Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203985
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114203985.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobcu V. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. Z. XXX, I., v konaní právne zastúpený JUDr.
Milan Kuzma, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Floriánska 16, Košice proti žalovanému SR
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy

žalobcovi sumu 17 600 A. s úrokom z omeškania X,XX % ročne z tejto sumy od XX. XX. XXXX až do
zaplatenia a trovy konania titulom nezákonného rozhodnutia.

2. G. navrhol žalobu zamietnuť.

3. G. v žalobe uviedol, že uznesením V. PZ - L. boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii W. - E.:W.-
XX/VOZTČ-BB-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a pomoc k trestnému činu podvodu (ďalej len uznesenie
zo dňa XX. XX. XXXX).

4. V. predmetnému uzneseniu dňa XX. XX. XXXX žalobca podal sťažnosť. W. bola uznesením
prokurátora - L. špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. B.. Gv XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX
zamietnutá.

5. Po podaní obžaloby B. obvodnou prokuratúrou V. sp. zn. R. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a po
vykonaní rozsiahleho dokazovania v rámci hlavného pojednávania bol rozsudkom R. súdu Q. č. k. XT/
XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX v spojení s uznesením S. súdu S. č. k. XTo/XX/XXXX-
XXXX zo dňa XX. XX. XXXX oslobodený spod obžaloby.

6. V. nárok si uplatňuje podľa § 5 ods. X, § 17 ods. 1 až X zákona č. XXX/XXXX Z. z.

7.G.uviedol,žeodXX.XX.XXXXpracovalvstálejštátnejslužbevofunkciivýkonnýpríslušníkV.colného
úradu B. K., služobného úradu D. úrad E. nad I. s miestom výkonu B. K. mal priemernú čistú mzdu
XX XXX,-- Sk. B. a zodpovedne si plnil služobné povinnosti, v pracovnom kolektíve bol obľúbený, mal
kamarátske vzťahy s kolegami, bez konfliktov. K. počas služby nepožíval alkoholické ani iné návykovélátky. T. o vznesení obvinenia malo na jeho život mimoriadne negatívny vplyv. P. XX. XX. XXXX bol
nútený ukončiť štátnozamestnanecký pomer z dôvodu, že neuniesol ustavičné podozrievanie a tlak,
ktorý vznikol v pracovnom kolektíve. G. v oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti a po odchode zo

služobného pomeru sa nedokázal zamestnať až do XX. XX. XXXX. S kolegami sa pravidelne stretával
aj mimo služby, udržiavali aj priateľské vzťahy, tieto kontakty po vznesení obvinenia boli prerušené,
kolegovia sa na neho pozerali ako na kriminálnika, zradcu, ktorý sa spreneveril služobnej prísahe. B. sa
mu jednak preto, lebo ním opovrhovali a báli sa, aby aj na nich nepadlo podozrenie, že páchajú trestnú
činnosť. V. prišiel o všetkých kamarátov. U. colník bol známy v celom okrese, veľa ľudí ho poznalo,

zdravilo sa mu. W. o jeho trestnom stíhaní sa rozniesla po okrese a ľudia sa mu vyhýbali, ak ho stretli v
obchode alebo na ulici, sklopili zrak, obišli ho. I. stíhanie niesla mimoriadne ťažko aj jeho rodina, ktorá
nevedela, čomu má veriť, často sa hádali a trpeli tým vzájomné vzťahy. Vo svojom osobnom živote pocítil
obrovské zmeny, ľudia sa od neho odvrátili a ani po zbavení viny sa už nepodarilo obnoviť predošlé
vzťahy, nakoľko v ľuďoch ostal pocit, že je kriminálnik. Q. za to, že samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu týmto nezákonným rozhodnutím

bola spôsobená. W. trestné stíhanie na neho pôsobilo mimoriadne zdrvujúco, žil v neustálom strachu,
nakoľko bol obvinený zo spáchania závažnej trestnej činnosti a hrozil mu trest až XX rokov. I. stav trval
šesť a pol roka.

8. R., za ktorého konala F. prokuratúra W. republiky, v podanom odpore namietol aj tú skutočnosť, že F.

prokuratúra W. republiky nie je tým orgánom, ktorý by mal v danom konaní vystupovať v mene odporcu.

