Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112225854
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112225854.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: CEDRON - Mikroregión, s.r.o., so sídlom v

Mojmírovciach, Hlavná ul. č. 943, IČO: 36688215, zast. Mgr. Alenou Drenkovou, advokátkou so sídlom
v Mojmírovciach, Hlavná ul. č. 943, proti odporcovi: DLM - INTER PRODUCT, spol. s r.o., so sídlom v
Trnave, ul. F. Urbánka č. 3, IČO: 31413757, o zaplatenie 707,91 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr.
Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 707,91 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
06.08.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 06.08.2012 domáhal voči odporcom v 1. až 3.
rade zaplatenia sumy 884,98 eura. Navrhovateľ je od r. 2007 prevádzkovateľom vodovodných a
kanalizačných sietí v Obci P.. Dňa 07.05.2010 navrhovateľ odstavil prívod vody na pozemok s domom
súp. č. XXXX. Na podnet Obecného úradu P. dňa 15.06.2011 bol navrhovateľ zisťovať, prečo vlhnú múry
na predmetnom dome. V šachte na záhrade bol zistený na meradle veľký únik vody. Voda bola uzavretá
a bol vykonaný odpočet na meradle za obdobie od 07.05.2010 do 15.06.2011. Vodné bolo určené
v žalovanej sume. Pri zisťovaní povinnej osoby navrhovateľ zistil, že nehnuteľnosť bola odpredaná

odporcovi v 3. rade, ktorý zmenu vlastníka neoznámil. Odporca v 3. rade uviedol, že od 29.06.2010
nehnuteľnosť nevlastní, keď ju odpredal odporcom v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
nevedel jednoznačne určiť, kto je povinný za vodu zaplatiť, zažaloval všetkých troch odporcov.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 16.05.2013 zaviazal odporcov v 2. a 3. rade na zaplatenie žalovanej
sumy. Oboch odporcov zaviazal solidárne vzhľadom na to, že sa nedalo jednoznačne určiť ich miera
zodpovednosti za spotrebovanú vodu. Na základe odvolania odporcu v 3 rade Krajský súd v Nitre zrušil

uvedené rozhodnutie z dôvodu, že nebolo jasné z akého dôvodu sú odporcovia v 2. a 3. rade zaviazaní
solidárne. Voči odporcovi v 1. rade súd konanie právoplatne zastavil.

Do prvého rozhodnutia okresný súd zistil tento skutkový a právny stav: Navrhovateľ je od 01.07.2007
prevádzkovateľom vodovodných a kanalizačných sietí v Obci P.. V katastrálnom území P., obec P. sa na
parc.č.XXX/Xovýmere708m2nachádzarodinnýdomsosúp.č.XXXX.Vlastníkompredmetnéhodomu
bol P. O. s manželkou. Títo ho na základe kúpnej zmluvy, kde boli zastúpení záložným veriteľom predali

odporcovi v 3. rade dňa 21.11.2008. Zmluva bola zavkladovaná dňa 07.10.2009. Pôvodný vlastník
nehnuteľnosť dňa 27.04.2010 vypratal. Odporca v 3. rade ako nový vlastník s navrhovateľom neuzatvoril
zmluvu o odbere vody, resp. ani neoznámil zmenu vlastníctva. Dňa 07.05.2010 navrhovateľ na verejnom
priestranstve odpojil prívod vody k predmetnému domu. Medzi odporcami v 1. a 2. rade a odporcom v3. rade bola uzatvorená dňa 29.06.2010 kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť. Odporca v 3. rade
cestou spoločníka S. U. ml. následne odovzdal odporcovi v 2. rade kľúče od nehnuteľnosti. Odporca v
3. rade sa viac o nehnuteľnosť nezaujímal. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností mal podať odporca

