Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915210846
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6915210846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľky: B.

M., Q..Č.. XXXXXX/XXX, C. O. Č.. XX, zast. JUDr. Gabriel Bleho, advokát so sídlom Bratislava, Ul. L.
Dérera č. 2, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO 35 807
598 o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že zmluva o úvere č.XXXXXXXXX uzavretá dňa 16.05.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným
j e n e p l a t n á.

U r č u j e, že rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 16.05.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným j e n

e p l a t n á.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 526,82 eur trov konania na trovách právneho zastúpenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi žalobkyne.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota
súdny poplatok za konanie vo výške 199,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 07.84.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že zmluva o úvere
č.XXXXXXXXX uzavretá dňa 16.05.2012 medzi ňou a žalovaným je neplatná a že rozhodcovská zmluva
uzavretá dňa 16.05.2012 medzi ňou a žalovaným je tiež neplatná. Súčasne sa domáhala zaviazať
žalovaného zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur.
Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný podniká aj tým, že poskytuje úvery spotrebiteľom.

Dňa 16.05.2015 uzavrela so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
jej žalovaný poskytol úver vo výške 600,- eur. Zmluvu so žalovaným po jednotlivých článkoch
nepripravovala, zmluva už bola vopred pripravená a preto nemohla ovplyvniť jej obsah. Doteraz
žalovanému uhradila 270,- eur, pričom naposledy jej prišla výzva na úhradu sumy vo výške 4 005,99
eur, čo predstavuje viac ako 5 násobné navýšenie istiny úveru.
Súčasťou a podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov (úveru) bolo aj podpísanie tzv.
rozhodcovskej zmluvy pridanej k danému úveru podľa čísla úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, pričom

ani túto zmluvu so žalovaným po článkoch nepripravovala, bola vopred naformulovaná žalovaným,
takže nevedela ovplyvniť jej obsah. Uviedla, že táto rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú
podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a v dôsledku jej uzavretia je potenciálne
vystavená rozhodcovskému súdu, ktorý je pre ňu netransparentný tým, že ho má žalovaný predtlačenýv rozhodcovskej zmluve, takisto sídlo tohto súdu je pre ňu nevýhodnejšie, keďže podľa ust. § 87 písm.
f/ O.s.p., by mohla využiť súd v mieste svojho bydliska. Vnútorné procesné pravidlá rozhodcovského
súdu jej nič nehovoria, nikdy ich ani nevidela. Poukázala na to, že hoci ide o rozhodcovskú zmluvu na

samotnej listine, ide len o technické oddelenie listín rozhodcovskej zmluvy od zmluvy o úvere a tak o
snahu žalovaného navodiť dojem, že ide o individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
Ďalej uviedla, že už vydaný rozhodcovský rozsudok nebráni tomu, aby bolo začaté konanie o
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že
rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku.

Taktiež v návrhu uviedla, že v zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 300,29 %, čo je neprimerane
vysoké. V zmluve o úvere nie je uvedená ročná úroková sadzba, údaj o výške splátok istiny úveru,
výške splátok úrokov z úveru a výške splátok iných poplatkov absencia, ktorých náležitostí spôsobuje,
že poskytnutý úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o úvere žalobca požaduje odplatu
32 % a následne rôznymi poplatkami a vysokými sankciami sa suma, ktorú by mala zaplatiť žalovanému
vyšplhala na 4 005,99 eur, čo je navýšenie istiny úveru o viac ako 500 %. Ide teda o úžeru, v dôsledku

ktorej je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný ako celok.
Na záver v návrhu uviedla, že žiada aj o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu,
že v súvislosti s poskytnutým úverom prežila mnoho útrap, žije pod sústavným tlakom, bojí sa o svoj
majetok, keďže ju žalovaný neustále vyzýva a zasiela rôzne upomienky pod hrozbou exekúcie, pričom
naposledyjejzaslalupomienkunazaplatenienehoráznevysokejsumy.Uviedla,ževýškapožadovaného

zadosťučinenia korešponduje intenzite porušenia spotrebiteľského práva zo strany žalovaného.
Žaloba bola doručená žalovanému na vyjadrenie dňa 28.08.2015. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Na pojednávanie dňa 03.11.2015 sa ustanovila žalobkyňa, jej zástupca, neustanovil sa žalovaný,
ktorý sa podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho

neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka C. M., ďalej oboznámením sa
so zmluvou o úvere zo dňa 16.05.2012, č. XXXXXXXXX, s prílohou ku zmluve o úvere - štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere, s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16.05.2012, s potvrdeniami o
prevzatí finančných prostriedkov v celkovej sume 270,- eur, s fotokópiou ústrižku poštovej poukážky na

