Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/249/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcov 1/ A. D., štátnej

občianky SR, bytom D. XXX,. 2/ A. D., občana SR, bytom D. XXX,. obaja zastúpení JUDr. J. K.,
advokátom so sídlom T., L. X/XXX. proti žalovanému P. M., bytom D. XXX. a vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného A. P., a. s., B., D. R. X o zaplatenie 5.318.625,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ 1.657.752,- Sk, trovy konania 6.000,- Sk, žalobcovi
2/ 360.900,- Sk a nahradiť im trovy konania 95.299,50 Sk a zaplatiť ich JUDr. J. K., advokátovi, T., L.
X,. všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trenčín trovy konania štátu 7.495,- Sk do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trenčín súdny poplatok 80.708,- Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a žaloba z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného s a náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy z titulu
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa
1/ tak požadovala zaplatiť 30-násobok základného odškodnenia, čo predstavuje 4.182.975,- Sk a
žalobca 2/ 20-násobok základného odškodnenia, čo predstavuje 1.135.650,- Sk. Žalobcovia žiadali
nahradiť trovy konania. Uviedli, že dňa 14.03.2002 boli účastníkmi dopravnej nehody, pri ktorej došlo k
zrážke vozidla, vedeného žalobkyňou 1/, v ktorom bol ako spolujazdec žalobca 2/ a vozidla, vedeného

žalovaným. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný, ktorý bol za tento skutok právoplatne odsúdený. Pri
dopravnej nehode utrpela žalobkyňa 1/ zranenia, v súvislosti s ktorými jej bolo priznané odškodnenie
za bolesť vo výške 64.275,- Sk a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
165.000,- Sk. Žalobca 2/ utrpel pri dopravnej nehode zranenia, s v súvislosti s ktorými mu bolo priznané
odškodnenie za bolesť vo výške 31.350,- Sk a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 60.000,- Sk. Odškodnenie v uvedených výškach bolo žalobcom vyplatené vedľajším účastníkom
nastranežalovaného.Vzhľadomnamimoriadnubolestivosťzranení,bolestivosťichliečbyakoajbolesti,

pretrvávajúce po skončení liečby, považovali žalobcovia priznané a vyplatené odškodnenie za bolesť za
nedostatočné. Za nedostatočné považovali žalobcovia aj priznané a vyplatené odškodnenie za sťaženiespoločenského uplatnenia, a to pre mimoriadne sťaženie ich ďalšieho života v dôsledku utrpených
zranení. Vzhľadom na to sa podanou žalobou domáhajú mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa §
7 ods. 3 Vyhl. č. 32/1965 Zb.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú zmietnuť, nakoľko žalobcom
bolo odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatené poisťovňou, a to žalobkyni
1/ vo výške 229.275,- Sk a žalobcovi 2/ vo výške 91.350,- Sk.

Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nahradiť trovy
konania. Uviedol, že ani u jedného zo žalobcov nejde o prípad hodný osobitného zreteľa a požadované
zvýšenie odškodnenia nie je primerané, preto nie sú splnené podmienky na zvýšenie odškodnenia

súdom. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, vedľajší účastník uviedol, že žalobcovia sa v
jednotlivých oblastiach osobného života už uplatnili a mimoriadne zvýšenie prichádza do úvahy u osôb,
ktoré stratili spoločenské uplatnenie na špičkovej úrovni (politickej, kultúrnej a pod.). Vedľajší účastník
poukázal, že žalobcovia navštevovali kultúrne a spoločenské podujatia sporadicky, ich športové aktivity
boli rekreačné, žalobkyňa 1/ naďalej podniká, žalobcovia sú schopní samostatne si zabezpečiť základné

potreby. Pri odškodnení bolestného považoval vedľajší účastník mimoriadne zvýšenie za nedôvodné
pri poraneniach, pri ktorých nebolo bolestné zvyšované lekárom podľa možností daných vyhláškou č.
32/1965 Zb. Vedľajší účastník žiadal zohľadniť už poskytnuté plnenia za odškodnenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, vedľajšieho účastníka, oboznámením návrhu, vyjadrenia