9. Po výzve súdu navrhovateľ odstránil vadu podaného návrhu, podaním doručeným súdu dňa XX. XX.
XXXX tým spôsobom, že za orgán konajúci v mene štátu označil Q. vnútra W. republiky.

XX. W. ďalej konal v konaní s Q. vnútra W. republiky ako orgánom konajúcim v mene odporcu, ktorému
doručil aj rovnopis návrhu dňa XX. XX. XXXX.

XX. G. sa vyjadrila k žalobe a zároveň uviedla, že namieta, že by bola orgánom oprávneným zastupovať
štát podľa § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. s poukazom na ustanovenie § 4 ods. X písm. b/

a c/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od XX. XX. XXXX a má za to, že v mene štátu
koná F. prokuratúra SR, pričom sú dôležité dve podmienky, a to, že prokurátor zamietne v prípravnom
konaní sťažnosť obvineného a podá obžalobu. V. na rozhodnutia súdov ohľadne organizačnej zložky.
K nároku žalovaného, a to nemajetkovej ujme, ktorú žiada vo výške XX XXX A. s príslušenstvom s
poukazom na § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. uviedol, že žalobca namieta, že musel ukončiť

sám štátnozamestnanecký pomer z dôvodu, že nevzniesol ustavičné podozrievanie a tlak, ktorý bol
v pracovnom kolektíve. G. poukázala v súvislosti s vedením trestného stíhania proti žalobcovi na
rozhodnutie NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že neoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného vtedy, keď je zásah dovolený, respektíve
jeho možnosť predpokladaná zákonom. Do tejto skupiny patria prípady, pri ktorých je do osobnosti

fyzickej osoby zasahované v trestnom konaní. V týchto prípadoch pokiaľ nie sú prekročené zákonom
ustanovené hranice nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti
je zasahované prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitý záujem. I. zásah zostáva
dovoleným za predpokladu, že k nemu došlo primeraným spôsobom v hraniciach určených zákonom. G.
zastáva názor, že žalobca hodnoverne nepreukázal závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom

živote a v spoločenskom uplatnení a len na základe tvrdení uvedených v žalobnom návrhu neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu opodstatnenosti nemajetkovej ujmy. P. bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. H. v prípade ak sa
dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej

miere možno výnimočne fyzickej osobe priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. T. jej výšky
je predmetom voľnej úvahy súdu, ale nie jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou podľa rozhodnutia NS
SR č. k. XCdo/XX/XXXX. V. posudzovaní nároku treba preukázať závažné následky v súkromnom
živote, v spoločenskom uplatnení, ktoré poškodenému vznikli čo zo žalobného návrhu nevyplýva. V.
požadovanej výške žalovaná poukázala na zákon č. XXX/XXXX o odškodňovaní osôb poškodených

násilnýmitrestnýmičinmistým,žepodľa§6tohtozákonacelkovásumaodškodnenianesmiepresiahnuť
XX-násobok minimálnej mzdy, ktorá v roku XXXX bola XXX A. a teda XX-násobok bol XX XXX A.. V.
suma žalovanou je nepreukázaná a premrštená. G. žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.XX. R. výsluchom žalobcu bolo zistené, že o svojom obvinení sa dozvedel z rádia a z novín G. S..
O dva dni mu bolo doručené uznesenie, dovtedy nemal v práci žiadne problémy, nebol napomenutý,
disciplinárne postihnutý. B. prácu colníka na D. úrade pobočka B. K. XX rokov. O. to tesne pred B.,

spôsobilo mu to problémy v manželstve, s blízkymi priateľmi, kamarátmi, svokrovcami. Po pol roku od
začatiatrestnéhostíhaniadalvprácivýpoveďzdôvodunarušeniavzťahovmedzinímakolegami,nebola
tam vzájomná dôvera. I. stíhania sa bál, nevedel ako skončí. K. prebiehalo na špeciálnom súde, potom
bolo prekvalifikované a prebiehalo na R. súde Q.. V. podal výpoveď zo zamestnania, bolo to z dôvodu,
že nemohol vydržať tlak. V roku XXXX sa zamestnal, pracuje v súkromnej firme, jeho manželstvo trvá.

