Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212735
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813212735.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu ZAMGEO, s.r.o.

Rožňava, Šafárikova 71, Rožňava, IČO: 31 709 257, právne zastúpený JUDr. Jurajom Dubovským,
advokátom so sídlom v Rožňave, Páterová 54, proti žalovanej H.. U. B.R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.,
F. XX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova
4, o zaplatenie 3.741,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.541,- Eur s 5,5 % ročnými úrokmi z omeškania od
01. 10. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie 1.200,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 243,67 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenie 3.741,- Eur s 5,5 %
úrokmi z omeškania ročne od 01. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovanej.

Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil nasledovne:

Žalovaná bola do 28. 06. 2013 konateľkou spoločnosti žalobcu a zároveň vykonávala funkciu
ekonomickej riaditeľky. Dňa 30. 04. 2013 vybrala z pokladne spoločnosti sumu 3.741,- Eur, na ktorú
vystavila výplatnú listinu, v ktorej uviedla, že uvedená suma bola vyplatená zamestnancom S., I. Č. U. V.
ako diéty, čo je na výplatnej listine potvrdené podpismi „S., Č., V.“. Vyplatenie sumy 3.741,- Eur žalovaná
zapísala aj v pokladničnej knihe za mesiac apríl 2013 ako „diéty W.“. V skutočnosti sumu 3.741,- Eur
žalovaná uvedeným zamestnancom nevyplatila a ani tak urobiť nemohla, pretože Q. S., I. Č. U. V. V.

boli v tom čase pracovne v W. a diéty im žalobca vyplatil až 17. 06. 2013. Podpisy na výplatnej listine
z 30. 04. 2013 nie sú podpismi menovaných. Žalovaná nepreukázala na aký účel použila sumu 3.741,-
Eur. Na písomnú výzvu žalobcu zo dňa 14. 08. 2013 žalovaná nereagovala a nedala odpoveď ani na
výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16. 09. 2013.

Okresný súd Rožňava vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 13Ro/311/2013 zo dňa 15. 01. 2014,
proti ktorému žalovaná podala odpor, v odôvodnení ktorého uviedla, že so žalobou nesúhlasí.

Nespochybňovala, že došlo k určitému pochybeniu pri zaúčtovávaní diéty jednotlivých zamestnancov
žalobcu, ktoré spočívalo v tom, že pre jednoduchosť ich vyplácania tieto sa odovzdávali vždy rodinným
príslušníkom zamestnancov v hotovosti. Tieto výplaty, ktoré však nikdy neboli sporné, sa zaúčtovávali
na základe fiktívnych dokladov. Je evidentné, že takýto spôsob konania nebol správny, ale bol výhodnýpre zamestnávateľa aj pre zamestnancov. V danej veci došlo k tomu, že sa vystavili doklady o vyplatení
diét, že sa na ich základe tieto vyplatia. Došlo však k situácii, že po zaúčtovaní dokladov, neboli peniaze
na ich vyplatenie a vec sa nedotiahla do konca, zabudlo sa na ňu.

Žalovaná uviedla, že u žalobcu bola v pracovnom pomere, pričom výška jej mzdy činila 500,- Eur brutto.
Namietala výšku škody, ktorú žalobca od nej žiada a poukázala na ustanovenie § 186 ods. 2 Zákonníka
práce, ktorým je limitovaná výška náhrady škody na štvornásobok priemerného mesačného zárobku
zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Na základe toho tvrdila, že náhrada

škody, ktorá sa od nej požaduje, tento limit prekračuje a preto v časti prevyšujúcej uvedenú hranicu
žaloba nie je dôvodná.

Ďalej uviedla, že aj ona má nárok voči žalobcovi z titulu nevyplateného odstupného, nakoľko jej pracovný
pomer u žalobcu bol ukončený z dôvodu organizačných zmien, čiže nepochybne jej vznikol nárok na
odstupné, ktoré sa jej nikdy nevyplatilo. Uviedla, že nárok na vyplatenie odstupného započítava oproti

žalobcom uplatneného nároku, teda vzniesla kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatneného
nároku.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že po dodatočnom preverení pohybu finančných
prostriedkov žalobca zistil, že žalovaná v mesiaci apríl 2013, pred odchodom zamestnancov V. V.Á., Q.