žalobcov, vyjadrenia žalovaného, vyjadrenia vedľajšieho účastníka, vyjadrenia vedľajšieho účastníka
zo dňa 20.06.2007, posudku Dr. H. o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia žalobcu 2/, posudku
Dr. H. o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia žalobkyne 1/, posudku Dr. H. o bolestnom a sťažení
spol. uplatnenia žalobcu 2/, posudku Dr. H. o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia žalobkyne 1/,
záznamu z 15.03.2002, prijímacej správy zo 14.03.2002, prepúšťacej správy zo 16.04.2002, správy

pre ošetrujúceho lekára, prijímacej správy z 08.04.2002, predbežnej prepúšťacej správy z 23.04.2002,
prepúšťacej správy z 23.04.2002, prijímacej správy zo 17.10.2005, prepúšťacej správy zo 06.11.2002,
02.04.2002, 25.06.2002, 25 ks farebných fotografií, znaleckého posudku č. 6/2007 znalca MUDr. M. N.,
vyjadrenia znalca MUDr. N. zo dňa 03.09.2007 a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 14.03.2002 došlo k dopravnej nehode - zrážke vozidla

žalovaného, vedeného žalovaným, ktorý nehodu zavinil a vozidla žalobcov, v ktorom cestovali žalobkyňa
1/ ako vodič a žalobca 2/ ako spolujazdec.

Pri dopravnej nehode došlo u žalobkyne 1/ k poraneniu viacerých orgánových systémov, poúrazovému
šoku, otrasu mozgu, pomliaždeniu hrudníka a pľúc vľavo, platničkovej nevzdušnosti pľúc, pomliaždeniu
srdcového svalu, krvácaniu za zadnú pobrušnicu a do brušnej dutiny, zlomenine kĺbovej jamky

ľavého bedrového kĺbu s centrálnym vykĺbením stehnovej kosti, zlomenine tela ľavej stehnovej kosti,
otvorenej zlomenine lakťového výbežku s vykĺbením lakťového kĺbu dozadu, zlomenine ihlice vľavo,
zlomenine jabĺčka vľavo s malým posunom úlomkov, poúrazovej chudokrvnosti mierneho stupňa, tržno
- zmliaždenej rane ľavého kolenného kĺbu a početným odreninám.

V priebehu liečby zranení a iných zdravotných komplikácií žalobkyne 1/, ku ktorým došlo pri dopravnej

nehode, bolo okrem iného vykonané: operačná revízia brušnej dutiny, zavedená drenáž pohrudničnej
dutiny, riadená ventilácia, operačná fixácia zlomeniny stehnovej kosti, operačná fixácia lakťového
výbežku, operačné riešenie zlomeniny kĺbovej jamky v N. A. D. v B., zavedený permanentný katéter,
operačné odstránenie osteosyntetického materiálu z ľavej stehnovej kosti a lakťa. Pri liečbe následkov
dopravnej nehody došlo u žalobkyne 1/ ku komplikáciám, a to zápalu pohrudnice, zrastom medzi

pohrudnicou a osrdcovníkom, mokvaniu operačnej rany po laparotómii, objavili sa známky vnútro
žilového zrážania krvi ako aj preležaniny a došlo k zápalu močových ciest. Po psychickej stránke bola
zistená emotívne - hyperstenická porucha so známkami reaktívnej depresie po polytraume, žalobkyňa1/ bývala plačlivá. Žalobkyňa 1/ bola opakovane hospitalizovaná, a to v období 14.03.2002 - 31.05.2002,
19.06.2002 - 02.07.2002, 31.07.2002 - 16.10.2002, november 2002 a 17.10.2005 - 25.10.2005.

U žalobcu 2/ došlo pri dopravnej nehode k pomliaždeniu mozgu v oblasti temena vľavo, otrasu mozgu,

zlomenine rebier III až VII, zlomenine kĺbovej jamky ľavého bedrového kĺbu, odlomeniu zadnej hrany
kĺbovej jamky ľavého bedrového kĺbu, zadnému vykĺbeniu ľavého bedrového kĺbu, tržným a rezným
ranám v čelovej oblasti hlavy, pomliaždeniu brucha v oblasti nadbruška, zlomenine sedacej kosti vľavo,
centrálnej obrne lícneho nervu vpravo, krvácaniu do brušnej dutiny a ku krvácaniu pod puzdro pečene
a sleziny.

