Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/1071/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudcomJUDr.DenisomVékonymvprávnejvecinavrhovateľaS.M.,bytomM.

L. XX. proti odporcovi T., S.. s r.o., so sídlom B., Č. XXXX/X, IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenému
Bc. A. P., zamestnancom tunajšieho súdu o zaplatenie 173.746,- Sk takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 173.746,- Sk s a z a m i e t a.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniapodanýmprotiodporcovidomáhalzaplateniasumy14.200,-
Sk a ďalšieho bližšie nešpecifikovaného ušlého zárobku ako aj vydania zváračského preukazu. Uviedol,
že požadovaná suma predstavuje náhradu škody, ktorú mu odporca ako bývalý zamestnávateľ spôsobil
tým, že pri ukončení pracovného pomeru mu nevydal jeho zváračský preukaz a on sa tak nemohol riadne

zamestnať spôsobom, ktorý by zodpovedal jeho kvalifikácii zvárača.

Písomnými podaniami doručenými súdu dňa 21.03.2001, 04.05.2001 a osobne na pojednávaní dňa
26.04.2001 zmenil navrhovateľ svoj návrh na začatie konania tak, že od odporcu okrem vrátenia
zváračského preukazu požaduje aj zaplatenie náhrady škody v sume 173.746,- Sk, ktorú suma
predstavuje 125.476,- Sk ušlú čistú mzdu po odpočítaní prijatých dávok v nezamestnanosti, 6.980,- Sk
rozdiel medzi štátom garantovanou cenou za dlhopisy z II. vlny kupónovej privatizácie a cenou, za ktorú
musel navrhovateľ dlhopisy predať, 21.318,- Sk nedoplatok v S. P., 2.148,- Sk nedoplatok na zdravotnom
poistení, 22.323,- Sk výdaje na rekvalifikáciu a znovu získanie zváračského preukazu.

Predmetnú zmenu návrhu na začatie konania pripustil súd uznesením č.k. NM-5C/1071/1999-165 zo

dňa 4. januára 2007, ktorým súd zároveň nepripustil ďalšie zmeny návrhu, ktoré navrhovateľ urobil v
dňoch 20.11.2002, 05.02.2003. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2007.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že si nie je vedomý toho, že by navrhovateľovi
spôsobil nejakú škodu, pretože zváračský preukaz bol navrhovateľovi z jeho strany odovzdaný ešte
pred skončením pracovného pomeru. V priebehu konania zmenil odporca svoje sídlo ako aj pôvodné
obchodné meno I., spol. s r.o.. Po týchto zmenách sa odporcovi na adresu sídla zapísanú v obchodnom
registri nepodarilo doručiť písomnosti súdu a preto bol odporcovi uznesením súdu zo dňa 9. marca 2005
pre toto konanie ustanovený opatrovník.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením nižšie uvedených listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Podľa pracovných zmlúv zo dňa 31.12.1996 a 01.01.1998, dohôd o rozviazaní pracovného pomeru zo

dňa 31.12.1997 a 28.06.1999, potvrdení zamestnávateľov navrhovateľa bol navrhovateľ od 01.01.1997
zamestnaný ako zámočník u živnostníka Ing. I. J. - I. O.. Tento pracovný pomer skončil dohodou dňa
31.12.1997. Od 01.01.1998 bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu ako strojný zámočník. Aj tento
pracovný pomer skončil dohodou dňa 30.06.1999. Za prvých šesť mesiacov roku 1999 mal navrhovateľ
v tomto pracovnom pomere čistý príjem 20.942,- Sk ako to vyplynulo z potvrdenia o zdaniteľnej mzde

a zrazených preddavkoch, ktoré vydal navrhovateľovi za rok 1999 odporca ako zamestnávateľ. Podľa
zhodných tvrdení navrhovateľa v návrhu a odporcu vo vyjadrení k návrhu ako aj podľa potvrdenia
o prevzatí zváračského preukazu bol navrhovateľ na náklady odporcu ako svojho zamestnávateľa
vyškolený v kurze zvárania a získal zváračské oprávnenie. Z uvedeného potvrdenia ďalej vyplýva, že
preukazbolpôvodneplatnýdo25.04.1997aneskôrbolajehoplatnosťpredĺženádo10.04.1999aneskôr
do 25.05.2000. Podľa navrhovateľa mu odporca po skončení pracovného pomeru zváračský preukaz

neodovzdal, hoci o to osobne dňa 8.7.1999 žiadal. Toto tvrdenie navrhovateľa poprel odporca, podľa
ktorého bol navrhovateľovi preukaz odovzdaný ešte pred skončením pracovného pomeru.