V tom čase dcéra bola maloletá. Q. si myslela, že žije s kriminálnikom, i keď mu verila bolo to ťažké.
K. dva roky bol bez práce, dostával výsluhový dôchodok XXX A., ktorý poberá aj v súčasnej dobe. X.
príjem bol XXX A. mesačne, v súčasnej dobe je jeho príjem XXX A. mesačne. Od roku XXXX žijú v
I.. V bežnom živote sa udialo to, že ho prestali zdraviť kamaráti, otočili sa mu chrbtom, odmietali jeho
spoločnosť. S. trestné stíhanie trvalo sedem a pol roka žil v permanentnom strese, ako preukáže svoju
nevinu. Aj napriek skutočnosti, že bol oslobodený, ľudia ho dlhé roky pokladali za kriminálnika a nemali

dôvod niečo na svojom názore meniť a tak to trvá dodnes.

XX. V. § 3 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. V. odseku X zodpovednosti podľa odseku X sa

nemožno zbaviť.

XX. V. § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

XX. V. § X7 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

XX. V. § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím uhrádza
sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

XX. V. § 17 ods. X výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. X sa určuje s prihliadnutím najmä:

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

XX. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že voči navrhovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa V. policajného zboru, L. boja proti korupcii, R. boja proti korupcii W., E.: W.-XX/
OVOZTČ-BB-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a z pomoci k trestnému činu podvodu. W. navrhovateľa proti
uzneseniu vyšetrovateľa bola prokurátorom L. špeciálnej prokuratúry F. prokuratúry W. republiky

uznesením číslo B. Gv XXX/XX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX zamietnutá. V. B. obvodnej prokuratúry V.
doručil dňa XX. XX. XXXX R. súdu Q. voči navrhovateľovi obžalobu číslo R. XXX/XX zo dňa XX. XX.
XXXX. R. súd Q. rozsudkom č. k. XT/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť v
spojení s uznesením S. súdu v S. č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX. XX. XXXX dňa XX. XX. XXXX,
oslobodil navrhovateľa spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa tieto skutky stali.

XX. V. vyšetrovateľa a prokurátora pri vedení trestného stíhania voči navrhovateľovi, ktorý bol
spod podanej obžaloby oslobodený, zakladá navrhovateľovi nárok na uplatnenie náhrady škody voči
odporcovi, W. republike. K. rozhodnutím podľa § 3 ods. 1, písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu,
je uznesenie o vznesení obvinenia, ak sa právoplatným rozhodnutím o oslobodení spod obžaloby

trestné stíhanie voči navrhovateľovi skončilo. L. uznesenia o vznesení obvinenia zanikajú právoplatným
oslobodením spod obžaloby bez potreby osobitného zrušovacieho konania. B. vedeného trestného
konania je záver, že navrhovateľ nespáchal skutok, pre ktorý bolo voči nemu vznesené obvinenie a na
základe výsledkov prípravného konania podaná obžaloba, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutiao vznesení obvinenia. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (napríklad rozsudok K. súdu Českej
republiky sp. zn. XCz/X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (R X/XXXX), rozsudok K. súdu W. republiky sp. zn.
XD./XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (R XX/XXXX), X D./XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uznesenie K.

súdu W. republiky sp. zn. X M Cdo/15/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX) zodpovedá štát za škodu spôsobenú
začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím súdu a ten kto
bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škodu spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Aj keď je na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a
stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov.

B. sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup svojich orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný,
zasahujúci do základných práv. K. je pri tom rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

XX. Z ustanovení trestného poriadku vyplýva, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním
uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť

tak vyšetrovateľ policajného zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej i v tomto úseku
trestného konania orgánov verejnej moci, preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak
Q. vnútra W. republiky, ako aj F. prokuratúra W. republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je
v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (z rozsudku K. súdu W. republiky sp. zn.

XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX). V predmetnej veci podal navrhovateľ žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody Q. vnútra W. republiky, ktorému bola táto žiadosť doručená
dňa XX. XX. XXXX, ako vyplýva z listiny predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody - odpoveď
W.-PS-XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. K obdržanej žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu
škody Q. vnútra W. republiky reagovalo listom zo dňa XX. XX. XXXX číslo W.-PS-XXX/XXXX, v ktorom