V priebehu liečby následkov dopravnej nehody bolo u žalobcu 2/ okrem iného vykonané napravenie

vykĺbeného bedrového kĺbu v celkovej anestézii, zavedený permanentný močový katéter, došlo ku
komplikáciám pre zápal pľúc, dezorientáciu a krvácanie z kŕčových žíl pažeráka. Žalobca 2/ bol
hospitalizovaný v období od 14.03.2002 do 31.05.2003 a od 31.07.2002 do 16.10.2002.

V znaleckom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcov č. 6/2007 zo dňa
04.05.2007 v spojení s vyjadrením znalca zo dňa 30.08.2007 bolo MUDr. M. N. ustálené bodové

hodnotenie bolestného žalobkyne 1/ na 1585 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia na 1560 bodov. V prípade bolestného zvýšil znalec bodové hodnotenie na dvojnásobok pri
štyroch položkách, a to až na dvojnásobok pre súbeh dôvodov na zvýšenie bolestného (vznik zápalu
pohrudnice, riadené dýchanie, krvácanie, infekcia v operačnej rane, preležaniny, močová infekcia,
bolestivá rehabilitácia). Bodové hodnotenie bolestného žalobcu 2/ bolo znalcom ustálené na 657,5

bodu a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 850 bodov. Bolestné žalobcu 2/
zvyšoval znalec pri jednej položke dvojnásobne, pri dvoch ďalších položkách o polovicu pre existenciu
dôvodov na zvýšenie bolestného (infúzie, transfúzie, kľud na lôžku, dlhodobá bolestivá rehabilitácia,
repozícia v celkovej anestézii, transkeletárny ťah 4 týždne, zápal pľúc, kvalitatívna a kvantitatívna
porucha vedomia, pozitívne iritačné pyramídové javy, infúzie). V posudku zvýšil znalec na dvojnásobok

aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcov. V neskoršom vyjadrení znalec
akceptoval výhradu vedľajšieho účastníka, podľa ktorého je zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia otázkou právnou, teda nenáleží o nej rozhodovať v lekárskom posudku.
Vzhľadom na to súd vychádzal zo znalcom určeného základného bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a nie z jeho dvojnásobku.

Zo znaleckého posudku a vyjadrenia znalca bolo ďalej zistené, že počas liečby užívala žalobkyňa 1/
obzvlášť silné lieky morfínového typu na tlmenie bolestí, pričom prvé štyri dni po úraze bola udržiavaná
v umelom spánku a 5 týždňov po úraze bola pre bolestivosť rehabilitácie odkázaná na analgetikum,
podliehajúce osobitnej evidencii. V súčasnosti denne užíva bežné analgetiká pre výrazné bolesti v
bedrovom kĺbe a chrbtici, ktoré sa dostavujú pri každom pohybe. Rovnako žalobcovi 2/ boli pre silné

bolesti počas liečby podávané analgetiká morfínového typu, čo je pri zraneniach, ktoré utrpel typické a
v súčasnosti je pre pretrvávajúce bolesti tiež odkázaný na bežný typ analgetík.

Znaleckým posudkom bolo preukázané, že v dôsledku zranení pri dopravnej nehode má žalobkyňa 1/
poškodenia na zdraví, ktoré sú základom pre bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Jedná sa o vážne duševné poruchy po ťažkých poraneniach s výnimkou poranení hlavy,

postkomočný syndróm, obmedzenie hybnosti hrudníka a ľahké zrasty pľúc, srdcovo cievne
poruchy, porušenie brušnej steny, porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtica
a funkcie dolných končatín, ľahké poúrazové obmedzenie pohyblivosti ľavého lakťového kĺbu, ľahké
obmedzenie pronácie a supinácie ľavého predlaktia, ťažké obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu,
stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu a rozsiahle plošné jazvy po operáciách

a poraneniach. Všetky tieto poškodenia zdravia vznikli v priamej súvislosti s dopravnou nehodou a
predchádzajúce zdravotné komplikácie žalobkyne 1/ (odstránenie žlčníka, astma) nemali vplyv na ich
vznik ani bolestivosť.Žalobca 2/ má v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, tieto poškodenia na zdraví:
ťažké obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu, stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti
ľavého kolenného kĺbu, postkomočný syndróm, poúrazovú poruchu tvárového nervu ľahkého stupňa,

