Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-5C/323/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci žalobcov 1) J. L., bytom T.,

V. XX,. 2) Ľ. L., bytom T., V. XX,. obaja v konaní zastúpení JUDr. Š. B., advokátom, so sídlom T., F. XX.
proti žalovanému Ing. V. R., bytom M., T. L. XXX,. v konaní zastúpený JUDr. Š. L., advokátom, so sídlom
Š. S., Š. XXXX. o určenie vlastníckeho práva rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobcovia 1) a 2) s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v sume 3.389,- Sk, k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Š. L., advokáta, do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenie svojho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v

k.ú. T. L. zapísaných LV č. 1430 ako pozemok parc.č. 14328/1 trvalé trávnaté porasty vo výmere 1228
m2, pozemok parc.č. 14328/2 zastavané plochy vo výmere 189 m2 , pozemok parc.č. 14333 trvalé
trávnaté porasty vo výmere 295 m2, pozemok parc.č. 14329/1 trvalé trávnaté porasty vo výmere 614
m2, pozemok parc.č. 14329/2 zastavané plochy vo výmere 325 m2, pozemok parc. č. 14330 trvalé
trávnaté porasty vo výmere 806 m2, pozemok parc.č. 14340/1 trvalé trávnaté porasty vo výmere 1297
m2 a pozemok parc.č. 14340/2 zastavané plochy vo výmere 530 m2. Uviedli, že spoluvlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam vydržali. V roku 1987 im tieto nehnuteľnosti odovzdala ich vtedajšia vlastníčka
A. R., s ktorou uzatvorili dohodu o trvalom užívaní sadu. Okrem toho menovaná ako aj žalovaný, jej

syn a jeho manželka v čestnom vyhlásení prehlásili, že sa zriekajú všetkých ďalších nárokov na tieto
nehnuteľnosti a ponechávajú ich v užívaní žalobcov. Vzhľadom na tieto skutočnosti boli žalobcovia
presvedčený, že im uvedené pozemky prináležia a teda sa u nich jednalo o oprávnenú držbu, teda držbu,
ktorá bola vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná. Rovnako tak bola splnená aj ďalšia podmienka
pre vydržanie a to uplynutie desať ročnej vydržacej lehoty. Žalobcovia sa teda titulom vydržania stali
spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností a pretože je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako
ich vlastník, majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nie je splnená základná podmienky pre vydržanie

vlastníckeho práva a to oprávnená držba, keď žalobcovia nemohli byť vo svojej držbe dobromyseľný. Od
začiatku vedeli, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom kúpnej zmluvy medzi nimi a žalovaným,
a že ich vlastníčkou je stále matka žalovaného.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne A. R., oboznámením listov
vlastníctva č. 383 a 1430 pre k.ú. T. L., čestného prehlásenia zo dňa 08.10.1987, dohody o trvalom
užívaní sadu zo dňa 08.10.1987, notárskej zápisnice štátneho notára JUDr. I. T. zo dňa 08.10.1987 č.

N 645/87, NZ 636/87, potvrdenia o prevzatí zálohy, znaleckého posudku č. 78/1987 znalca K. F., listov
A. R. na žalobcu zo dňa 02.06.1994 a 28.02.1999, listu žalovaného na žalobcu zo dňa 16.08.2002,
ústrižkov poštových poukážok, situačného plánu predmetných nehnuteľností, výpisu z katastrálnej mapy
ohľadne predmetných nehnuteľností a zistil tento skutkový stav:

