Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315206707
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:4315206707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú: X. S., J.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka -
X.S.,J..XX.XX.XXXX,G.X.X,E.,L.N.H.E.M.H.,N..V..Q..,N.N.X.X,G.aotec-V.Z.,J..XX.XX.XXXX,
G. S.. V.. Š.Y. X, X., L. Z.. S. Y., AK N. N. K. J.. X, J., o návrhu otca na úpravu styku s maloletou, takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca s maloletou X. S., J.. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou:

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17,00 hod do nedele do 17,00 hod,
- každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9,00 hod do 15.7. do 17,00 hod a od 1.8. od 9,00 hod
do 15.8. do 17,00 hod,
- každý rok cez vianočné sviatky od 25.12 od 12,00 hod do 27.12 do 17,00 hod,

s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na Okresnom súde Levice dňa 22.04.2015 sa otec maloletej X. domáhal úpravy
styku s maloletou tak, ako to vyšpecifikoval vo svojom návrhu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebol jeho styk s maloletou upravovaný súdnym rozhodnutím,
nakoľko sa rodičia domnievali, že sa budú vedieť na uvedenej
otázke dohodnúť. Otec však mal za to, že matka mu od narodenia maloletej bráni v kontakte s ňou,
s maloletou sa mohol stretávať vždy len za podmienok určených matkou a len v jej prítomnosti, čo

matka zdôvodňovala nízkym vekom maloletej. Neskôr matka dovolila otcovi zobrať si maloletú i mimo
jej bydliska a bez jej prítomnosti. Zo strany matky je však otec neustále obmedzovaný vo svojich
38P/231/2015

rodičovských právach, matka často zamedzí stretnutiu otca s maloletou z dôvodu ochorenia maloletej,
a to i na celý mesiac. Po presťahovaní sa matky spolu s maloletou do E. sa situácia zhoršila, pričom
matka ponúkla otcovi možnosť stretnúť sa s maloletou pred ich bydliskom. Pri stretnutiach je to vždy

otec, ktorý sa prispôsobuje, vymieňa si zmeny v práci a znáša finančné náklady na cestovanie za dcérou.
Domnieval sa, že rozdelenie týchto nákladov medzi oboch rodičov bude spravodlivé, z ktorého dôvodu
žiadal, aby bol styk otca s maloletouupravený tak, že raz si otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej a raz matka
doveziedcérukotcoviaporealizáciistykusijuvyzdvihne.Vtejtosúvislostipoukázalnato,žeuhrádzanie
nákladov spojených s cestovaním za dcérou v plnom rozsahu je pre otca finančne nezvládnuteľné, s

ohľadom na jeho príjem, ďalšiu vyživovaciu povinnosť a náklady spojené s týmto cestovaním. Nebol to
pritom on, kto spôsobil túto situáciu, matka bola tá ktorá sa odsťahovala. Partner matky pritom má auto,
preto nie je dôvod, aby nemohol participovať na takejto úprave styku a aby sa rodičia pri odovzdávaní
a preberaní maloletej striedali. Taktiež poukázal na to, že matka má v X. rodinu, ku ktorej chodí na
návštevu minimálne raz do mesiaca; mohli by si tiež maloletú odovzdávať i na pol ceste medzi X. M. E.,

tak, aby otec nemal neprimerané náklady na cestovanie. Mal za to, že ním navrhovaná úprava styku mu
umožní podieľať sa na výchove maloletej a jej vývine, s dcérou má vybudovaný silný vzťah. Na základe
uvedených skutočností mal za to, že jeho návrh je dôvodný a žiadal súd, aby mu v celom rozsahu
vyhovel.

Matka maloletej X. s návrhom otca na úpravu styku s maloletou čo do rozsahu tohto styku súhlasila.

Nesúhlasila však s tým, že i ona bude povinná maloletú otcovi doviezť a prevziať si ju po skončení
styku, navrhla, aby si otec maloletú vždy preberal a odovzdával ju v mieste bydliska matky. Uvedené
zdôvodňovala tým, že jej dňa XX.XX.XXXX pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Š.,
je teda kojacou matkou. Taktiež poukázala na to, že má síce vodičský preukaz, ale nešoféruje a ani
nevlastní auto, toto vlastní jej partner. S ohľadom na vzdialenosť a výrazné komplikácie s tým spojené

ako i s ohľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Š.F., o ktorého sa matka musí starať,
nie je možné, aby maloletú otcovi vozila a chodila si pre ňu verejnou dopravou. K samotnému návrhu
otca uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že mu zamedzovala v kontakte s maloletou X.,
práve naopak. Matka si je potreby budovania a rozvíjania vzťahu medzi otcom a maloletou vedomá,
nespochybňuje skutočnosť, že otec má s maloletou vybudovaný vzťah a taktiež vie, že sa vie o maloletú

postarať, nikdy ho nepovažovala za zlého otca, o maloletú sa zaujíma a stará sa o ňu.