ľahké obmedzenie hybnosti hrudníka, ľahké poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice s príznakmi
koreňového dráždenia a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Rovnako u žalobcu 2/ vznikli
tieto poškodenia zdravia v priamej súvislosti s dopravnou nehodou a jeho predchádzajúce zdravotné
komplikácie (amputácia 2 článkov 3. prsta pravej ruky, čiastočná obrna lakťového a stredového nervu,
operácia žalúdka pre krvácajúci vred, odstránenie žlčníka, ochorenie pečene) nemali vplyv na vznik

uvedených poškodení na zdraví.

Vdôsledkuuvedenýchpoškodenínazdravísúobajažalobcoviaschopníchôdzelenspomocoubarlí,nie
sú schopní dlhšieho státia, nedočiahnu na chodidlo ľavej dolnej končatiny, nezohnú sa k zemi, nedrepnú
si a nevystúpia na vysoký schod. Zdravotný stav žalobcov možno považovať za ustálený s očakávaním
zhoršenia artrózy.

Z vyjadrenia znalca mal súd za preukázané, že liečba žalobkyne 1/ bola v porovnaní s pacientmi s

obdobnými zraneniami dlhšia pre početné komplikácie (preležaniny, drény, infekcie, riadené dýchanie,
toaleta dýchacích ciest). Pre tieto komplikácie bola liečba tiež bolestivejšia ako v obdobných prípadoch.
Pre zlý celkový stav žalobkyne 1/ došlo k oneskoreniu operácie zlomenej kĺbovej jamky ľavého
bedrového kĺbu a v dôsledku oneskorenia k upusteniu od operačného riešenia zlomeniny. Dôsledkom
nemožnosti operačného riešenia zlomeniny kĺbovej jamky ľavého bedrového kĺbu je zvýšená bolestivosť

ľavého bedrového kĺbu pri každom jeho pohybe.

Liečba žalobcu 2/ bola v porovnaní s obdobnými prípadmi komplikovanejšia pre stav dezorientácie a
zápal pľúc. Došlo tiež k zhoršeniu už existujúceho ochorenia pečene a krvácania z pažerákových
kŕčových žíl.

V čase dopravnej nehody bola žalobkyňa 1/ vo veku 57 rokov, žalobca 2/ vo veku 53 rokov. Z výpovedí

žalobcov a fotografií z obdobia pred nehodou súd zistil, že žalobcovia sú manželia a majú dve plnoleté
dcéry. Žalobkyňa 1/ v čase pred nehodou podnikala, viedla reštauráciu, kde sama vykonávala časť
prác, najmä varenie, upratovanie a obsluhu. V súčasnosti naďalej podniká, manuálne práce však
nevykonáva a musela pribrať zamestnanca. Žalobca 2/ bol 6 mesiacov pred nehodou nezamestnaný,
predtým skladník. Po nehode sa nezamestnal. Žalobcovia bývali a aj v súčasnosti bývajú

v rodinnom dome v D., v T. vlastnia záhradu. Práce okolo domu ako aj obhospodarovanie záhrady
vykonávali pred nehodou svojpomocne. Takto zabezpečovali okrem iného aj vykurovanie domu drevom
a zimnú údržbu príjazdovej komunikácie. Po nehode sú žalobcovia sebestační len v jednoduchých
úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných činnostiach, aj to v niektorých prípadoch len za
predpokladu vzájomnej pomoci (obúvanie). V ostatných činnostiach starostlivosti o domácnosť (príprava

palivového dreva, zimná údržba príjazdovej cesty) sú odkázaní na cudziu pomoc, v domácnosti im
pomáhajú dcéry. Záhradu v T. pre nemožnosť udržovania prenajali. Žalobcovia v čase pred nehodou
chodili na túry, a to aj vysokohorské, na dovolenky a sporadicky navštevovali spoločenské podujatia. Od
nehody spoločenské podujatia nenavštevujú a spolu intímne nežijú. Žalobcovia neboli významne činní
politicky, v kultúrnom ani spoločenskom živote.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podrobnejšie problematiku odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravovala
vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, účinná do
31.07.2004, ktorá bola nahradená zákonom č. 437/2004. Z. z. Keďže poškodenie zdravia žalobcov bolo

spôsobené za účinnosti uvedenej vyhlášky, použije sa podľa prechodných ustanovení citovaného
zákona na posúdenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcov právna
úprava vyhlášky.Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia

na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odseku 1 a 2.