S. U. I. Č. na pracovnú cestu do W., týmto z pokladne vyplatila zálohu na cestovné náklady v sume
300,- Eur a dala im aj sumu 300,- Eur na pohonné hmoty, t.j. spolu sumu 1.200,- Eur. V skutočnosti
z pokladne vybrala sumu 3.741,- Eur, na ktorú vystavila dňa 30. 04. 2013 výplatnú listinu „za diéty“
apríl 2013, číslo dokladu V-311, na ktorej sfalšovala podpisy uvedených zamestnancov a rozdiel medzi
sumou 3.741,- Eur a vyplatenou zálohou v sume 1.200,- Eur, teda sumu 2.541,- Eur si ponechala.

Žalovaná konala s úmyslom sumu 2.541,- Eur si prisvojiť, čo je preukázané aj falšovaním podpisov
zamestnancov na výplatnej listine. Žalobca poukázal na ustanovenie § 186 ods. 1 Zákonníka práce,
podľa ktorého zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú
škodu. Obmedzenie rozsahu náhrady škody uvedené v § 186 ods. 2 Zákonníka práce platí len ak
bola škoda spôsobená z nedbanlivosti. Žalobca neuznával započítanie údajného nároku žalovanej

na odstupné, nakoľko takýto nárok žalovanej nevznikol a žalovaná na jeho preukázanie žiadny dôkaz
nepredložila. Na základe vyššie uvedeného žalobca čiastočne vzal žalobu späť o sumu 1.200,- Eur a
trval na žalobe o zaplatenie 2.541,- Eur s 5,5 % ročnými úrokmi z omeškania z dlžnej sumy od 01. 10.
2013 do zaplatenia.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 07. 2015 uviedla, že s čiastočným späťvzatím
súhlasí. Spochybňovala tvrdenie žalobcu, či vôbec bola spôsobená nejaká škoda, ak áno kedy, komu,
kým a v akej výške ako aj to, že škoda mala byť nielen spôsobená, ale dokonca sa tak stalo úmyselne.
Trvala na kompenzačnej námietke tvrdiac, že jej vznikol nárok na dvojmesačné odstupné z dôvodu, že
jej pracovný pomer bol skočený z organizačných dôvodov u žalobcu.

Žalobca počas celého konania trval na žalobe o zaplatenie 2.541,- Eur s príslušenstvom. Tvrdil, že
žalobcovi vznikla škoda konaním žalovanej, ktorá dňa 30. 04. 2013 vybrala z pokladne spoločnosti
sumu 3.741,- Eur, na ktorú vystavila výplatnú listinu a v ktorej uviedla, že táto suma bola vyplatená
trom zamestnancom ako diéty, pričom podpisy jednotlivých zamestnancov boli sfalšované. Ku dňu

skončenia pracovného pomeru žalobkyne k 31. 05. 2013 účastníci konania si urobili zápis o odovzdaní
pokladne a všetko bolo v poriadku. Následne o niekoľko dní sa zamestnanci vrátili zo zahraničia a
žiadali vyplatenie diét, ktoré podľa evidencie žalovaná im mala vyplatiť tak, že na výplatných listinách
sfalšovala ich podpisy. Žalovaná suma bola následne vyplatená jednotlivým zamestnancom v júni 2013,
čím žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s konaním žalovanej.

Žalobca neuznával kompenzačnú námietku vznesenú žalovanou a uviedol, že táto námietka nie je
dôvodná, nakoľko pracovný pomer žalovanej nebol skončený z organizačných dôvodov. Predložil súdu
dohodu o skončení pracovného pomeru uzavretú medzi účastníkmi konania zo dňa 31. 05. 2013, v
zmysle ktorej pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil v zmysle § 60 Zákonníka práce bez uvedenia

dôvodu. Tvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú žalovaná predložila v súdnom konaní
na preukázanie vzniku nároku na odstupné na jej strane, bola vyhotovená dodatočne, preto pracovný
pomer žalovanej nezanikol v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ale v zmysle pôvodnej
dohody podľa § 60 Zákonníka práce.Žalovaná so žalobou nesúhlasila a trvala na vznesenej námietke započítania. Poukázala na to, že
obchodnú spoločnosť ZAMGEO, s.r.o. Y. zakladala ona a následne sa stali spoločníkmi a konateľmi

najprv otec terajšieho konateľa žalobcu a následne aj konateľ žalobcu. Naposledy bola zamestnaná u
žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2009. Do jej pracovnej náplne patrilo vykonávanie
všetkých administratívnych aj účtovných prác. Na valnom zhromaždení žalobcu konanom dňa 31. 05.
2013 sa vzdala funkcie konateľky spoločnosti dňom 25. 06. 2013. Z tohto dôvodu bolo potrebné skončiť
aj jej pracovný pomer, ktorý bol skončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 31. 05. 2013.

