, nakoľko na určení
neplatnosti tohto právneho úkonu nie je právny záujem. Ide o právny úkon, ktorý nezakladá žiadne
práva a povinnosti účastníkov a je len formálnym odovzdaním bytu jeho užívateľovi.

Súdzároveňuložilnavrhovateľkedoplatiťsúdusúdnypoplatok1.000,-Sk,nakoľkosúdnypoplatoknebol
v plnej výške zaplatený.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, keď úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 2.000,- Sk a v trovách právneho zastúpenia
advokátom za 3 úkony po 2.040,- Sk (príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní
23.11.2004), 6 úkonov po 1.731,- Sk (zmena návrhu, účasť na pojednávaní 25.01. a 04.03.2005,
účasť na pojednávaní na KS TN 16.02.2006, 16.05.2006 a 05.09.2006), 3 úkony po 865,- Sk (účasť

na vyhlásení rozsudku 08.03.2005, 20.02. a 08.09.2006), 3-krát paušálna náhrada po 136,- Sk, 4-krát
paušálna náhrada po 150,- Sk a 5-krát po 164,- Sk, spolu 22.929,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2
O.s.p.).