Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/51/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204860
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1208204860.9

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: J. E., X..
XX.XX.XXXX, L. XX, L. L., zast.: JUDr. Marian Holý, advokát, B. Němcovej 15, 977 01 Brezno proti
žalovanému: Cirkev Adventistov siedmeho dňa - Slovenské združenie, Cablkova 3, 821 04 Bratislava,
IČO: 00 468 118, zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi listom zo dňa 04.02.2008 je n
e p l a t n é .

Určuje sa, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil dňom vyhlásenia tohto rozsudku.

O zvyšku nárokov uplatnených v žalobe súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.03.2008 domáhal určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu dal žalovaný listom zo dňa 04.02.2008. Súd dňa
22.03.2013 pripustil zmenu žalobného návrhu, v zmysle ktorého sa žalobca domáhal aj náhrady mzdy
za obdobie od 01.04.2009 do 31.10.2012 vo výške 31.354,31 EUR a za každý nasledujúci mesiac vo
výške 729,17 EUR až kým mu bude žalovaným umožnené pokračovať v práci alebo súd rozhodne o

platnom skončení pracovného pomeru a náhrady trov konania.

Žalobca uviedol, že bol u žalovaného zamestnaný na hlavný pracovný pomer od 01.01.1987. Od
01.06.1986 na základe menovacieho dekrétu vykonával činnosť zborového kazateľa v zbore v Banskej
Štiavnici. Svoju činnosť vykonával tiež v kazateľských staniciach Krupina a Zvolen. Od roku 1992
pracoval ako kazateľ v zbore Považská Bystrica, Žilina, Čadca a Košeca. Od roku 1999 pracoval

ako kazateľ v zbore Banská Bystrica, Brezno a Badín Hrádok. Listom zo dňa 04.02.2008 mu
žalovaný oznámil, že s ním okamžite rozväzuje pracovný pomer. Dôvodom malo byť porušenie
cirkevných pravidiel, morálnych zásad a pracovnej disciplíny. Od 03.02.2008 bol hospitalizovaný,
list prevzala manželka. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu nebolo doručené do vlastných
rúk. Súčasne nie je zrejmé, aký je konkrétny dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. List
žalovaného "Oznámenie o rozviazaní pracovného pomeru" nespĺňa obsahové ani formálne náležitosti

jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa, ktorým má dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru.
Tieto skutočnosti žalovanému oznámil listom zo dňa 15.02.2008, na tento list žalovaný nereagoval a
výkon práce podľa pracovného zaradenia mu neumožnil vykonávať. Z uvedených dôvodov nemal inú
možnosť, ako obrátiť sa na súd.

Žalovaný prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 30.04.2008 uviedol, že okamžité skončenie

pracovného pomeru považuje za plne oprávnené a platné. S ohľadom na charakter práce duchovného,
ako aj na vnútrocirkevné predpisy a pracovný poriadok, je porušenie cirkevných pravidiel a morálnychzásad vzhľadom na ich nezlučiteľnosť s výkonom služby kazateľa závažným porušením pracovnej
disciplíny. Uvedením porušenia týchto dvoch povinností v písomnom okamžitom skončení pracovného
pomeru bol jeho dôvod vymedzený dostatočne nezameniteľne s iným dôvodom. Zamestnávateľ

dlhodobo riešil problémy porušovania cirkevných pravidiel, morálnych zásad a pracovnej disciplíny
u žalobcu. Vedenie Slovenského združenia sa obrátilo na Unijnú radu Česko-Slovenskej únie Cirkvi
adventistov s. d. a unijný výbor kazateľského oddelenia v Prahe, čo je v Cirkvi Adventistov s. d.
najvyšší orgán pre riešenie disciplinárnych otázok duchovných. Výbor sťažnosť uznal za opodstatnenú
a pozastavil členstvo žalobcu vo Výbore únie, ako aj Unijnom výbore kazateľského oddelenia.

Výbor slovenského združenia cirkvi odňal žalobcovi poverenie vysväteného kazateľa so všetkými
zodpovednosťami a právomocami, ktoré z toho vyplývajú na obdobie pol roka z dôvodu, že v jeho práci
dochádzalo k porušovaniu kazateľskej etiky v oblasti jeho správania k ženám a využívaniu pracovného
času aj pre iné účely ako kazateľskú prácu. Počas obdobia 6 mesiacov trvania disciplinárneho opatrenia
nebolznámyžiadendôvod,ktorýbyviedolknutnostipredĺžiťtotoobdobie,pretosakazateľskýstatuspre
žalobcu vrátil do pôvodného stavu. V mesiacoch január a február 2008 bol predseda cirkvi opakovane

