Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/774/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211052
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112211052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: U. G., rod. V., štátnej občianky W.
republiky, bytom P. W., G. V. 4, zastúpenej opatrovníkom ako zákonným zástupcom P.5, zastúpeného v
konaní právnym zástupcom Mgr. Q. X., advokátom so sídlom v K. Q. nad B., A. W. 5, proti žalovanému:
B. G., štátnemu občanovi W. republiky, bytom I., Z. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Y. X., advokátkou so
sídlom v I., V. XXXX, o zaplatenie 21.990,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2015, č. k. 34C/6/2013-158, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 20.387,83 eur spolu so 7,5 % úrokom omeškania ročne z tejto sumy
od 05.04.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zo strany žalovaného zaplatenia
sumy 21.990,22 eur spolu so 7,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.04.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania dôvodiac, že uplatňuje nárok na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu
v bytovom družstve, ktorý patril obom stranám sporu ako manželom. Žalovaný dňa 16.09.2010 uzavrel
s manželmi T. Dohodu o finančnom vyporiadaní za prevod členských práv a povinností v bytovom
družstve, ktorou previedol na menovaných nadobúdateľov členský podiel v bytovom družstve spojený
s nájmom družstevného bytu č. XX , nachádzajúceho sa v I. na ul. Q. O. v dome súp. č. XXXX, ktorý

bol v tom čase v spoločnom nájme bývalých manželov - žalovaného a žalobkyne a prevzal sám
výplatu z neho vo výške 43.980,45 eur. Žalobkyňa má za to, že jej patrí 1 z tejto sumy za prevod ich
spoločného členského podielu v bytovom družstve, teda žalobou uplatnená suma 21.990,22 eur. Keďže
ako manželom im vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve, obom patrí aj finančný prospech z
predaja tohto členského podielu, pretože tento nebol nijako medzi nimi po rozvode ich manželstva
vyporiadaný.Vpriebehusporuk námietkepremlčaniavznesenejžalovanýmuviedla,žespoločnýnájom,
ani členstvo v bytovom družstve nezaniká zo zákona, ona si žalobou neuplatňuje pohľadávku z titulu

vyporiadania BSM, ale pohľadávku vzniknutú tým, že žalovaný za odplatu previedol spoločný členský
podiel, sám prevzal výplatu a keďže už neboli manželmi, polovica z utŕženej sumy, za ktorú boli členské
práva prevedené, jej patrí. Prevod sa uskutočnil v roku 2010, žaloba bola podaná v roku 2012, teda
bola podaná včas, preto nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a v prípade úspechu žiadal tiež priznať mu
náhradu trov konania. Namietal, že v čase uzavretia zmluvy o prevode členských práv a povinností

spojených s nájmom družstevného bytu dňa 16.09.2010 bol iba on výlučným členom bytového družstva.
Prihlášku do bytového družstva si podal ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, bol prijatý za
člena tohto družstva pod členským číslom XXXXX a uhradil tiež všetky poplatky s tým spojené, preto
uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.03.1987 vzniklo žalobkyni len spoločné
užívacie právo manželky k tomuto bytu. Rozvodom ich manželstva zaniklo právo spoločného nájmu

družstevného bytu manželov. Iba jemu preto prináleží hodnota prevádzaného členského podielu, z
ktorého dôvodu tiež bol on jediným účastníkom dohody o finančnom vyrovnaní za prevod členských
práv a povinností. Prostriedky z finančného vyrovnania za prevod jeho členského podielu použil jednak
na úhradu dlhov a nedoplatkov voči bytovému družstvu, na ktoré žalobkyňa celé roky neprispievala,
jednak na kúpu iného bytu, aby zabezpečil bývanie sebe a ich mladšiemu synovi I.. Pokiaľ by v tomto
smere súd dospel k inému názoru (o vzniku spoločného nájmu bytu), žiadal prihliadnuť na rozpor s

dobrými mravmi vo vzťahu k okolnostiam spočívajúcim v tom, že žalobkyňa krátko po narodení ich
syna ochorela, mala psychické problémy a všetku starostlivosť o rodinu a domácnosť zabezpečoval on .
Nechodila riadne do práce, požívala alkoholické nápoje, bývala často hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení, dokonca 2 roky bola na liečení vo B.í. On sa staral o domácnosť, všetko financoval, deti
vyštudoval, žalobkyňa mu neprispievala ani na výživu detí, ani na náklady bývania. On a ich deti sa

museli pred ňou zamykať, spolužitie s ňou hodnotil ako veľmi náročné a dokonca jej pomáhal aj po ich
rozvode. Pred prevodom bol byt v dezolátnom stave a musel ho dať zrekonštruovať. Pre prípad, že
by súd žalobkyni vyhovel a priznal jej žalovanú sumu, vzniesol námietku započítania, ktorou si uplatnil
pohľadávku spočívajúcu v 1/2 -ici nákladov na bývanie za obdobie od 18.03.2005 do 16.09.2010 a
tiež sumu aspoň minimálneho zákonného výživného na syna, ktoré žalobkyňa v tom čase neplatila.

Po výzve súdu na upresnenie započítacej námietky, podaním zo dňa 24.11.2014 (č.l. 135) námietku
započítania upresnil tak, že žiada započítať sumu 4.351,85 eur, ktorá predstavuje 1/2 z celkovej sumy
sčítaných mesačných platieb, ktoré boli spojené s nájmom družstevného bytu v období od 18.03.2005
do 16.09.2010, v rozsahu ako boli tieto predpisované W. a ktoré uhrádzal sám.

4. Vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu boli v minulosti manželmi.
Manželstvo uzatvorili dňa 19.11.1977. Okresným stavebným bytovým družstvom I. im bol dňa
01.10.1983 odovzdaný do nájmu prvý družstevný byt a to 2-izbový byt č. X v bytovom dome súp.č.
XXXX na ul. K. v I. (č.l. 104), ktorý byt neskôr vymenili dňa 01.03.1987 za 4-izbový byt č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX/XX na vtedajšej ul. gen. G. v I. (č.l. 97). Manželstvo účastníkov bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.01.2005 č.k. 8C/13/2004-18, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2005. Žalovaný súdu žiaden doklad preukazujúci jeho členstvo v
bytovom družstve pred uzavretím manželstva nepredložil, nevyplynul ani z listín predložených stranami
sporu, ani z listín vyžiadaných od Stavebného bytového družstva Trenčín a od Stavebného bytového
družstva občanov K. Q. nad B..