Podľa potvrdenia J. S. spol. s r.o. navrhovateľ sa u nich zaujímal o prácu zvárača, nakoľko však
nepredložil zváračský preukaz nemohol byť prijatý do zamestnania.

Podľa písomného potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. N. M. N. V. zo dňa 27.05.2005 bol navrhovateľ od

08.12.1999 do 08.02.2001 evidovaný ako nezamestnaný. Rozhodnutím O. Ú. P. v N. M. N. V. zo dňa
28.12.1999 bola navrhovateľovi priznaná podpora v nezamestnanosti na dobu prvých troch mesiacov
v sume 3.667,- Sk mesačne a po zvyšnú dobu vo výške 3.301,- Sk mesačne. Dňa 09.02.2001 bol
navrhovateľ rozhodnutím O. Ú. P. v N. M. N. V. vyradený z evidencie nezamestnaných, pretože sa
zamestnal v spoločnosti K. S., s.r.o.. Po ukončení tohto pracovného pomeru bol navrhovateľ dňa

01.09.2001

opätovnezaregistrovanýO.Ú.P.vN.M.N.V.akonezamestnanýadňa07.09.2001mubolarozhodnutím
tohto orgánu priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 4.395,- Sk mesačne na dobu prvých
3 mesiacov a pre nasledujúce obdobie vo výške 3.956,- Sk mesačne. Z evidencie bol navrhovateľ
vyradený dňa 03.03.2003 z dôvodu zamestnania sa v spoločnosti S. S. T..

Podľa rozhodnutia K. Ú. v T. č. A/XXXX/XXXXX. zo dňa 13.10.2000 bola O. Ú. v N. M. N. V. dňa
14.08.2000 zamietnutá žiadosť navrhovateľa o príspevok na bývanie. Na odvolanie navrhovateľa K. Ú.
v T. uvedené rozhodnutie O. Ú. potvrdil.

Podľa potvrdenia S. P. zo dňa 19.04.2001 je navrhovateľ u nich poistený od 01.07.1999 ako samostatne
zárobkovo činná osoba a k 31.12.2000 mal nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie a

dôchodkové zabezpečenie vo výške 21.318,- Sk. V. Z. P. D. dňa 23.08.2000 písomne potvrdila, že
navrhovateľ je ich poistencom od 01.04.1996 a nemá zaplatené poistné za obdobie od 01.07.1999 do
07.12.1999 v celkovej výške 2.148,- Sk.

Navrhovateľ predložil súdu mandátne zmluvy o obstaraní predaja jeho dlhopisu. Prvú zmluvu podpísal
s mandatárom P., o.c.p., a.s. dňa 19.07.2000, ktorý mandatár sa zaviazal obstarať pre navrhovateľa

predaj dlhopisu za 9.800,- Sk. Zmluva predložená navrhovateľom však nebola podpísaná menovaným
mandatárom. K zmluve navrhovateľ doložil aj výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.07.2000, podľa
ktorého mu bolo v uvedený deň vyplatené za predaj dlhopisu 9.800,- Sk, pričom na doklade nie je
uvedená osoba, ktorá túto odplatu navrhovateľovi zaplatila. Druhú mandátnu zmluvu na obstaranie
predaja svojho dlhopisu uzatvoril navrhovateľ dňa 20.09.2000 so spoločnosťou B. I., o.c.p., a.s., ktorá

spoločnosť sa zmluvne zaviazal obstarať pre navrhovateľa predaj jeho dlhopisu za 10.700,- Sk. Aj k tejto
zmluve predložil navrhovateľ výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého mu bolo dňa 20.09.2000vyplatených za predaj dlhopisu 10.700,- Sk, pričom znova na doklade nie je uvedená osoba, ktorá sumu
navrhovateľovi vyplatila.

Podľa príjmových pokladničných dokladov zo dňa 27.09.1999 zaplatil navrhovateľ v uvedený deň firme

S. V., Š. zariadenie za školenie 3.000,- Sk a za skúšky 1.000,- Sk. Podľa pokladničného ústrižku zo dňa
23.11.1999 zaplatil navrhovateľ v uvedený deň 500,- Sk za nákup cenín.

D. Ú. N. M. N. V. dňa 24.05.2005 písomne potvrdil, že navrhovateľ podal u nich daňové priznania k
dani z príjmov fyzických osôb za roky 1999 až 2004, v ktorých priznaniach uviedol okrem iného príjmy
z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva.