upozorňovaný, že žalobca trávi čas v byte osamelej ženy, čo je vážne porušenie morálky duchovného
a správanie nezlučiteľné s kazateľskou etikou. Predseda cirkvi vyhľadal žalobcu na inkriminovanom
mieste a ráno 03.02.2008 mu priamo na mieste ústne oznámil, že tento čin je hrubým porušením
morálnych zásad cirkvi a pracovnej disciplíny, preto s ním bude okamžite rozviazaný pracovný pomer.
Členské zhromaždenie zboru v Martine prijalo opatrenie, ktorým vylúčilo žalobcu z cirkvi, preto neobstojí

tvrdenie, že si nie je vedomý konania, ktorým by porušil morálne zásady. Spochybňovanie doručenia
výpovede žalovaný považoval za nerelevantné, pretože v žalobe sa na výpoveď niekoľkokrát odvoláva,
čím sám potvrdzuje, že mu bola riadne doručená a že sa s ňou detailne zoznámil. V tomto prípade
došlo k porušeniu zásad viacerých cirkevných dokumentov: Ústava cirkvi, Cirkevný poriadok, Biblia
- desatoro božích prikázaní, Krstný sľub člena cirkvi, Kazateľská príručka. Ako človek, ktorý bol

vylúčený z členstva cirkvi, sa nemôže stať opäť kazateľom Cirkvi adventistov s. d., pretože jedna
zo základných podmienok statusu kazateľa je členstvo v cirkvi. Domáhanie sa určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný považoval za obštrukciu, ktorou chcel získať čas
a neoprávnené výhody ako užívanie cirkevného bytu, zverených pracovných prostriedkov a pod.

Súd uznesením, č.k. 8C/51/2008-102, zo dňa 22.03.2013 konanie zastavil, nakoľko mal za to, že nebola
daná právomoc všeobecných súdov na rozhodovanie o určovacej žalobe, ktorej predmetom je otázka
trvania služobného pomeru duchovných. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.01.2014, č.k.
14Co/623/2013-113 rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, prednesmi právnych
zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s menovacím dekrétom zo dňa 16.06.1986, pracovnou
zmluvou zo dňa 10.05.1993, oznámením o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 04.02.2008,
nesúhlasom s okamžitým rozviazaním pracovného pomeru zo dňa 15.02.2008, listom žalovaného zo
dňa 25.02.2008, oznámením výsledkov konania Únijnej rady a Únijného výboru kazateľského oddelenia

zo dňa 26.03.2007, Ústavou Cirkvi adventistov siedmeho dňa, zápisom výboru Slovenského združenia
zo dňa 17./18.03.2007, listom žalovaného zo dňa 03.12.2007, zápisom z 19. mimoriadneho zasadnutia v
Martine zo dňa 08.02.2008 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR o právnej subjektivite zo dňa 09.10.2007 vyplýva, že žalovaný
je v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností registrovanou cirkvou so samostatnou právnou subjektivitou. Základným dokumentom je
Ústava Cirkvi adventistov siedmeho dňa, štatutárnym orgánom cirkvi je výbor združenia, v mene ktorého
sú oprávnení konať predseda, tajomník alebo hospodár združenia.

Žalobca bol menovacím dekrétom s účinnosťou od 01.06.1986 žalovaným menovaný za zborového
kazateľa v zbore Banská Štiavnica a k nemu patriacich kazateľských staníc Krupina a Zvolen. Účastníci
konania uzavreli dňa 10.05.1993 pracovnú zmluvu s druhom práce kazateľ na dobu neurčitú.

Listom zo dňa 26.03.2007 bolo žalobcovi oznámené, že Únijná rada a Únijný výbor kazateľského
oddelenia zastavili žalobcovi členstvo vo Výbore únie a v Únijnom výbore kazateľského oddelenia. Zo
zápisu výboru Slovenského združenia zo dňa 17./18.03.2007 vyplýva, že na základe podozrení, že v
práci žalobcu dochádzalo k porušovaniu kazateľskej etiky, výbor odňal žalobcovi poverenie vysvätenéhokazateľa so všetkými zodpovednosťami a právomocami, ktoré z toho vyplývajú na obdobie pol roka.
Listom zo dňa 03.12.2007 žalovaný žalobcovi oznámil, že toto šesťmesačné obdobie bolo ukončené
a pretože nebol známy žiadny dôvod, aby sa tento prechodný stav predlžoval, žalobca sa znova stal

riadnym vysväteným kazateľom so všetkými právami a povinnosťami vysväteného kazateľa.

