Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200014
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5014200014.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : BALEARA spol. s r.o., so sídlom Dolné
Rudiny 2956/3, Žilina, IČO: 46 745 025, v zastúpení Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, so
sídlom Veľká Okružná 26A, Žilina, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100308/1/518845/2013 zo dňa 29. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Žiline č. k. 21S/3/2014-92 zo dňa 30. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/3/2014-92 z 30. júla 2014
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k.
21S/3/2014-92 zo dňa 30.07.2014, podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len

„O.s.p.“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Žilina (ďalej len správca dane) č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013. Správca dane
uvedeným prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti o zákonnú registráciu pre daň z pridanej
hodnoty zo dňa 04.06.2013.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu

trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá
zo zákona nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že žalobca v predmetnej veci vzniesol námietky jednak
procesnoprávneho charakteru a jednak hmotnoprávneho charakteru. Základnou právnou otázkou
hmotnoprávneho charakteru pri preskúmavaní veci v rámci tohto konania pred súdom je otázka, resp.

problematika, či žalobcovi vznikol nárok na registráciu za platiteľa DPH za podmienok vyplývajúcich z
ust. § 3 zákona o DPH a podľa § 4 zákona o DPH.
Pokiaľ ide o procesnoprávne námietky vo veci - neumožnenie právnemu zástupcovi nahliadnuť do spisu
správneho orgánu, krajský súd k tejto žalobnej námietke udáva, že z obsahu administratívneho spisu
bolo preukázané, že splnomocnenie žalobcu vo vzťahu k advokátovi Mgr. Pavlovi Karmanovi, datované
dňa06.12.2013bolodoručenénaDaňovýúradŽilinadňa19.12.2013.Udelenéplnomocenstvoboloteda

správcovi dane doručené po ukončení odvolacieho konania a nemôže sa podľa názoru krajského súdu
vzťahovať na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 9500301/5/3211220/2013/Bar
zo dňa 03.07.2013, ako aj na rozhodnutie žalovaného a preto táto námietka bola strany krajského sudu
vyhodnotená ako neopodstatnená.
Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že nie je medzi účastníkmi sporné,
že žalobca musí splniť dve podmienky v konaní o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty a to

s poukazom na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a to vykonávanie ekonomickej
činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty.Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že žalobca v žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty
deklaroval dosiahnutie obratu vo výške 50 745 Eur. Tento obrat dosiahol tak, že predal spoločnosti
CENTERA spol. s r.o. potravinársku fóliu a dodávku vyfakturoval faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012

a z uvedeného je zrejmé, že celá ekonomická činnosť žalobcu spočívala v tejto jednej obchodnej
transakcii. Správne orgány vo vzťahu k tejto skutočnosti vykonali v rámci svojho konania rozsiahle
dokazovanie, pričom nebolo zistené, že do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. do 04.06.2013, že by
žalobcavykonávalnejakúinúekonomickúčinnosť.Toznamenáže,správcadaneajžalovanývyvodili,že
žalobca nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiež v rámci daňového konania nebolo žalobcom

preukázané prijatie platby za predaný tovar, pretože predložený bankový výpis o úhrade túto skutočnosť
nepotvrdzuje, keďže finančné prostriedky z účtu žiadateľa - žalobcu boli odpísané. Ďalej z vykonaného
dokazovania vykonaného správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k fyzickej
dodávke tovaru podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a žalobcom aj potvrdené, že tovar -
potravinárska fólia sa stále nachádzala v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom
za prenajaté priestory je doposiaľ, resp. bol uhrádzaný spoločnosťou ANDANTA spol. s r.o. Takisto

bolo podľa názoru krajského súdu správne konštatované, že bolo preukázané, že v mesiaci december
2012 bola predmetom fakturácie potravinárska fólia v reťazci medzi spoločnosťami ANDANTA spol. s
r.o. - DONORA, spol. s r.o. - CENTERA spol. s r.o. s minimálnym navýšením ceny tovaru. Fyzicky sa
tovar v rámci reťazca týchto spoločností nepremiestňoval. Tiež bolo zistené, že deklarované obchody
boli realizované medzi personálne prepojenými osobami, pretože spoločnosť ANDANTA spol. s r.o.,

