Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/136/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky B. U., štátnej

občianky Slovenskej republiky, bytom T. J. XXX,. v konaní zastúpenej JUDr. H. B., advokátkou, so sídlom
T., V. X proti odporkyni H. S., štátnej občianky slovenskej republiky, bytom N. XX,. v konaní zastúpenej
P. T., advokátom, so sídlom B. N. B., N. XXXX/XX. o zaplatenie 18.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 6.000,- Sk s 9% úrokom z omeškania od 20.09.2004
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasasvojímnávrhompodanýmnasúdedňa23.09.2004domáhalaododporkynezaplatenie
18.000,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania od 20.09.2004 do zaplatenia titulom vydania

bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že odporkyňa užíva nehnuteľnosti - dom spolu s pozemkom pod
ním a priľahlou záhradou, ktoré sú v spoluvlastníctve jej, odporkyne i ďalších osôb, pričom odporkyňa
tieto nehnuteľnosti užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a teda aj v miere, ktorá pripadá
na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Týmto odporkyni vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré musí
navrhovateľke vydať. Výšku bezdôvodného obohatenia vyrátala navrhovateľka ako podiel na trhovom
nájomnom 10.000,-Sk mesačne za predmetné nehnuteľnosti zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu
podielu 1/18, teda 550,- Sk mesačne, 6.000,- Sk ročne a to za dobu tri roky spätne od podania návrhu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že s jej užívaním predmetných nehnuteľností

súhlasila jej matka ako väčšinová spoluvlastníčka i ostatní spoluvlastníci a teda

v danom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, pretože u odporkyne existuje právny
titul na užívanie nehnuteľností aj nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Od odporkyne nemožno
ani požadovať náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, pretože odporkyňa sa so svojou matkou i
ostatnými spoluvlastníkmi dohodla, že za užívanie od nej nebudú chcieť žiadnu náhradu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, svedkyne O. T., znalecké dokazovanie znalcom Ing.
M. M., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19D 1205/95 a ďalších dole uvedených listín a zistil

tento skutkový stav:Podľa výpisu z LV č. 316 pre k.ú. R. N. sú nehnuteľnosti - pozemok parc.č. 807, pozemok parc.č.
808 a rodinný dom súp.č. 11 postavený na pozemku parc.č. 807 v podielovom spoluvlastníctve
deviatich osôb, medzi inými aj navrhovateľke a odporkyne, ktorá každá má na predmetných

nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel 1/18. Matka účastníčok, O. T., vypočutá v konaní ako svedkyňa,
má spoluvlastnícky podiel 10/18 a ostatní spoluvlastníci, súrodenci účastníčok, majú spoluvlastnícke
podiely vo veľkosti 1/18. Zo zhodných výpovedí účastníčok ako aj z dedičského spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 19D 1205/95 vyplynulo, že tieto nehnuteľnosti boli prejednané ako dedičstvo po nebohom
otcovi účastníčok O. T., pričom dedičia - osem súrodencov uzatvorili s pozostalou manželkou O. T.

dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej nadobudla menovaná na týchto
nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel ? a spoluvlastnícky podiel ? pripadol do dedičstva po O.
T.. Ohľadne dedičstva sa potom dedičia (medzi nimi aj O. T.) vysporiadali dohodou, podľa ktorej
spoluvlastnícky podiel ? na týchto nehnuteľnostiach nadobúdajú všetci dedičia v rovnakom pomere.
Týmto spôsobom sa stali spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podieloch ako bolo vyššie
uvedené. Pri uzatváraní dedičskej dohody boli traja z dedičov, medzi nimi aj odporkyňa, zastúpení

na základe plnej moci iný dedičom, pričom plné moci boli dané pre účely dedičského konania, resp.
vyporiadania dedičstva. Osvedčenie o dedičstve po nebohom O. T. nadobudlo účinky právoplatného
uznesenia o dedičstve dňa 19.03.1997.

