Uznesenie – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201499
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216201499.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci
nezvestného N. R., naposledy bytom: G. C., o návrhu navrhovateľky Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, D. Y., v zas. F. S. D., so sídlom Komenského 18, 984 01 Lučenec, na vyhlásenie nezvestného N.
R. za mŕtveho, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/53/2016

- 61 zo dňa 26. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/53/2016-61 zo dňa 26. 04. 2017 z r u š u j e a v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podanie navrhovateľky odmietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka návrh na začatie konania v
stanovenej lehote, ktorá jej bola predĺžená o 15 dní na základe žiadosti právnej zástupkyne zo dňa
14.03.2017, nedoplnila, konkrétne nedoplnila listinné dôkazy týkajúce sa osoby, ktorá má byť vyhlásená
za mŕtvu, pretože táto nie je jednoznačne identifikovaná (chýba dátum narodenia) preukázaným
listinným dokladom, resp. iným spôsobom a teda je aj otázna miestna príslušnosť súdu.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
navrhovateľka v zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
len ,,CSP“), § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a § 389 ods. 1 písm. a), b), d) CSP. Domáha sa,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a to tak, že predmetnému návrhu vyhovie v celom
rozsahu, resp. ho zrušil v zmysle § 389 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové
rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že s názorom súdu nesúhlasí, nakoľko vyvinula maximálne úsilie, aby

zistila identifikačné údaje nezvestného, avšak bezúspešne. Z jej strany boli zaslané výzvy na poskytnutie
súčinnosti na Farnosť S. C., aj na EV., a.v. farský úrad, avšak ani tieto orgány jej neposkytli súčinnosť,
nakoľko im nie sú známe okolnosti ohľadne nezvestného N. R.. Navrhovateľka má za to, že už v
samotnom návrhu a predložením listín, rodného listu otca navrhovateľky, preukázala, že sa jedná o
príbuzenský vzťah medzi nezvestným a jej otcom, keďže boli bratia. Podľa navrhovateľky je zrejmé,
že nie je možné sa dopátrať k bližším informáciám o nezvestnom a uviesť o ňom iné identifikačné

údaje, keďže tento mal byť narodený pred viac ako 100 rokmi. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR v konaní sp. zn. 22 Cdo 1378-2005, na ktoré nadväzuje aj rozhodnutie v konaní
sp. zn. 28 Cdo 5033/2009 v tom zmysle, že síce návrh na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho musí
okremvšeobecnýchnáležitostíokreminéhoidostatočneidentifikovaťnezvestnúosobu,alezustanovení
zákona podľa názoru Najvyššieho súdu nevyplýva, že žalobca je povinný takúto osobu identifikovať,
resp. umožniť jej identifikáciu práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného čísla. Toto však platí

len za predpokladu, že je takáto osoba identifikovaná iným, nezameniteľných spôsobom. Navrhovateľka
ďalej uvádza, že súčasná prax slovenských súdov ohľadom rozhodovania vo veciach vyhlásenia zamŕtveho pripúšťa vyššie v texte uvedenú identifikáciu osôb, t.j. identifikáciu nezvestnej osoby iba na
základe mena, priezviska a to prostredníctvom úradného zápisu (zápisu v katastri nehnuteľností). Podľa
súčasnej právnej praxe nie je na identifikáciu nezvestnej osoby vždy nevyhnutné označiť ju práve jej

rodným číslom, dátumom narodenia, príp. uvedením jej posledného bydliska. Navrhovateľka má teda
za to, že návrh bol podaný dôvodne. N. R. je vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v
katastrálnom území G. C., kde aj naposledy býval. Navrhovateľka má záujem na usporiadaní právnych
vzťahov, ktoré sa k predmetným nehnuteľnostiam viažu. Navrhovateľka preukázala, že nezvestný bol
jej strýkom a že už počas druhej svetovej vojny odišiel do Kanady, odkiaľ sa nevrátil. Takisko je podľa

navrhovateľkyzjavné,ženezvestnýužso100%určitosťounežije,apretojepotrebnétútoosobuvyhlásiť
za mŕtvu, vzhľadom k tomu, že je potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej v texte len ,,CMP“), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384
CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne nesprávne s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Navrhovateľka vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že z ustanovení zákona nevyplýva, že

