Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/205/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: MUDr. D. B., bytom B., H. XXX/
XX,. proti odporcovi: M. P. - B. N., miesto podnikania Ž., G. 4/XX,. IČO: XXXXXXXX,. zast. Mgr. R. K.,
advokátom so sídlom Ž., D. D. č. XX,. o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. 3C 103/2008-300, zo dňa 30.4.2010, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, ponecháva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd v Ružomberok po späťvzatí návrhu zastavil konanie o náhradu
škody a nemajetkovú ujmu v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. za použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi priznal náhradu vo výške 78,17 eur,
ktorú je povinný zaplatiť navrhovateľ v lehote troch dní. Súd zároveň vrátil navrhovateľovi krátený súdny

poplatokvovýške36,52eur,prostredníctvomDaňovéhoúraduvB..Ohľadomtrovkonaniaprvostupňový
súd konštatoval, že navrhovateľ na základe subjektívnych dôvodov vzal návrh na začatie konania v
celom rozsahu späť a preto procesne zapríčinil zastavenie konania, zároveň však súd vzhľadom na jeho
zdravotný stav aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania odporcovi sčasti nepriznal, keď
ustálil, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

Proti uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

navrhovateľ. Žiadal, aby súd odporcovi nepriznal žiadny nárok na náhradu trov konania, najmä z
tých dôvodov, že navrhovateľ nemal finančné prostriedky, ani dostatok zdravia na vedenie súdneho
pojednávania, pričom súd mu odmietol ustanoviť na zastupovanie advokáta.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti
podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V ostatnej časti, kde súd zastavil konanie a vrátil

navrhovateľovi súdny poplatok, ostalo uznesenie prvostupňového súdu nedotknuté.

V preskúmavanej veci je zrejmé, že konanie po späťvzatí žaloby bolo zastavené. Súd nerozhodoval vo
veci samej a preto nemožno konštatovať, či niekto z účastníkov mal úspech vo veci alebo nie. Je možné
teda aplikovať ust. § 146 O.s.p., ktoré vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo nanáhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, skončilo sa zmierom,
pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné alebo bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu

vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie bolo
zastavené, prípadne či k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcu. Správne potom aplikoval
ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď konštatoval, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ svojím
procesným úkonom. Otázka zavinenia podľa prvej vety vyššie uvedeného ustanovenia sa však hodnotí

iba podľa procesného výsledku. Dôvodom späťvzatia nebolo správanie sa odporcu, ale rozhodnutie
navrhovateľa. Prvostupňový súd skúmal aj skutočnosť, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu ust. § 150 O.s.p., podľa ktorého súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Prvostupňový súd prihliadal na zdravotný
stav navrhovateľa a dospel k záveru, že je možné aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a preto odporcovi
nepriznal všetky ním uplatnené trovy, ale len ich časť. Odporca si uplatnil náhradu trov konania v celkovej

výške 171,37 eur, pričom prvostupňový súd s prihliadnutím na ust. § 150 O.s.p. priznal odporcovi
náhradu trov vo výške 78,17 eur. Správnosť vyčíslenia trov pritom odvolateľ nespochybňoval.

Pretože prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval správne, odvolací súd
napadnutý výrok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1

O.s.p. a odporcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože si
žiadne neuplatnil ani mu tieto nevyplývali v súvislosti s odvolacím konaním zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.