v 2. rade. V rámci tohto dokazovania sa dozvedel, že kúpna zmluva nebola zavkladovaná, o čo sa
následne sám pokúsil, v čase rozhodnutia však stále ako vlastník evidovaný odporca v 3. rade. Odporca
v 2. rade mal záujem kúpiť predmetný dom. Pred kúpnou zmluvou si ho bol ohliadnuť, vie, že voda tiekla.
Na dom si potreboval zobrať úver, na čo potreboval ďalšie osoby. Týmito boli odporca v 1. rade a svedok
U. X.. Odporca v 1. rade chcel mať pri úvere istotu splácania, preto sa mala časť nehnuteľnosti previesť

na neho. Odporca v 1. rade uvádzal, že nemal záujem o kúpu žiadneho domu, odporca v 2. rade mu
mal vybaviť pôžičku. O kúpe domu odporca v 1. rade s nikým nejednal, tvrdil, že na kúpnej zmluve nie
je jeho podpis. Z pôžičky mu dal odporca v 2. rade 700 eur. Odporca v 1. rade chcel vec vyriešiť tak,
že uzavrel kúpnu zmluvu na dom, avšak táto cez kataster neprešla. Odporca v 1. rade nesúhlasil s tým,
že by mal platiť za vodu, keď nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nedostal žiadne peniaze. Za predmetný
úver ručil U. X. s manželkou P. X.. O užívaní predmetnej nehnuteľnosti nemali bližšie informácie. U. C.

s manželkou, sestrou p. X., v dome bývali v období od 15.06.2011 do 31.05.2012. Odporca v 2. rade sa
chcel do nehnuteľnosti nasťahovať, najprv ju chcel však upraviť. Párkrát sa tam aj robilo, voda tiekla.
Nebolo potrebné nič otvárať. Do domu sa nenasťahoval, ústne sa dohodol so svedkom X., že dom sa
prepíše na neho a tento bude splácať aj úver, čo sa však nestalo. Rovnaké skutočnosti súd zistil z
konceptu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Nitre ČVS: ORP-1283/OEK-NR-2012 JL. Na podnet obecného

úradu,navrhovateľzistildňa15.06.2011,žemeradlovpredmetnejnehnuteľnostiukazujeveľkýúnikvody
v celkovej sume 884,89 eura ako vodné. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia tejto
sumy od odporcov v 1. až 3. rade. Po vykonaní dokazovania zobral návrh voči odporcovi v 1. rade späť
s čím odporca v 1. rade súhlasil a domáhal sa úhrady od odporcov v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne
s príslušným úrokom z omeškania od podania návrhu.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 10.06.2014 zaviazal odporcu v 2. rade na zaplatenie navrhovateľovi
sumy 176,98 eura a odporcu v 3 rade sumy 707,91 eura s príslušenstvom. Na základe odvolania
odporcu v 3. rade Krajský súd v Nitre zrušil uvedené rozhodnutie v časti odporcu v 3. rade z dôvodu,
že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že iné obdobie neoprávneného odberu je

uvedené v návrhu a iné vo faktúre. Táto skutočnosť v predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu
nebola konštatovaná. Voči odporcovi v 2. rade je konanie právoplatne skončené.

Do druhého rozhodnutia okresný súd zistil tento skutkový a právny stav: K neuhradenému odberu
vody došlo v období od 07.05.2010 do 15.06.2011, kedy navrhovateľ nemal s nijakým subjektom

zmluvu na odber vody do predmetnej nehnuteľnosti. Bližšie nie je možné obdobie a množstvo odberu
preukázať. Odber bol spozorovaný na neobývaných nehnuteľnostiach tak, že viditeľne vlhli obvodové
múry, pravdepodobne po poškodení potrubia v nehnuteľnosti.. Účastníci k tejto otázke nemali návrhy
na doplnenie dokazovania a ani súd nevedel ako by nejaký konkrétnejší odber vody preukázal. V tomto
období bol vlastníkom nehnuteľností odporca v 3. rade. V súčasnosti je na základe dobrovoľnej dražby

nový vlastník nehnuteľností. Za obdobie neoprávneného odberu vody odporca v 2. rade uviedol, že po
tom ako bola uzavretá kúpna zmluva z 29.06.2010 mu dal odporca v treťom rade sprostredkovane kľúče.
Tri týždne po uzavretí zmluvy začal robiť on a ním poverené osoby na dome stavebné úpravy, voda
tiekla. Po približne troch týždňoch, sa práce ukončil, keďže prestal mať o dom záujem. K dispozícii mal
dom približne dva mesiace. Následne sa dohodol s pánom X., že tento si dom zoberie a jeho vyplatí,