Túto dohodu na strane zamestnávateľa podpisoval jej manžel, ktorý bol riaditeľom spoločnosti. Pôvodne
napísali dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu
skončenia pracovného pomeru. Následne uvažovali o tom, že prestala byť konateľkou spoločnosti a
preto vyhotovili druhú dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej uviedli, že pracovný pomer bol
skončený podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien, ktoré podľa
názoru žalovanej spočívali v tom, že sa vzdala funkcie konateľky a takto sa stala nadbytočnou pre

spoločnosť. Písomné rozhodnutie spoločnosti o jej nadbytočnosti nepredchádzalo vzdania sa funkcie
konateľa spoločnosti a skončenia jej pracovného pomeru dohodou. Tvrdila, že obidve dohody o
skončení pracovného pomeru doručila úradu práce. Popierala, že by fyzicky zobrala peniaze z pokladne.
Tvrdila, že ku koncu apríla - k 30. 04. 2013 v pokladni bolo toľko peňazí, koľko bolo vedené účtovne.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - pokusom o zmier, výdavkovými pokladničnými dokladmi vo
fotokópii,výpisomzpokladničnejknihyzaapríl2013,výplatnoulistinouzaapríl2013, zápisnicouzvalnej
hromady, fotokópiou dohôd o skončení pracovného pomeru, pracovnou zmluvou, správou vyžiadanou
od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. a bol vypočutý svedok V. B..

SvedokV.B.uviedol,žežalobca akoobchodnáspoločnosťmalurčitéfinančnéproblémyapretospoluso
žalovanou sa rozhodli, že skončia pracovný pomer a vzdali sa aj funkcie konateľov spoločnosti. Potvrdil,
že na strane žalobcu dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovanou podpisoval on, nakoľko bol
konateľom žalobcu a riaditeľom. Najprv urobili dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedením §

60 Zákonníka práce. V ten istý deň prišli na to, že to nie je dobré a v ten istý deň urobili ďalšiu dohodu
o skončení pracovného pomeru, v ktorej uviedli ako dôvod skončenia pracovného pomeru ustanovenie
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Takýto postup bol v prípade jeho manželky - žalovanej a taký
istý bol postup aj u neho. Následne, keď bola vyhotovená druhá dohoda, ktorá obsahovala dôvod
skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, prvú dohodu, v ktorej bol uvedený

dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, roztrhali. Žalovaná na úrade práce
odovzdala svoju dohodu o skončení pracovného pomeru aj dohodu týkajúcu sa svedka. Aj v jeho prípade
najprv úradu práce bola doručená dohoda obsahujúca dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 60
Zákonníka práce a následne bola doručená dohoda obsahujúca § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Z výpisu z pokladničnej knihy z apríla 2013 vyplýva, že na výplatu diét W. v apríli 2013 bola vybratá a
účtovaná ako výdavok suma 4.386,- Eur, zostatok v pokladni bol evidovaný v sume 16.725,48 Eur.

Z výplatnej listiny - diéty za apríl 2013 vyplýva, že zamestnancom S., I. Č. U. V. boli vyplatené sumy
po 1.247,- Eur, čo spolu činí 3.741,- Eur a prevzatie týchto peňazí je potvrdené podpisom príjemcov -

zamestnancov.

Z výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 17. 06. 2013 vyplýva, že vyššie uvedeným trom
zamestnancom dňa 17. 06. 2013 boli vyplatené peňažné sumy z titulu diét za mesiac apríl 2013 v sume
po 1.247,- Eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 30. 11. 2009 vyplýva, že žalovaná
počnúc od 01. 12. 2009 je v pracovnom pomere u žalobcu, zamestnávateľ prijímal zamestnanca do
pracovného pomeru na vykonávanie práce ekonomickej agendy, personálnej a mzdovej.

Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 31. 05. 2013
vyplýva, že pracovný pomer žalovanej bol skončený v zmysle § 60 Zákonníka práce bez uvedenia
dôvodu skončenia pracovného pomeru.Z dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 31. 05. 2013
vyplýva, že pracovný pomer žalovanej bol skončený podľa § 63 ods. 1 písm. b/ dohodou z dôvodu
organizačných zmien.