Kolízny opatrovník doporučil návrhu otca vyhovieť, nakoľko je v záujme maloletej X.. Obom rodičom
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, náklady, ktoré by mal otec na realizácii styku sa takto rovnomerne
rozdelia.

Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 22.04.2015, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 12.10.2015
a podaním otca zo dňa 21.10.2015. Súd vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav vo veci:

Naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletej X. upravované rozsudkom Okresného súdu Levice
zo dňa 31.01.2012, č. k. 11P/97/2011 - 15,
38P/231/2015 - 37

ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak,

že táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
sumou 150,- eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2011. Maloletá bola v tom čase vo veku 3 mesiacov a
bola v celodennej osobnej starostlivosti svojej matky.

Maloletá X. navštevuje materskú škôlku, jej zdravotný stav je dobrý.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy

maloletého dieťaťa

Súd mal, po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh otca na úpravu jeho styku s maloletou
X. je dôvodný a v záujme maloletej. Zákonná úprava je koncipovaná jednoznačne, a to v zmysle
budovania a rozvíjania vzťahu toho rodičia, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej

starostlivosti, resp. nápravy týchto vzťahov, pričom súd je povinný vytvoriť k danému tie najpriaznivejšie
podmienky. Najdôležitejšou z týchto podmienok je pritom vytvorenie priestoru, v ktorom bude môcť
tento rodič nerušene realizovať svoj styk s maloletým dieťaťom bez akýchkoľvek rušivých elementov,
nakoľko len v rámci realizácie styku rodičia s dieťaťom je možné budovať a rozvíjať vzťahy medzi
nimi. Od uvedeného odvíjal svoje rozhodnutie i súd, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak zo
znenia zákona, ktorý jednoznačne upravuje nielen možnosť, ale aj povinnosť vytvoriť takémuto rodičovi

podmienky pre realizovanie jeho styku s maloletým dieťaťom v zmysle súdneho rozhodnutia, ktoré mu
tento priestor poskytne a upraví pravidlá jeho styku s dieťaťom a jednak z celkovej situácie a vzťahov
medzi zúčastnenými stranami, ktoré taktiež majú svoje miesto a dôležitosť pri úprave styku rodiča s
dieťaťom.

Medzi rodičmi maloletej X. nebol prítomný otvorený spor ohľadom styku otca s maloletou, avšak
prirodzený vývin životnej situácie na strane oboch rodičov spôsobil, že je potrebné pristúpiť k úprave
styku otca s maloletou súdnym
38P/231/2015

rozhodnutím, a to i z dôvodu toho, aby sa predišlo prípadnému zhoršeniu situácie (vzťahov) ak by
súd i naďalej ponechal realizáciu styku otca s maloletou výlučne na dohode rodičov, bez stanovenia
minimálneho rozsahu tohto styku. Obom rodičom pribudla tento rok ďalšia vyživovacia povinnosť a obaja
žijú v partnerských zväzkoch s novými partnermi, u matky došlo z tohto dôvodu k presťahovaniu sa
do E., čo je bezpochyby jedným z dôvodov, prečo začalo medzi rodičmi dochádzať k nedorozumeniam

ohľadom realizácie styku otca s maloletou a prečo sa otec tejto úpravy domáha súdnou cestou. Medzi
rodičmi pritom nebol sporný samotný rozsah tohto styku, keďže s týmto sa matka stotožnila tak, ako ho
otec navrhol a ktorý rozsah považoval za vhodný aj kolízny opatrovník a taktiež i samotný súd, keď sa
otec svojim návrhom domáhal úpravy styku v rozsahu každý druhý týždeň od piatku do nedele, počas
letných prázdnin v rozsahu dva týždne v júli a dva týždne v auguste a každoročne počas vianočných

prázdnin vždy v rovnaký čas, ktorý rozsah styku považoval súd za úplne štandardný a v súlade so
záujmami maloletej X.. Spor medzi rodičmi spôsobil režim preberania a odovzdávania maloletej X., kedy
otec požadoval rovnomerné rozloženie tejto povinnosti medzi oboch rodičov tak, že rodičia sa budú pri
odovzdávaní a preberaní maloletej striedať, keď raz si otec prevezme a odovzdá maloletú v E., t. j v
mieste bydliska matky maloletej a raz maloletú otcovi odovzdá a prevezme si ju od neho matka v X.. V

danom prípade sa však súd nemohol s návrhom otca stotožniť a tomuto návrhu v tejto časti vyhovieť, a
to s ohľadom na súčasnú životnú situáciu na strane matky maloletej X..