BALEARA spol. s r.o. a CENTERA spol. s r.o. majú štatutárneho zástupcu tú istú osobu - pani A.
W., ktorá je aj štatutárnym orgánom www.sropredaj.sk, t.j. spoločnosti poskytujúcej sídlo menovaným
spoločnostiam. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že žalobca nepreukázal vykonávanie ekonomickej
činnosti na určitej pokračujúcej báze. Vo vzťahu ku konštatovaniu prepojenia uvádzaných firiem krajský
súd uviedol, že uvedené skutočnosti slúžili ako podporný dôkaz v rámci správneho konania.

Krajský súd konštatoval, že bolo preukázané v rámci daňového konania, že sídlo žalobcu nezodpovedá
ekonomickej realite. V sídle spoločnosti žalobcu (Dolné Rudiny 2956, Žilina) na budove sa nenachádzalo
žiadne označenie spoločnosti BALEARA spol. s r.o., označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk,
s.r.o., ktorá na základe zmluvy o poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti
BALEARA spol. s r.o. registračné sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením

spoločnosti www.sropredaj.sk bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi ktorými sa nachádzala
aj spoločnosť BALEARA spol. s r.o. Zamestnanci správcu dane sa dostavili na poschodie, kde sa
mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na poschodí, za ktorými
boli viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem. Označená bola len spoločnosť
www.sropredaj.sk. Správca dane sa telefonicky skontaktoval aj s Ing. D. Q. - JT CONSULT Žilina,

ktorý na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2013 prenajal nájomcovi www.sropredaj.sk
nebytové priestory nachádzajúce sa na 4. nadzemnom podlaží. Podľa vyjadrenia Ing. D. Q. bola
prenajatá jedna miestnosť o výmere 25 m2, ktorá slúži výlučne na vykonávanie administratívy z
podnikateľskej činnosti. Žiadne skladové priestory neboli spoločnosti www.sropredaj.sk, s.r.o. prenajaté.
Na otázku správcu dane, či dal súhlas na zriadenie sídla iným spoločnostiam Ing. Q. sa vyjadril, že hoci

v nájomnej zmluve je uvedené, že prenajímateľ súhlasí a umožňuje prenajímať uvedené priestory tretím
osobám bez potreby uzatvárania dodatkov k zmluve a súhlasí s udeľovaním povolení pre zriadenie
sídla iných spoločností, uvedené bolo zo strany nájomcu zle pochopené, pretože prenajímateľ tým
myslel, že nájomca môže prenajať, prípadne zdieľať kanceláriu ešte maximálne s jednou spoločnosťou.
Ing. D. Q. uviedol, že keď zistil, že na jednej adrese je prihlásených viacero firiem, oznámil konateľke

spoločnosti pani A. W., že nesúhlasí s tým, aby bolo ďalším spoločnostiam poskytnuté, ako sídlo
spoločnosti, kancelária nachádzajúca sa na adrese Dolné Rudiny 2956/3, Žilina. Žiadal, aby tieto zmenili
sídlo spoločnosti, resp. aby uzatvorili nájomný vzťah s prenajímateľom Ing. D. Q.. To znamená, bolo
preukázané, že žalobca sídlo spoločnosti preukazoval nájomnou zmluvou, ktorá je uzatvorená medzi
Ing. D. Q. a spoločnosťou www.sropredaj.sk a táto spoločnosť uzatvorila zmluvu o poskytnutí sídla

spoločnosti BALEARA spol. s r.o.
Vo vzťahu k námietkam, ktoré žalobca doručil na krajský súd - podanie zo dňa 03.03.2014 a 28.04.2014
krajský súd uviedol, že v rámci V. hlavy druhej časti Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ust.
§ 250h ods. 1 O.s.p. a § 250b ods. 1 O.s.p. platí zásada, že žalobca môže rozšíriť rozsah napadnutia
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (t.j. rozšíriť žalobné dôvody - námietky) len v lehote do

