Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/426/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcov: 1) R. R., nar.

XX. X. XXXX, bytom v B., A. P. č. XX, 2) Ing. T. R., nar. XX. X. XXXX, bytom v B., A. P. č. XX, zastúpených
JUDr. D. B., advokátom so sídlom v B., T. A. č. X/A, proti žalovaným: 1) V. R., nar. XX. XX. XXXX, 2) I.
R., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom v B., T. č. XX, zastúpeným JUDr. U. F., advokátom so sídlom v B.,
B. č. X, o určenie súhlasu k zmene užívania časti stavby

r o z h o d o l :

U r č u j e , že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní dať súhlas k užívaniu časti nehnuteľnosti - rodinného
domusúp.č.1579naparceleč.2118vkatastrálnomúzemíStrednémesto,zapísanéhonaLVč.XXXXX,
nachádzajúceho sa v B. na T. č. XX, a to byt č. 1 so vstupom z B. ulice na kancelárske účely.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť trovy štátu vo výške

46,73 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 12. 2006 domáhali
určenia, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní dať súhlas k užívaniu časti nehnuteľnosti - rodinného
domu súp. č. 1579 na parcele č. 2118 v kat. území Stredné mesto zapísaného na LV č. XXXXX
nachádzajúceho sa v B. na T. ulici č. XX, a to byt č. 1 so vstupom z B. ulice v B. na kancelárske
účely a zriadenia samostatnej vodovodnej prípojky v suteréne domu. S. žiadali priznať im náhradu trov
konania. Žalobcovia si vo svojej časti domu zriadili kancelárie a žiadali Mestskú časť Košice - Staré

mesto, Stavebný úrad I Košice o vydanie povolenia zmeny v užívaní časti stavby rodinný dom - časť
kancelárske priestory na ulici T. č. XX v B. ako aj zriadenie samostatnej vodovodnej prípojky k tejto časti
domu, k čomu potrebujú súhlas ďalších spoluvlastníkov domu.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6. 12. 2005 č.k. 15C/426/2004-68 súd žalobu žalobcov
ako celok zamietol a zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovaným trovy konania.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 10. 4. 2007 č.k. 5Co/57/2006-98 potvrdil rozsudok, pokiaľ ním
bola zamietnutá žaloba o určenie povinnosti žalovaných dať súhlas na zriadenie vodovodnej prípojky v
suteréne domu. Zrušil rozsudok, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba o určenie povinnosti žalovaných dať

súhlas k povoleniu zmeny v užívaní časti stavby rodinného domu v B., T. č. XX na kancelárske účely
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu skúmať v konaní, čiprichádzadoúvahyžalobcaminavrhovanázmenačastinehnuteľnostiurčenánabývanienakancelárske
priestory alebo či je dôvodná obrana žalovaných o nepriaznivých následkoch pre nich.

Súd doplnil dokazovanie v danej veci podľa pokynov odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobcov v 1. a 2. rade súd zistil, že rodinný dom nachádzajúci sa v B. na T. č. XX nadobudli
dražbou. Nehnuteľnosť nadobudli ako byt. Vo svojej časti domu zriadili kancelárie v dobrej viere, že im
nikto nebránil v predmetných priestoroch podnikať. Byt má samostatný vchod. Dvor a dolné priestory sú
spoločné. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú jednotretinoví podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - rodinného
domu súp. č. 1579 na parcele č. 2118 zapísaného na LV č. XXXXX v katastrálnom území Stredné mesto
nachádzajúceho sa v B. na T. č. XX.

Z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade súd zistil, že rodinný dom sa skladá z 3 bytov. V minulosti
byt dlhodobo užívala matka žalovaného v 2. rade, v súčasnosti býva v byte sám. Pri rekonštrukcii bytu
vznikali nezhody so žalobcami.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2008 zo dňa 21. 2. 2008 vypracovaného Ing. T. Q., znalcom z
odboru stavebníctvo, zmenou časti bytových priestorov na nebytové priestory v rozsahu menšom ako

50 % celkovej výmery bytov nedôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty stavby. Ku zvýšeniu neprimeraného
rušenia žalovaných zvýšeným pohybom áut v okolí stavby nedôjde zmenou účelu využitia časti
rodinného domu na nebytové účely, okolie stavby je aj bez tejto zmeny maximálne zaťažené, najmä
statickou dopravou súvisiacou s užívaním nehnuteľností v okolí stavby, zvýšenie dopravného zaťaženia
v okolí stavby preto nie je možné. Zníženie kvality bývania a súkromia osôb bývajúcich v bytoch

zmenou časti domu na nebytové priestory nie je podľa kritérií ovplyvňujúcich hodnotu nehnuteľnosti
preukázateľné.

Ohliadkou rodinného domu nachádzajúceho sa v B. na T. č. XX bolo zistené, že stavba je rozdelená
medzi jednotlivými spoluvlastníkmi na časti užívané jednotlivými spoluvlastníkmi tak, že vo východnej
časti stavby so vstupom z B. ulice a výstupom do dvornej časti parcely je byt užívaný spoluvlastníkmi

Ing. T. R. a R. R., byt nie je prepojený s ostatnou časťou domu.