sumu 50,- eur, s pokusom o zmier zo dňa 08.01.2015, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 24.10.2014 č. K. XXXXX/XX, s pokusom o zmier - predexekučnou upomienkou zo dňa 08.01.2015,
s výzvou na úhradu dlhu zo dňa 28.05.2015.
Zástupkyňa žalobkyne sa pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a doplnila, že vo vzťahu k
uplatnenému nároku na primerané finančné zadosťučinenie bola žalobkyni naposledy doručená výzva

na úhradu dlhu vo výške 4 652,04 eur, pričom žalobkyňa žije v strachu o svoj majetok. K naliehavému
právnemu záujmu dodala, že tento je daný, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľka má mať vyriešenú
skutočnú výšku svojho dlhu, pričom rozhodnutím súdu sa jej postavenie stane istejším.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že úverovú zmluvu ako aj rozhodcovskú zmluvu uzatvárala na
jednom mieste v Q. K. a to súčasne, pretože jej zomrel manžel a nemala žiadne peniaze. Finančné

prostriedky získané úverom potrebovala na stravu, keďže v tom čase mala dôchodok len 300,- eur a z
dôchodku jej boli vykonávali exekučné zrážky ako ručiteľke na synov úver. Má len základné vzdelanie,
jej príjem predstavuje starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 430,- eur mesačne, z ktorého sú
jej vykonávané exekučné zrážky, takže dostane cca 330,- eur mesačne. Keď dostala výzvu na úhradu
cca 4 000,- eur ochorela, dostala infarkt a bola hospitalizovaná na internom oddelení. Taktiež uviedla,

že úroky v úverovej zmluve považuje za neprimerane vysoké a keby bola vedela ich výšku, zmluvu ani
neuzavrie. Uviedla, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia
v tom smere, že musí riadne platiť.
Svedok C. M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je synom žalobkyne a že žalobkyňa potom, čo
dostala výzvu na zaplatenie sumy 4 652,- eur ochorela, mala infarkt, pričom má ešte ďalšiu pôžičku

v Poštovej banke a súčasne je aj ručiteľkou vnukovi, z ktorého titulu jej exekučné z dôchodku zrážajú
sumu 70,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že za žalobkyňou chodievajú vymáhať peniaze aj osobne, do
miesta jej bydliska. Celá táto situácia má vplyv aj na psychiku žalobkyne. Žalobkyni finančne pomáha
ako môže, ale on sám pracuje len príležitostne.
Po vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 16.05.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na jej základe bol
poskytnutý žalobkyni úver v sume 600,- eur zvýšený o príslušný poplatok v sume 576,-eur, teda
navrhovateľka mala odporcovi vrátiť celkom sumu 1 176,- eur. Ďalej je zo spisu zrejmé, že toho istého
dňa, t.j. 16.05.2012 uzavreli účastníci konania aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej si účastnícikonania dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
16.05.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,

vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,budúriešenépreda/Stálymrozhodcovskýmsúdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu;
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde

podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I. tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienkou tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Predmetnú právnu vec súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

V prvom rade súd skúmal či navrhovateľka má v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na určení neplatnosti zmluvy
o úvere a rozhodcovskej zmluvy. V tomto smere súd konštatuje, že v danej právnej veci má žalobkyňa
nepochybne naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy,
pretože žaloba má zákonný podklad v ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa

môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Žalobkyňa je v pozícií,
ako to bude ďalej uvedené - spotrebiteľa, a je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému
ako dodávateľovi. Má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav, ktorý bol
vyvolaný žalovaným.
Podľa ust. § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a
rozhodcovskej zmluvy, sa odbornou starostlivosťou rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,
ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 a 5 vety prvej zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úverearozhodcovskejzmluvy, každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.
Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (ods. 1).
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (ods. 2).

Podľa § 2 písm. a/ až d/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a
rozhodcovskej zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu podnikania alebo povolania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej
inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere a rozhodcovskej zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi, tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
Podľa § 9 ods. 1/, 2/ písm. f/, i/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere a rozhodcovskej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.....,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia... .
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010Zb.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa§52ods.1,2,3a4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by inak sa mali

použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti .

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/ a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah .
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 bodu 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 bodu 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok,ktorésa môžupovažovaťzanekalé.PodľaprílohykSmerniciRady93/13/EHSbodu1písm.

q/ podmienkami uvedenými v čl. 3 sú podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok: .........najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou.....