žalobca je povinný nezvesenú osobu identifikovať práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného
čísla. Odvolací súd po preštudovaní navrhovateľkinho odvolania konštatuje, že je dôvodné a to z
nasledovných dôvodov:

6. Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.03.2016 domáhala aby okresný

súd vyhlásil N. R., naposledy bytom G. C. za mŕtveho. Vo svojom návrhu uviedla, že jej otec narodený v
roku 1917 mal staršieho brata N. R., pričom jej nie je známy strýkov dátum narodenia a ani dátum úmrtia.
Od svojej rodiny sa však dozvedela, že strýko odišiel do Kanady, odkiaľ sa už nevrátil a odvtedy nie sú
o ňom známe žiadne informácie. Ďalej uviedla, že nemá vo svojej dispozícii jeho rodný list, vie len to, že
jeho posledný pobyt bol v G. C. a z informácii, ktoré jej boli poskytnuté vie, že bol slobodný a bezdetný.

Uvedeného sa domáha z toho dôvodu, že N. R. bol podielovým spoluvlastníkom viacerých pozemkov
(ako dôkaz uviedla výpisy z katastra nehnuteľností) a má záujem, ako zákonný dedič o prejednanie
dedičstva po ňom. Ďalej ako dôkaz predložila úmrtný list jej starého otca I. R., zo dňa XX.XX.XXXX,
kde sa uvádza, že N. R. má 40 rokov a býva v Kanade (č. l. 24 spisu). Výzvou zo dňa 28.02.2017
okresný súd vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoj návrh o uvedenie rodného listu osoby, ktorá má byť

vyhlásená za mŕtvu, alebo inú listinu, ktorá jednoznačne uvádza presný dátum narodenia a identifikáciu
osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu. Navrhovateľka na výzvu okresného súdu odpovedala, avšak
neuviedla údaje požadované súdom prvej inštancie. Vo svojom podaní ale požiadala o predĺženie lehoty
o 15 dní z dôvodu zaslania výzvy na súčinnosť cirkevným matrikám, v ktorých by mohli byť uvedené
identifikačné údaje nezvestného. Okresný súd žiadosti o predĺženie lehoty o 15 dní na doplnenie návrhu

vyhovel, avšak keďže navrhovateľka svoj návrh v lehote 15 dní nedoplnila podanie navrhovateľky podľa
§ 129 ods. 3 CSP odmietol.

7. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej v texte len ,,OZ“), spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa

narodí živé.

8. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú
fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

9. Smrť fyzickej osoby sa zásadne preukazuje zákonným spôsobom, ktorým je úradné zistenie smrti.
Ak nie je možné smrť preukázať takýmto spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť jedine súd.Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 OZ môže súd vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak. Za
mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už
nežije (ide napr. o prípady, keď so zreteľom na dátum narodenia nezvestnej osoby sa dá racionálne

predpokladať, že táto osoba už zomrela). Z judikatúry a právnej praxe vyplýva, že o nezvestnosť osoby
ide vtedy, ak je jej neprítomnosť a nedostatok správ o nej sprevádzaný takými okolnosťami, ktoré sú
spôsobilé vyvolať presvedčenie o tom, že táto osoba už nežije alebo že je veľmi pravdepodobné, že
nežije. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6 M Cdo 20/2010).