5. Z výpisu z OR (č.l. 69) vyplynulo, že W. vzniklo v roku 1959 a podľa uznesenia z výročného
zhromaždenia delegátov zo dňa 13.04.1978, dohody o zlúčení a súhlasu W. zväzu bytových družstiev,
bolo s účinnosťou od 01.07.1978 s týmto družstvom zlúčené aj W. bytové družstvo občanov v K. Q. nad
B.. Následne W. bytové družstvo občanov v K. Q. nad B. vzniklo vyčlenením z Okresného stavebného

bytové družstva Trenčín dňa 03.07.1990 (č.l. 94).

6. Z oznámenia W. bytového družstva I. zo dňa 06.06.2014 (č.l. 96) vyplynulo, že žalovaný bol prijatý za
člena družstva pod č. XX XXX a byt mu bol pridelený ako podnikovo-družstevný ako zamestnancovi
E. a keďže bol prijatý za člena družstva počas trvania manželstva, vzniklo spoločné členstvo manželov.

Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola uzatvorená so žalovaným a jeho manželkou. Členský podiel
bol zaplatený pred uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu a to dňa 11.02.1986 v sume 14.000,-
Sk a dňa 14.02.1986 v sume 20.000,- Sk /pôžička od E./ teda spolu 34.000,- Sk. K podanej správe
predložili aj listiny týkajúce sa členstva strán v družstve.

7. Z Prihlášky za člena W. bytového družstva (č.l. 113) vyplýva, že žalovaný vypísal prihlášku do
Stavebného bytového družstva v Q. J. dňa 26.10.1981 a na pečiatke Okresného stavebného bytového
družstva I. ako dátum prijatia prihlášky je uvedený deň 20.11.1981 a evidenčné číslo člena XXXXX,
dátum vstupu do W. je uvedený XX.XX.XXXX. Z oznámenia o prijatí za člena zo dňa XX.XX.XXXX(č.l. 112) vyplýva, že uznesením predstavenstva Okresného stavebného bytového družstva v I. zo dňa
20.11.1981 bol žalovaný prijatý za člena tohto bytového družstva. Z Prehlásenia žalovaného (č.l. 111)
vyplýva, že tento pri podaní prihlášky za člena družstva uhradil zápisné a poplatok nebývajúcich členov

v sume 400,- Kčs a to dňa 26.10.1981 a základný členský vklad v sume 3.000,- Kčs dňa 26.10.1981. Dňa
07.07.1982 žalovaný požiadal Okresné stavebné bytové družstvo o preloženie bytu z K.. Z Rozhodnutia
o pridelení družstevného bytu zo dňa 16.09.1983 (č.l. 108) vyplýva, že predstavenstvo Okresného
stavebného bytového družstva v I. uznesením č. IX/XXX/XXXX zo dňa 16.09.1983 pridelilo svojmu
členovi - žalovanému dvojizbový byt č. X v bloku XXXX na sídl. K. - I. do osobného užívania a dňa

02.11.1983 bola s ním spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí uvedeného bytu, v ktorej
zápisnici je okrem iného uvedené, že družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ trvale žije v čase
uzavretia dohody v manželstve s U. G. (žalobkyňou), čím vzniklo spoločné užívacie právo týchto
manželov. Z Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 22.12.1986 (č.l. 101), členské číslo XX
XXX, vyplýva, že predstavenstvo Okresného stavebného bytového družstva v I. uznesením č. XXX/XII/
XXXX zo dňa 22.12.1986 pridelilo svojmu členovi - žalovanému, štvorizbový byt č. XX v bloku XXXX/

XX na sídl. X. II do osobného užívania a dňa 13.02.1987 bola s manželmi spísaná Zápisnica o dohode
o odovzdaní a prevzatí uvedeného bytu, v ktorej zápisnici je okrem iného uvedené, že družstvo berie
na vedomie, že osobný užívateľ trvale žije v čase uzavretia dohody v manželstve s U. G. (žalobkyňou),
čím vzniká spoločné užívacie právo týchto manželov. Z karty členského podielu Okresného stavebného
bytového družstva I. (č.l. 103) tiež vyplýva, že žalovaný bol prijatý za člena na schôdzi predstavenstva

dňa 20.11.1981.

8. Rozsudkom Okresného súdu I. zo dňa 27.05.2008, č.k. 31Ps/14/2007-37, bola žalobkyňa pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník v osobe V. G. (syna) a následne rozsudkom
Okresného súdu K. Q. nad B. zo dňa 29.09.2011, č.k. 11Ps/8/2010-48, bol bývalý opatrovník žalobkyne

V. G., zbavený tejto funkcie a za opatrovníka jej bol ustanovený súčasný opatrovník P. sociálnych
služieb - G. V.. Zo žiadosti bývalého opatrovníka žalobkyne doručenej Domovu sociálnych služieb G. V.
dňa 28.07.2008, založenej v prílohovej obálke vyplýva, že opatrovník žiada o predčasné umiestnenie
žalobkyne z dôvodu zlej rodinnej situácie, nesprávnych hygienických a stravovacích návykov, ktoré
poškodzujú jej život, táto odmieta brať lieky, v byte v ktorom žije je ohrozovaná bývalým manželom -

žalovaným, ktorý má snahu si byt privlastniť a pod..

9. Konanie vo veci vyporiadania BSM medzi stranami vedené nebolo. K zrušeniu spoločného nájmu a
vyporiadaniu členského podielu medzi nimi nedošlo.

10. Zo Zmluvy o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného bytu zo dňa
16.09.2010 (č.l. 4) na formulárovom tlačive W. I. vyplýva, že dňa 16.09.2010 bola medzi prevodcami:
žalovaným a žalobkyňou zastúpenou vtedajším opatrovníkom V. G. a nadobúdateľmi Q. T. a Ing. J.
T. uzavretá zmluva, ktorej predmetom bol prevod členských práv a povinností spojených s nájmom
družstevného bytu, ako i samotné členstvo prevodcu, ktorým prevodcovia previedli na nadobúdateľov

všetky práva a povinnosti spojené s nájmom 4-izbového družstevného bytu č. XX v dome č. XXXX/XX
na 3. poschodí, ul. Q. O. v I. a súčasne i svoje členstvo v W. I. členské č. XX XXX, zostatkovú hodnotu
885,13 Eur, splatený úver 1.610,84 Eur a nesplatený úver 1.392,03 Eur. Súčasťou zmluvy je prehlásenie
prevodcov, že na byte neviaznu žiadne nedoplatky a všetky úhrady sú uhradené do 30.09.2010.