Zmluva o úvere:

V prvom rade je potrebné si ozrejmiť, či zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci konania je alebo nie je

spotrebiteľskou zmluvou. Ak by nebola spotrebiteľskou zmluvou, súd by nemohol na predmetný právny
vzťah aplikovať kogentné ustanovenia zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa.
V danom prípade bola zmluva o úvere uzavretá na strane dodávateľa úveru spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., ktorá má v predmete podnikania poskytovanie úverov a na
strane druhej fyzickou osobou - spotrebiteľkou, ktorá pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd zmluvu o úvere
považuje za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť
spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom.
Zákonná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu ustanovení o vadnosti právnych úkonov

obsiahnutú v Občianskom zákonníku (najmä ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o obsah samotnej úverovej zmluvy, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva o úvere
neobsahujenáležitostiuvedenév §9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochplatnom
aúčinnomvčasejejuzavretia.Vzmluveo úvereč.XXXXXXXXXzodňa16.05.2012žalovaný neuviedol
povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010, t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti úveru a ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú
výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby ju odporca členil tak, ako mu to určuje
zákon. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa potom takýto úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Napriek uvedeným skutočnostiam bola žalobkyňa rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumu
vo výške 292,- eur, známy úrok vo výške 353,05 eur, známy úrok z omeškania vo výške 129,93 eur,
poplatok vo výške 391,68 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 292,- eur od 23.09.2014 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 683,68 eur od 23.09.2014 do zaplatenia.
Tu súd poznamenáva, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.10.2014, sp. zn. SR 07/200/14 vydaný

Stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, ktorý sa týka tých istých
účastníkov konania (v rozhodcovskom konaní v opačnom procesnom postavení: žalobca - Pohotovosť,
s.r.o. voči žalovanej: B. M., Q..Č.. XXXXXX/XXX) a jeho predmetom bol nárok z tej istej zmluvy o úvere
a rozhodcovskej zmluvy (obidve zmluvy uzavreté dňa 16.05.2012, úverová zmluva č. XXXXXXXXX),
ktorých určenia neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáha, netvorí prekážku res iudicata vo

vzťahu k predmetnej určovacej žalobe, pretože súd musel skúmať platnosť uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá
je zo zákona neplatná. Navyše rozhodcovský súd platnosť rozhodcovskej zmluvy konštatoval len v
odôvodnení svojho rozsudku, pričom odôvodnenie nie je právne záväzné. Súd mal teda zato, že
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, teda porušenia spotrebiteľského práva, predstavuje nulitný právny akt (paakt) a ako taký
nemôže zakladať prekážku res iudicata vo vzťahu k súdenej určovacej žalobe. Pri takomto posúdení
rozhodcovskej zmluvy je právne irelevantné, či účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom
konaní využil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, alebo túto možnosť nevyužil.
V zmluve o úvere, ktorej súčasťou je príloha pod názvom "štandardné informácie o spotrebiteľskom

úvere" je uvedená výška úrokovej sadzby 32 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval
úrokové sadzby podobných úverov v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1
roka v období 05/2012 činil úrok 7,20 % ročne. Z tohto je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi vdanom prípade bol viac ako štvornásobne vyšší (konkrétne 4,44 násobne vyšší). Dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatným. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru

úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo
1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými predpismi spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v úverovej zmluve sú považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní, či konanie účastníka je
alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk ma súd vychádzať,

pretototoposúdeniezávisíodúvahysúdu. Vsúladesdobrýmimravmijepodľaúvahysúdutakékonanie
veriteľa, ktorý sa pri úvere uspokojí s primeranou výškou odplaty a ktorý svoje voľné peniaze mieni
zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby
bol dlžník v nepriaznivej finančnej situácii zaťažený zaplatením neprimeraných až úžerníckych úrokov,
pričom neprimeranými úrokmi je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú, uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov v čase uzavretia súdenej zmluvy.
Keďže v danom prípade ide o viac ako štvornásobné navýšenie obvyklej úrokovej sadzby súd posúdil
právny úkon - zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012 v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
Ďalej v zmluve o úvere bol úver vo výške 600,- eur navýšený o poplatok vo výške 576,- eur, teda

spolu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť sumu vo výške 1 176,- eur. Poplatok vo výške 576,- eur predstavuje
96 % istiny poskytnutého úveru, čiže ide o takmer 100 % navýšenie istiny úveru, čo súd považuje
za neprimerané úverové zaťaženie. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov predsa nemôže byť
neprimerané finančné zaťaženie a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého klesá životná
úroveňspotrebiteľaaspotrebiteľje vystavenýstresovýmsituáciámaobavámosvojmajetok. Žalobkyňa