Zo správy vyžiadanej od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. vyplýva, že úrad zaslal súdu
listiny, ktoré tvoria súčasť spisu žalovanej počas jej doby evidencie na úrade práce. Pri zaevidovaní
uchádzača o zamestnanie úrad overuje originály predkladaných listín o skončení pracovného pomeru a
do spisu zakladá overené fotokópie dokladov. Na základe toho úrad zaslal súdu overené fotokópie listín

nachádzajúcich sa v spise žalovanej - dohodu o skončení pracovného pomeru predloženú úradu dňa
05. 06. 2013 v rozsahu dvoch listov, zápočtový list doručený dňa 05. 06. 2013 v rozsahu dvoch listov.

Z obsahu listín predložených úradom práce súd zistil, že ide o dve samostatné dohody o skončení
pracovného pomeru a nie o jednu dohodu pozostávajúcu z dvoch listov. Obidve dohody o skončení
pracovného pomeru boli vyhotovené doplnením údajov do formulárového znenia dohody o skončení

pracovného pomeru, pričom už v názve sa uvádza, že ide o dohodu v zmysle § 60 Zákonníka práce.
Jedna z dohôd je bez uvedenia dôvodu, v druhej je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru
uvedením zákonného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Obidve dohody sú zo dňa
31. 05. 2013, podpísané nečitateľnými podpismi na strane zamestnanca a osoby konajúcej na strane
zamestnávateľa. V obidvoch dohodách je uvedené, že pracovný pomer žalovanej sa skončí dňa 31.

05. 2013.

Z dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru vyplýva,
že bola doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. dňa 05. 06. 2013 a že ide o overenú
fotokópiu, ktorá sa zhoduje s originálom. K tejto listine je pripojená ďalšia dohoda o skončení pracovného

pomeru žalovanej u žalobcu ku dňu 31. 05. 2013, v ktorej je uvedené, že pracovný pomer žalovanej sa
končí z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z ktorej nevyplýva deň doručenia
tejto listiny úradu práce ani overenie zhody fotokópie s originálom.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločníkov ZAMGEO s.r.o. konanej dňa 31. 05. 2013 okrem

iného vyplýva, že žalovaná sa vzdala funkcie konateľa spoločnosti ku dňu 25. 06. 2013. Z výpisu z
obchodného registra ohľadom žalobcu vyplýva, že táto zmena bola zapísaná v obchodnom registri s
účinnosťou od 28. 06. 2013.

Žalobca v priebehu konania žalobu vzal späť o zaplatenie 1.200,- Eur, ktorú sumu žalovaná vyplatila

zamestnancom, preto súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p.

Po späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo zaplatenie 2.541,- Eur s príslušenstvom. Žalovaná
vzniesla kompenzačnú námietku z titulu nároku na nevyplatené dvojmesačné odstupné a svoj nárok
navrhovala započítať do výšky žalovanej sumy.

V zmysle § 179 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 .

V zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

V zmysle § 60 ods. 1,2 Zákonníka práce - Zákona č. 311/2001 Z.z. v platnom znení,
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer
sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V

dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo
ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) .V zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo

príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím
doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

V zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce
(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených
v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že
zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a
menej ako päť rokov,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej

desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)štvornásobkujehopriemernéhomesačnéhozárobku,akpracovnýpomerzamestnancatrvalnajmenej
dvadsať rokov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná bola konateľkou žalobcu a zároveň bola aj v
pracovnom pomere u žalobcu a do jej pracovnej náplne v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2009
patrilo vykonávanie administratívnej, ekonomickej a mzdovej agendy. Do pracovnej náplne žalovanej
patrilo vyplácanie diét jednotlivým zamestnancom. Z výpisu z pokladničnej knihy žalobcu za mesiac
apríl 2013 vyplýva, že suma 4.386,- Eur je evidovaná ako výdavok na vyplatenie diét W. za apríl 2013

a po zaúčtovaní tejto sumy zostatok v pokladni ku koncu apríla činil 16.725,48 Eur. Z výplatnej listiny za
diéty za mesiac apríl 2013 vyplýva, že suma 4.386,- Eur pozostávala z diét pre H.. Q. v sume 645,- Eur,
pre zamestnanca S. v sume 1.247,- Eur, pre zamestnanca I. Č. v sume 1.247,- Eur a pre zamestnanca
V. v sume 1.247,- Eur. Na výplatnej listine sú uvedené podpisy príjemcov - zamestnancov, ktorí svojimi
podpismi mali potvrdiť prevzatie vyplácaných peňazí.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania - ich výpovedí však vyplýva, že v skutočnosti zamestnanci S.,
Č. U. V. neprevzali celú sumu 1.247,- Eur pre každého zamestnanca a namiesto nich výplatnú listinu
podpísala žalovaná. Pre každého z vyššie uvedených troch zamestnancov V. V., Q. S. U. I. Č. žalovaná
vyplatila zálohu 300,- Eur a ďalších 300,- Eur im dala na pohonné hmoty, teda spolu 1.200,- Eur.

