Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605205399
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7605205399.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V. poisťovňa so sídlom v M., pobočka V. S. W.,
O. XX, V. S. W., E.: XX XXX XXX proti povinnému: E.. H. R., nar. XX.X.XXXX, D. 3, V. S. W. vedenej
súdnym exekútorom F.. R. N., O. úrad R., D. dlhá XX pod sp. zn. EX XXX/XXXX pre vymoženie XX
XXX,XX eura s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 12.10.2015 č. k. 2Er/107/2005-18, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi F.. R. N. nevyhnutné trovy exekúcie vo výške XX,XX eura do troch dní od

právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa XX.X.XXXX poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Následne súdny exekútor zaslal exekučnému súdu podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa XX.X.XXXX č. k.
XK/XXX/XXXX-XX bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok

majetku a žiadal priznal trovy exekúcie.

O zastavení exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pretože nemajetnosť
povinného bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná.

Súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 2, § 14,
§ 15 ods. 1, § 22 a § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a odmenu exekútora určil podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pretože exekučného konania sa začalo pred X.X.XXXX. Po
preskúmanísúdnymexekútoromvyčíslenýchauplatnenýchtrovexekučnéhokonaniasúdprvéhostupňa
priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume XX,XX eura, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora

za jednu hodinu exekučnej činnosti v sume X,XX eura (za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie
a oznámenie zmeny čísla účtu povinného) a súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za ďalšie
úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou alebo ide o administratívne práce, ktoré súd už
zahrnuté podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora; a z paušálnej odmeny v sume XX,XX eura
za X úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného, 5x zisťovanie majetku povinného) po X,XX eura za každý

úkon, celkom priznal odmenu v sume vo výške XX,XX eura. Ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu
preukázaných hotových výdavkov (poštovné) vo výške X,XX eura a nepriznal súdnemu exekútorovibudúce poštovné ani náhradu nákladov za kancelársky materiál, kopírovanie a archiváciu spisu, lebo
ide o náklady, ktoré súvisia s prevádzkou súdneho exekútora, ktorý nepreukázal, že ide o náklady, ktoré
vznikli v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Súdnemu exekútorovi priznal súd prvého stupňa

aj XX% DPH z odmeny a náhrady (XX,XX + X,XX) v sume X,XX eura.

Protitomutouzneseniupodalodvolaniesúdnyexekútor.Odvolanímnapadollenvýrokuznesenia,ktorým
súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v
napadnutom výroku tak, že oprávnenému uloží povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. R.

N. okrem priznaných trov exekúcie XX,XX eura aj poštovné do budúcna X,XX eura a náhradu za
kancelársky materiál v sume XX,XX eura, celkom XX,XX eura vrátane DPH. Pokiaľ súd prvého stupňa
dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí budúce poštovné, lebo tento nárok mu do rozhodnutia
vo veci nevznikol, súdny exekútor s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania mal za to,
že súd má rozhodnúť o všetkých hotových výdavkoch v jednom uznesení, inak by bolo potrebné podať
opätovne návrh na priznanie dodatočne vzniknutých hotových výdavkov, čo by prehlbovalo zaťaženosť

súdov. Nesúhlas s nepriznaním náhrady za kancelársky materiál, pretože tento bezprostredne súvisí s
konkrétnymexekučnýmkonaním,keďžebezpapieraatlačebysúdnyexekútornemoholvydaťjednotlivé
rozhodnutia. Zastával názor, že bolo vecou súdu prvého stupňa preskúmať súvis medzi uplatnenými
hotovými výdavkami a konkrétnym exekučným konaním a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
M. M. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCoE/XXX/XXXX a jeho právny názor k priznaniu hotových výdavkov

v podobe kancelárskeho papiera a tlače.

Odvolací súd skôr ako vecne prejednal odvolanie súdneho exekútora posudzoval, či je prípustné
odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa uvedeného ustanovenia v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.11.2013 v § 243b ods. 1 až 3 Exekučného poriadku

zakotvili, že
- exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (ods. 1);
- ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 [týkajú sa povinností súdneho exekútora pri
nakladaní s prijatými peňažnými prostriedkami]a § 60 ods. 2 [týka sa povinnosti súdneho exekútora

zaslať účastníkom konečné vyúčtovanie exekučného konania - poznámka senátu] sa použijú aj na
konania začaté pred 1. novembrom 2013 (ods. 2)
- o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca

(ods. 3).

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné
iba podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2013. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadkuúčinná od 1.11.2013 znamená, že sa vypustil vo vzťahu k výroku exekučného súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj
právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Odvolanie proti výroku

o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí o zastavení exekúcie nie je teda od 1.11.2013 prípustné. Len v
prípade, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. veta tretia O. s. p.).

V posudzovanej veci nerozhodoval vo veci vyšší súdny úradník, ale zákonný sudca, preto proti výroku
uznesenia o náhrade trov konania (proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa) odvolanie nemožno
podať.

Na tento záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti opravného
prostriedku proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov konania súdom prvého stupňa, pretože

toto nesprávne poučenie nezakladá ich procesnú legitimáciu na podanie odvolania, keďže odvolanie
proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie, ak vo veci rozhodoval sudca súdu prvého stupňa, je
zo zákona vylúčené.

Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade

trov exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal, pretože odvolateľ nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom

exekučného konania trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.