V liste označenom ako "Oznámenie o rozviazaní pracovného pomeru" zo dňa 04.02.2008 sa uvádza,
že z dôvodu porušenia cirkevných pravidiel, morálnych zásad a pracovnej disciplíny žalovaný okamžite
so žalobcom rozväzuje pracovný pomer. Táto výpoveď mala nadobudnúť platnosť dňa 04.02.2008.

Zo zápisu z 19. mimoriadneho zasadnutia výboru zboru CASD konanom dňa 09.02.2008 v Martine
vyplýva, že žalovaný rozhodol o vylúčení žalobcu zo zborového spoločenstva a tým ho zbavil členstva
v Cirkvi adventistov siedmeho dňa.

Žalobca prostredníctvom listu zo dňa 15.02.2008 vyjadril nesúhlas s okamžitým skončením pracovného

pomeru.Uviedol,žedňa05.02.2008dostalpoštoulistsoznámenímookamžitomrozviazanípracovného
pomeru, ktorý prevzala manželka, pretože bol v tom čase hospitalizovaný v nemocničnom zariadení.
Po konzultácii na príslušnom Inšpektoráte práce v Banskej Bystrici bolo zistené, že vydaním tohto
dokumentu bol porušený Zákonník práce minimálne v § 68 ods. 2 a § 70 v plnom znení. V
dobe vyhotovenia a doručenia okamžitého rozviazania pracovného pomeru bol práceneschopný v

nemocničnom ošetrení už od 03.02.2008, kedy bol prijatý kvôli plánovanému operačnému zákroku. Pre
porušenie ustanovení Zákonníka práce žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Žalovaný v zmysle listu zo dňa 25.02.2008 trval na okamžitom skončení pracovného pomeru.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že nároky uplatnené v konaní sú dôvodné,
v časti okamžitého skončenia pracovného pomeru poukázal na skutočnosť, že úkon žalovaného
neobsahoval žiadne skutkové vymedzenia závažného porušenia pracovnej disciplíny, čím odňal
možnosť zamestnancovi brániť sa a rozhodovacia prax súdov je v tomto pri chýbajúcom skutkovom
vymedzení jednoznačná.

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že uplatnený nárok je nedôvodný, nakoľko
žalobca vykonával špecifické povolanie kňaza, duchovného kazateľa, pri ktorom bolo jeho povinnosťou
svojím konaním neohrozovať dobré meno cirkvi ani seba, čo však preukázateľne a viacnásobne nesplnil
a vyústilo to až do jeho vylúčenia z cirkvi k februáru 2008. Mal za to, že skutkové vymedzenie porušení

disciplíny v okamžitom skončení bolo dostatočné, taktiež bola zachovaná forma aj s doručením do
vlastných rúk a žalobca si sám bol vedomý dôvodov, pre ktoré žalovaný takto postupuje. Už predtým
bol na svoje nezlučiteľné konanie upozorňovaný, polroka vykonával funkciu duchovného kazateľa
v obmedzenom režime. Napriek tomu aj naďalej nerešpektoval autoritu cirkvi, čo viedlo nielen k
okamžitému skončeniu, ale aj k jeho vylúčeniu. Toto bol dôvod, pre ktorý nemožno od žalovaného

spravodlivo žiadať, aby poskytol žalobcovi opätovne prácu, ktorú predtým vykonával. Žiadal, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ by sa s týmto právnym postojom súd nestotožnil, žiadal, aby
súd rozhodol v zmysle § 79 ZP o tom, že nie je naďalej spravodlivé požadovať od žalovaného trvanie
pracovného pomeru a tiež prípadný nárok na náhradu mzdy obmedzil na 12 mesiacov.

Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol kazateľom 21 rokov a
v poslednom období 3 rokov dostávali od veriacich správy, ktoré spochybňovali jeho dodržiavanie
pracovnej disciplíny a morálnych zásad. Po konfrontácii so žalobcom tieto oznámenia odmietol ako
nepravdivé ohováranie. Po tom, ako však získali konkrétne stotožnené osoby a termíny, žalobca bol
v podstate prichytený pri čine. Aj po tejto udalosti sa mu snažili pomôcť, pomoc však odmietol, na

obranu rezignoval. Celý čas vedel, čo mu je kladené za vinu a v čom zlyhal. Nie je preto pravdivé
tvrdenie, že by sa nemohol brániť. Naopak v prípade kazateľa ide o zamestnanca cirkvi vo všeobecnosti
veľmi potrebného, stabilného, ktorý požíva patričnú úctu medzi veriacimi, musí však dodržiavať isté
hranice morálnych zásad, ktoré však žalobca prekročil. S jeho odchodom mal žalovaný rok problémy
obsadiť cirkevné zbory, ktoré mal predtým na starosti žalobca, nakoľko cirkev nedisponuje dostatočným

počtom kazateľov. Aj z toho vyplýva, že riešenie situácie žalovaného hraničným spôsobom nebolo
svojvoľné. V prípade priznania náhrady mzdy a výplaty tejto z príspevkov veriacich za kazateľa,
ktorý preukázateľne v očiach svojich veriacich zlyhal, by bolo ranou dôvery veriacich v takúto cirkev,
spoločnosť a spravodlivosť.Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného ku dňu 04.02.2008 (ďalej len "ZP"), zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne

pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP, Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia

§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia
byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 ZP, písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných

rúk".

Podľa § 38 ods. 3 ZP, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru
alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z
dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako

doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo
zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo

opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak

súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány,
ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb., cirkvi a náboženské spoločnosti podľa svojich vnútorných
predpisov ustanovujú osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť a učiteľov náboženstva do funkcie,
prípadne aj pre určitý územný obvod.Súd považoval za nevyhnutné zaoberať sa otázkou právomoci na rozhodovanie o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru založeného medzi duchovným a cirkvou. Predmetné konanie uznesením, č.k.
8C/51/2008-102 zastavil, nakoľko mal za to, že ustanovenie, a teda aj odvolanie duchovných patrí do

výlučnej právomoci cirkvi bez možnosti preskúmavania svetským súdom. Krajský súd v Bratislave vo
svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že pokiaľ sa duchovenská činnosť vykonáva v rámci právneho
vzťahu,taksatakýtopracovnoprávny,obdobnýaleboobčianskoprávnyvzťahriadipríslušnýmipredpismi
právneho poriadku SR a vnútorné predpisy cirkvi sa uplatnia iba v jeho rámci. Ak bolo rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušené a vec bola odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p).

Súd považuje za preukázané, že medzi žalobcom, ako zamestnancom a žalovaným, ako
zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.01.1987,
pričom žalobca vykonával odo dňa 01.06.1986 činnosť zborového kazateľa na základe menovacieho
dekrétu. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne,

a to v prípadoch, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo závažne
porušil pracovnú disciplínu. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť na základe dokumentu označeného ako "Oznámenie o
rozviazaní pracovného pomeru" zo dňa 04.02.2008. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru je v
tomto dokumente uvedené porušenie cirkevných pravidiel, morálnych zásad a pracovnej disciplíny.

Žalovaný uviedol, že so žalobcom okamžite rozväzuje pracovný pomer s účinnosťou od 04.02.2008.
Z obsahovej stránky súd vyhodnotil tento jednostranný úkon žalovaného ako okamžité skončenie
pracovného pomeru.
Ustanovenie § 70 Zákonníka práce uvádza taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť kumulatívne
splnené, aby mohlo dôjsť k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa. Nesplnenie len jednej z nich má za následok neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí urobiť písomne, musí sa v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť
v ustanovenej lehote doručené zamestnancovi, inak je neplatné. V uvedenom prípade bola dodržaná
písomná forma okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak v predmetnom dokumente absentuje

konkrétne skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo
nezameniteľné s iným dôvodom. Súd považuje dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré mali
spočívať v porušení cirkevných pravidiel, morálnych zásad a pracovnej disciplíny, za príliš všeobecné,
ktoré v sebe mohli zahŕňať neobmedzený počet skutkov, ktorými by sa žalobca mohol dopustiť porušenia
pracovnej disciplíny. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že sa pred skončením

pracovného pomeru pokúšal vzniknutú situáciu so žalobcom riešiť, pričom za týmto účelom navrhol
žalobcovi aj osobné stretnutie, a teda žalobca mohol predpokladať, čo bolo skutočným dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru. Táto skutočnosť však nemá vplyv na povinnosť žalovaného
vymedziť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v jeho písomnom vyhotovení dostatočne
určitým spôsobom. Absencia zákonných náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru má

nevyhnutne za následok jeho neplatnosť.

