Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Vranka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/156/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010906
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010906.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci odsúdeného N. C. pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 6. decembra 2017 sťažnosť
prokurátoraOkresnejprokuratúryTrenčínvneprospechodsúdenéhopodanúprotiuzneseniuOkresného
súdu v Trenčíne zo dňa 17. augusta 2017, sp. zn. 6 Pp/226/2017 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .
Podľa § 66 ods.1, 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného N. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 17. augusta 2017, sp. zn. 6 Pp/226/2017, podľa § 66 ods.1, 2
Tr. zák. podmienečne prepustil odsúdeného N. C. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8.9.2014, sp. zn. 1T/94/2014 za zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vo výmere 4 roky
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému
skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napriek hodnoteniu riaditeľa Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 3.7.2017, podľa ktorého odsúdený iba čiastočne
preukazuje splnenie podmienok a neodporúča jeho podmienečné prepustenie s poukazom na to, že
odsúdený nie je dostatočne kritický ku svojej trestnej činnosti, bagatelizuje problémy s alkoholom, riziko
sociálneho zlyhania je u neho hodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza je vyhodnotená
ako menej priaznivá najmä z dôvodu absencie sociálneho zázemia, častého požívania alkoholu, len
čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti, jej závažnosti a počtu doterajších odsúdení, podľa názoru
okresného súdu neexistuje u odsúdeného príliš veľké riziko jeho recidívy a možno u neho dôvodne
očakávať vedenie riadneho života na slobode.
Proti uvedenému uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote, sťažnosť
prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného (ďalej len prokurátor). Namietal v
nej jeho správnosť z dôvodu najmä absencie materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie.
Poukázal na hodnotenie riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa
3.7.2017, z ktorého vyplýva, že odsúdený ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne z dôvodu,
že nie je dostatočne kritický ku svojej trestnej činnosti a bagatelizuje problémy s alkoholom. Ďalej
ústav konštatuje stredné riziko sociálneho zlyhania a menej priaznivú resocializačnú prognózu, pričom
rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä absentujúce sociálne zázemie, časté požívanie alkoholu,
len čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti, závažnosti trestnej činnosti a počet doterajších odsúdení.
Záverom hodnotenia ústav uviedol, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok napodmienečné prepustenie a neodporúča jeho podmienečné prepustenie. Prokurátor poukázal na to, že
zozmysluinštitútupodmienečnéhoprepusteniavyplýva,žepodmienečnéprepustenieniejeautomaticky
udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu, pričom
tieto skutočnosti odôvodňujú prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj
na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Podľa názoru prokurátora
u odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život a preto pre
jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné predpoklady.
Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.
Odsúdený N. C. sa k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora, ktoré mu boli zaslané súdom prvého
stupňa, písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm.
a/, b/ Tr. por., na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená až dňa 24.
novembra 2017, preskúmal dňa 6. decembra 2017 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por.
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne,
keď napadnutým uznesením podmienečne prepustil odsúdeného N. C. z výkonu uloženého trestu
odňatia slobody a keď podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu 18 mesiacov, pretože
na taký postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1, 2 Tr. zák.
Z ustanovení § 66 ods.1, 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody u odsúdeného N. C. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený
vykonaltrestodňatiaslobodyvzodpovedajúcomrozsahu,ževovýkonetrestuplnenímsvojichpovinností
a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uloženého trestu (dve tretiny uloženého trestu) a pozitívne
hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte
pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj
na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie
odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami
odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť,
či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových
rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných
príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Okresný súd v posudzovanom prípade týmito hľadiskami sa dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone
trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, a dospel preto k nesprávnemu záveru.Z hodnotenia odsúdeného N. C. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom
zo dňa 3.7.2017 (čl. 3 - 4), na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, ako aj z
vyjadrenia zástupcu tohto ústavu pred súdom prvého stupňa vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach
výkonu trestu a pod dohľadom je schopný čiastočne plniť stanovené povinnosti a svojím správaním
preukázať snahu po náprave a polepšenie. Z uvedeného hodnotenia odsúdeného N. C. však súčasne
vyplýva aj a predovšetkým negatívny záver, že odsúdený, ktorý nebol disciplinárne odmenený ani
potrestaný, nie je dostatočne kritický ku svojej trestnej činnosti, bagatelizuje problémy s alkoholom, riziko
sociálneho zlyhania je u neho hodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza je vyhodnotená
ako menej priaznivá najmä z dôvodu absencie sociálneho zázemia, častého požívania alkoholu, len
čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti, jej závažnosti a počtu doterajších odsúdení.
Prokurátor v podanej sťažnosti dôvodne poukázal nielen na to, že hodnotenie riaditeľa Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom podrobne a komplexne charakterizuje odsúdeného
z hľadiska jeho správania sa vo výkone trestu, ale zároveň aj na to, že neodporúča odsúdeného
podmienečne prepustiť. Navyše z obsahu spisu vyplýva ďalšia okolnosť svedčiaca v neprospech
odsúdeného a spočívajúca v tom, že okrem odsúdenia v posudzovanom prípade bol už nielen 4 - krát
súdne trestaný, ale aj podmienečne prepustený.
Uvedené okolnosti charakterizujúce a odôvodňujúce negatívne hodnotenie správania odsúdeného s
prihliadnutím na nedostatočne prejavený sebakritický postoj k spáchanej trestnej činnosti i rizikové
faktory, pre ktoré je riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného hodnotené ako stredné a jeho
resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá, preto neumožňujú vyvodiť jednoznačný a
presvedčivý záver o tom, že odsúdený N. C. vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že by sa
zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných
činov, za ktorý mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že
povedie aj na slobode riadny život. Vzhľadom na uvedené okolnosti je potom záver vyvodený okresným
súdom, podľa ktorého odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, vecne
nesprávny.
Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. a sám podľa § 66 ods.1,2 Tr. zák. návrh
odsúdeného N. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol,
pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.