zobrala úver ako dôchodkyňa po smrti svojho manžela, s podlomeným zdravím, keď mala finančné
ťažkosti, pričom má len základné vzdelanie. Žalovaný nijako nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy
o úvere skúmal bonitu žalobkyne, jej celkovú finančnú situáciu či dokáže plniť svoje záväzky z úverovej
zmluvy, teda či jej príjmy budú postačovať na splácanie úveru, čo možno hodnotiť ako nedostatok
odbornej starostlivosti žalovaného, ktorú bolo možné od neho rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu k

žalobkyni - spotrebiteľke. Takéto konanie dodávateľa úveru civilné právo zohľadňuje pri vyhodnocovaní
vadnostiprávnehoúkonu.Súdkonštatuje,žežalovanývzhľadomnato,žežalobkyňamalaakopríjemlen
dôchodok, z ktorého jej navyše boli vykonávané exekučné zrážky, bola po smrti manžela vo finančnej
núdzi, využil jej ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť a neschopnosť správne vyhodnotiť, či bude vedieť
plniť prevzaté záväzky, čo by v konečnom dôsledku mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného

činu úžery. V občianskoprávnej úprave v čase uzavretia súdnej zmluvy o úvere, úžera ešte nebola
upravená, preto aj okrem vyššie uvedenej právnej argumentácie uzavretie právneho úkonu za takýchto
okolnosti má za následok jeho absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s dobrými mravmi.

Rozhodcovská zmluva:

Smernica Rady ( Európskej únie č. 93/13 EHS z 05.04.1993 ) považuje riešenie sporov zo

spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom neprimeranosť
je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať
svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny
formulárových zmluvných podmienok a v prípade úverových zmlúv spotrebiteľ často koná pod tlakom
finančnej tiesne, čím veriteľ získava neprimerané výhody.

Rozhodcovská zmluva rovnako ako zmluva o úvere bola uzavretá medzi účastníkmi konania v rovnakom
postavení ako pri zmluve o úvere, preto ide tiež o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné
aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka ako aj
iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom.Súd je toho názoru, že v prípade uzavretej rozhodcovskej zmluvy sa nejedná o individuálne dojednanie,
pretože tak ako to vyplynulo z výpovede žalobkyne, zmluva bola vopred pripravená a žalobkyňa nebola
pri podpise zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaná o jej náležitostiach, bola poučená len

v tom smere, že musí pravidelne platiť. Žalobkyňa nevedela posúdiť za daného stavu svoje možnosti
ovplyvniť obsah takejto zmluvy, nemala vedomosti čo znamená rozhodcovská zmluva a aké následky
sú s ňou spojené.
V ďalšom sa súd teda zameral na rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa
16.05.2012, keďže na jej základe bola založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor

medzi účastníkmi týkajúci sa uplatnenia si nárokov žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 16.05.2012
č. XXXXXXXXX. Na prvý pohľad je zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, ktorá obsahuje
predtlačené údaje, do ktorej sa len dopisujú údaje o účastníkoch konania a o zmluve o úvere. Nie je
tam žiadny priestor na vyjednávanie. Zmluvná strana - dlžník, v tomto prípade žalobkyňa mala možnosť
zmluvu ako takú iba podpísať, meniť nič nemohla.
Mohlo by sa zdať, že rozhodcovská zmluva výslovne neurčuje ako jediný orgán majúci právomoc riešiť

spory z úverovej zmluvy rozhodcovský súd, ale dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským orgánom
a príslušným všeobecným súdom SR. Je zrejmé, že takouto formuláciou chcel dodávateľ - žalovaný,
ktorý bol samotný tvorca obsahu rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah nemala žalobkyňa - spotrebiteľka
možnosť ovplyvniť a tak zamedziť tomu, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za neprijateľnú
podmienku. Len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi

nepredstavuje aj faktickú - skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov ako v
rozhodcovskom konaní. Totiž v prípade ak riešenie sporu zo zmluvy iniciuje dodávateľ, čo je
-podľa názoru súdu pravdepodobné v 99 % sporov vzniknutých z obdobných úverových zmlúv a
dodávateľ podá návrh na Stálom rozhodcovskom súde, spotrebiteľ už nemá nijakú možnosť tento proces
zvrátiť a žiadať, aby spor zo zmluvy neriešil tento orgán, ale všeobecný súd. Fakticky sa tak dostane

