Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/318/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206599
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715206599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: O. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z. X, zastúpenej advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica,
Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711 proti žalovanému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., M. G. XXXX/
X, zastúpenému JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou s adresou doručovania A., Y. X, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom
Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom I., K. XX,
o náhradu škody vo výške 10 274,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Martin, č.k. 15C/196/2015-233 zo dňa 26. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný a intervenient m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti
žalovanému náhrady škody vo výške 10 274,85 eur s príslušenstvom z titulu utrpenia úrazu dňa 28.
11. 2013 na ulici Priehradka na chodníku priliehajúcom k rodinnému domu žalovaného. Dôvodom úrazu
mal byť zľadovatený chodník, na ktorom nebola riadnym spôsobom vykonávaná údržba, a preto za

následky úrazu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. zodpovedá žalovaný. Súd prvej inštancie vo veci
vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov a dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala dôvody, v zmysle ktorých by zodpovednosť za vznik úrazu a jeho následky mal niesť
žalovaný. Nebolo preukázané, že by chodník, na ktorom došlo k úrazu, bol zľadovatený, že by sneh
a poľadovica schodnosť chodníka sťažovali. Tiež nebolo preukázané, že by primeraným spôsobom
nebola vykonávaná údržba chodníka. Žalobkyňa chodník, na ktorom došlo k úrazu, používala pravidelne
po dobu 35 rokov, jeho stav jej bol známy, ako aj možnosť namŕzania vody vytekajúcej z odkvapov

rodinných domov na chodník. Vzhľadom na to (v prípade, že by na chodníku v mieste vyústenia odkvapu
sa nachádzal ľad) sa nechovala obozretne a došlo k jej pošmyknutiu a vzniku úrazu. Právne súd vec
posudzoval s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb., všeobecne záväzného nariadenia
Mesta Martin č. 83, ust. § 415, § 420 OZ, resp. pri posudzovaní náhrady trov konania prihliadal na
ust. § 255, § 257 a § 262 CSP. O trovách konania rozhodol vzhľadom na plný úspech žalovaného a
intervenienta v konaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala
odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
Napadnutý rozsudok je podľa nej nesprávny, nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania dospel knesprávnym skutkovým zisteniam. Z výpovede viacerých svedkov vyplynulo, že v čase vzniku úrazu bol
chodník zľadovatený, šmýkalo sa a žalovaný si teda nesplnil povinnosť riadnym spôsobom zabezpečiť
údržbu chodníka, a tým aj bezpečnosť pohybu po ňom.

3. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich
vyjadrení prednesených v rámci konania. Súd, ktorý rozhodoval vo veci, vyhodnotil všetky dôkazy vecne
správne, pričom žalobkyni sa nepodarilo preukázať porušenie právnej povinnosti a príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko najmä výpovede svedkov

navrhnutých žalobkyňou boli rozporuplné a metúce, čím je značne oslabená ich dôkazná hodnota.
Rozsudok ako vecne správny navrhol potvrdiť.

4. Intervenient vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním žalobkyne, nakoľko je
v úplnom rozpore so skutkovým stavom zisteným v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolaní
žalobkyňa účelovo vytrháva z kontextu výpovede svedkov no napriek tomu je zrejmé, že tieto sú

protirečivé a nedôveryhodné. Niektorí svedkovia uviedli, že „všade bol ľad, brutálne sa šmýkalo, keď
sme vyšli na cestu, mali sme problém udržať sa na nohách“, pritom však v žalobe sama žalobkyňa
uviedla, že ľad bol iba v okolí odkvapovej rýne, resp. lampy, do ktorej narazila. Poukázal aj na spôsob,
akým žalobkyňa predkladala dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie, keď postupne s odstupom až
niekoľkorokovpoškodovejudalostioznačovalasvedkov,ktorýchsižalovanýnamiesteúrazunepamätá.

Taktiež žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec na základe odvolania v rozsahu a z dôvodov
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania a zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka,
či žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti priľahlej ku chodníku, na ktorom dňa 28. 11. 2013 približne o
12,45 hod. došlo k úrazu žalobkyne, ktorá ako dôvod uviedla, že chodník bol zľadovatený a žalovaný
ako vlastník nehnuteľnosti nezabezpečil riadnu údržbu priliehajúcej časti chodníka. V konaní nebolo

spochybnené, že skutočne žalobkyňa dňa 28. 11. 2013 utrpela úraz, pričom žalovaná suma predstavuje
náhradu škody v súvislosti s utrpeným úrazom (náhrada straty na zárobku, sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolestné, vecná škoda). Tiež nebolo spochybnené, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti -
rodinného domu, ku ktorému prilieha chodník, na ktorom došlo k úrazu. V tomto prípade mal súd posúdiť,
či za vzniknutú škodu žalobkyni zodpovedá žalovaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a § 9a

ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb.
Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré
v zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých
príčinou boli závady schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo
snehom a neboli bez prieťahu odstránené.

Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. závadami v schodnosti chodníkov miestnych komunikácií
určený výhradne pre chodcov a priechodu pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom
území sú závadami obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu
ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia potom správne prvoinštančný súd skúmal,

či v tomto prípade bol chodník, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne, priechodný, resp. či závady
neumožňovali bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo

veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán,
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Prvoinštančný

súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania toho, že žalovaný ako vlastník priľahlej nehnuteľnosti
by nevykonával údržbu chodníka tak, aby tento bol priechodný v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb.,
resp. nebolo preukázané, že v čase vzniku úrazu žalobkyne by chodník nebol spôsobilý prevádzky,
resp. bol neschodný z dôvodu znečistenia, poľadovice alebo snehu a za vznik úrazu tak nezodpovedážalovaný. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, úraz sa stal v čase okolo 12,45 hod., pričom
podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu maximálne denné teploty dosahovali teploty
nad bodom mrazu od 1,5 oC až do 7 oC, pričom dňa 28. 11. 2013 povrch pôdy pokrývala nesúvislá

snehová pokrývka. Z uvedeného vyplýva, že bezprostredne pred vznikom úrazu nesnežilo, chodník
podľa žiadneho z vypočutých svedkov nepokrývala snehová pokrývka. Podľa vyjadrenia viacerých
svedkov, ktorý boli bezprostredne po vzniku úrazu na mieste samom, chodník bol miestami suchý,
miestami mokrý, nebol na ňom však sneh, ani ľad. Kritické mohlo byť miesto, kde z priľahlých budov
na chodník sú vyvedené odkvapové rúry a z ktorých vytekajúca voda mohla v nočných hodinách

zamrznúť. Pokiaľ by aj takáto situácia nastala v čase vzniku úrazu u žalobkyne, v tejto súvislosti
správne konštatoval prvoinštančný súd, že táto cestu, aj chodník takmer denne používala po dobu
35 rokov, o tom, že dochádza k vytekaniu vody na chodník pri odkvapových zvodoch vedela, a teda
s existenciou prípadnej vytvorenej námrazy bola oboznámená. Ako vyplynulo z vyjadrenia svedkov,
prípadne doloženej fotodokumentácie, chodník na druhej strane ulice je bez vývodov odkvapových rúr,
a teda možnosti namŕzania prípadných výtokov vody. Vzhľadom k tomuto je možné konštatovať, že

sa nesprávala dostatočne predvídavo a výber trasy neprispôsobila možnej nevhodnej predpokladanej
situácii na chodníku, po ktorom kráčala. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom uviedol zistený skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom zdôvodnil.

8. Pretože žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé
vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP a žalovanému, ako aj intervenientovi, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).