11. Z Dohody o finančnom vyrovnaní za prevod členských práv a povinností v družstve a odstúpení
družstevného bytu zo dňa 16.09.2010 ktorú žalovaný ako prevodca uzavrel s nadobúdateľmi - manželmi
T. vyplýva, že tento ako prevodca a člen družstva a nájomník 4-izbového družstevného bytu č. XX na
3. poschodí na ul. Q. O. č. XX v I. prevádza na nadobúdateľov všetky svoje členské práva a povinnosti,
vrátane členského podielu a práva za účelom, aby s nimi družstvo uzavrelo zmluvu o prevode tohto bytu

do ich BSM a súčasne sa dohodli na odplate za prevod členských práv a povinnosti v W. bytom družstve
I. v celkovej výške 48.605,28 eur s tým, že časť odplaty 1.500,- eur bola nadobúdateľmi pred podpisom
uhradená v hotovosti k rukám sprostredkovateľa prevodu, ktorý si ju započítal ako svoju províziu za
sprostredkovanie, časť odplaty vo výške 2.801,54 eur bola po dohode účastníkov zmluvy uhradená
družstvu ako dlh na nájomnom a za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, časť odplaty

v sume 197,50 eur bola uhradená W. bytovému družstvu ako administratívny poplatok a suma 125,79
eur sa započítavala ako časť odplaty ako úhrada za užívanie bytu prevodcom v mesiaci október 2010
s tým, že zvyšnú časť odplaty vo výške 43.980,45 eur vyplatia nadobúdatelia prevodcovi z peňažných
prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého nadobúdateľmi peňažným ústavom B., a.s. a to priamov prospech účtu prevodcu vedeného v E., a.s. najneskôr do 31.10.2010. Týmto spôsobom si účastníci
dohodli spôsob majetkového vyrovnania v súvislosti so zmieneným prevodom.

12. Nebolo sporné, že žalovanému bola za prevod vyplatená suma 43.980,45 eur, ktorú si ponechal,
žalobkyni z nej nič nevyplatil a za túto si následne kúpil byt, v ktorom v súčasnosti býva. Pred podaním
žaloby žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie polovice z vyššie uvedenej sumy, teda na zaplatenie
sumy 21.990,22 eur, ale neúspešne.

13. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. I. vyplýva, že predmetný byt, ktorý manželia T. nadobudli ako
družstevný, si následne od bytového družstva odkúpili do svojho vlastníctva, vklad ktorého vlastníckeho
práva v ich prospech do katastra nehnuteľností, bol vykonaný pod č. V XXXX/XX.

14. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.1994 do 30.09.2010 za služby spojené s užívaním
bytu vystavenej Stavebným bytovým družstvom I. (č.l. 137 - 141) vyplynulo, že v posudzovanom období

boli predpisované a vykonávané platby za náklady bývania predmetného družstevného bytu za obdobie
02/2005 do 06/2005 po 114,12 eur mesačne, od 07/2005 do 12/2005 po 97,66 eur mesačne, od 01/2006
do 06/2006 po 111,50 eur mesačne, od 07/2006 do 06/2007 po 146,42 eur mesačne, od 07/2007 do
06/2008 po 137,92 eur mesačne, za 07/2008 v sume 128,10 eur, od 08/2008 do 12/2008 po 114,85
eur mesačne, od 01/2009 do 06/2009 po 123,78 eur mesačne, od 07/2009 do 06/2010 po 145,47 eur

mesačne, od 07/2010 do 08/2010 po 125,79 eur mesačne a pri konečnom zúčtovaní bol preplatok 0,00
eur. Uvedené platby služieb spojených s užívaním bytu platil výlučne žalovaný, ktorá skutočnosť nebola
medzi stranami sporná.

15. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 175 ods. 2, 3, § 176 ods. 1, 2, § 177

ods. 2 všetko v znení platnom do účinnosti novely Občianskeho zákonníka (zák. č. 509/91 Zb., t. j. pred
01.01.1992), § 703 ods. 2, 3, § 704 ods. 1, 2, § 705 ods. 2, § 149 ods. 4, § 137 ods. 1, 2, § 141 ods.
1, 2, § 142 ods. 1 veta prvá a druhá, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, § 454, § 580,
§ 581 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 97 ods. 1, § 98, § 120 ods. 1, § 132 O.s.p., § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s odkazom na ktoré v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že právny vzťah

bývalých manželov k bytu mal vzniknúť pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona č.
509/1991 Zb. - t.j. pred 1. januárom 1992, preto bolo potrebné pri riešení uvedenej otázky vychádzať
z vtedy platného ustanovenia § 175 ods. 2 OZ v znení platnom do účinnosti novely, v zmysle ktorého
platilo, že ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného
bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve, ktoré je svojim

zmyslom a cieľom podobné so súčasným znením § 703 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak vznikne len
jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu,
vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve. Hoci žalovaný
v konaní tvrdil, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo len jemu pred uzavretím
manželstva so žalobkyňou a že len on bol členom bytového družstva, toto svoje tvrdenie nepreukázal.

Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 19.11.1977. Z dokazovania vyplynulo, že žalovanému
vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu až za trvania manželstva so žalobkyňou,
pretože dotazník pre bytové družstvo podal 26.10.1981, prihlášku za člena bytového družstva podal
dňa 20.11.1981 a až uznesením predstavenstva Okresného stavebného bytového družstva v I. zo dňa
20.11.1981 bol prijatý za člena družstva (č.l. 112). Obranu žalovaného o jeho výlučnom členstve v

družstve vzniknutom pred uzavretím manželstva vyhodnotil ako účelovú aj z pohľadu toho, že v roku
2008 si žalovaný sám podal žalobu na zrušenie spoločného nájmu bytu, čo by sa v zmysle § 705
ods. 2 veta prvá OZ nevyžadovalo v prípade, ak by on nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu pred uzavretím manželstva, z čoho logicky vyplýva, že v tom čase ešte netvrdil,
že nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu pred uzavretím manželstva. So

vznikomspoločnéhonájmudružstevnéhobytu,vzniklomanželomajspoločnéčlenstvovdružstve,keďže
žalovanému vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, resp. právo na pridelenie
družstevného bytu, až po uzavretí manželstva so žalobkyňou.

16. I keď nebolo súdom rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu rozvedených

manželov a určené kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, je zrejmé, že za súčasného
skutkového stavu, kedy družstevný byt a členské práva a povinnosti v bytovom družstve už boli
prevedené na tretie osoby (manželov T.) a tie si následne byt od bytového družstva aj odkúpili do
svojho vlastníctva, by už takéto súdne konanie o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytuúčastníkov strán sporu ako rozvedených manželov a určenie kto z nich bude ako člen družstva ďalej
nájomcom bytu, neprichádzalo do úvahy. Judikatúra súdov sa s obdobnou problematikou už zaoberala.
Napr. aj v odôvodnení rozhodnutia III. ÚS 53/09-36 zo dňa 13.10.2009 je uvedené, že ak ústavný súd

hovorí len o „istom“ stupni spätosti oboch práv, mieni tým, že po zániku manželstva rozvodom obe
spoločné práva (nájomné právo a vlastnícke právo k členskému podielu) podliehajú odlišným spôsobom
vyporiadania. Kým nájomné právo k družstevnému bytu sa vyporiadava podľa § 705 ods. 2 OZ, členský
podiel ako majetkové právo je potrebné vyporiadať podľa zásad regulovaných ustanovením § 149 OZ.