žiadosť navrhovateľa predbežne prerokovalo, meritórne sa ňou zaoberalo a oznámilo navrhovateľovi,
že v danom prípade neboli naplnená základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a preto žiadosti nie je možné vyhovieť. V. prerokovaním nároku
na náhradu škody Q. vnútra W. republiky sa tento orgán stal konajúcim v mene štátu. W. sa preto
nestotožnil s argumentáciou uvedenou Q. vnútra W. republiky, v ktorej poukazovalo na to, že nie je

príslušným orgánom konajúcim v mene štátu s poukazom na rozsudok R. súdu G. sp. zn. XXC/XXX/
XXXX, z ktorého vyplýva, že súd v konaní v ktorom bol rozsudok vydaný uviedol, že je irelevantné,
že žiadosť na predbežné prerokovanie bola podaná na Q. vnútra W. republiky, pretože v súčasnosti je
príslušným orgánom F. prokuratúra W. republiky. S. súd tiež podotkol, že v čase podania žiadosti, boli
Q. vnútra W. republiky orgánom konajúcim v mene odporcu a to do XX. XX. XXXX.

XX. S uvedenou argumentáciou sa súd nestotožnil, nakoľko vychádza z odlišnej skutkovej situácie. V
prejednávanom prípade bola žiadosť o predbežné prejednenie nároku na náhradu škody doručená síce
Q. vnútra W. republiky pred XX. XX. XXXX (za účinnosti skoršej právnej úpravy zákona o zodpovednosti
za škodu), ale vybavená bola už za účinnosti novej právnej úpravy listom Q. vnútra W. republiky zo dňa

XX. XX. XXXX. W. je taktiež názoru, že z právnej úpravy zákona o zodpovednosti za škodu účinnej od
XX. XX. XXXX vyplýva, že ak obvinený bol oslobodený v konaní spod obžaloby v prípade uplatňovania
nárokov na náhradu škody je orgánom konajúcim v mene štátu F. prokuratúra W. republiky. V danom
prípade však došlo predbežným vecným prejednaním nároku na náhradu škody Q. vnútra W. republiky
k určeniu orgánu príslušnému konať v mene štátu. Q. vnútra W. republiky malo možnosť podľa § 4

ods. X zákona o zodpovednosti za škodu podanú žiadosť navrhovateľa postúpiť príslušnému orgánu.
V. tak neurobilo a podaný návrh na náhradu škody s navrhovateľom predbežne prerokovalo, došlo tým
v súlade so závermi vyjadrenými v rozsudku K. súdu W. republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.
XX. XXXX k určeniu príslušnosti tohto orgánu vo veci konať v mene odporcu. R. postupom, teda ak by
súd v konaní pokračoval ďalej s iným orgánom konajúcim v mene odporcu by došlo k odňatiu možnosti

konať pred súdom príslušnému orgánu, ktorý koná za odporcu, nakoľko o uvedenej veci už má orgán
vedomosť, keď žiadosť predbežne s navrhovateľom prerokoval. W. z dôvodov, že žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhrady škody bola vecne prejednaná s navrhovateľom v mene odporcu Q.
vnútra W. republiky, ktoré začalo konať vo veci ako prvé, považoval tento orgán podľa § 4 ods. X písm.
m) zákona o zodpovednosti za škodu za orgán, ktorý koná v prejednávanej veci v mene štátu.

XX. V konaní nebolo sporné, že žalobca podľa § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. podal písomnú
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku s orgánom podľa § 4. G. podal žiadosť dňa XX. XX. XXXX na
Q. vnútra W. republiky. Q. vnútra W. republiky listom zo dňa XX. XX. XXXX zaslalo žalobcovi odpoveďs tým, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť a zároveň odpoveď po doplnení dokladov zo dňa XX. XX.
XXXX.

XX. Je nesporné, že žalobca v danej veci predbežne prerokoval svoj nárok s Q. vnútra SR a označil
ho v priebehu konania za orgán konajúci za štát. V. žalovaný namietal, že nie je štátnym orgánom,
ktorý má za štát konať. W. mal za to, že právnou prekážkou zmeny zastupujúceho štátneho orgánu je
znenie § 4 ods. X písm. m/ zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktoré v dôsledku novelizácie zaznamenalo len
formálnu zmenu, nie však zmenu obsahovú, keďže obsah zostal zachovaný a realizuje dispozičné právo

poškodeného vybrať si ústredný orgán s ktorým prejedná predbežne svoj nárok a po jeho neuspokojení
bude s tým istým ústredným orgánom konať v spore ako so zástupcom žalovaného (rozsudok NS SR č.
k. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX). W. zároveň poukazuje, že Q. vnútra malo možnosť pokiaľ
namietalo, že nie je organizačnou zložkou konajúcou za štát postúpiť vec príslušnému štátnemu orgánu,
čo neurobilo, ale nárok žalobcu predbežne prerokovalo.