Vzmyslehoreuvedenejprávnejúpravysúdpredovšetkýmskúmal,čimožnoprípadyžalobcovpovažovať
za prípady hodné osobitného zreteľa, čo je dôvodom pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom tak,
ako sa ho domáhali žalobcovia. Vzhľadom na charakter odškodnenia posudzoval súd prípady žalobcov
jednotlivo, a to osobitne bolestné a osobitne sťaženie spoločenského uplatnenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že základné bodové ohodnotenie predstavovalo

podľa lekárskeho posudku znalca v prípade žalobkyne 1/ u bolestného 1585 bodov a u sťaženia
spoločenského uplatnenia 1560 bodov.

Pri posudzovaní odškodnenia bolestného žalobkyne 1/ videl súd dôvody hodné osobitného zreteľa
najmä v skutočnosti, že liečenie a odstraňovanie následkov jej poškodenia na zdraví bolo v porovnaní
s obdobnými prípadmi bolestivejšie. Bolestivejší priebeh liečby bol daný najmä komplikáciami, ktoré sa

vyskytli v jej priebehu, a to zápal pohrudnice, zrasty medzi osrdcovníkom a pohrudnicou, šokový stav,
infekcia v operačnej rane, roztrhnutie zadnej brušnej steny, preležaniny, močové infekcie, trombóza a
pod. Na mimoriadnu bolestivosť možno usúdiť aj z početnosti a závažnosti uvedených komplikácií, keď
ku komplikáciám došlo aj u životne dôležitých orgánov. Rovnako bolestivejšie prebiehala rehabilitácia
ako nutná liečba pre obnovenie pohyblivosti, ktorá bola u žalobkyne 1/ možná len pod clonou analgetík.

Lieky proti bolesti užívala ostatne žalobkyňa v priebehu celej liečby a na vysokú bolestivosť možno
usúdiť aj podľa ich charakteru uvedeného vyššie (morfínového typu, podliehajúce osobitnej evidencii).
Zvýšená bolestivosť pretrváva u žalobkyne 1/ dokonca aj po skončení liečby, keď k bolestiam dochádza
pri každom pohybe bedrového kĺbu, ktorý nebolo možné včas operačne liečiť práve pre komplikácie
zdravotného stavu. Do budúcnosti možno dokonca predpokladať nárast bolestí v

súvislosti s pravdepodobnou artrózou.

Na základe uvedeného súd po skúmaní rozsahu zdravotného poškodenia, priebehu a výsledkov
liečby dospel k záveru, že bolesť žalobkyne 1/ nie zanedbateľne presahovala mieru bolesti v obdobných
prípadoch, a sú teda dané okolnosti pre priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného na desaťnásobok,
čo predstavuje sumu 886.725,- Sk (pri bodovom ohodnotení bolestného 1585 bodov a pri hodnote bodu

60,- Sk, po znížení o vyplatenú sumu 64.275,-Sk).

Pri odškodnení bolesti žalobcu 2/ boli dôvody osobitného obdobné ako u žalobkyne 1/. Rovnako
v tomto prípade konštatoval znalec vyššiu bolestivosť liečby oproti pravidelnému priebehu liečby
obdobných zranení. Miera zvýšenej bolestivosti však v tomto prípade nedosahovala takej intenzity, a to
vzhľadom na rozsah samotných zranení a najmä rozsah následných komplikácií. Liečenie následkov

poškodenia zdravia žalobcu 2/ skomplikoval zápal pľúc a poruchy vedomia. Liečba si vyžiadala 4 -týždňový transkeletárny ťah, kľud na lôžku, infúzie a transfúzie. Rovnako žalobca 2/ musel absolvovať
rehabilitáciu, ktorej bolestivosť musela byť tlmená analgetikami, tieto bral počas celej liečby a berie
doposiaľ.

