Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204020
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814204020.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, 811 09 Bratislava
I., IČO: 31815138, proti povinnému: R. C., nar. X.XX.XXXX, bytom U.. I. XXX/XX, XXX XX P. nad O.,
štátna občianka SR, o vymoženie 820,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.2.2015 č. k. 11Er/438/2014-22, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezodňa13.3.2014doručenútamojšiemu
súdu dňa 5.5.2015.

Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
820,55 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 18.6.2013 sp. zn. SR
01452/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2013 a vykonateľnosť dňa 11.7.2013. Po oboznámení
sa s obsahom spisu, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku a s obsahom zmluvy úvere zo
dňa 24.11.2011 dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení

o spotrebiteľskom práve. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa
24.11.2011 rozhodcovskú zmluvu zo dňa 24.11.2011, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný.
Táto zmluva bola podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Exekučný súd preskúmal prijateľnosť
rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve a konštatoval, že z celkového
formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ
používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené

pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Na
základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch
a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. V prípade rozhodcovskej zmluvy
došlo k dopísaniu iba osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá
niejemožnépovažovaťzaindividuálnedojednanézmluvnépodmienky,atoanivprípade rozhodcovskej

zmluvy. Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej
zmluvy vo forme vyhlásenia dlžníka, z ktorého vyplýva, že bol osobitne poučený o dôsledkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva však neobsahuje kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na
všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská doložka

v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená
právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, nakoľko spôsobuje značenú nerovnováhu v právacha povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný
rozpor exekučného titulu so zákonom. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania uviedol,
že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na
zistený skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45 zákona č. 244/2002

Z. z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského súdu) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd

skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa má obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané,
nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR

5/2000 uverejnený pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45 ods.
2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa
tak môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v
napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie
veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa
riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona

o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Podľa jeho názoru konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou

nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/
zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,poukazujenaodôvodneniezákonodarcov,vzmyslektorého
je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci
teda konajúci súd konal nad rámec

zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Sudca, ktorému bola vec po podaní odvolania pridelená na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel
a vec postúpil na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez opakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a
§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom vznikol dňa 24.11.2011 a mal formu zmluvy o úvere. Toho istého dňa, teda 24.11.2011 bola
uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany v čl. II (v bode 1) dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, alebob) cestou príslušného súdu v súdnom konaní. V Čl. III. je vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením tejto
zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia
tejto rozhodcovskej zmluvy.

Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska
formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).

Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnej listine bez toho, aby
to malo vplyv na vznik a trvanie zmluvy o úvere nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili
výlučne v rozhodcovskom konaní. K jej uzavretiu došlo po nepreukázanom a po nekonkretizovanom
poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.

Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t. j. zmluva o úvere, ale aj rozhodcovská zmluva, bola

oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že
dlžník ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným
ako veriteľom vopred pripravená pre povinnú ako dlžníka na samostatnom liste, povinná mala možnosť
túto odmietnuť bez toho, aby zmarila uzavretie zmluvy o úvere.

V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľom uplatniť
svoje práva pred všeobecným súdom, keďže obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným
spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.

Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy sú preto len chýbajúce dôkazy o konkrétnom poučení o
nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.

Rozhodcovská zmluva čl. III obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o
dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník

poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za
predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok
vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka).

Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú. To však nepostačuje pre záver o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných

podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.

Na rozdiel od napadnutého uznesenia, odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva zakladá
značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho
konania s rozhodcovským konaním.

Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“ podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyložil Súdny dvor EÚ vo
svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že:

- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy
vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s
cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa

zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania
nekalých podmienok, - na účelyurčenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad),
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom

dojednaní“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžník podľa zákona o rozhodcovskom
konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní

s právami a povinnosťami zaručenými Občianskym súdnym poriadkom. Neprimeranosť (nekalosť)
zmluvnejpodmienkysapritomposudzujesohľadomnapovahuplnenia(tovarualeboslužieb)zozmluvy,
na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo
iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú
povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004.

Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných spôsobuje
predovšetkým písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, podstatne drahšie rozhodcovské
konanie, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z
účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc,

ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.

Súdny dvor EÚ v rozsudku C-472/11 zo dňa 21.2.2013 vyslovil názor, podľa ktorého „Článok 6 ods. 1 a
článok 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, že
spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom
prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci
preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a
vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne

procesnoprávne predpisy. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej
povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky
ostatné ustanovenia zmluvy“.

Podobne v rozsudku Súdneho dvora C-40/08, bod 59, Asturcom, ale aj v rozsudku C-243/08, body 33 a

35, Pannon, je konštatované, že „vnútroštátny súd nemusí podľa smernice vylúčiť uplatnenie dotknutej
podmienky, pokiaľ spotrebiteľ po tom, čo bol upozornený súdom, nepovažuje za potrebné namietať
nekalý a nezáväzný charakter podmienky“ (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 27).

„Táto možnosť spotrebiteľa vyjadriť sa v tomto smere takisto zodpovedá povinnosti

vnútroštátneho súdu tak, ako je pripomenutá v bode 25 tohto rozsudku (Pokiaľ ide o vyvodenie
dôsledkov zo zistenia nekalej povahy podmienky, článok 6 ods. 1 smernice vyžaduje, aby členské štátny
zabezpečili, aby taká podmienka nebola záväzná pre spotrebiteľov „podľa ich vnútroštátneho práva“),
vziaťprípadnedoúvahyvôľuvyjadrenúspotrebiteľomvtedy,keďsijevedomýtoho,ženekalápodmienka
nie je záväzná, nepraje si však, aby bolo vylúčené jej uplatnenie, čím vyslovuje slobodný a vedomý

súhlas s
dotknutou podmienkou (rozsudok Súdneho dvora C-472/11, bod 35).

Preto malo byť súčasťou rozhodcovskej zmluvy aj prehlásenie dlžníka o tom, že si je vedomý
konkrétnych rozdielov v procesných právach a povinnostiach medzi rozhodcovským a súdnym konaním

a že napriek konkrétnym nevýhodám, o ktorých bol veriteľom preukázateľne poučený, nepovažuje za
potrebné namietať neplatnosť tejto zmluvy.

Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) môže exekučný súd len v prípade záveru, že

predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne
dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto
zmluvy, pričom zmluva zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v

neprospech povinného.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté
uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.