čo sa nestalo. Podľa jeho vedomostí sa do domu nasťahoval p. C., ktorého tam nechal bývať p. X.. Bol
ochotný uhradiť alikvotnú časť za vodu za dva mesiace. Právna zástupkyňa navrhovateľa navrhovala
odporcu v 2.rade zaviazať na úhradu 1 / 4 žalovanej sumy a odporcu v 3. rade 3 / 4 žalovanej sumy.
Podľa jej vedomostí je p. C. na neznámom mieste, ostal dlžný za zmluvnú dodávku vody a dodnes to
neuhradil. Ani súdu sa mu nepodarilo doručiť platobný rozkaz.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie vykázané a napriek
predvolaniu sa dobrovoľne nedostavil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava návrhu a úprav v tom zmysle,

že navrhuje odporcu zaviazať tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí na úhradu sumy 707,91 eura.
Odporca bol a správal sa ako vlastník nehnuteľnosti do r. 2013, platil napr. Daň z nehnuteľností.
Nemôže ani tvrdiť, že by nevedel o tom, že jeho zmluva nebola zavkladovaná do katastra, teda o
tom, že nehnuteľnosť predal. Čo sa týka dátumov na faktúrach, ide o chyby v písaní. Z vykonanéhodokazovania je však jednoznačné a zrozumiteľné, že obdobie za ktoré sa navrhovateľ domáha úhrady
je od 07.05.2010, kedy navrhovateľ odpojil prívod vody do nehnuteľnosti, pred nehnuteľnosťou po
15.06.2011, kedy bol zistený neoprávnený odber a opätovne prišlo k uzavretiu prívodu vody na pozemku

odporcu a vtedy bol zistený aj rozsah neoprávneného odberu na hodinách.
Právna zást. navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a žiada
rozhodnúť tak ako bolo rozhodnuté v predchádzajúcom rozhodnutí a priznať náhradu trov konania.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: odvolaním odporcu z 22.07.2014,

vyjadrením navrhovateľa z 07.08.2014, uznesením KS 6Co/422/2014-198 zo dňa 26.06.2015,
vyjadrením navrhovateľa z 08.09.2015, faktúrami č. 211101744, 211500075, 211103542, 211101745,
potvrdenkou, ospravedlnením odporcu z 20.10.2015 a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav:

Navrhovateľ upresnil, že vo faktúre zaslanej odporcovi došlo k nesprávnemu zadaniu dátumov, chybe
v písaní. Navrhovateľ dňa15.06.2010 zistil neoprávnený odber a keďže naposledy bola k predmetnej

nehnuteľnosti odstavená voda dňa 07.05.2010. K neoprávnenému odberu došlo v období od 07.05.2010
do 15.06.2011, čo bolo z dokazovania súdu jednoznačné a zrozumiteľné. odporca platil až do roku
2013 daň z nehnuteľnosti, nemôže odporca ani tvrdiť, že by nevedel o tom, že kúpna zmluva nebola
zavkladovaná. Odporca namietal premlčanie návrhu od 07.05.2010 do podania návrhu dňa 06.08.2012.
Mal za to, že nebola dostatočne preukázaná jeho objektívna zodpovednosť za škodu.

Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vodovodná

prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom
nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája
na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom
je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do
nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou

stavbou podľa osobitného predpisu. 2).

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú
zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu

na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vlastníkom
vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje
náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.

Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky,
prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo
kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 4 ods. 7, písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné
náklady.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je

a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou,
f) odber bez súhlasu prevádzkovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16)

prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie jea) vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou,

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách odberateľ

a producent sú povinní
a) dodržiavať podmienky ustanovené v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v
prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie a podmienky dohodnuté v zmluve uzatvorenej s vlastníkom
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
b) v nevyhnutnej miere umožniť vstup prevádzkovateľa alebo ním poverenej osoby na nehnuteľnosť

pripojenú na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby
alebo výmeny, alebo vykonania kontrolného merania množstva a kvality pitnej vody a vypúšťaných
odpadových vôd, ako aj zistenia technického stavu vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky a
poskytnúť prevádzkovateľovi potrebnú súčinnosť,
c) oznamovať prevádzkovateľovi návrhy zmien v ním vykonávanej činnosti, ktoré môžu mať vplyv na

zmeny v zásobovaní vodou alebo v odvádzaní a čistení odpadových vôd,
d) oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane
poruchy na meradle,
e) dbať o to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému
zásahu na meradle,

f) neodkladne odstrániť prekážky, ktoré znemožňujú odčítanie na meradle, najmä neodkladne vykonať
opatrenia proti zaplaveniu priestoru, v ktorom je meradlo umiestnené,
g) oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s
odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie,
h) oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách konečný
spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá
vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách za
odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak
sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je
konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody

zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách ak
sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom
odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.

Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách právo
na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené
meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby,
prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v

takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.

Podľa § 42 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa odberateľa alebo producenta, s výnimkou ustanovení § 25 ods.
1 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú aj na fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú ku

dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, aj
keď zatiaľ nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom
verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom. Ustanovenia § 25 ods. 1
písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú na uvedené fyzické osoby alebo právnické osoby dňom
uzatvorenia zmluvy podľa § 15 ods. 7 písm. b) alebo § 16 ods. 7 písm. b)..

Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na
rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Za odber vody zvereného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné.

Odberateľom vody je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke
vody. Vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, ak je
vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti
vlastníctvo vodovodnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník vodovodnej prípojky je
povinný zabezpečiť opravu a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Neoprávneným odberom

vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody, resp. odber bez súhlasu
prevádzkovateľa. Kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu je povinný nahradiť škodu
prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení bola daná objektívna zodpovednosť odporcu, za škodu,

resp. za neoprávnený odber vody, ako vlastníka nehnuteľnosti v období, kedy k neoprávnenému odberu
prišlo. Do predmetnej nehnuteľnosti viedla vodovodná prípojka, na ktorej bol zistený neoprávnený
odber, vlastníkom prípojky bol vlastník predmetných nehnuteľností. V rozhodnom čase odporca. Podľa
slovenského práva nadobudnutiu nehnuteľnosti je účinné až zavkladovaním vlastníctva v katastri
nehnuteľností. Samotným uzavretím kúpnej zmluvy k prechodu vlastníctva nedochádza. Ak nie je kúpna

zmluva zavkladovaná do katastra nehnuteľností v lehote troch rokov má sa za to, že od nej bolo
odstúpené, teda sa zrušila, čo sa stalo aj v tomto prípade. Kúpna zmluva zo dňa 29.06.2010 nebola
nikdy zavkladovaná a tak na pôvodných odporcov v 1. a 2. rade neprešlo vlastníctvo nehnuteľností.
Odporca bol vlastník až do vydraženia predmetných nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe v roku 2014.
Odporca dokonca do roku 2013 platil daň z nehnuteľností a ako vlastník nehnuteľností bol objektívne

zodpovedný za vznik škody tretej osobe z predmetných nehnuteľností, napríklad poškodením časti
domu (napr. potrubia). Bolo na odporcovi v 3. rade aby si na nehnuteľnosti a prípadné osoby v nej
sa zdržujúce dohliadal. Po právnej stránke neobstojí tvrdenie odporcu, že do nehnuteľnosti nemal
prístup, jeho zodpovednosť je objektívna. Svoju zodpovednosť mohol vyvrátiť len tak, že by preukázal,
že za škodu je zodpovedná konkrétna iná osoba a nie on. Takéto dôkazné bremeno neuniesol. To,