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Je nepochybné, že tieto
žalobné námietky žalobcu boli vznesené až po uplynutí predmetnej lehoty. Napriek tomu krajský súd
uviedol, že k niektorým z nich sa vyjadruje tak, že aj tieto sú bezpredmetné. V tejto súvislosti uviedol,
že preskúmal z úradnej povinnosti aj námietku žalobcu vo vzťahu k tomu, že namietal, že rozhodnutiežalovaného podpísala osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že toto
rozhodnutie podpísal plk. Ing. C. M., generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej. Do súdneho spisu bol
doložený organizačný poriadok Finančného riaditeľstva SR 2013, resp. jeho časť, konkrétne v čl. 3

odsek 1 je uvedené, že Finančné riaditeľstvo SR riadi a zodpovedá za jeho činnosť prezident. Prezident
je štatutárnym orgánom Finančného riaditeľstva SR a zastupuje ho v plnom rozsahu. Podľa odseku 2
predmetného článku prezident priamo riadi a/ viceprezidenta, b/ generálneho riaditeľa sekcie, c/ riaditeľa
kancelárie prezidenta, riaditeľa osobného úradu, riaditeľa odboru koncepcií a riadenia projektov, referát
akčného plánu boja proti daňovým podvodom, d/ riaditeľa KÚ.

Podľa odseku 3 čl. 3 na zabezpečenie výkonu niektorých činností môže prezident delegovať niektoré
svoje právomoci na viceprezidenta, generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľa DÚ, CÚ, KÚ, iného vedúceho
zamestnanca alebo zamestnanca v rozsahu určenom v organizačnom poriadku, internom riadiacom
akte alebo v poverení.
Z poverenia zo dňa 12.10.2012, ktoré súdu bolo doložené dňa 16.07.2014, označené ako poverenie na
prenos právomoci podpisovania písomnosti vyplýva, resp. z neho v súlade s ustanovením čl. 2 bod 2. a

bod 8. IRA č. 2/2012/1000100 Podpisový poriadok finančnej správy v znení dodatku č. 1 a v nadväznosti
na ust. § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.) vyplýva poverenie pre plk. Ing.
C. M., generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej na podpisovanie rozhodnutí vydaných Finančným
riaditeľstvom SR vo veciach daní a poplatkov.
Z uvedených dôvodov krajský súd konštatoval, že žalobné námietky žalobcu boli nedôvodné a preto

žalobu zamietol s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ust. § 205,
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. ako aj ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. uviedol, že postupom súdu (vydaním

nepreskúmateľného rozhodnutia) bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň, že
nevykonaním navrhnutých dôkazov, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, bol zo
strany súdu neúplne zistený skutkový stav veci. Taktiež bol toho názoru, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
Žalobca poukázal na hmotnoprávne a procesné nedostatky, ktoré vznikli v žalobou napadnutom
rozhodnutí, ako aj jemu predchádzajúcom konaní a s ktorými sa krajský súd žiadnym spôsobom
nevysporiadal.
Jedná sa o nasledovné hmotnoprávne a procesné pochybenia žalovaného prvostupňového orgánu:

1.Posudzovanieekonomickejčinnostizostranyžalovanéhonadrámeczákonaastanovovaniesinových
„pravidiel“ pri posudzovaní ekonomickej činnosti podnikateľa - žalobcu (bod 1) žaloby - str. 4.
2. Stanovovanie povinnosti zo strany žalovaného nad rámec zákona - v súvislosti so znášaním nákladov
na skladovanie tovaru, ktorý bol predmetom uskutočneného obchodu či povinnosťou fyzického dodania
tovaru a pod. (bod 2) žaloby - str. 5.

3. Nedostatočne zistený skutkový stav v konaní pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia -
opakovane bolo zo strany žalobcu tvrdené, že nedošlo k úhrade za tovar, ktorý bol predmetom obchodu,
čo bolo podľa názoru žalovaného jedným z dôvodov nevydania osvedčenia o registrácii pre DPH
(prílohou žaloby bol výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že takéto tvrdenia žalovaného sú nepravdivé (bod
3) str. 5 žaloby - touto skutočnosťou sa krajský súd v časti zaoberal, ale vôbec neodôvodnil, prečo v