V konaní rovnako nebolo preukázané splnenie podmienky, podľa ktorej sa okamžité skončenie
pracovného pomeru má doručiť zamestnancovi. Žalobca uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru prevzala jeho manželka, nakoľko v dobe vyhotovenia a doručenia okamžitého skončenia bol

práceneschopnývnemocničnomošetrení.Žalovanýpovažovalspochybňovaniedoručeniaoznámeniao
skončení pracovného pomeru za nerelevantné, pretože žalobca sa v žalobe naň niekoľkokrát odvoláva,
čím sám potvrdzuje, že mu bolo riadne doručené a že sa s ním detailne zoznámil. V prípade, že
zamestnávateľ doručuje písomnosti zamestnancovi poštou, s poukazom na § 38 ods. 2 Zákonníka
práce je zamestnávateľ povinný zaslať písomnosť ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou

"do vlastných rúk". Pokiaľ by si žalovaný túto povinnosť splnil, mal by k dispozícii doručenku, ktorú
by mohol súdu predložiť ako listinný dôkaz, čo však neurobil. Dôkazné bremeno na preukázanie
platného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zaťažuje zamestnávateľa, teda v danom
prípade žalovaného, keďže povinnosť doručenia písomnosti zamestnancovi do vlastných rúk vyplýva
priamo zo zákona zamestnávateľovi. Odhliadnuc od skutočnosti, že okamžité skončenie pracovného

pomeru neobsahovalo nezameniteľné skutkové vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru,
jeho neplatnosť spôsobuje aj to, že nebolo riadne doručené žalobcovi do vlastných rúk.Žalobca prostredníctvom listu zo dňa 15.02.2008, ktorý adresoval žalovanému, vyslovil nesúhlas s
okamžitým skončením pracovného pomeru a trval na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. V zásade
platí, že pokiaľ zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer okamžite a zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Výnimku z tejto zásady predstavuje rozhodnutie súdu, podľa ktorého nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalobca plnil u žalovaného v rámci
pracovnoprávnehovzťahuúlohyvysvätenéhokazateľa.Podľačlánku11ods.1ÚstavyCirkviadventistov
siedmeho dňa duchovenským pracovníkom cirkvi je jej člen, ktorý je držiteľom platného poverenia alebo

povolenia na duchovenskú službu a je spravidla v pracovnom pomere k niektorej organizačnej jednotke
cirkvi. Podľa článku 12 ods. 2 sa vysväteným kazateľom môže stať duchovenský pracovník, ktorý
úspešnevykonalnástupnúpraxavýborúnievyslovilnanávrhvýboruzdruženiasúhlassjehoordináciou.
Z uvedeného vyplýva, že vnútorné predpisy cirkvi predpokladajú, že funkciu kazateľa môže vykonávať
len člen cirkvi. Zo zápisu z 19. mimoriadneho zasadnutia výboru zboru CASD konanom dňa 09.02.2008
v Martine súd zistil, že žalovaný rozhodol o vylúčení žalobcu zo zborového spoločenstva a tým ho

zbavil členstva v Cirkvi adventistov siedmeho dňa. S návrhom na vylúčenie mal žalobca po telefonickom
rozhovore vysloviť súhlas. Na základe uvedeného je zrejmé, že nemožno od žalovaného požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával, nakoľko bol zbavený členstva v cirkvi, čo v zmysle vnútorných predpisov
cirkvi predstavuje jeden zo základných predpokladov pre výkon činnosti duchovenského pracovníka
a následne vysväteného kazateľa. Cirkvi sú pritom v zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode

náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností oprávnené spravovať svoje vnútorné
záležitosti nezávisle od štátnych orgánov, ako aj ustanovovať osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť
podľa svojich vnútorných predpisov. Platnosť vylúčenia z cirkvi napokon ani žalobca v priebehu konania
nespochybnil. Súd ďalej uvádza, že konanie žalobcu, ktorým dochádzalo k porušovaniu kazateľskej
etiky (správanie k ženám a využívanie pracovného času aj pre iné účely ako kazateľskú prácu, kedy sa

mal žalobca stretávať s osamelou mladou ženou, pričom bol v tom čase ženatý), možno vzhľadom na
povahu funkcie kazateľa považovať za nepatričné. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že kazateľ
je veľmi potrebným zamestnancom, ktorý požíva úctu medzi veriacimi. Kazateľ tak vo vzťahu k veriacim
predstavuje určitú autoritu, a preto možno od neho odôvodnene očakávať dodržiavanie cirkevných
pravidiel a morálnych zásad vo väčšej miere. Povinnosť rešpektovať morálne zásady pritom žalobcovi

vyplývala aj z viacerých vnútrocirkevných dokumentov, ako Ústava cirkvi, Cirkevný poriadok, resp.
Kazateľská príručka. Zohľadňujúc všetky skutkové okolnosti prejednávanej veci tak súd dospel k záveru,
že napriek skutočnosti, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne, od žalovaného
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, a preto sa pracovný pomer medzi
účastníkmi konania končí dňom rozhodnutia súdu.

O nároku na náhradu mzdy a trov konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostialebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.