Zváračská škola XXX Ing. M. Č. dňa 22.05.2000 písomne potvrdila, že preškolenie podľa S. E.

XXX-X. XXX. T W. je 6.200,- Sk. Tá istá organizácia dňa 10.01.2007 súdu písomne potvrdila, že za
zváračský preukaz, ktorý bol nejakým spôsobom znehodnotený možno vydať duplikát za 650,- Sk. O
vydanie duplikátu musí požiadať majiteľ pôvodného preukazu, ktorý zároveň musí predložiť osvedčenie
o vykonaní základného kurzu. Navrhovateľ súdu v konaní predložil svoje osvedčenia o základnom kurze
zvárania elektrickým oblúkom zo dňa 15.03.1989 a plameňom zo dňa 03.02.1989.

Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa
u odporcu (zákon č. 65/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu 30.06.1999) zamestnávateľ zodpovedá
zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho
spolužitia.

Po zhodnotení skutočností zistených vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Keďže podľa tvrdení navrhovateľa bola jeho škoda dôsledkom toho,
že mu odporca ako zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru neodovzdal jeho zváračský
preukaz posúdil súd predmetnú vec podľa ustanovení vtedy platného Zákonníka práce o všeobecnej
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi. V zmysle citovaného ustanovenia

ustanovenia § 187 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu,
ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych
povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia. Predpokladmi
tejto zodpovednosti tak sú porušenie právnej povinnosti zo strany zamestnávateľa /alebo úmyselné
konanie proti dobrým mravom alebo pravidlám slušnosti/, škoda zamestnanca a príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti zamestnávateľom a tým, že zamestnancovi vznikla škoda /teda,
že škoda zamestnanca je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zamestnávateľa/. V predmetnej
právnej veci mal podľa navrhovateľa odporca ako zamestnávateľ porušiť svoje povinnosti tým, že mu
pri skončení pracovného pomeru neodovzdal zváračský preukaz. Súd však takéto konanie odporcu
nemal z vykonaného dokazovania za preukázané. Odporca takéto svoje konanie poprel a navrhovateľ

na preukázanie tejto rozporovanej skutočnosti nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz. Súd tak nemal
preukázanú prvú podmienky zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľa a to porušenie právnej
povinnosti zo strany odporcu ako zamestnávateľa.

Treba zároveň dodať, že aj v prípade, že by súd uveril ničím nepreukázaným tvrdeniam navrhovateľovi,
že mu odporca neodovzdal pri končení pracovného pomeru zváračský preukaz, neexistuje podľa súdu

ďalšia podmienka zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti odporcom a škodou navrhovateľa. V konaní totiž bolo preukázané, že navrhovateľ ako majiteľ
zváračského preukazu mohol kedykoľvek požiadať zváračskú školu o vydanie duplikátu preukazu za
650,- Sk. V prípade, že by to urobil, mohol sa preukázať týmto preukazom a získať zamestnanie,
o ktoré sa uchádzal. Súd teda dospel k záveru, že nie prípadné porušenie povinností odporcu ako

zamestnávateľa ale nečinnosť samotného navrhovateľa bola v príčinnej súvislosti so škodami, ktoré
prípadne navrhovateľovi vznikli v súvislosti s nemožnosťou preukázať sa zváračským preukazom. Ak by
porušenie právnej povinnosti odporcom bolo preukázané, bolo by toto v príčinnej súvislosti len s takouškodou, ktorá by vznikla navrhovateľovi pri zabezpečovaní si duplikátu zváračského preukazu /poplatky,
cestovné a podobne/.

Tiež je potrebné záverom uviesť, že pri dlhu u S. P. prípadne zdravotnej poisťovne, ktorých náhrady

sa navrhovateľ ako škody domáhal, nemožno hovoriť v zmysle § 187 Zákonníka práce o škode.
Navrhovateľ totiž nepreukázal, že by tieto svoje dlhy už veriteľom splatil. Až splatením týchto dlhov by
došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa a teda ku vzniku skutočnej škody. Pokiaľ navrhovateľ svoje
dlhy nesplnil, k zmenšeniu jeho majetku zatiaľ nedošlo a teda chýba jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti odporcu za škodu, existencia škody.

Na základe týchto záverov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Hoci bol odporca v konaní úspešný, keďže súd návrh navrhovateľa zamietol, a
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku by mu patrila náhrada trov konania, o náhrade trov
konania rozhoduje súd na návrh. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil a preto súd rozhodol, že

náhrada trov konania sa odporcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).