XX. V konaní R. súdu O. O. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX z
totožného nezákonného rozhodnutia bola žalovanému priznaná náhrada škody vo výške XX XXX,XX A.
s príslušenstvom a trovami konania. V. škoda predstavuje vynaložené náklady na obhajobu advokátom
v trestnom konaní.

XX. K. nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí poškodenému za splnenia jediného predpokladu, a to,
že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. V. satisfakcia je W. zákonodarcom vnímaná ako satisfakcia
subsidiárna, ktorá nastupuje až v prípade, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je

dostatočným zadosťučinením.

XX. W. mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre vznik
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V. žalobca tvrdil, že pre trestné stíhanie prišiel o zamestnanie
napriek tomu, že nemal žiadne problémy v práci, mal problémy v manželstve, narušili sa vzťahy

tak v rodine ako aj s kamarátmi, nepreukázal, že medzi stratou zamestnania a trestným stíhaním je
daná príčinná súvislosť. Zo zamestnania nebol prepustený z dôvodu, že prebiehalo trestné stíhanie.
B. zo zamestnania podľa jeho výpovede dal z dôvodu, že nemohol vydržať tlak. W. výpoveďami
bolo zistené, že žalobca ťažko znášal trestné stíhanie. O trestnom stíhaní sa dozvedel z rádia a z
novín. V. skutočnosť však nie je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. W., že časť

obyvateľov alebo známych bola na jeho strane a verila mu a časť mu neverila a podozrievala ho
alebo podozrieva aj v súčasnosti nie je právne relevantnou skutočnosťou, ktorá by mohla bez všetkého
zakladať právnu relevanciu škody ako takej. W. medializácia trestného stíhania nepredstavuje zásah
do nemateriálnej ujmy obvinenej osoby automaticky ak spôsob informovania verejnosti zodpovedá
podmienkam ustanoveným v § 6 I. zákona. G. porušenie týchto zásad počas konania nenamietal. V.

žalobca poukazoval na zásah trestného stíhania do sféry jeho osoby nebol predložený dôkaz na ich
objektivizáciu. W. vo svojich výpovediach uvádzali, že žalobca trestné stíhanie znášal ťažko, prestal sa
stretávať s kolegami, nekomunikoval. V dedine, kde žil v čase trestného stíhania už nežije, býva v Q. I..
W. ďalej uviedli, že pred vznesením obvinenia bol priateľský, bola vyhľadávaná jeho spoločnosť, potom
sa mu ľudia vyhýbali, k jeho súkromnému a rodinnému životu sa vyjadriť nevedeli, svedok uviedol, že

začal požívať alkoholické nápoje. W. B. P. uviedol, že ho prijímal do zamestnania a mal vedomosť, že
výpoveď dal z dôvodu, že nezvládol psychický nápor hlavne zo strany kolegov. W. mal za to, že žalobca
zdôrazňuje hlavne subjektívne pocity pokiaľ ide o zásah do jeho integrity a nebol ponúknutý dôkaz na
ich objektivizáciu, t. j. dôkaz, podľa ktorého by ním tvrdené pocity musela mať nutne každá iná fyzická
osoba. Zo svedeckých výpovedí v podstate vyplynulo, že žalobca ťažko znášal trestné stíhanie, lebo mal

obavy do budúcna a psychicky to nezvládal. W. žalobca sa rozhodol zmeniť zamestnanie, zamestnanie
získal, nebol bez práce, napriek tomu, že bol trestne stíhaný. Q. sa žalobcovi nerozpadlo, manželia
uvedenú situáciu ustáli a pokiaľ preukazoval, že sa od neho odvrátila rodina alebo dcéra mala problémy,
na túto skutočnosť žiadne dôkazy nenavrhol.

XX. W. mal za to, že v danom prípade je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie
porušovania práva vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a náhradu nemajetkovej
ujmy žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol.XX. W. podľa § 262 D. rozhodol o trovách konania a nárok na náhradu trov konania podľa úspechu v
konaní priznal žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.
Banská Bystrica 06. 09. 2016

JUDr. Libuša Záthurecká
s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská