Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208978
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612208978.1

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 256,32 eura, takto

r o z h o d o l :

Podaný návrh sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu majetkovej škody
vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 256,32 eura. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že

žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa
ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX dlžníkom: (povinnou): P. N., nar. XX.X.XXXX. Po
prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 8095/2011.
Exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil

návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
okresnému súdu (Okresný súd Topoľačany) (ďalej len“ Exekučný súd“) a požiadal ho udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní vedených podľa týchto procesných pravidiel ( § 44 ods. 2
EP)sarobilrozdielmedziexekučnýmititulmi.Povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a

zmierov nimischválených.Vexekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidieljezaložená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil
rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti

a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie
všeobecného súdu ( štátneho orgánu) rozhodnutie rozhodcovského súdom, alebo exekučným titulom
bola napr. notárska zápisnica.

2. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:
- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu;rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.10.2011 (konanie pritom
začalo 1.6.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 139 dní!).

3. Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom
konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej

dobe. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísluje nasledovne. Žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdusumu,napoštovnéatelekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo
vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Žalobca si zároveň
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca ďalej uviedol, že márnym plynutím času boli
reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä, že žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas,

efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto
potrebnéuskutočniťnáhraduexekučného titulu.Žalobcasiuplatnilakoprimeranúnáhradunemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný

zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 256,32 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej
doktríny Ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac.

4. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č. k. 25NcC/646/2012-10 prikázal vec na
prejednanie Okresnému súdu v Leviciach.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal

na viaceré nedostatky žaloby spísanej žalobcom, na, že žalobca nedokázal uviesť spisovú značku
príslušného exekučného konania pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako
dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď. V

skutočnosti žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
žalobca sám. Žalovaný navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. V tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovanej žaloby nie je jednoznačne
jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú
a žalobca neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z titulu nesprávneho

úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pri prieťahoch je potrebné poznamenať,
že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súduresp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť,
že sťažovateľ má predovšetkým v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo).
Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy

v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný poukázal na to,
že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.4.2012.
Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba je zrejmé, že žalobca
ju nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovenia § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na
náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky

prisplnení,ktorýchštátzodpovedázaškoduspôsobenúorgánomverejnejmociprivýkoneverejnejmoci:
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

6. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
7. Ďalej žalovaný uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45

ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Žalovaný dal do pozornosti, že samotný žalobca uvádza
znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí

rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor

Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“,
predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto
ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a
nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky
aj pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy

v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu I. ÚS/16/02 žalovaný uviedol,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej

žalovaný poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.,
kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť
ich preukázania a teda žalovaný nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaný

vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15

dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od
momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatnil, je možné považovať za hypotetické. Podľa tvrdenia žalobcu si žalobca vyčíslil uplatnenú škoduna základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca, a to
bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež žalobca uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne

v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému
a administratívne spracovanie textov urgencií publikačné výdaje, poštovné. Žalobca neuvádza, či
predmetnévecnénákladypredstavujúpodľa§17ods.1zák.č.514/2003Z.z.skutočnúškodualeboušlý

zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový
prospech resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať nebyť
škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí. Žalobca v tomto konaní na preukázanie vzniku
majetkovej škody by musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu. Žalobca ako spoločnosť, ktorá
sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas

domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcie, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy
a jej uplatnenie považuje žalovaný za účelové. Pri ďalšej položke žalobcu - „udržiavanie systému“, ide
taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za

spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s paušálnou
sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako
zrejmé, že žalobca si uplatňuje neprimerané čiastky. Žalobca sám uvádza, vo svojom stanovisku zo dňa
21.9.2013 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že
disponujejednotnouanedeliteľnoudatabázounávrhovvelektronickejformeaženávrhybolispracované

v elektronickej forme a súdu boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky. Žalovaný má znovu
za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125 eur paušálne
za každého dlžníka je nadhodnotené a tiež nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného

nároku je znemožnené. Žalobca nepreukázal ani vznik škody a ani výšku škody. K nemajetkovej ujme
v peniazoch v pomernej výške, k čiastke 660 eur žalovaný poukázal na viacero nálezov Ústavného
súdu SR kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88

eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Tiež poznamenala, že vznik
nemajetkovej ujmy je odlišný u právnických osôb a fyzických osôb. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná
judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011. Žalovaný nemá za

preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu a
žalovanýpoukázalvosvojomvyjadrenínato,ževposlednýchrokochvšetkyzložkyštátnejmocizamerali
svoju povinnosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie

rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca
inicioval a ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaný upozornil, že ako prílohu
vyjadrenia doložil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pod č. JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských

spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľa, pričom útvary Komisie
sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa
čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10). O negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou,
resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (Spotrebiteľské centrum) svedčí napr.
článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý žalovaný priložil v prílohe svojho vyjadrenia.

8. Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Nie je možné
opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu
a to v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené
riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z dôvodu nepreukázania základných zákonnýchpodmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. považuje
žalobca návrh za právne neopodstatnený a žiadal, aby návrh proti žalovanému bol v celom rozsahu
zamietnutý a žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania.

9. Súd konal v neprítomnosti strán sporu, pričom právny zástupca žalobcu predvolanie mal riadne a včas
doručené dňom 25.7.2016, neúčasť súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 2.9.2016 z dôvodu
hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal. Žalovaný predvolanie mal riadne a včas doručené dňa
25.7.2016, neúčasť súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 2.9.2016 z dôvodu hospodárnosti

konania, o odročenie nepožiadal.

10. S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného podľa § 180 CSP.

11. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.

8Er/592/2011, písomným návrhom žalobcu, s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, reakciou
na výzvu súdu o predloženie písomného podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody s vykázaním dátumu podania, ktorú súdu zaslal žalobca, článkom uverejneným v SME,
stanoviskom Európskej komisie.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/592/2011 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25,IČO: 35 807 598, v konaní zast. JUDr.
Martinom Máčajom, proti povinnej: P. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R., Š.Á. XXX/XXX,
pre vymoženie 387 eur istiny s príslušenstvom, podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský

úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX/8095/11 na základe návrhu oprávneného a na
základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ( ďalej len „ Rozhodcovský súd“) zo dňa
27.4.2011 pod sp. zn. SR 02417/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vykonateľnosť dňa

19.5.2011. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 12.8.2011. Okresný súd
Topoľčany uznesením zo dňa 6.10.2011 č. k. 8Er/592/2011-10 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany nebol podaný opravný prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 25.10.2011.

13. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy
vo výške 256,32 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne
vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a vymáhania pohľadávok
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a rozhodnutím o nej. Náklady pozostávajú zo sumy 70 eur ako náklady na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur
ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 eur ako administratívne
náklady. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že
márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu k
povinným;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;

a najmä žalobca mohol skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu.

14. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určení jej výšky vychádzal žalobca pre možnú analógiu doktríny prijatej Ústavnýmsúdom Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé
ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur. Žalobca si uplatnil ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 256,32 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným

pomerom55eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúduatoprávenazákladeaplikácie
vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu t.j. 660 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac.
Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný do podania návrhu na súd
nereagoval pozitívne.

15. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

16. Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 t.j. ku dňu
rozhodnutia Exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia ku dňu

6.10.2011) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod. 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
21. Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.25. Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

26. Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

27. Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

28. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 t.j. v

období dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) t.j. k 12.08.2011
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

29. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na

podklade
a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na predčasne uplatnený nárok žalobcom, nakoľko žalobca
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil žalovanému dňa 23.4.2012.
Žalobca podal návrh na súd dňa 27.9.2012. Napriek tomu, že žalobca podal žalobu na súd preduplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody uvedená lehota už uplynula, nárok žalobcu uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú a

v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

34. Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania žalovaným. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd Topoľčany dňa 12.8.2011 pričom do podania žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyužalovanéhoneuplynulalehotatrochrokov.Samotná

žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 27.09.2012.

35. Žaloba vo veci samej obsahovala všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať vtedy podľa platného ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie
vád podania.

36. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Er/592/2011 súd zistil, že súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý dňa 12.8.2011 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučná vec je vedená pod sp. zn. 8Er/592/2011, EX 8095/2011 proti
povinnej: P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R., Š. XXX/XXX, pre vymoženie 387 eur istiny s
príslušenstvom. Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 6.10.2011 č. k. 8Er/592/2011-10 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.10.2011. Voči tomuto rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8 zo dňa
27.4.2011 sp. zn. SR 02417/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a vykonateľnosť dňa
19.5.2011.

37. Z uvedeného vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v
lehote 55 dní a nie s omeškaním viac ako 139 dní, ako uvádza žalobca v žalobe.

38. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná zákonom č. 514/2003
Z. z. ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie). Priznať náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné
priznať. Dôkazné bremeno spočíva v súdnom konaní na žalobcovi ako poškodenom, aby preukázal
splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

39. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi . Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom.

40. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako (priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v

čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná.

41. Pri kategórii nesprávny úradný postup podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 ods.

1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci, pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

42. Žalobca v návrhu poukázal aj na to, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonalpodľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní od
doručenia žiadosti súdu.

43. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu 12.8.2011. K dátumu
od 1.6.2011 bol novelizovaný Exekučný poriadok, pričom v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ bolo uvedené
rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok nie je exekučným
titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku. Takéto posúdenie vyplýva aj z komentára § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

44. V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda
lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný

titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný ex offo skúmať
v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či orgán, ktorý ho vydal mal
na takéto vydanie právomoc, či rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či ide o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.

45. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že Okresný súd Topoľčany v
exekučnej veci sp. zn. 8Er/592/2011 postupoval správne aj vtedy, ak nerozhodol v lehote 15 dní od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a takýto postup nemožno vyhodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. upravuje síce procesnú

lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ale len pre prípad, že exekučný súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

46. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na

prípad,akexekučnýsúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonomažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na právny názor Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 248/2013 v ktorom skonštatoval: „Z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v
zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c/ (t.j. ak je exekučným titulom
notárska zápisnica) a d/ (t.j. ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok). Zákon upravuje túto
výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená
výnimka upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom
č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a to s účinnosťou od 1. júna 2010“.

47. Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred
1.júnom 2010).

48.Zvykonanéhodokazovanienevyplýva,žebypodoručenížiadostioudeleniapoverenianavykonanie
exekúcie bol Okresný súd Topoľčany nečinný a že by v exekučnej veci vznikli zbytočné prieťahy zo
strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z..

49. Žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 12.8.2011 a súd uznesením zo
dňa 6.10.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.50. Žalobca nepreukázal, že musel počas exekučného konania v období, ktoré uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložiť
osobitné náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Potreba žalobcu na udržiavanie a správu informačného
systému vznikla u žalobcu už poskytnutím úveru povinnej a vedením tejto pohľadávky v systéme ako

neuhradené. Žalobca informačný systém využíval nielen ako uvádza počas „domnelých“ prieťahov ale
aj pred týmto obdobím aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale
aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.

51. Z pripojeného exekučného spisu nevyplýva, že žalobcovi vznikli náklady na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd rozhodol
o uvedenej exekučnej veci, nemohlo dôjsť k vzniku nemajetkovej ujmy uvádzanej žalobcom v návrhu.

52. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Žalobca nepreukázal

v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej
výške, nepreukázal tiež príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti
žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal

existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne preto súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods.1, ak takáto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.