17. Keďže manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 17.01.2005 č.k. 8C/13/2004-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2005, týmto dňom v
zmysle § 148 OZ zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Keďže do troch rokov od zániku
BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom,
s poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ platí nevyvrátiteľná domnienka, že uvedený spoločný členský
podiel v družstve sa stal podielovým spoluvlastníctvom oboch a že podiely oboch sú rovnaké,

teda aj pre členský podiel ako spoločné majetkové právo manželov platí, že sa premenil na režim
podielového spoluvlastníctva. Uvedený právny názor súdu je podporený aj ustálenou judikatúrou súdov
posudzujúcich spoločný členský podiel manželov v družstve ako spoločné majetkové právo, a tak
analogicky aj pre toto právo platí režim podielového spoluvlastníctva. S poukazom na uvedené sa
vyporiadanie členského podielu v družstve, ktorý sa stal podielovým spoluvlastníctvom strán, vykonáva

podľa zásad uvedených v § 142 OZ, s tým, že podiely oboch účastníkov sú v zmysle § 149 ods. 4
predposledná veta OZ rovnaké.

18. Podľa ustálenej súdnej praxe sa členský podiel v družstve aj v konaní o vyporiadenie BSM
vyporiadava vo všeobecnej hodnote bytu a tento postup treba zachovať aj keď sa členský podiel

vyporiadava ako podielové spoluvlastníctvo. V danej veci, keďže už došlo k prevodu uvedeného
členského podielu za trhovú cenu 48.605,28 eur, z ktorej po odrátaní provízie pre realitnú kanceláriu,
poplatkov družstvu a úhrady nedoplatkov na byte, bola žalovanému reálne vyplatená cena za prevod
členského podielu v družstve, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov vo výške
43.980,45 eur. Keďže spoluvlastnícke podiely oboch účastníkov sú v zmysle § 149 ods. 4 predposledná

veta OZ rovnaké, teda každý z nich má podiel 1 na tomto majetkovom práve, je zrejmé, že polovica
z uvedenej vyplatenej sumy patrí žalobkyni, ako druhej podielovej spoluvlastníčke. Preto vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu veci, bez ohľadu na právnu kvalifikáciu žalovanej sumy stranami sporu
mal súd za to, že podaná žaloba je dôvodná.

19. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietky premlčania, avšak súd mal za to, že tieto neboli vznesené
dôvodne a žalovaný nárok nie je premlčaný. K zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov k
členskému podielu v družstve došlo prevodom členských práv a povinností na tretie osoby (manželov
T.) dňa 16.09.2010 a uvedeným dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá by uplynula
16.09.2013. Návrh na začatie konania o zaplatenie žalovanej sumy bol podaný dňa 26.04.2012, teda

pred uplynutím premlčacej doby, preto žalovaný nárok nie je premlčaný.

20. Keďže žalovaný v konaní vzniesol aj námietku započítania ( na pojednávaní dňa 09.04.2014) a žiadal
započítať pohľadávku voči žalobkyni spočívajúcu v 1-ici nákladov na bývanie za obdobie od 18.03.2005
do 16.09.2010, ktoré ona neplatila a všetky náklady hradil len a tiež žiadal započítať sumu aspoň

minimálneho zákonného výživného na syna, ktoré žalobkyňa neplatila v tom čase. Vznesenú námietku
započítania žalovaný upresnil a špecifikoval podaním zo dňa 24.11.2014 (č.l. 135). Takto vyčíslil na
započítanie sumu 4.351,85 eur, ktorá suma predstavuje 1 celkovej sumy sčítaných mesačných platieb,
ktoré boli spojené s nájmom družstevného bytu v období od 18.03.2005 do 16.09.2010, tak ako boli
predpisované W. I. a ktoré uhrádzal sám, pričom výška mesačných platieb bola: 03/2005 až 06/2005

po 114,12 eur mesačne, 07/2005 až 12/2005 po 97,66 eur mesačne, 01/2006 až 06/2006 po 111,50
eur, 07/2006 až 06/2007 po 146,42 eur, 07/2007 až 06/2008 po 137,92 eur, 07/2008 suma 128,10
eur, 08/2008 až 12/2008 po 114,85 eur, 01/2009 až 06/2009 po 123,78 eur, 07/2009 až 06/2010 po
145,47 eur a 07/2010 až 08/2010 po 125,79 eur. Takto uplatnenú pohľadávku voči žalobkyni na
započítanie súd právne posúdil ako pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ,

pretože navrhovateľka sa tiež mala podieľať v 1-ici na nákladoch za služby spojené s bývaním, ktoré
náklady bývania však ona neplatila a tie hradil v celom rozsahu výlučne žalovaný, ktorá skutočnosť
nebola sporná, teda žalovaný plnil za žalobkyňu, čo podľa práva mala plniť ona, preto na jej strane v
zmysle § 454 OZ vniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1 súm, uhradených na náklady bývania.21. Keďže žalobkyňa vzniesla námietku premlčania k akýmkoľvek nárokom žalovaného voči nej, ktoré
on žiadal započítať, súd sa musel zaoberať s touto námietkou premlčania. Ako je vyššie uvedené, súd

ustálil uplatnenú pohľadávku žalovaného voči nej na započítanie z titulu bezdôvodného obohatenia, pri
ktorom v zmysle § 107 ods. 1 OZ platí 2-ročná subjektívna premlčacia doba. V danej veci súd neaplikoval
3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, ale vychádzal zo subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby, pretože
tým, že žalovaný platil náklady bývania aj za žalobkyňu, vedel resp. musel vedieť, že platí aj za ňu a že
najejstranetakdochádzakbezdôvodnémuobohateniu. Prinámietkepremlčaniavznesenejžalobkyňou

proti vzájomnej pohľadávke žalovaného proti nej uplatnenej na započítanie (1/2-ica nákladov bývania
za obdobie od 18.03.2005 do 16.09.2010), sú pri dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe premlčané
všetky pohľadávky splatné pred dňom 16.09.2008, teda v danej veci sú zo vzájomnej pohľadávky
uplatnenej na započítanie premlčané pohľadávky uplatnené za obdobie od 18.03.2005 do 15.09.2008
a pohľadávky za obdobie od 16.09.2008 do 16.09.2010 nie sú premlčané. Takto bolo zistené, že z
uplatnenej vzájomnej pohľadávky na započítanie tak nie je premlčaná pohľadávka žalovaného voči

