Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201375
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717201375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: 1/ A. S., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX E., D. XXXX/X, v rade 2/ E.. J. Š., F.. XX.X.XXXX, Q. T. XXX XX E., D.. E.
XXXX/XX, proti žalovanému: E.. E. S., F.. XX.X.XXXX, Q. T. XXX XX E., D. XXXX/X, Q. Č. X I., I.. XXXX,
S. F. XXXXX, K., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným
Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre obec a kat. úz. R. na LV č. XXXX ako KN C parc. č.
XXXX/XX o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, KN C parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 -

trvalé trávne porasty a KN C parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty,

s a z r u š u j e

a tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do podielového spoluvlastníctva žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade
2/, každému v 1-ici.

II.Žalobcoviavrade1/a2/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalovanémunaúplnévyporiadanie
jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 138,40 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcom v rade 1/ a 2/ sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.2.2017 sa žalobcovia proti žalovanému domáhali zrušenia
podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. V žalobe žalobcovia uviedli, že žalovaný v rade 1/ nadobudol predmetné
vlastníctvo dedením v roku 2004 a žalobca v rade 2/ kúpou v roku 2014. Ide o poľnohospodársku

pôdu, ktorú žalobcovia obhospodarujú chovom hospodárskeho dobytka, krmovín, avšak skutočnosť, že
nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve, im bráni vec plnohodnotne užívať. Žalobcovia majú za
to, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť, nakoľko vytvára funkčný poľnohospodársky celok
a reálna deľba nie je možná aj vzhľadom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom
na výšku podielu žalovaného. Reálne rozdelenie by zmarilo účel využitia nehnuteľnosti. Žalobcovia
sa pokúsili podielové spoluvlastníctvo zrušiť tým, že žalovanému zaslali pokus o zmier s návrhom
na odpredaj spoluvlastníckeho podielu na základe súdnoznaleckého ocenenia nehnuteľnosti, avšak

žalovaný nereagoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobcovia žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo
a prikázať spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške 1/6 k celku v rovnakom podiele do podielového
spoluvlastníctva žalobcov za primeranú náhradu, ktorá je určená znaleckým posudkom č. 20/2016, ktorý
vyhotovila O.. C. P., súdna znalkyňa. Za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného mu navrhlispoločne nerozdielne vyplatiť sumu 138,40 €. Súčasne požadovali priznať náhradu trov konania proti
žalovanému. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia k žalobe pripojili výpis z listu vlastníctva č. 5421 pre
katastrálne územie Vrútky, pokus o zmier a znalecký posudok O.. C. P..

2. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu, ani prílohy na adresu trvalého bydliska, ale až na vyššie
uvádzanú adresu v zahraničí. Na žalobu reagoval podaním zo dňa 30.5.2017, v ktorom uviedol, že
žalobu obdržal 27.5.2017 vo svojom bydlisku v Spojených štátoch amerických. On sám súhlasí, aby
obaja žalobcovia nadobudli jeho spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch za súdom stanovenú

náhradu vo výške 138,40 €. Na druhej strane ale nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že mu zaslali pokus
o zmier a uviedol, že tento mu bol zasielaný na adresu jeho trvalého bydliska na území Slovenskej
republiky, kde sa už roky nezdržiava a táto skutočnosť bola obom žalobcom dobre známa. Z toho
dôvodu nesúhlasí s náhradou trov konania žalobcom. Žalobcovia v podaní zo dňa 3.7.2017 potvrdili,
že žalovanému zasielali pokus o zmier na jeho adresu na území Slovenskej republiky a uviedli, že
žalobca je povinný v prípade, že sa na svojej adrese uvedenej v Centrálnej evidencii obyvateľstva a na

liste vlastníctva nezdržiava, je povinný zabezpečiť si zasielanie pošty na inú adresu, preto na žalobe
zotrvávajú. Na repliku žalobcov reagoval žalovaný duplikou - podaním zo dňa 1.8.2017, kde zotrval na
svojich tvrdeniach, uviedol, že žalobcovia mu úmyselne poslali pokus o zmier na adresu v tuzemsku,
aby mohli následne vymáhať trovy súdneho konania. Naviac žalobca v rade 1/ A. S., je jeho biologický
brat, ktorý dobre vedel, že už vyše päť rokov sa žalovaný na martinskej adrese nezdržiava.

3. Vo svojich opakovaných podaniach, naposledy aj v ospravedlnení pred pojednávaním žalovaný,
ktorý sa pojednávania nariadeného na deň 14.12.2017 nezúčastnil, uviedol, že v prípade, že by ho boli
žalobcovia riadne oslovili a požiadali o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, bol by im vyhovel a
spor nemusel skončiť na súde.

4. Dňa 14.12.2017 súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom žalobcovia zotrvali na svojej žalobe a
žalobca v rade 1/ uviedol, že už v roku, ktorý predchádzal podaniu žaloby, vedel o adrese žalovaného
v zahraničí. Inak obaja žalobcovia chceli, aby oni dvaja zostali podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom
podiele, teda aby sa rovnomerne medzi nich rozdelil podiel žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu, predovšetkým výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. a znaleckého posudku O.. C. P..

6. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R.Ú., a to parciel registra C, KN č. XXXX/XX o
výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, KN č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty
a KN č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, a to žalovaný v podiele 2/12, žalobca v

rade 1/ a žalobca v rade 2/ každý v podiele 5/12. Hodnota týchto nehnuteľností bola ocenená znaleckým
posudkom, ktorý vypracovala O.. C. P., súdna znalkyňa z odboru Poľnohospodárstvo - odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy v znaleckom posudku č. 20/2016, ktorý bol vypracovaný ku 27.12.2016.
Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností podľa platných cenových predpisov bola určená spolu v sume
830,- €. Je teda zrejmé, že na podiel žalovaného vo výške 2/12 nakoniec z tejto sumy pripadá suma

138,33 €, zaokrúhlene 138,40 €, teda suma, akú žalobcovia za podiel žalovaného ponúkli.

8. Pri svojej rozhodovacej činnosti, keďže otázka zrušenia podielového spoluvlastníctva strán ani
výšky vyrovnávacieho podielu žalovaného sporná nebola, súd vychádzal z ustanovení § 137 až 142
Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), ktoré upravujú podielové spoluvlastníctvo.

9. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v spoločnej veci.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva, o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykonaná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Je zrejmé, že pred podaním žaloby na súd z dôvodov na strane žalobcov, ktorí riadnym spôsobom

na im známej adrese v zahraničí neoslovili žalovaného, nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva
medzistranamisporudohodou.Žalobcoviavrade1/a2/podalinasúdnávrhakeďžeaniotázkazrušenia
spoluvlastníctva, ani výška náhrady za podiel žalovaného sporná medzi stranami nebola, súd rozhodol
tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Súd vychádzal zo základnej zásady vyjadrenej v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka, že

nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníctve s inými osobami. V tomto prípade žalovaný
nemal záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami a naopak, takže súd medzi
stranami sporu podielové spoluvlastníctvo zrušil a predmetné nehnuteľnosti prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobcom v rade 1/ a 2/, a to každému z nich v rovnakom podiele. Pritom súd určil,
aby žalobcovia spoločne a nerozdielne žalovanému zaplatili náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel

vo výške, ktorá zodpovedá 2/12-inám všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým
posudkom. Súd rozhodol v súlade so stanoviskami všetkých strán sporu, nehnuteľnosti reálne nedelil,
nakoľkovzhľadomnaichvýmeruavýškupodielovaajnaskutočnosť,žežalovanýneprezentovalzáujem
ponechať si aspoň časť pozemkov, súd reálnu deľbu nevykonal, ale prikázal nehnuteľnosti za náhradu
žalobcom.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobcovia boli v konaní
síce úspešní, pretože súd ich žalobe vyhovel, a preto by podľa § 255 ods. 1 C.s.p. mali právo na náhradu
trov konania proti žalovanému, na druhej strane však žalovaný návrh žalobcov nerozporoval a v tomto

prípade šlo o typ sporu, v ktorom mohli procesné strany zrušiť a vyporiadať svoje spoluvlastníctvo
pred podaním žaloby na súd dohodou a tým zabrániť vzniku súdneho sporu. Žalobcovia sa seriózne o
dohodu nepokúsili, keďže výzvy na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovanému zaslali na adresu,
o ktorej dobre vedeli, že sa na nej žalovaný už roky nezdržiava. Na túto skutočnosť súd prihliadol ako na
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešným žalobcom proti žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.