Zvýpovedíúčastníkov,notárskejzápisniceštátnehonotáraJUDr.I.T.zodňa08.10.1987č.N645/87,NZ
636/87 vyplynulo, že žalovaný spolu s manželkou ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci uzatvorili

dňa 08.10.1987 vo forme notárskej zápisnice kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva
nehnuteľností zapísaných pre k.ú. T. L. na LV č. 383 ako dom súp.č. XXX. postavený na pozemku
parc. č. 14331, pozemok parc.č. 14331, pozemok prac. č. 14332, pozemok parc.č. 14334, pozemok
parc.č. 14338 a pozemok parc.č. 14339/1. Uvedené nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané v katastri
nehnuteľností ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov. Kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti

bola dojednaná v sume 52.000,- Kčs, čo zodpovedalo oceneniu nehnuteľností vykonanom v znaleckom
posudku č. 78/1987 znalca K. F., v ktorom cena nehnuteľností bola stanovená na 52.241,- Sk. Z
kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola zaplatená ešte pred uzatvorením zmluvy a podľa potvrdenia
o prevzatí zálohy žalovaný spolu s manželkou dňa 31.08.1997 prevzali hotovostnú zálohu na kúpu
nehnuteľností v sume 30.000,- Sk.

Zo situačného plánu a výpisu z katastrálnej mapy vyplýva, že v priamom susedstve s nehnuteľnosťami
prevedenými odporcom a jeho manželkou na žalobcov sa nachádzajú nehnuteľnosti - pozemky, ku
ktorým navrhovatelia žiadajú určiť svoje vlastnícke právo. Z výsluchu účastníkov ako aj svedkyne A.
R., ktorá je matkou odporcu vyplynulo, že tieto nehnuteľnosti boli v roku 1987, keď účastníci uzatvorili
vyššie uvedenú kúpnu zmluvu, vo vlastníctve svedkyne A. R.. Ohľadne týchto nehnuteľností uzatvorili

žalobcovia s A. R. dňa 08.10.1987 Dohodu o trvalom užívaní sadu, podľa ktorej menovaná odovzdáva
žalobcom do trvalého užívania nehnuteľnosti v k.ú. M., v osade U. sad nad domom so studňou a to
v súvislosti s odpredajom domu s príslušenstvom a niže položenými pozemkami s tým, že menovaná
si nikdy v budúcnosti nebude nárokovať vlastnícke práva. A. R. v dohode potvrdzuje, že za užívanie
týchto pozemkov prevzala od žalobcov jednorázovo cenu v hodnote 8,- Kčs za 1 m2 s tým, že považuje

za vlastníkov sadu žalobcov. Žalobcovia uviedli, že túto dohodu spísali preto, že zákonné obmedzenie,
ktoré v tom čase platilo im neumožňovalo uzatvoriť kúpnu zmluvu aj na tieto nehnuteľnosti. Svedkyňa
A. R. potvrdila, že kvôli zákonnému obmedzeniu nebola uzatvorená riadna kúpna zmluva a preto chcela
uvedenou dohodou predmetné nehnuteľnosti odovzdať žalobcom do bezplatného prenájmu, aby ich
oni užívali a ona ich nemohla previesť na niekoho iného. V čestnom prehlásení z toho istého dňa,

08.10.1987, A. R. a žalovaný spolu s manželkou prehlásili, že nebudú mať žiadne ďalšie nároky na
okolité sady a záhrady prislúchajúce k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej
v ten deň medzi žalovaným s manželkou a žalobcami. Žalobcovia sa so svedkyňou A. R. dohodli aj
na tom, že daň z týchto nehnuteľností bude platiť ona a oni jej uhradené čiastky budú refundovať.
Toto bolo preukázané aj ústrižkami poštových poukážok a listami A. R. na žalobca zo dňa 02.06.1994

a 28.02.1999. Pokiaľ ide o cenu 8,- Kčs za 1 m2, ktorá bola dohodnutá v Dohode o trvalom užívaní
sadu, žalobcovia uviedli, že žalovanému celkovo zaplatili 110.000,- Kčs, z čoho bolo 52.000,- Kčs
za nehnuteľnosti, ktoré im predal žalovaný s manželkou a zostatok 58.000,- Kčs bolo vyplatené za
nehnuteľnosti, ktorých sa týkala uvedená dohoda. Žalovaný uviedol, že žalobcovia mu vyplatili len
90.000,- Kčs, z čoho 52.000,- Kčs bola kúpna cena prevádzaných nehnuteľností a zvyšok 38.000,-

Kčs zaplatili za hnuteľné veci, ktoré zostali na prevádzaných nehnuteľnostiach, ako napríklad nábytok,
poľnohospodárske stroje a podobne.