do takého istého postavenia ako keby v rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté výlučne len riešenie
sporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskázmluvatakspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávacha
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom netreba opomenúť, čo je súdu známe
z jeho rozhodovacej činnosti, že dodávateľ si všetky návrhy proti dlžníkom z úverových zmlúv uplatňuje
len na Stálom rozhodcovskom súde. Súd teda považoval celé dojednanie

rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné a tým v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s
poukazom aj na ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, za neplatné.
Pokiaľideouplatnenýnároknaprimeranéfinančnézadosťučineniesúduvádza,žezvýsluchužalobkyne
vyplynulo, že sú jej zasielané rôzne upomienky a to konkrétne upomienka zo dňa 08.1.2015 na sumu
vo výške 4 005,99 eur a naposledy výzva na úhradu dlhu zo dňa 28.05.2015 na sumu vo výške

4 652,04 eur. Žalobkyňa teda žije v neistote, očakávaní, čo sa môže stať (hrozby exekúcie), čo
negatívne vplýva aj na jej zdravie a kvalitu života. Súd vyššie urobil záver o tom, že žalovaný v pozícii
dodávateľa úveru pre žalobkyňu, porušil právne normy na ochranu spotrebiteľa, konal v rozpore so
spotrebiteľským právom, teda žalobkyňa úspešne uplatnila na súde porušenie spotrebiteľského práva
a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z.. Právna úprava tohto zadosťučinenia bližšie nešpecifikuje žiadne kritériá pre posudzovanie
primeranosti tohto zadosťučinenia. Súd má však za to, že nemôže ísť o svojvoľné posudzovanie, ale
o posudzovanie s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, pričom možnými hľadiskami sú
výška poskytnutého úveru, dĺžka a intenzita závadného konania žalovaného voči žalobkyni a dopad
tohto konania na žalobkyňu. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa vplyvom konania žalovaného,

hrozieb exekúciou, zasielaním upomienok (naposledy na zaplatenie vysokej sumy, konkrétne sumy 4
652,04 eur, predstavujúcej 667,66 % navýšenie istiny úveru) utrpela ujmu v podobe života v sústavnej
obave o svoj majetok, v neistote čo sa môže v budúcnosti stať, preto súd mal za to, že sa dôvodne
domáha zaplatenia finančného zadosťučinenia, ktorého uplatnenú výšku 400,- eur súd považoval za
primeranú vo vzťahu k intenzite zásahov žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľky a preto žalobe

aj ohľadne tohto nároku vyhovel. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalobkyňa nemusí v
konaní predložiť dôkazy o existencii ujmy, povaha tejto ujmy jej vyčíslenie totiž neumožňuje, stačí ak
súd má za preukázané, že ujma tu je (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Obo 302/2006 zo dňa 20.03.2008).
V danom prípade ujmu mal súd za preukázanú, tým, že žalobkyni sa zhoršila kvalita života ako aj jej
zdravotný stav.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou účastníčkou a súčasne
si aj uplatnila náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 526,82eur, ktoré trovy jej súd žalobkyni priznal podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 16 ods. 3, 4, ust.
§ 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. a pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, a účasť na pojednávaní dňa 03.11.2015) odmena za

jeden úkon právnej služby vo výške 64,53 eur + 2 x 8,39 eur režijný paušál, spolu vo výške 145,84 eur,
z odmeny za stratu času za pojednávanie uskutočnené dňa 03.11.2015 z C. do Q. K. vo výške 223,68
eur (13,98 Eur za každú aj začatú polhodinu, cesta tam a späť trvá 16 polhodín), z náhrady cestovného
za cestu uskutočnenú dňa 03.11.2015 na pojednávanie z C. do Q. K. osobným motorovým vozidlom zn.
Opel Astra ev. č. C. XXX E. pri počte prejazdených 560 km, cene 1,239 eur za liter PHM, priemernej

spotrebe 7,9 litrov na 100 km, sadzbe náhrady vo výške 0,183 eur vo výške 157,30 eur, spolu trovy
právneho zastúpenia vo výške 526,82 eur.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný prisúdenú sumu trov konania zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. tieto trovy zaplatí právnemu
zástupcovi žalobkyne.

Žalovaného súd podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. b/
Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu a to v sume
199,- eur, (2 x 99,50 eur), keďže išlo o dva samostatné určovacie petity (určenie neplatnosti zmluvy
o úvere a určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy), pretože žalobkyňa bola priamo zo zákona (§ 4
ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.) v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a

v konaní bola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak si žalovaný nesplní v stanovenej lehote uložené povinnosti možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.