Zo zhodných výpovedí účastníčok a výpovede svedkyne O. T. mal súd za preukázané, že rodinný
dom súp.č. 11 užíva v súčasnosti odporkyňa spolu so svojimi dvomi dcérami i svojou matkou,

väčšinovou spoluvlastníčkou, svedkyňou O. T.. Spolu užívajú aj záhradu, čo patrí k tomuto domu, teda
pozemok parc.č. 808. Ďalší spoluvlastníci tieto nehnuteľnosti neužívajú, len O. T., brat účastníčok,
si občas príde zobrať zo záhrady ovocie alebo zeleninu a niekedy v záhrade aj vypomôže. Ďalší
brat účastníčok, R. T., má v rodinnom dome u matky O. T. uložené svoje osobné veci, napríklad
šatstvo, rádio, televízor a podobne. Odporkyňa predmetné nehnuteľnosti užívala ešte pred dedičským

konaním po nebohom otcovi účastníčok, keď sa do domu nasťahovala niekedy v roku 1989. Podľa
navrhovateľky sa spoluvlastníci nikdy nedohodli na tom ako sa zdedené nehnuteľnosti budú užívať a
užívanie nehnuteľností odporkyňou a jej dcérami bolo len akceptáciou faktického stavu, ktorý nastal
už pred dedením. Naopak odporkyňa uviedla, že hoci nebola osobne pri prejednávaní dedičstva jej
matka, svedkyňa O. T., je povedala, že dedičia ako spoluvlastníci nehnuteľností výslovne povedali

pri prejednávaní dedičstva pred notárom, že nemajú námietky, aby odporkyňa naďalej dom i záhradu
bezodplatne užívala. Toto tvrdenie však svedkyňa O. T. nepotvrdila, keď vypovedala, že v rámci
dedičského konania nebola medzi dedičmi žiadny výslovná dohoda o tom, či môže odporkyňa
nehnuteľnosti užívať a ak áno či odplatne alebo bezodplatne. Nikto z dedičov však nenamietal, aby
odporkyňa nehnuteľnosti ďalej užívala.

Listom zo dňa 30.07.2004 vyzvala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. H.
B., advokátky, odporkyňu na zaplatenie 550,- Sk mesačne ako bezdôvodného obohatenia za užívanie
jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach a to za dobu 3 roky spätne, teda spolu v
sume 18.000,- Sk. Na tento list odpovedala odporkyňa dňa 10.08.2004 listom svojho právneho zástupcu
JUDr. P. S., advokáta, v ktorom odmieta jej požiadavky s tým, že medzi spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľností nebola uzatvorená žiadna dohoda o ich užívaní, spoluvlastníci majú na nehnuteľnosti
prístup, dobrovoľne ich neužívajú a okrem navrhovateľky nepožadujú od odporkyne žiadne náhrady.

Znalec Ing. M. M. podal súdu v tomto konaní znalecký posudok č. 17/2006 zo dňa 13.11.2006, z
ktorého vyplynulo, že použitím porovnávacej metódy určil znalec pre roky 2001 až 2004 trhové nájomné
za predmetné nehnuteľnosti na 3.000,- Sk mesačne. Navrhovateľka podala proti tomuto znaleckému

posudku námietky, v ktorých namietala, že znalec nevyčíslil trhové nájomné osobitne pre dom súp. č.
11, zastavené plochy - pozemok parc.č. 807 a záhrady - pozemok parc.č. 808. Tiež podľa nej znalec
nezohľadnil pri určení trhového nájmu podlahovú plochu všetkých priestorov, keď nepočítal s priestormi
pivnice, vstupnej chodby so schodišťom a špajze. Navrhovateľka tiež žiadala, aby znalec pri určení
trhového nájmu za záhradu zohľadnil existenciu ovocných stromov, ktoré sa tam nachádzajú. O veľkosti