Aj v prípade žalobcu 2/ tak súd dospel k záveru, že jeho bolesti spôsobené poškodením na zdraví a
liečením tohto poškodenia presahovali mieru bolesti v obdobných prípadoch, a sú teda dané okolnosti
pre priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného na päťnásobok, čo predstavuje sumu 165.900,- Sk
(pri bodovom ohodnotení bolestného 657,5 bodov a pri hodnote bodu 60,- Sk, po znížení o vyplatenú
sumu 31.350,-Sk).

Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, pokiaľ má dôjsť k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia

nad sumu uvedenú vo vyhláške, musí sa jednať na strane poškodeného o také okolnosti, pre ktoré
poškodený má výrazne zhoršené možnosti sebarealizácie v živote. Pre podobnosť okolnosti pred a
poúrazového života žalobcov možno ich spoločenské uplatnenie posudzovať spoločne.

Je nepochybné, že v dôsledku utrpených zranení sa život žalobcov po nehode od základu zmenil.
Podstatne sa znížila miera ich sebestačnosti a možnosť realizácie ich predchádzajúcich záujmov, ktoré

boli náplňou ich dovtedajšieho života. Nemožno súhlasiť s argumentáciou vedľajšieho účastníka, že
mimoriadne okolnosti sťaženia spoločenského uplatnenia nie sú dané, ak sa poškodený v čase pred
utrpením zranenia nerealizoval na špičkovej úrovni v spoločenskom, politickom alebo kultúrnom živote,
prípadne v športe. Sebarealizácia v bežných činnostiach môže byť pre jedného rovnako zmysluplná
ako pre iného sebarealizácia na vysokej spoločenskej úrovni. Znemožnenie akejkoľvek sebarealizácie

môže byť tak rôznymi poškodenými pociťované rovnako intenzívne ako prekážka ich uplatnenia v živote.
Sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno preto chápať len v súvislostiach s aktivitami na vysokej
spoločenskej úrovni, ale práve ako sťaženie uplatnenia poškodeného v takom spôsobe života, ktorý
viedol pred poškodením zdravia.

Súd uznáva, že sa žalovaní v niektorých oblastiach života (výchova detí, pracovná oblasť) už realizovali,

tým by však nebolo vylúčené ich ďalšie spoločenské uplatnenie v iných oblastiach života, pokiaľ by u
nich nedošlo k poškodeniu zdravia. Spoločenské uplatnenie žalobcov je v dôsledku utrpených
zranení sťažené natoľko, že možno hovoriť o mimoriadnych okolnostiach. U oboch sa jedná o také
poškodenie pohybového aparátu, ktoré bráni ich úplnej sebestačnosti a sú odkázaní na cudziu pomoc.
Väčšina aktivít života pred nehodou je pre žalobcov vylúčená, čoho dôsledkom je aj pretrvávajúca

nespokojnosť, nervozita a napäté domáce prostredie. Žalobcovia nevedú žiadny intímny život. Zvýšená
miera závažnosti dôsledkov zranení na ďalší život žalobcov je daná tiež skutočnosťou, že v ďalšom
živote sú obmedzení obaja a nie je možné očakávať starostlivosť zo strany druhého manžela, ktorá by
poškodenému situáciu uľahčovala. Ba naopak, nepriaznivý stav oboch násobí závažnosť následkoch,
ktoré sú vnímané o to negatívnejšie. Je nesporné, že tieto skutočnosti majú dopad na psychiku žalobcov,

sebadôveru a ich schopnosť vyrovnať sa so zdravotným postihnutím.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd priznal žalobkyni 1/ desaťnásobok zvýšenia bodového
ohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniavovýške771.000,-Sk(1560bodovx60x10poznížení
o vyplatenú sumu 165.000,- Sk).

Žalobcovi 2/ priznal súd päťnásobok zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia vo výške 195.000,- Sk (850 bodov x 60 x 5 po znížení o vyplatenú sumu 60.000,- Sk). Vyšší
násobok zvýšenia bodového ohodnotenia u žalobkyne 1/ je daný jednak skutočnosťou, že táto pred
úrazom podnikala a bola pracovne aktívna, ako aj závažnejším charakterom následkov zranení.