Z T. ulice sa vchádza do dvornej časti parcely k dvom bytovým jednotkám patriacim žalovaným V. R. a I.
R., parcela je ohraničená z T. ulice oplotením. Byty R. a R. sú oddelené neprehľadným plotom. Byty V.
R. a I. R. sú dispozične prepojené a majú spoločný vstup. Byt R. je užívaný výlučne na administratívne
účely.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka správnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci

väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného

domu nachádzajúceho sa na T. č. XX v B. sú podľa údajov katastra nehnuteľností žalovaná v 1. rade V.R. v podiele 1/3, žalovaný v 2. rade I. R. v podiele 1/3 (nehnuteľnosť užívajú ako majoritní spoluvlastníci),
žalobkyňa v 1. rade R. R. a žalobca v 2. rade Ing. T. R. v podiele 1/3 (nehnuteľnosť užívajú ako
minoritní spoluvlastníci). Rodinný dom je rozdelený na 3 samostatné bytové jednotky. Časť rodinného

domu s vchodom z T. ulice je užívaná žalovanými v 1. a 2. rade (2 samostatné bytové jednotky),
celá je ohraničená z T. ulice oplotením, je dispozične prepojená a má spoločný vstup z dvornej časti
parcely. Časť rodinného domu s vchodom z B. ulice (1 samostatná bytová jednotka) je užívaná R. s
priamym samostatným vstupom do domu a výstupom do dvornej časti parcely. Žalobcami užívaná časť
spoločného dvora je oddelená neprehľadným plotom bez možnosti prístupu iných motorových vozidiel

cez vchod žalobcov, keďže tu nie je zriadený vchod príslušných rozmerov pre iné motorové vozidlá.
Žalobcoviasivosvojejčastidomuzriadilikancelárie,ktorévyužívajúnaadministratívneúčely.Žalobkyňa
podniká v odbore strážnej služby, počas pracovnej doby sú v kancelárskych priestoroch dve osoby. Z
toho dôvodu nemôže vznikať hluk z pracovných prostriedkov.

Podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní zmenou jednej tretiny stavby na
stavbu užívanú na nebytové účely sa nezmení charakter stavby, nakoľko výmera časti stavby využívaná

na bývanie bude presahovať 50 % z celkovej výmery stavby a tým sa bude hodnotiť celá stavba ako
rodinný dom s prevádzkovými priestormi, nedôjde teda k zníženiu hodnoty stavby. Zmenou účelu stavby
na nebytové účely nenastane žiadna zmena v intenzite dopravy. V pracovnom čase sú odstavné státia
obsadenéaprechádzajúcevozidlámusiapokračovaťdoinýchulícsmenšouzáťažouoddopravy.Okolie
stavby je maximálne zaťažené dopravou súvisiacou s užívaním nehnuteľností v okolí stavby. Zvýšenie

dopravného zaťaženia v okolí stavby preto nie je možné. Pohyb cudzích osôb v priestoroch žalobcov je
vymedzenývstupomdobudovyzB.uliceavstupomdopriestorovzozávetria.Tentopohybosôbnemôže
priestory žalobcov ovplyvňovať a nie je v týchto priestoroch ani pohyb cudzích osôb registrovaný. V
priestoroch žalobcov je východ na dvornú časť parcely, ktorá je oddelená od ostatnej časti parcely
nepriehľadným plotom a prípadný pohyb cudzích osôb na kvalitu bývania a súkromia osôb v bytových

priestoroch žalovaných nemá vplyv. Výška nájmu pri zmene časti rodinného domu na nebytové priestory
stanovená výnosovou metódou by bola vyššia ako v prípade, ak by rodinný dom bol využívaný výlučne
na bytové priestory. Obrana žalovaných o nepriaznivých následkoch zmeny pre nich nie je dôvodná a
ich nesúhlas so zmenou užívania časti nehnuteľnosti určených na bývanie na kancelárske priestory nie
je opodstatnený.

Súd nenariaďoval znalecké dokazovanie z odboru psychológie a sociológie navrhované žalovanými,
lebo na objektívne posúdenie v danej veci nemá takéto znalecké dokazovanie žiaden význam. Nebolo
by v súlade s efektívnym využitím vlastníckeho práva, ak by sa žalobcom len nedostatkom súhlasu
žalovaných znemožnilo uskutočňovať ich podnikateľské aktivity. Došlo by tak k horšiemu postaveniu
účastníka konania pri uplatnení hmotného práva z hľadiska výkonu vlastníckeho práva podľa Ústavy SR.

Na ďalšiu námietku žalovaných, že žalobcovia jediný protipožiarny prístup na strechu (železný rebrík)
zložili a zabezpečili ho železnou reťazou a dvoma bezpečnostnými kladkami, súd neprihliadol, lebo táto
skutočnosť je predmetom riešenia spoluvlastníckych vzťahov medzi účastníkmi konania a nemá vzťah
k posudzovanej veci.

S poukazom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Náklady znaleckého posudku predstavovali celkom sumu 2 816,- Sk (93,47 Eur), ktoré boli predbežne
vyplatené z finančných prostriedkov štátu. Súd podľa výsledkov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) uložil
žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. a 2. rade nahradiť trovy štátu na polovicu vo výške 46,73 Eurdo 3 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo nespĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).