určitom prípade má a v určitom prípade nemá táto skutočnosť vplyv na vydané rozhodnutie.
4. Nedostatočné zistenie skutkového stavu v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní pred vydaním
žalobou napádaného rozhodnutia - podľa názoru žalovaného nebolo preukázané sídlo žalobcu - pričom
orgán prvého stupňa o tejto skutočnosti rozhodol bez toho, aby vôbec zisťoval skutočný stav (žalovaný
sa o to pokúsil jedenkrát bez toho, aby žalobcu upovedomil a nariadil vykonanie úkonu za účasti žalobcu

s tým, že o vykonaní úkonu by bola spísaná zápisnica), P. Ing. T. (v tom čase splnomocnená zástupkyňa
žalobcu) opakovane v priebehu daňového konania žiadala a navrhovala, že orgánu oprávnenému
rozhodnúť preukáže na základe miestneho zisťovania sídlo žalobcu. V daňovom konaní však bola
takáto žiadosť bezdôvodne odmietnutá. Krajský súd v Žiline sa žiadnym spôsobom nezaoberal tou
skutočnosťou, prečo sa žalovaný nepokúsil o riadne zistenie sídla, žalobcu a nemal záujem kontaktovať

pri zisťovaní sídla so žalobcom a ani sa na jeho výzvu do sídla nemienil dostaviť.
5. Opakované zavádzanie zo strany žalovaného v konaní pred vydaním žalobou napádaného
rozhodnutia a pozmeňovanie si skutočností v rozpore so skutočným stavom - v tejto súvislosti žalobca
na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 pred Krajským súdom v Žiline predložil vyhlásenie Ing. D.Q., ktorý uvádza skutočný priebeh rozhovoru, opísaného v úradnom zázname žalovaného správneho
orgánu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že z vyhlásenia p. Ing. D. Q. je zrejmé, že žalovaný si ako
podklad pre vydanie rozhodnutia účelovo vybral iba tie skutočnosti, ktoré vyhovovali jemu, žalobcom

napádaného rozhodnutia a ktoré by mali potvrdiť jeho dohady. Avšak celkový obsah tel. rozhovoru
zamlčal a zároveň obsah rozhovoru jednoznačne pozmenil. Pravdivý opis obsahu telefonického
rozhovoru je uvedený v osvedčenom vyhlásení. Krajský súd v Žiline sa týmto bezdôvodným zavádzaním
žalovaného (pri posudzovaní sídla, ktoré je tiež podľa názoru Krajského súdu v Žiline základnou
podmienkou pre vydanie osvedčenia o registrácii DPH) žiadnym spôsobom v žalobcom napádanom

rozhodnutí nezaoberal a to i napriek tomu, že podľa názoru Krajského súdu v Žiline - nepreukázanie
sídla zo strany žalobcu bolo podstatným dôvodom pre potvrdenie rozhodnutia žalovaného. Žalobca má
za to, že takéto opakované zavádzanie zo strany žalovaného a riadne nezistenie skutočného stavu má
jednoznačne vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
6. Stanovovanie povinností nad rámec zákona v súvislosti s povinnosťou, aby žalobca preukázal
vykonávanie ekonomickej činnosti „na pokračujúcej báze“ - Krajský súd v Žiline v žalobcom napádanom

rozhodnutí považoval tieto skutočnosti za podstatný dôvod pre potvrdenie rozhodnutia žalovaného a to
bez toho, aby zdôvodnil (tak ako to nezdôvodnil žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí), z akých
právnych predpisov (a ktorých ich ustanovení) vychádza, ak žiada, aby žalobca preukázal pokračujúcu
bázu (na str. 10, ods. 2 uviedol, že je podľa jeho názoru správne, že „táto činnosť sa vykonáva na určitej
pokračujúcej báze“, avšak neuviedol žiadny právny dôvod podopierajúci tento jeho názor). Má za to,

že takýmto neodôvodnením natoľko podstatnej skutočnosti bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom a nemôže sa voči takémuto neodôvodnenému rozhodnutiu v tejto (podstatnej) časti brániť, ani
nepozná názor Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline tak, ako bolo uvedené vyššie, mal tieto
skutočnosti v konaní za nesporné (a pravdepodobne mal za to, že povinnosť „pokračujúcej bázy“ je
stanovená zákonným predpisom, keďže sa s týmto názorom žalovaného jednoznačne stotožnil) a to bez

jeho zdôvodnenia, keďže je to v rozpore so skutočným stavom a s platnou právnou úpravou. Má za to,
že v tomto prípade je dôvod pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a konanie ma
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Porušenie ústavnej zásady právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania bez jeho riadneho
zdôvodnenia - v tejto súvislosti pokiaľ ide o aplikáciu právnej zásady „mutatis mutandis“, t.j. v merite veci

rovnaký po nevyhnutných zmenách, poukázal na daňové konanie, ktoré v obdobnom prípade prebiehalo
na Daňovom úrade v Žiline a to pokiaľ ide o spoločnosť CENTERA spol. s r.o., IČO: 46 745 025. V
predmetnom prípade uvedená spoločnosť požiadala o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a bolo
jej vydané osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, pridelené IČ DPH: SK2023574190.
Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol, k akým iným skutočnostiam v predmetnom prípade došlo,

keďže vydal absolútne odlišné stanovisko, nakoľko dva totožné prípady boli skončené úplne rozdielnym
spôsobom, bez náležitého rozdielneho odôvodnenia. Touto podstatnou skutočnosťou sa Krajský súd
v Žiline opätovne vôbec nezaoberal a to i napriek tomu, že žalobca na pojednávaní konanom dňa
18.06.2014 jednoznačne navrhol vykonať dôkaz - vyžiadal si spisový materiál, v ktorom spoločnosť
CENTERA spol. s r. o. požiadala o registráciu DPH a bolo jej zo strany Daňového úradu v Žiline vydané

osvedčenie. Tento návrh Krajský súd v Žiline nijakým spôsobom bezdôvodne neposúdil (nenariadil
vykonať dokazovanie, ako ani návrh na vykonanie dokazovania nezamietol), čo je zrejmé zo zápisnice
z pojednávania konaného 18.06.2014, iba žalobu bezdôvodne zamietol, avšak neuviedol, prečo podľa
jeho názoru je v poriadku, ak žalovaný postupuje v obdobných veciach absolútne odlišne a či práve
v predmetnom prípade (po predložení spisu spoločnosti CENTERA spol. s.r.o.) nedošlo ku konaniu v

rozpore so zákonom.
Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka procesnoprávnej námietky - neumožnenie nahliadnutiu
nášho právneho zástupcu do administratívneho spisu správneho orgánu, je zrejmé, že súd sa vôbec
nezaoberal tou skutočnosťou, že takýmto konaním správneho orgánu bola žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom, nakoľko nebolo možné vyjadriť sa v žalobe ku všetkým pochybeniam, ku ktorým

v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, ktoré žalobou napadol, dochádzalo. Presne na základe
takéhoto konania bol nútený až po podaní žaloby uskutočniť v predmetnom konaní vyjadrenie zo dňa
27.02.2014 a vyjadrenie zo dňa 28.04.2014, na ktoré súd v napádanej žalobe poukazuje a uvádza,
že na tieto nemá dôvod prihliadať, lebo neboli uskutočnené v zákonnej lehote (str. 11. ods. 5). Súd sa
však vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, že žalobcov právny zástupca sa nemal možnosť oboznámiť

so spisovým materiálom správneho orgánu a teda nemohol takéto skutočnosti uviesť v žalobe, čím
jednoznačne boli porušené základné práva účastníka konania a došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom.V tejto súvislosti poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v záveroch svojho
rozhodnutia, sp. zn. 5Sžf/1/2011 jednoznačne uviedol procesný postup správcu dane v prípade, aký
nastal a to, že pokiaľ má správca dane pochybnosti o udelenom plnomocenstve (čo v predmetnom

prípade jednoznačne nastalo, keďže žalobcovmu právnemu zástupcovi neumožnil nahliadnuť do spisu),
má povinnosť vyzvať účastníka ma odstránenie tejto vady. Podľa názoru Najvyššieho súdu „nevyzvanie
účastníka na odstránenie vád plnomocenstva a následné odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní
považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Procesné postavenie účastníka daňového konania
nemôže byť v tomto smere v žiadnom prípade slabšie/horšie. Žalovaný si v žiadnom prípade nesplnil

svoju povinnosť v zmysle zásady zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku) a zásadu súčinnosti (§ 3
ods. 2 Daňového poriadku) a teda nie je pravda, že nedodržanie základných zásad daňového konania
(v zmysle Daňového poriadku) nemá jednoznačný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak
touto skutočnosťou sa Krajský súd v Žiline žiadnym spôsobom nezaoberal.
Žalobca poukázal na to, že pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že súd na str. 11 uvádza, že nemá dôvod
sa zaoberať námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené po uplynutí lehoty (v súvislosti s nepredložením