V roku 2001 svedkyňa A. R. darovala predmetné nehnuteľnosti svojmu synovi, žalovanému, čo bolo
potvrdené výsluchom žalovaného ako aj výpisom z LV č. 1430 pre k.ú. T. L., podľa ktorého je žalovaný
aj v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. Žalovaný listom zo dňa 16.08.2002

oznámil žalobcom, že sa stal vlastníkom uvedených nehnuteľností a informoval ich o svojich zámeroch
s využitím týchto pozemkov.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

V citovanom ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka je upravený inštitút vydržania vlastníckeho
práva. Ide o jeden z originálnych spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého podstatou je
nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou. V zmysle tohto ustanovenia
medzi zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním patria oprávnená držba veci
spôsobilej na vydržanie a uplynutie zákonom stanoveného času, po ktorý oprávnená držba trvala. V
prípade nehnuteľností, ktoré takisto ako hnuteľné veci môžu byť predmetom vydržania, je zákonnom

stanovená vydržacia doba 10 rokov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že v predmetnej veci nebola splnená základná
podmienka pre vydržanie vlastníckeho práva a to oprávnená držba žalobcov. Oprávnená držba je
faktické ovládanie veci spojené s vôľou držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou v dobrej viere, že
držiteľovi vec patrí. Žalobcovia, ktorí v roku 1987 prevzali do užívania predmetné nehnuteľnosti od

svedkyne A. R. na základe uzatvorenej dohody vedeli, že menovaná je ich vlastníčkou a že na prevod
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam by museli uzatvoriť kúpnu zmluvu, čo im ale neumožňovalo
vtedajšie zákonné obmedzenie. Z tohto dôvodu uzatvorili dohodu o trvalom užívaní nehnuteľností,
pričom si museli byť vedomí toho, že týmto právnym úkonom nedochádza k zmene vlastníckeho práva
a vlastníčkou naďalej zostáva svedkyňa A. R.. Táto skutočnosť im musela byť zrejmá aj neskôr, keď

daň z týchto nehnuteľností platila ako vlastníčka stále svedkyňa A. R. a žalobcovia jej len zaplatené
prostriedky refundovali. Z týchto objektívnych skutočností možno usudzovať na nedobromyseľnosť
žalobcov pri držbe uvedených nehnuteľností, teda, že žalobcovia nemohli byť presvedčení, že im držané
nehnuteľnosti patria. Podľa názoru súdu tak žalobcovia neboli v tejto otázke dobromyseľní a svoju držbu
nehnuteľností nevykonávali v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria.

Na základe uvedených záverov súd žalobu zamietol zamietol, keď nemal za preukázané splnenie
zákonných podmienok vydržania nehnuteľností.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu

trov konania proti žalobcom v sume 3.389,- Sk, ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia
žalovaného v tomto konaní /tarifná odmena v sume 1.260,- Sk za prevzatie veci a prípravu zastúpenia,
tarifná odmena 1.260,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 2.3.2006, paušálna náhrada 164,- Sk za každý z
týchto úkonov a 19 % DPH). Tarifná odmena za úkony právnej pomoci bola určená v súlade s § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch
alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V danej veci je možné hodnotu nehnuteľností,
ku ktorým sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva zistiť len s nepomernými ťažkosťami a
preto vychádzal súd pri určení výšky tarifnej odmeny z uvedeného ustanovenia z výpočtového základu
na rok 2006, ktorý je 16.381,- Sk /1/13 z 16.381 = 1.260/. Právny zástupca žalovaného si uplatnil tarifnú

odmenu aj za poradu so žalovaným. Za tento úkon však súd tarifnú odmenu nepriznal, pretože prvá
porada s klientom je hodnotená v rámci úkonu prevzatie a príprava zastúpenie /§ 14 ods. 1 písm. a)
uvedenej vyhlášky/ a právny zástupca nepreukázal, že by so žalovaným mal nejakú ďalšiu poradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobcovia nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalovaný domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.