10. Je nepochybné, že nezvestná fyzická osoba, ktorá má byť rozhodnutím súdu vyhlásená za mŕtvu,
musí byť v konaní riadne identifikovaná tak, aby bolo nepochybné, ktorej fyzickej osoby sa vyhlásenie
za mŕtvu týka a súčasne, aby bolo možné spoľahlivo posúdiť, či sú u nej splnené všetky predpoklady
vyžadované zákonom pre vyhlásenie za mŕtvu. Len v tomto prípade môže súd posúdiť, ktorá osoba je
účastníkom konania, ustanoviť jej opatrovníka a vydať vyhlášku, v ktorej ju vyzve, aby sa do jedného
roka prihlásila a taktiež vyzvať každého, kto o nej vie, aby podal v tejto lehote o nej správu súdu,

jeho opatrovníkovi, príp. inému zástupcovi. V tejto vyhláške je ďalej potrebné uviesť podstatné okolnosti
prípadu a následne spoľahlivo dôvodiť, či ide skutočne o nezvestnú osobu a či je so zreteľom na všetky
okolnosti možné usúdiť, že táto osoba už nežije.

11. Podľa už prekonaného názoru Najvyššieho súdu České republiky ( sp. zn. 21 Cdo 653-2004) na

identifikáciu v návrhu na vyhlásenie za mŕtveho nie je potrebné uviesť všetky potrebné údaje vrátane
rodného čísla, dátumu narodenia, príp. posledného známeho bydliska len v prípade, ak by návrh
(prípadne doplnený návrh) obsahoval také skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali dané údaje zistiť
vlastným šetrením (v zásade dožiadaním matričného úradu, príp. štátneho archívu). Z uvedeného
právneho názoru však vyplýva, že ak by takéto skutočnosti uvedené neboli, alebo na základe takýchto

poskytnutých skutočností by ani súd nebol schopný zistiť identifikačné údaje nezvestnej osoby (akými sú
rodné číslo, dátum narodenia, príp. posledné známe bydlisko), tak by musel byť takýto návrh neúspešný.

12. Tento právny názor českých súdov bol následne zvrátený rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR v
konaní sp. zn. 22 Cdo 1378-2005, na ktoré nadväzuje aj rozhodnutie v konaní sp. zn. 28 Cdo 5033/2009

v tom zmysle, že síce návrh na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho musí okrem všeobecných
náležitostí okrem iného i dostatočne identifikovať nezvestnú osobu, ale z ustanovení zákona podľa
názoru NS ČR nevyplýva, že žalobca je povinný takúto osobu identifikovať, resp. umožniť jej identifikáciu
práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného čísla. Toto avšak platí len za predpokladu, že je takáto
osoba identifikovaná iným, nezameniteľným spôsobom.

13. Krajský súd ako súd odvolací k danej veci uvádza, že postup, ktorý by smeroval k odmietnutiu
návrhu, ktorý by mal všetky náležitosti stanovené zákonom, len z dôvodu neuvedenia dátumu narodenia,
príp. rodného čísla nezvestnej osoby, ktorej vyhlásenie za mŕtvu sa návrhom smeruje by predstavoval
denegatio iustitiae v zmysle 36 ods. 1 Listiny základných práv.

14. Súčasná prax slovenských súdov ohľadom rozhodovania vo veciach vyhlásenia za mŕtveho pripúšťa
vyššie uvedenú identifikaciu osôb, t.j. identifikáciu nezvestnej osoby iba na základe mena, priezviska
a to prostredníctvom úradného zápisu (zápisu v katastri nehnuteľností). Okresný súd Piešťany v
rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho sp. zn. 5P 173/2008 vzhľadom na skutočnosť, že sa vykonaným

dokazovaním nepodarilo zistiť dátum narodenia, miesto narodenia a ani presné posledné známe
bydlisko nezvestnej osoby, vo výroku rozsudku túto osobu identifikoval ako podielovú spoluvlastníčku
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľky,
ozrejmiť, či je dostatočne identifikovaná nezvestná osoba, z dôvodu, že z ustanovení zákona nevyplýva,
že žalobca je povinný takúto osobu identifikovať, resp. umožniť jej identifikáciu práve podľa jej dátumu

narodenia, alebo rodného čísla, stačí aby osoba bola identifikovaná iným, nezameniteľným spôsobom.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).