podlahovej plochy rodinného domu súp.č. 11 predložila navrhovateľka súdu znalecký posudok znalca J.
T., ktorý bol podaný pre účely dedičského konania. Na tieto námietky znalec Ing. M. M. uviedol, že cenu
trhového nájomného 3.000,-Sk mesačne určil za dom súp.č. 11, pričom v tejto cene započítal i nájomné
za dvor, záhradu i ovocné stromy. Poukázal na to, že vzhľadom na celkovo zanedbaný stav záhrady astromovaskutočnosť,žeoprenájomzáhumienokazáhradvsúčasnostiniktonadedinenemázáujemsa
nájomné za pozemky nedá presne určiť a špecifikovať. Pokiaľ ide o priestory pivnice, vstupnej chodby so
schodišťom a špajze tieto pre ich nedokončenosť a vzhľad nedávajú dôvod na upresnenie ceny nájmu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka i odporkyňa sú spolu s ďalšími osobami
podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu, pozemku, na ktorom tento dom stojí a priľahlej záhrady.
Spoluvlastnícke podiely oboch účastníčok sú 1/18. V zmysle citovaných ustanovení § 123 a § 137
Občianskeho zákonníka majú obe účastníčky právo užívať spoločné nehnuteľnosti v miere, ktorá
zodpovedá im spoluvlastníckym podielom. V konaní však bolo ďalej preukázané, že od nadobudnutia

spoluvlastníckeho podielu dedením užíva odporkyňa spolu so svojimi deťmi predmetné nehnuteľnosti
nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu, keď tieto užíva len ona (spolu s dcérami) a jej matka,
svedkyňa O. T.. Odporkyňa tvrdila, že na takéto užívanie a to bezodplatné dali ostatní spoluvlastníci pri
prejednaní dedičstva súhlas. Uvedené by v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo,
že spoluvlastníci rozhodli o hospodárení so spoločnou vecou. Toto by potom zakladalo právny titul na

užívanie nehnuteľností odporkyňou aj nad mieru jej spoluvlastníckeho podielu. Ak by sa aj spoluvlastníci
dohodli na tom, že jeden alebo viacerí z nich budú spoločnú vec užívať nad mieru svojich podielov,
tak ostatní spoluvlastníci majú právo na náhradu za užívanie ich podielov podľa § 137 Občianskeho
zákonníka. Na túto by nemali právo len v tom prípade, že by sa spoluvlastníci postupom podľa § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne dohodli, že takéto užívanie (teda nad mieru spoluvlastníckeho

podielu) bude bezodplatné. V danom prípade ale podľa názoru súdu nebolo vôbec preukázané, že by
spoluvlastníci rozhodli o užívaní spoločných nehnuteľností odporkyňou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľka tvrdenia odporkyne poprela. Nepotvrdila ich ani svedkyňa O. T., podľa ktorej
sa o užívaní nehnuteľností pri prejednaní dedičstva výslovne nehovorilo. Sama odporkyňa pritom mala
mať tieto informácie práve od menovanej svedkyne, pretože sa sama osobne prejednania dedičstva

nezúčastnila. Okrem toho aj z dedičského spisu ohľadne prejednaní dedičstva po nebohom otcovi
účastníčok vyplynulo, že prejednania dedičstva sa osobne nezúčastnili traja dedičia - spoluvlastníci,
pričom títo na svoje zastupovanie v dedičskom konaní splnomocnili iných dedičov. Plnomocenstvá
sa tak netýkali zastupovania neprítomných dedičov -spoluvlastníkov pri prípadnom rozhodovaní o
užívaní spoločných nehnuteľností. To znamená, že aj keby o užívaní spoločných nehnuteľností bolo

pri prejednávaní dedičstva rozhodované, nezúčastnili sa tohto rozhodovania všetci spoluvlastníci aprípadné rozhodnutia by tak bolo prijaté v rozpore s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda
neplatné.

Preto dospel súd k záveru, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by mohla odporkyňa užívať

spoločné nehnuteľnosti nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu.