Celkovo priznaná náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 1/ predstavuje
spolu 1.657.725,- Sk. Celková priznaná náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu

2/ predstavuje spolu 360.900,- Sk (nie 360.000,- Sk, ako bolo pre chybu v písaní nesprávne uvedené
v zápisnici z pojednávania).Keďže súd považuje priznané zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za
primerané, žalobu v časti presahujúcej 10-násobok u žalobkyne 1/ a 5-násobok u žalobcu 2/ zamietol.
Na primeranosť priznaného odškodnenia súd popri okolnostiach prípadu usúdil aj s ohľadom na to, že

nová právna úprava, účinná od 01.08.2004, zmenila spôsob výpočtu výšky odškodnenia. Hodnota bodu
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa z pôvodných 60,- Sk podstatne zvýšila na 2 % z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. V roku 2007 je týmto spôsobom určená
hodnota bodu 375,22 Sk. Žalobcovi 2/ by tak pri celkovom počte bodov 1507,5 bolo podľa platnej právnej
úpravy aj bez mimoriadneho zvýšenia vyplatené 565.644,- Sk a žalobkyni 1/ pri celkovom počte bodov

3145 vyplatené 1.180.067,- Sk.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie záviselo od úvahy
súdu. Čiastočne úspešným žalovaným tak súd priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie
záviselo od úvahy súdu. Vzhľadom na to súd zároveň nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného.

Žalobkyni 1/ priznal súd náhradu uplatnených trov konania vo výške 6.000,- Sk za zaplatený preddavok
na znalecké dokazovanie a trovy právneho zastupovania (pri hodnote úkonu 1.657.752,- Sk a odmene
zníženej o 20 % pre zastupovanie viacerých osôb), ktoré pozostávali z 2 x 12.772,- Sk (prevzatie a
príprava zastúpenia v roku 2003, podanie žaloby v roku 2003), 2,5 x 12.840,- Sk (účasť na
pojednávaní dňa 08.02.2005, 25.09.2007 a na pojednávaní dňa 27.09.2007, kde došlo len k vyhláseniu

rozsudku), 2 x 128,- Sk, 1 x 150,- Sk, 2 x 178,- Sk režijný paušál a 3.659,50 Sk ako 19 % DPH z odmeny
za úkony urobené v roku 2007. Celkovo náhrada trov právneho zastupovania žalobkyne 1/ predstavuje
62.065,50 Sk.

Žalobcovi 2/ priznal súd náhradu uplatnených trov právneho zastupovania (pri hodnote úkonu 360.000,-
Sk a odmene zníženej o 20 % pre zastupovanie viacerých osôb), ktoré pozostávali z 2 x 6.600,- Sk

(prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2003, podanie žaloby v roku 2003), 2,5 x 6.920,- Sk (účasť na
pojednávaní dňa 08.02.2005, 25.09.2007 a na pojednávaní dňa 27.09.2007, kde došlo len k vyhláseniu
rozsudku), 2 x 128,- Sk, 1 x 150,- Sk, 2 x 178,- Sk režijný paušál a 1.972,- Sk ako 19 % DPH z odmeny
za úkony urobené v roku 2007. Celkovo náhrada trov právneho zastupovania žalobcu 2/ predstavuje
33.234,- Sk.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovanému, u ktorého nie sú predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, tak súd uložil zaplatiť 7.495,- Sk, ktoré štát platil z rozpočtových
prostriedkov ako znaleckú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Súd návrhu žalobcov vyhovel a žalovaný nebol oslobodený od platenia
súdneho poplatku, preto ho súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu za oslobodených žalobcov

(podľa § 5 ods. 2 písm. ch) Zákona o súdnych poplatkoch). Výška súdneho poplatku bola určená ako 4
% z 2.017.752,- Sk, čo je časť návrhu, v ktorej boli žalobcovia úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosti uložené mu týmto rozsudkom, môže byť ich splnenie vymáhané
prostredníctvom exekúcie.