žalobkyni v celkovej sume 1.602,39 eur. Pri výpočte uvedenej sumy súd vychádzal jednak z vyčíslenia
vzájomnej pohľadávky a z listín SBD I. o sumárnej analýze platieb, pričom prihliadol na námietku
započítania a uznal nepremlčané pohľadávky za obdobie od 16.09.2008 do 16.09.2010. Za uvedené
obdobie od 16.09.2008 do 16.09.2010 bola za služby spojené s užívaním bytu zaplatená W. I. za
celý družstevný byt účastníkov celková suma spolu 3.204,77 eur, ktorú zaplatil žalovaný, ale keďže

náklady bývania mali znášať rovnakým dielom, teda každý v 1, vzniklo žalobkyni na úkor žalovaného
bezdôvodné obohatenie vo výške 1 z uvedenej sumy, t.j. v sume 1.602,39 eur ako 1 zo sumy 3.204,77
eur.

22. Započítanie sumy aspoň minimálneho zákonného výživného na syna, by toto nebolo možné

započítať ani keby bolo špecifikované, jednak pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného,
pretože by sa jednalo o výživné pre osobu odlišnú od žalovaného a jednak z dôvodu, že v zmysle
Zákona o rodine je proti pohľadávkam na výživné započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len
dohodou, a u maloletých detí započítanie ani je možné.

23. S poukazom na zistený skutkový stav, právne zhodnotenie veci, vznesené námietky premlčania a
námietku započítania tak súd v zmysle vyššie uvedeného uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu vo
výške 20.387,83 eur (21.990,22 eur - 1.602,39 eur) spolu s požadovaným úrokom z omeškania 7,5 %
ročne z dlžnej sumy od 05.04.2012 do zaplatenia.

24. O náhrade trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím
po právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobu v

celom rozsahu zamietne, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie,
uplatňujúc odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. (t.j. že v konaní došlo
k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia). Vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci vzhliadal v porušení zásady kontradiktórnosti a rovnosti účastníkov,

keď bolo porušené zákonné ustanovenie o vedení a priebehu pojednávania spočívajúce v nesprávnom
procesnom postupe súdu pri vedení konania, keď tento na pojednávaní dňa 05.12.2014 po prednesení
záverečných návrhov a stanovísk po oboznámení sa s obsahom spisu a po riadnom poučení strán,
vyhlásil dokazovanie za skončené, prítomným poskytol priestor predniesť záverečnú reč, čo ani jedna
zo strán nevyužila, pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej s tým, že

žalovaný spolu s právnym zástupcom očakávali končený verdikt. Napriek tomu, že účasť žalovaného
ani jeho právneho zástupcu na takomto verejnom vyhlásení nebola nutná, ani nevyhnutná, žalovaný
ani jeho právny zástupca prostredníctvom substitúta - advokátskeho koncipienta sa tohto pojednávania
zúčastnili, nemali však vedomosť o tom, že na predmetnom pojednávaní k vyhláseniu rozsudku
a konečnému rozhodnutiu vo veci samej nedôjde, že súd prvej inštancie zruší svoje uznesenie,

ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, čo urobil z dôvodu, že po jeho vyhlásení, teda po skončení
dokazovania, žalobca predložil súdu písomné vyjadrenie vo veci samej s právnou kvalifikáciou, čo
urobil napriek tomu, že obe strany vzali na vedomie, že konanie sa končí, boli riadne poučení o
nemožnosti predloženia ďalších dôkazov a skutočností a bolo im umožnené právo na záverečnéprednesy a záverečnú reč. Súd prvej inštancie mal takéto podanie doručené súdu odmietnuť, resp.
naň už nemal prihliadať. Nemohlo to mať za následok zrušenie uznesenia o skončení dokazovania,
ktorý postup považuje žalovaný za nezákonný, vyvolávajúci pochybnosť o spravodlivom rozhodnutí vo

veci a pochybnosť o nezaujatí súdu. Žalobkyňa a rovnako jej právny zástupca, mali dostatok času a
priestoru pre riadne označenie a zdôvodnenie žalobou uplatneného nároku vrátane jeho riadnej právnej
a skutkovej kvalifikácie, preto nebol dôvod poskytovať im ďalší priestor v tomto smere, pred vynesením
rozsudku. Ide o neštandardný postup, kedy súd prvej inštancie narušil obvyklý a stranami predvídaný
priebehkonania.Idetuajoporušeniezásadyústnostiabezprostrednostisúdnehokonania,keďžalobca,

resp. jeho právny zástupca nevyužil právo reagovať na prednes a argumentáciu žalovaného a jeho
právnej zástupkyne priamo na pojednávaní, nevyužil ani právo záverečnej reči a za týmto účelom
ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania,
namiesto toho doručil súdu písomné vyjadrenie vo veci samej, na ktoré mal dostatok času ho pripraviť,
správne sformulovať a vzápätí neváhal žiadať žalovaného o pohotovú, okamžitú reakciu na toto
vyjadrenie, priamo na pojednávaní dňa 17.12.2014, na ktorom malo dôjsť už len k vyhláseniu rozsudku.

Dôvodnosť ďalšieho odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. žalovaný
vzhliadal v nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie,
vychádzajúcom z predpokladu, že najskôr došlo k vyporiadaniu členského podielu ako spoločného
majetkového práva manželov domnienkou, podľa § 149 ods. 4 OZ, uplynutím lehoty 3 rokov od rozvodu
manželstva, resp. od zániku BSM, ku dňu 17.03.20087 a až následne došlo k zrušeniu podielového

spoluvlastníctva účastníkov, členskému podielu v družstve, a to prevodom členských práv a povinností
na tretie osoby (manželov T.) ku dňu 16.09.2010. Tento záver nekorešponduje s ustálenou judikatúrou,
v zmysle ktorej, pokiaľ do troch rokov od zániku BSM nedôjde k vyporiadaniu dohodou manželov, ani nie
je podaný návrh na jeho vyporiadanie na súde, potom vyporiadanie členského podielu ako spoločného
majetkového práva manželov, vrátane vyporiadania jeho hodnoty nebolo zavŕšené a jeho vyporiadanie

patrí pod režim § 149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatné majetkové právo, manželom spoločné. Toto právo sa
už vyporiadava podľa zásad vyporiadania podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), nie za použitia §
150 OZ, teda už nemožno uvažovať o rozdielnej veľkosti podielov bývalých manželov. Vyporiadaniu tak
podielového, ako aj bezpodielového spoluvlastníctva musí najskôr predchádzať zrušenie, alebo zánik
daného spoluvlastníckeho vzťahu. Spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, a teda ich spoločný

členský podiel je takým spoločným majetkovým právom manželov, ktoré je potrebné a nutné po rozvode
ich manželstva vysporiadať a následne si uplatniť nároky z takéhoto vyporiadania, a to v zákonom
predpokladaných lehotách, ktoré vyjadrujú zásadu premlčateľnosti majetkových práv. Členský podiel v
bytovom družstve nemožno deliť a jedinou prípustnou formou jeho spoluvlastníctva je spoločné členstvo
manželov za trvania manželstva. Po rozvode manželstva sa pri ďalšom členstve počíta už len s jedným

z manželov. Obaja manželia, prípadne bývalí manželia, môžu so spoločným doposiaľ nevyporiadaným
členským podielom disponovať len ako s celkom. Nemôžu samostatne vykonávať práva z neho plynúce
v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Ani jeden z nich nemá právo disponovať so svojou
časťou z členského podielu, ktoré inak podielovým spoluvlastníkom prislúcha. Vo vzťahu k družstvu
alebo navonok tretím osobám, sa stále jedná o jeden nedeliteľný členský podiel. Transformovanie

spoločnéhomajetkovéhoprávabývalýchmanželovdomnienkou(§149ods.4OZ)nezakladánovúformu
vlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve, zakladá len pomer, v akom sa bývalí manželia
medzi sebou konečne vyporiadajú. Do úvahy neprichádza vyporiadanie rozdelením členského podielu
medzi oboch bývalých manželov. Členom družstva a vlastníkom členského podielu pri vyporiadaní
môže byť len jeden z nich. Členský podiel sám o sebe nie je spôsobilým predmetom podielového

spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie teda nesprávne posúdil povahu uplatneného nároku žalobkyne,
vznikaexistenciuprávanavyporiadaniespoločnéhočlenskéhopodielu,lehotunauplatnenietohtopráva
na vyporiadanie, ako aj lehotu na uplatnenie jednotlivých nárokov z toho plynúcich, vrátane nároku na
výplatu peňazí za spoluvlastnícky podiel, resp. za prislúchajúcu časť, 1 polovicu z členského podielu
v bytovom družstve. Nesprávne posúdil tiež začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku

žalobkyne na vyplatenie polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve a nesprávne ho určil
ku dňu uzavretia dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve s tretími osobami,
novýminadobúdateľmi.Premlčaciatrojročnálehotanauplatnenienárokunavyplateniepolovicehodnoty
členského podielu nezačala plynúť až 16.09.2010, ako nesprávne konštatoval súd, pretože nárok
žalobkyne je majetkovým právom na peňažné plnenie jedného z manželov voči druhému, ktoré možno

na súde uplatniť po prvý krát v deň, keď nastali účinky domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ, t. j. v
deň, keď uplynuli 3 roky od zániku BSM a zániku manželstva. Jedná sa o peňažný nárok vo výške
1 z hodnoty členského podielu z titulu vyporiadania spoločného majetkového práva transformovaného
zákonnou domnienkou do režimu podielového spoluvlastníctva. Správne teda premlčacia lehota začalaplynúť dňa 17.03.2008, t. j. v deň keď nastali účinky domnienky, v deň keď uplynuli tri roky od zániku
manželstva a posledný deň tejto lehoty nastal 17.03.2011. Zákon plynutie týchto lehôt viaže na zánik
BSM a uplynutie 3 rokov od jeho zániku. Rovnako k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávnej

aplikácii ust. § 149 ods. 4 OZ dospel súd prvej inštancie v tom, že podľa nevyvrátiteľnej domnienky
uvedený spoločný členský podiel v družstve sa stal podielovým spoluvlastníctvom oboch účastníkov,
pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, teda aj pre členský podiel, ako spoločné majetkové
právo manželov platí, že sa premenil na režim podielového spoluvlastníctva. Použitie nevyvrátiteľnej
právnej domnienky má byť primerané, nie absolútne, ani striktné. Súd prvého stupňa na tento prípad

nesprávne aplikoval ustanovenie o zrušení a vyporiadaní podielové spoluvlastníctva. Zo zmluvy o
prevode členských práv a povinností v bytovom družstve na nadobúdateľov, vyvodil nesprávny právny
záver o zrušení podielového spoluvlastníctva k členskému podielu a jeho vyporiadaniu, v zmysle
ktorého tak žalobkyni vznikol nárok na polovicu z vyplatenej sumy za prevádzaný členský podiel.
Ust. § 141 a 142 OZ takýto spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepozná a
neupravuje. Predaj spoločnej veci, alebo prevod spoločného majetkového práva na inú osobu, nie je

jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva. Nesprávne tak bola posúdená otázka, či
je tu daný právny dôvod pre nastúpenie vyporiadania, teda či tu mohlo byť uplatnené vyporiadanie,
keďže nedošlo k zrušeniu spoluvlastníctva, a teda či sú tu opodstatnené nároky z vyporiadania. Súd
prvej inštancie vyhovel podanej žalobe na zaplatenie peňažnej sumy bez ohľadu na právnu kvalifikáciu
žalovanej sumy. Žalovaný má za to, že neexistuje také hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého by

mu vyplývala povinnosť a žalobkyni právo na vyplatenie polovice sumy peňazí vyplatených podľa
zmluvy o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve medzi ním a manželmi T. resp.
žalobkyňa takýto právny dôvod žalovanej pohľadávky riadne a včas neuplatnila. Nedostatok právnej
kvalifikácie zo strany žalobkyne, súd prvej inštancie nepovažoval za podstatný a rozhodujúci pre
úspešné uplatnenie práva, čím dospel k nesprávnemu posúdeniu a právnemu záveru o námietkach

premlčania, ktoré vzniesol žalovaný. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou žalovaného,
že posledné písomné vyjadrenie žalobcu vo veci samej je zmenou návrhu, resp., že až ním došlo k
uplatneniu nároku na zaplatenie z iného právneho dôvodu. Rovnako sa nevysporiadal s námietkou
žalovaného a právnou argumentáciou žalobcu, že pokiaľ doteraz nedošlo k zrušeniu spoločného nájmu
a spoločného členstva v bytovom družstve, resp. pokiaľ ich členský podiel bol až do jeho prevodu