Keďže však takto nehnuteľnosti užíva, užíva ich aj v miere, ktorá patrí ostatným podielovým
spoluvlastníkom titulom ich spoluvlastníckych podielov (§ 137 Občianskeho zákonníka) a na úkor týchto
spoluvlastníkov tak získava odporkyňa bezdôvodné obohatenie. Odporkyňa je preto povinná podľa §
451 a § 458 bezdôvodné obohatenie - majetkový prospech získavaný užívaním nehnuteľností nad
mieru svojho spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu, vydať ostatným spoluvlastníkom. Aj

navrhovateľka tak má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne a to v závislosti od
veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu.

Keďže bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne spočívalo v reálnom užívaní spoločných
nehnuteľností, nie je možné, aby odporkyňa takto získané plnenie vydala in natura a preto musí
poskytnúť podľa § 458 Občianskeho zákonníka peňažnú náhradu. Pokiaľ ide o výšku tejto peňažnej

náhrady, tu je podľa súdu potrebné poskytnúť náhradu vo výške trhového nájomného, ktoré by inak
musela odporkyňa v danom mieste a čase zaplatiť za užívanie obdobnej nehnuteľnosti. Ohľadne
konkrétnej výšky takejto peňažnej náhrady súd vykonal vyššie uvedené znalecké dokazovanie.
Námietky navrhovateľky proti podanému znaleckému posudku posúdil súd ako nedôvodné. Znalec sa
s námietkami navrhovateľky dostatočne vyporiadal a súd môže len dodať, že v danom prípade nie je

dôvod zisťovať osobitne nájomné za jednotlivé nehnuteľnosti - dom, zastavená plocha a záhrada, keď
tieto tvoria jeden funkčný celok, ktorý je odporkyňou užívaný ako taký, spoločne a nie v jednotlivostiach.
Okrem toho je nemožné určovať osobitne peňažnú náhradu - bezdôvodné obohatenie za pozemok
- zastavané plochy, na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. 11, keďže minimálne vo výmere
zastavanej rodinným domom odporkyňa "užíva" tento pozemok len tým spôsobom, že užíva dom, ktorý

je na ňom postavený.

Súd teda pokladal podaný znalecký posudok za dostatočný k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľky
a vychádzajúc z určenia trhového nájomného za predmetné nehnuteľnosti na 3.000,- Sk mesačne,
t.j. 36.000,- Sk ročne je peňažná náhrada za užívanie nehnuteľností v miere prislúchajúcej
spoluvlastníckemu podielu navrhovateľky ( 1/18 ) 2.000,- Sk ročne. Keďže navrhovateľka požadovala

vydanie bezdôvodného obohatenia za tri roky spätne od podania svojho návrhu, teda za obdobie od
23.09.2001 do 23.09.2004, súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 6.000,- Sk (3 roky x
2.000,- Sk).

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť dlh splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z ako dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania tu bol návrh navrhovateľky dôvodný len čiastočne. Keďže
doba na splnenie záväzku vydať bezdôvodné obohatenie nie je stanovená právnym predpisom platí

podľa § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka vyzvala odporkyňu
na zaplatenie peňažnej náhrady - bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 30.07.2004. Z reakcie
odporkyne - list jej právneho zástupcu zo dňa

10.08.2004 vyplýva, že minimálne v uvedený deň už odporkyňa bola na plnenie vyzvaná a teda

nasledujúceho dňa, 11.08.2004 sa so splnením svojho dlhu dostala do omeškania. Od uvedeného dňa
tak navrhovateľke patrí úrok z omeškania z peňažnej náhrady - bezdôvodného obohatenia. Pretože sivšaknavrhovateľkaúrokzomeškaniauplatnilaažod20.9.2004asúdviazanýjejnávrhomnemoholtento
návrh prekročiť, uložil odporkyni ďalej navrhovateľke zaplatiť zo sumy 6.000,- Sk úroky z omeškania
od 20.9.2004 do zaplatenia a to vo výške 9 % ročne, ktorá výška zodpovedá dvojnásobku základnej

úrokovej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska v uvedený deň.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danom prípade bola každá z účastníčok čiastočne v konaní úspešná a
preto súd podľa citovaného ustanovenia O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Pokiaľ si odporkyňa nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľka domáhať
jej splnenia prostredníctvom exekúcie.