úplného, originálneho a riadne žurnalizovaného spisového materiálu), k týmto skutočnostiam sa žalobca
nemohol vyjadriť‚ nakoľko mu bolo znemožnené nahliadnuť do spisového materiálu správneho orgánu.
Zároveň však takéto konanie žalovaného správneho orgánu bolo uskutočnené až po uplynutí lehoty,
teda by bolo nemožné, aby dopredu vedel, aký spisový materiál bude súdu predložený. Zároveň uvádza,
že takéto tvrdenia Krajského súdu sú nepravdivé a nesprávne a v priamom rozpore s ust. § 250j ods.

3 O.s.p., podľa ktorého „súd zruší napadnuté rozhodnutie ... ak ... rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
neúplnosť spisov správneho orgánu“. Je teda zrejmé, že na túto skutočnosť je súd povinný prihliadať
aj z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či to bolo účastníkom konania namietané, alebo nie. Ako súd
v napadnutom rozhodnutí sám uviedol, bezdôvodne sa zaoberal iba „niektorými“ námietkami (str. 11,
posledný odsek).

Napokon žalobca namietal, že v tejto súvislosti uviedol, že napríklad na strane 9, ods. 2 napádaného
rozhodnutia krajský súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to iba tú, ktorú predložil žalovaný,
avšak neuviedol, z akého dôvodu judikatúru Súdneho dvora EÚ, na ktorú v predmetnom konaní
poukázal, nie je možné na prejednávaný prípad použiť a že vôbec nie je pre tento prípad podstatná.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok

je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,

tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len ,,v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že
žalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súladeso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a
z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.

Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu
a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie
správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich
nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje
rozhodnutienielenvadamispočívajúcimivporušenívšeobecnýchprocesnýchprincípov-podraditeľných

pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami
vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS
9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne

odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je
predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je
predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené.

Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými

námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

V danom prípade sa krajský súd vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu, že v obdobnom prípade,
pokiaľ ide o spoločnosť CENTERA spol. s r.o., uvedená spoločnosť požiadala o registráciu pre daň z

pridanej hodnoty (DPH) a bolo jej vydané osvedčenie o registrácii pre DPH. Poukázal v tejto súvislosti na
zásadu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdu a verejných orgánov, ktorá v tomto prípade
nebude vôbec aplikovaná, nakoľko oba totožné prípady boli skončené úplne rozdielnym spôsobom, bez
náležitého zdôvodnenia.
Opodstatnená je aj námietka žalobcu, že krajský súd neuviedol, z akého dôvodu judikatúru Súdneho

dvora EÚ, na ktorú v žalobe poukázal, nie je možné na prejednávaný prípad použiť.
Krajský súd sa dôsledne nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že Daňovým úradom Žilina,
tvrdený právny režim plnomocenstva v daňovom konaní oproti iným konaniam sa môže vzťahovať na
hmotnoprávne úkony daňového subjektu, nie však na procesné plnomocenstvo udelené advokátom na
zastupovanie v konaní.

Krajský súd sa nevysporiadal dôsledne ani s námietkou, že v tom čase splnomocnená zástupkyňa
žalobcu žiadala správcu dane o miestne šetrenie s tým, že sama mala záujem pustiť povereného
zamestnanca správcu dane do sídla žalobcu, nakoľko skutočnosť, že žalobca nemá sídlo, bola jedným
z hlavných dôvodov správcu dane pre nevybavenie žiadosti žalobcu o zákonnú registráciu pre DPH.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky, podľa
názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom
nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na
spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch

žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v
spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.),
a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby,
dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu o nej
rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.