že dal kľúče od nehnuteľnosti a prípadne ich umožnil užívať iným osobám, ho podľa názoru súdu
objektívnej zodpovednosti vo všeobecnosti nezbavuje. Vyvrátená bola jeho zodpovednosť len v rozsahu
preukázanej zodpovednosti inej osoby a to konkrétne odporcu v 2. rade ktorý priznal, že v rozhodnom
období v rozsahu troch týždňov za obdobie dvoch mesiacov, kedy mal nehnuteľnosť k dispozícii
vodu používal, keď táto normálne tiekla, nebolo ju potrebné niekde osobitne púšťať resp. otvárať.

Používal ju pri stavebných úpravách a bol za toto obdobie ochotný odber vody uhradiť. Ako už bolo
konštatované konkrétnu spotrebu vody pôvodného odporcu v 2. rade nebolo možné zistiť. Bolo však
potrebné rozhodnúť o konkrétnej zodpovednosti pôvodných odporcov v 2. a 3. rade. Súd v zmysle §
136 O.s.p. pri určovaní konkrétnom rozsahu zodpovednosti vychádzal z voľnej úvahy súdu vzhľadomna vykonané dokazovanie. Pôvodný odporca v 2. rade uznal svoju zodpovednosť v rozsahu dvoch
mesiacov čo je cca viac ako 1 / 6 obdobia neoprávneného odberu. Počas stavebných prác mohlo
prísť k mierne priemerne vyššej spotrebe vody ako pri bežnej prevádzke nehnuteľnosti resp. viac ako

pri neobývanej nehnuteľnosti. Práce však prebiehali maximálne v rozsahu troch týždňov. Na druhej
strane odber vody bol spozorovaný pre vlhnutie domu, pravdepodobne pre poškodenie potrubia, v
čase keď bol dom neobývaný, teda v období objektívnej zodpovednosti odporcu. Súd tak právoplatne
určil zodpovednosť pôvodného odporcu v 2. rade v rozsahu 1 / 5 žalovanej sumy a odporcu teda
v rozsahu 4 / 5 žalovanej sumy. Pôvodného odporcu v 2. rade tak súd zaviazal na úhradu sumy

176,98 eura. Odporca mal zákonnú možnosť vyvrátiť svoju objektívnu zodpovednosť, čo sa podľa
súdu nestalo, okrem rozsahu na ktorú bol zaviazaný pôvodný odporca v 2 rade. Dôkazné bremeno
bolo v tomto na odporcovi, nie na navrhovateľovi, či súde. V doterajšom dokazovaní bolo obdobie
kedy došlo k neoprávnenému odberu jednoznačne určené, teda v rozsahu dní od 07.05.2010 do
15.06.2011. Vo faktúre navrhovateľa bola chyba v písaní čo sa stáva, napr. aj súdu a nespôsobuje
to neoprávnenosť či zánik nároku. Podľa prvostupňového súdu tak bola táto nezrovnalosť vysvetlená.

Najpodstatnejší je dátum zistenia neoprávneného odberu a tento bol v medziach dátumov uvedených
vo faktúre navrhovateľa. Je nepochybné, že k zisteniu neoprávneného odberu navrhovateľom došlo
dňa 15.06.2011, od tohto dátumu do podania návrhu dňa 06.08.2012 neuplynula dvojročná subjektívna
lehota na podanie návrhu, resp. premlčanie nároku navrhovateľa. K neoprávnenému odberu mohlo
začať prichádzať najskôr od 07.05.2010 a od tohto dátumu neuplynula trojročná objektívna premlčacia

doba. Nárok tak nebol premlčaný. Odporcu súd zaviazal na zaplatenie sumy 707,91 eura navrhovateľovi
s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 06.08.2012, teda od podania návrhu, do zaplatenia v zmysle
§ 517 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Do omeškania sa pritom odporca dostal už po neuhradení
dlhu na základe výzvy navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.