na nových vlastníkov, v ich spoločnom podielovom spoluvlastníctve, ktoré nebolo vyporiadané, potom
peniaze z predaja členského podielu sú ich spoločnými peniazmi. Žalobkyni potom patrí spoluvlastnícky
podiel na súčasnom byte žalovaného, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva práve z týchto spoločných
peňazí a určením žalobkyne za spoluvlastníčku jeho súčasného bytu, by mohlo byť jeho majetkové
právo na polovicu hodnoty družstevného bytu uspokojené. V podstate by tak došlo k navráteniu do

pôvodného stavu, kedy žalobkyňa mala spoločné majetkové právo k spoločnému družstevnému bytu.
Súd prvej inštancie sa tiež nevyporiadal s tou časťou vzájomne uplatneného nároku žalovaného, ktorou
žiadal proti žalobkyni započítať polovicu investície do rekonštrukcie vyporiadaného družstevného bytu
v čase pred prevodom členských práv a povinností na nových vlastníkov. Žalobkyňa sa k tejto časti
nárokunevyjadrila,niejezrejmé,čihorozporovala.Súdvrozsudkuneuviedolanezdôvodnil,akoposúdil

túto vzájomnú pohľadávku žalovaného uplatnenú na pojednávaní a prečo ju nezohľadnil pri učení jeho
platobnej povinnosti voči žalobkyni. V prípade úspechu v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov voči
žalobkyni.

26. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho

právneho zástupcu označila odvolanie žalovaného za účelové, nedôvodné a neopodstatnené. Tvrdenia
žalovaného nezakladajú právny nárok na zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia vydaného súdom prvej
inštancie, s ktorým sa plne stotožnila, považuje ho za absolútne správne a zákonné. Súd prvej inštancie
vykonal rozsiahle a presné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnemu posúdeniu veci
so záverom, že na strane žalovaného je jednoznačná povinnosť zaplatiť žalobkyni tú časť kúpnej

ceny za prevod spoločného majetkového práva členského podielu v bytovom družstve, ktoré na
ňu pripadá. Skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením pripustil ešte doplnenie dokazovania,
nepovažuje za neštandardné ani nezákonné, pretože k rovnakému právnemu záveru by bol dospel
aj bez tohto vyjadrenia a v konečnom dôsledku nebolo upreté žalovanému právo na vyjadrenie sa
k podaniu žalobkyne, ktoré korešpondovalo sa samotnou žalobou. Žalovaný bol správne zaviazaný

zaplatiť žalobkyni jej prislúchajúcu časť plnenia, ktorú prijal od nadobúdateľov členského podielu v
bytovom družstve. Úvahy o akomsi určení, že žalobkyni patrí podiel v byte žalovaného nemá oporu
v žiadnej právnej norme a je irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu. Ak by aj súd vzhľadom ku
všetkým skutočnostiam prihliadal na to, že listina s názvom zmluva o prevode členských práv apovinností spojených s nájmom družstevného bytu zo 16.09.2010 by mohla byť vzhľadom k jej obsahu
a následnému neschváleniu úkonu za žalobkyňu súdom v zmysle právneho poriadku postihnutá tzv.
absolútnou neplatnosťou, je potrebné vziať do úvahy existenciu druhej listiny a to dohody o finančnom

vyrovnaní za prevod členských práv a povinností a odstúpenie družstevného bytu zo dňa 16.09.2010, z
ktorejobsahujasne,určitoazrozumiteľnevyplýva,žeidenielenolistinuobsahujúcuzáväzoknafinančné
vysporiadanie za prevod členského podielu v bytovom družstve, ale zároveň zo znenia článku II. dohody
aj to, že ide o samotný úkon prevodu členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného
bytu. Tento úkon urobil sám žalovaný bez toho, aby na listine bolo uvedené aj meno žalobkyne, resp.

jej podpis, preto sa v zmysle platnej judikatúry, jedná len o tzv. relatívne neplatný právny úkon, ktorého
neplatnosti sa však nikto nedovolal ani nedovoláva, keďže naviac uplynuli 3 roky od jeho uzavretia.
Tento úkon je teda jednoznačne platným a perfektným právnym úkonom, z ktorého vyplynuli všetky
práva a povinnosť spojené s prevodom členského podielu v bytovom družstve z pôvodných majiteľov
na jeho nadobúdateľov, manželov T.. Poukázala tiež na to, že vychádzajúc z judikatúry, členský podiel v
družstve, ak je nadobudnutý dobromyseľne, sa dá vydržať a to v trojročnej lehote, takže jeho reštitúcia

by už nijako neprichádzala do úvahy ani v prípade neplatnosti pôvodnej zmluvy o jeho prevode. Z
uvedených dôvodov, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania.

27. Žalovaný nevyužil svoju zákonnú možnosť písomne reagovať na písomné vyjadrenie žalobkyne.

28. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

29. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

31. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

33. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

34. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

34. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

37. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.38. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonalodvolacísúdpreskúmaniezákonnostinapadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

39. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

40. V preskúmavanej veci podal žalovaný odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

41. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

42. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

43. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací
súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa §

389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovanému
konať pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil strane
uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ani žalovaným produkovaná námietka, týkajúca sa ním tvrdeného nesprávneho postupu
súdu prvej inštancie spočívajúceho v tom, že po vyhlásení dokazovania za skončené a odročení

pojednávania na vyhlásenie rozsudku (pojednávanie dňa 5.12.2014), následne súd prvej inštancie
zrušil toto uznesenie, keďže medzičasom súdu bolo doručené písomné vyjadrenie žalobkyne, žiadal
žalovaného o okamžitú reakciu na toto vyjadrenie, napriek tomu, že tento očakával už len konečný
verdikt, pojednávanie odročil a až následne vo veci rozhodol. Uznesením o vyhlásení dokazovania
za skončené, súd prvej inštancie viazaný nie je. Pokiaľ toto súd prvej inštancie predtým, ako vyhlásil

rozhodnutie vo veci samej zrušil, a následne ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, písomné
vyjadrenie žalobkyne, ktoré mu bolo doručené, krátkou cestou následne na pojednávaní doručil
protistrane, za stavu, že tejto nesporne poskytol tiež dostatočnú lehotu, aby sa mohla s jeho obsahom
oboznámiť, na toto či už písomne, alebo ústne reagovať, nemožno v tomto procesnom postupe súdu
prvej inštancie vzhliadnuť takú vadu konania, ktorá by bola spôsobilá mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

44. Žalovaný uplatnil ďalej vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych právnych
záveroch (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

45. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia, žalobe nad rámeczamietajúcej časti, vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami
§ 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

46. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

47. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalovaného,

jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil povahu uplatneného nároku žalobkyne,
vznik a existenciu práva na vyporiadanie spoločného členského podielu, lehotu na uplatnenie tohto
práva, ako aj nároku z neho plynúceho, a s ním súvisiaci začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie
nároku žalobkyne, keď ho určil ku dňu uzavretia dohody o prevode členských práv a povinností
v bytovom družstve na tretie osoby, tiež, že opomenul nedostatok právnej kvalifikácie uplatneného
nároku zo strany žalobkyne, nevysporiadal sa s kompenzačnou námietkou žalovaného, týkajúcou

sa započítania investícií do rekonštrukcie prevádzaného bytu a v konečnom dôsledku so skutkovým
tvrdením žalovaného, že žalobkyni nevznikol nárok na vyplatenie polovice hodnoty za prevedený
členský podiel, ale že táto môže byť jedine určená za spoluvlastníčku bytu, ktorého je aktuálne žalovaný
vlastníkom a ktorý do vlastníctva nadobudol z prostriedkov za prevod členského podielu v bytovom
družstve.

48. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Odvolacie námietky sú v podstatnej časti totožné s námietkami, ktoré žalovaný prezentoval
v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v

odôvodnení svojho rozsudku.

49. Súd prvej inštancie sa predovšetkým správne zaoberal skutkovým tvrdením žalovaného
spočívajúcom v tom, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu vzniklo pred uzatvorením
manželstva len jemu a teda, že len on bol členom bytového družstva, čím nemalo vzniknúť stranám

počas trvania ich manželstva spoločné členstvo manželov v družstve, ktorá otázka je podstatnou z
hľadiska posúdenia uplatneného nároku. Odvolací súd sa identifikuje so záverom súdu prvej inštancie,
že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovanému vzniklo právo na uzatvorenie
zmluvy o nájme družstevného bytu až za trvania manželstva so žalobkyňou a teda, že so vznikom
spoločného nájmu družstevného bytu vzniklo manželom aj spoločné členstvo v družstve. Z vykonaného

dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že v lehote troch rokov od rozvodu bývalých manželov (strán
sporu) nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a tiež, že na základe dohody,
ani rozhodnutia súdu, nebolo zrušené právo spoločného nájmu k družstevnému bytu rozvedených
manželov a teda ani určené, kto z nich bude výlučným nájomcom bytu, ako aj členom bytového
družstva. Členský podiel vyjadruje mieru účasti člena družstva na majetku družstva. Manželia, ktorí

sú spoločnými členmi družstva, majú na členský podiel v družstve solidárny nárok. Márnym uplynutím
lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vznikajú rozvedeným manželom,
ktorí sú spoločnými členmi stavebného družstva a spoločnými nájomcami družstevného bytu, vo vzťahu
k členskému podielu v stavebnom bytovom družstve, pohľadávky z titulu podielového spoluvlastníctva.
Právo vyporiadať náhradu zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, je potrebné

považovať za „ ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné „ a po uplynutí lehoty podľa
ust. § 149 ods. 4 OZ platí domnienka z predposlednej vety odseku štyri citovaného ustanovenia,
čo znamená, že podiely oboch manželov sú rovnaké, ak členský podiel bol aspoň sčasti uhradený
zo spoločných prostriedkov manželov, ako tomu bolo tiež v preskúmavanej veci. Súd prvej inštancie
postupoval správne ( za zisteného skutkového stavu, spočívajúceho v tom, že do troch rokov od

zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nedošlo k vyporiadaniu členského podielu v bytovom
družstve medzi bývalými manželmi ich dohodou a za týmto účelom nebolo začaté ani konanie na súde),
keď aplikoval ust. § 149 ods. 4 OZ o vyporiadaní tzv. ostatných majetkových práv spoločných manželov,
ktoré právo sa vyporiadava podľa zásad pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom sa
vychádzazrovnakýchpodielov.Keďžežalovanýtotospoločnémajetkovéprávopreukázateľnepreviedol

na tretie osoby ( manželov T.), pričom výlučne on sám z tejto vzniknutej spoločnej pohľadávky prijal
plnenie, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobkyni ako druhému ( bývalému) manželovi na ňu pripadajúcu
časť (po jej obmedzení o nepremlčanú časť žalovaným vzneseného kompenzačného nároku), na
zaplatenie ktorej žalovaného zaviazal.50. Súd prvej inštancie rovnako správne posúdil tiež počiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu
k uplatnenému nároku, keď tento stanovil ku dňu prevodu členských práv a povinností žalovaným

na tretie osoby, ktorým dňom vzniklo právo žalobkyni domáhať sa z jeho strany vyplatenia na ňu
pripadajúcej časti ( jednej polovice), zo žalovaným obdržaného celého plnenia za prevod tohto
spoločného majetkového práva, ktorú touto žalobou uplatnila.

51. Ako nespôsobilú v prospech žalovaného privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, vyhodnotil

odvolací súd tiež jeho námietku spočívajúcu v tom, že namiesto nároku na zaplatenie prislúchajúceho
podielu plnenia za prevod členských práv, má žalobkyňa právo domáhať sa voči nemu určenia
spoluvlastníctvakbytu,ktorýžalovanýnadobudoldovlastníctvazpeňažnýchprostriedkov, ktoréprevzal
za prevod členského podielu, pretože takáto právna konštrukcia, nemá oporu v platných právnych
predpisoch.

52. Nedôvodne tiež žalovaný namieta nezohľadnenie ním tvrdenej vznesenej kompenzačnej námietky,
majúcej pôvod v nároku na započítanie ním vynaložených investícií na rekonštrukciu prevádzaného
bytu, pretože kompenzačná námietka vo vzťahu k takémuto nároku žalovaným v spore, ako vyplýva
z obsahu spisového materiálu, vznesená nebola. S ním vznesenými kompenzačnými námietkami
(nákladynabývanie,výživné), sasúdprvejinštanciezodpovedajúcim spôsobom asprávnevysporiadal

v napadnutom rozhodnutí.

53. V konečnom dôsledku nedôvodne namieta žalovaný v odvolaní nezohľadnenie nedostatku (či
chybnosti) právnej kvalifikácie uplatneného nároku zo strany žalobkyne. Ako uviedol vo svojom
rozhodnutí NS SR (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009), s čím sa

odvolací súd plne identifikuje, občianske súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (práva
pozná súd). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia veci, je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok, alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej

normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah, alebo právo
je, alebo nie je, alebo tvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana
uvedie rozhodujúce skutočnosti (ako tomu v preskúmavanej veci zo strany žalobkyne nesporne bolo)
z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky,
nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré

na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú, ktorým spôsobom súd prvej inštancie tiež správne
postupoval.

54. Rozsudok súdu prvej inštancie je teda vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy
vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

55. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2
CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).