Ostatnú časť diét pre zamestnancov V. V., Q. S. U. I. Č. žalovaná im nevyplatila a takto nevyplatená
časť diét spolu predstavuje 2.541,- Eur. Z výdavkových pokladničných dokladov vystavených dňa 17.
06. 2013 vyplýva, že zamestnancom V., S. U. Č. tohto dňa bola vyplatená suma 1.247,- Eur pre každého
zamestnanca. Žalobca však žiadal zaplatenie peňažnej sumy vo výške 2.541,- Eur od žalovanej a
zaplatenie tejto sumy bolo predmetom konania.

V konaní bolo preukázané, že sú splnené predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovanej
- zamestnanca za škodu vzniknutú žalobcovi - zamestnávateľovi v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka
práce. Žalovaná bola zamestnaná u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2009 do 31.
05. 2013, kedy jej pracovný pomer bol skončený dohodou. Jej pracovnou náplňou bolo vybavovanie

ekonomickej, personálnej a mzdovej agendy. V mesiaci apríl 2013 nevyplatila finančné prostriedky pre
troch zamestnancov na cestové náhrady (diéty) v plnej výške, napriek tomu, že ich vyplatenie uviedla
vo výpise z pokladničnej knihy. Na výplatnej listine sfalšovala podpisy zamestnancov, ktorí svojimi
podpismi mali potvrdiť prevzatie peňazí v plnej výške.

Žalovaná v konaní nepreukázala, že by v mesiaci apríl 2013 počiatočný stav finančných prostriedkov
v pokladni pred výberom sumy 4.386,- Eur bol iný, ako bol vykázaný vo výpise z pokladničnej knihy,
resp. že v pokladni sa peniaze v skutočnosti nenachádzali a na túto skutočnosť nenavrhla vykonaťžiadne dokazovanie. Potvrdila, že fyzický stav peňazí sa zhodoval so stavom vykázaným vo výpise z
pokladničnej knihy ku dňu 30. 04. 2013.

Pri odovzdávaní pokladne ku dňu skončenia pracovného pomeru žalovanej nebol zistený žiaden rozdiel
v pokladni. Pokiaľ by nevyplatené peniaze zostali fyzicky v pokladni a ich vyplatenie by bolo vykázané iba
evidenčne - vo výplatnej listine a vo výpise z pokladničnej knihy, najneskôr pri odovzdávaní pokladne,
ku dňu 31. 05. 2013 by bol zistení prebytok v pokladni. Prebytok nebol zistený a žalovaná žalobcu
neupozornila na nevyplatenie diét pre zamestnancov v plnej výške. Z toho vyplýva, že sumu 2.541,-

Eur vybratú z pokladne si žalovaná ponechala pre seba.

Škoda na strane žalobcu vo výške 2.541,- Eur spočíva v zmenšení majetku žalobcu o túto sumu,
ktorá suma následne v júni 2013 bola vyplatená zamestnancom, ktorá bola spôsobená zavineným
porušením povinností žalovanej pri plnení pracovných úloh nevyplatením vybraných peňazí z pokladne
zamestnancom žalobcu, preto je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na stane žalobcu a

zavineným porušením povinností žalovanej pri plnení pracovných úloh. Zavinenie žalovanej žalobca
preukázal predložením listinných dôkazov, výdavkovými pokladničnými dokladmi o vyplatení diét
zamestnancom za mesiac apríl 2013 v júni 2013, výpisom z pokladničnej knihy za apríl 2013, výplatnou
listinou za apríl 2013, preto zavinené porušenie povinností žalovanej súd nehodnotil ako nedbanlivostné
zavinenie a žalovanú zaviazal k náhrade škody v plnej výške v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce.

Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov - dohôd o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.
05. 2013 uzavretých medzi účastníkmi konania, správou od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. a
ním predloženými listinami, zápisnice o konaní valného zhromaždenia spoločníkov žalobcu súd dospel
k záveru, že námietka započítania vznesená žalovanou nie je dôvodná.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil dohodou, avšak
účastníci konania uzavreli dve dohody o skončení pracovného pomeru, jednu bez uvedenia dôvodu a
druhú s uvedením dôvodu skončenia pracovného pomeru, v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Z výpovede žalovanej vyplýva, že žalovaná úradu práce doručila najprv dohodu bez uvedenia

dôvodu skončenia pracovného pomeru dňa 05. 06. 2013 a následne aj druhú dohodu s uvedením
dôvodu skončenia pracovného pomeru - § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Dohodu o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu zo
dňa 31. 05. 2013, podľa ktorej pracovný pomer žalovanej skončil dňom 31. 05. 2013, súd považoval

za platnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k zrušeniu
tejto prvotnej dohody, tak ako to tvrdil svedok B., nakoľko táto dohoda bola doručená úradu práce za
účelom zaevidovania žalovanej do evidencie nezamestnaných a zo strany žalovanej nebolo tvrdené ani
preukázané, že by žalovaná podala žalobu o určenie neplatnosti tejto dohody súdom, preto vyhotovenie
ďalšej dohody s uvedením dôvodu, že pracovný pomer žalovanej zaniká z dôvodu organizačných zmien

je právne irelevantné.

Okrem toho zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že žalobca nevydal žiadne písomné
rozhodnutie o organizačnej zmene, existencia ktorého je v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
predpokladom skončenia pracovného pomeru podľa tohto zákonného ustanovenia výpoveďou alebo

dohodou.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že podľa jej názoru organizačná zmena na strane žalobcu spočívala v
tom, že sa vzdala funkcie konateľa žalobcu a tým sa stala pre žalobcu nadbytočnou, preto v poradí
v druhej dohode o skončení pracovného pomeru, uzavretej medzi žalovanou ako zamestnancom a

žalobcom, za ktorého konal manžel žalovanej uviedli, že pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu
organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Vzdanie sa funkcie konateľa obchodnej spoločnosti bez písomného rozhodnutia žalobcu -
zamestnávateľa o organizačnej zmene nie je organizačnou zmenou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce, preto aj pokiaľ tento dôvod skončenia pracovného pomeru je uvedený v druhej
dohode o skončení pracovného pomeru žalovanej, k takejto organizačnej zmene na strane žalobcu -
zamestnávateľa nedošlo pre neexistenciu písomného rozhodnutia žalobcu o organizačnej zmene a takto
pracovný pomer žalobkyne nebol skončený z dôvodu organizačnej zmeny, ale bez uvedenia dôvodudohodou v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý nezakladá vznik nároku žalovanej na odstupné
v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce.

Z týchto dôvodov kompenzačná námietka (námietka započítania) vznesená žalovanou nie je dôvodná.

U žalovanej súd zistil splnenie predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za
škodu, preto v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce súd žalovanú zaviazal k náhrade škody do výšky

žalovanej sumy.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaná tým, že na výzvu žalobcu v žalobcom určenej lehote na zaplatenie žalovanej sumy do 31. 08.

2013 dlh nesplnila, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca žiadal priznať úroky z
omeškania od 01. 10. 2013, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel a žalovanú sumu zaviazal žalovanú
zaplatiť so zákonnými 5,5 % úrokmi z omeškania ročne až do zaplatenia dlžnej sumy.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §

146 ods. 2 O.s.p.

V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalobca v priebehu konania žalobu čiastočne vzal späť, po zistení, že žalovaná sumu 1.200,- Eur

vyplatilapredpodanímžalobynasúd.Vzhľadomnatočiastočnéspäťvzatiežalobyžalobcomjepotrebné
hodnotiť ako procesný neúspech žalobcu v konaní podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a preto žalobca
má právo na pomernú náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.

Trovy konania vzniknuté na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 152,-

Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek:

- tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu za 4 úkony právnych služieb po 101,25 Eur za každý úkon
v zmysle § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (prevzatie zastúpenia, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní
na Okresnom súde Rožňava dňa 22. 09. 2015 a 16. 10. 2015), spolu 405,- Eur,
- režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za dva úkony po 7,81 Eur za každý úkon
a za ďalšie dva úkony po 8,39 Eur za každý úkon, spolu 32,40 Eur,

- 20 % DPH počítaného z tarifnej odmeny a režijného paušálu, čo predstavuje 87,48 Eur.

Celkové trovy právneho zastúpenia žalobcu činia 524,88 Eur.

Celkové trovy konania na strane žalobcu činia 676,88 Eur.

Žalobca bol v konaní úspešný na 68 % a žalovaná bol úspešná na 32 % v pomere k celku, preto po
odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu, žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške36 % v pomere k celku, čomu zodpovedá suma 243,67 Eur z celkových trov konania vzniknutých na
strane žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.