Predovšetkým je potrebné uviesť, že požiadavka otca ako taká je legitímna a za iných podmienok by
jej súd vyhovel. V danom prípade je však potrebné zohľadniť, že ak by súd upravil odovzdávanie a

preberanie maloletej X. v zmysle návrhu otca, uviedol by tým matku do neprimerane komplikovanej
životnej situácie, ktorá by mala za následok, že by matka nebol a objektívne schopná rozsudok súdu
v tejto časti riadne dodržiavať. Matka maloletej X. je v súčasnosti na materskej dovolenke s ďalším
dieťaťom,maloletýmŠ.,ktorývčasevyhláseniatohtorozsudkunebolvovekuanidvamesiace.Jednása
o plne kojené dieťa, ktoré je úplne závislé od celodennej osobnej starostlivosti svojej matky. Súd pritom

v žiadnom prípade nemôže nútiť matku, aby z dôvodu vozenia maloletej X. k otcovi za účelom realizácie
styku, prenechávala osobnú starostlivosť o tak malé dieťa inej osobe, nadôvažok nie je zrejmé, ako by
matka zabezpečila stravu pre maloletého Š.. S ohľadom na uvedené by matka bola v zmysle návrhu
otca povinná (s najväčšou pravdepodobnosťou i za účasti maloletého Š.F., keďže jeho prenechanie v
starostlivosti niekoho iného je vzhľadom k jeho veku nanajvýš nepravdepodobné a s takouto možnosťou

by nadôvažok musela matka súhlasiť) odviesť maloletú v piatok do X. a v nedeľu si pre ňu prísť, čo je
vzhľadom k jej životnej situácii mimoriadne zaťažujúce a prakticky len ťažko zvládnuteľné. Nie je
pritomzrejmé,akobyboliriešenésituácie,akojenapr.ochoreniemaloletéhoŠ.,keďbysamatkamusela
o neho postarať. Závažnou skutočnosťou je aj samotná realizácia vozenia maloletej X. O. X., keďžez vyjadrení matky, ktoré otec maloletej nerozporoval je zrejmé, že matka, hoci má vodičský preukaz,
nešoféruje a ani nemá auto, toto vlastní jej partner, ktorý ho využíva okrem iného i na cestovanie do
práce. Teda ak by aj súd vyhovel návrhu otca a upravil by odovzdávanie a preberanie maloletej v zmysle

návrhu otca, reálne by vozenie maloletej zabezpečoval partner matky, čo by však v jeho prípade bolo
výlučne na báze dobrovoľnosti a ak by aj partner matky uvedené realizoval, bolo to pravdepodobne
výlučne z dôvodu, aby matku neuviedol do ohrozenia trestného
38P/231/2015 - 38

stíhania z dôvodu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Je taktiež potrebné prihliadnuť, že partner
matky živiteľom rodiny a jeho pracovný čas by mu neumožnil odovzdať maloletú otcovi v piatok o 17,00
hod.

Pokiaľ ide o tvrdenia, že aj otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, teda situácia na strane oboch rodičov
je rovnaká súd uvádza, že situácia otca nie je totožná so situáciou na strane matky maloletej, ktorá

je s maloletým Š. na materskej dovolenke, celodenne sa o neho stará a kojí ho. Prípadné cestovanie
matky spolu s maloletou X. prostriedkami verejnej prepravy je s ohľadom na vzdialenosť, vek maloletej
a ostatné vyššie spomenuté faktory nerealizovateľné.

Záveromsúdpovažujezapotrebnéuviesť,žeúpravastykuotcasmaloletoustanovenátýmtorozsudkom

je len tá, ktorá sa musí realizovať pod následkom výkonu rozhodnutia. Je samozrejme v kompetencii
rodičov, aby si v prípade potreby a ochoty upravili realizáciu styku otca s maloletou aj inak . Súd v
tejto súvislosti apeluje predovšetkým na matku maloletej X., aby v čase, kedy sa chystá cestovať do
X., oznámila túto skutočnosť otcovi maloletej v dostatočnom časovom predstihu a umožnila mu sa s
maloletou stretnúť a stráviť s ňou čas. Súd vyzýva oboch rodičov k vzájomnej tolerancii a pochopeniu

tak, aby otázka realizácie styku otca s maloletou nemusela byť už v budúcnosti riešená súdnou cestou,
keďže je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa na tejto otázke rodičia dohodli.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1) písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.