Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212205009.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B. Š., M.. XX.X.XXXX, Q. D.. F. XXX, L., proti
odporcovi: UNION poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, o návrhu na
povolenie obnovy konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo
dňa 30. júna 2014, č.k. 13C 55/2012-261, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa; bez nariadenia pojednávania v zmysle § 234 ods.
2 O.s.p.; návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 11C/155/2003, a odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keď s poukazom na ust. §

228 ods. 1, § 230 ods. 1,2, 3 O.s.p. dospel k záveru, že návrh bol podaný oneskorene a zároveň je
neprípustný. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 27.04.2007, č.k.
11C 155/2003-209, návrh navrhovateľa o určenie, že je oslobodený od platenia poistného z poistnej
zmluvy č. XXXXXXXX a o zaplatenie sumy 494.250,- Sk s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, avšak Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
25.03.2009, č.k. 2Co 51/08-257, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil,

pričom o dovolaní navrhovateľa proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol uznesením zo dňa 24.03.2010, sp. zn. 6Cdo 33/2010, ktorým podané dovolanie
odmietol ako neprípustné. Na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ podal návrh na
povolenie obnovy konania; dňa 06.03.2012; až po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty;
plynúcej od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.04.2007,
č.k. 11C 155/2003-209, t.j. od 21.5.2009; ktorá mu márne uplynula (prepadla) dňa 21.8.2009 s tým, že

na danú vec nebolo možné aplikovať ustanovenie § 230 ods. 2 O.s.p.; podľa ktorého možno návrh na
obnovu konania podať v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku; keď neboli naplnené predpoklady
jeho aplikácie, nakoľko navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal existenciu skutočností (§ 228 ods. 1 písm.
d) a e) O.s.p.), ktorými je uplatnenie 3-ročnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podmienené.
Uviedol, že; bez ohľadu na oneskorené podanie návrhu; neboli dané ani dôvody prípustnosti obnovy
konania, keď navrhovateľ ich splnenie odvodzoval od rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach: Ruiz Torija v. Španielsko (1994), Niderost - Huber v. Švajčiarsko (1991), Mantovaneli v.
Francúzsko (1993), Beian v. Rumunsko (2007), Ankerl v. Španielsko (1996), Vetrenko v. Moldavsko
(2010), ktoré však priamo nesúvisia s prejednávanou vecou a nie je možné ich na danú vec aplikovať.
Poukázal i na skutočnosť, že navrhovateľ opakovane podáva; čiastočne rozdielne; návrhy na povolenie
obnovy konania pod sp. zn. 11C 155/2003 pre jeho zjavnú subjektívnu nespokojnosť s rozhodnutiami
súdov všetkých troch stupňov súdnej sústavy, pred ktorými bol v prejednávanej veci v celom rozsahu

neúspešný, avšak subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím súdu ani prípadný pocit nespravodlivosti
povolenie obnovy konania neodôvodňuje. V súvislosti s opakovanými žiadosťami navrhovateľa oustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov; ktorého ustanovenie nie je zo strany súdu možné,
keď právomoc bola v tomto smere prenesená na Centrum bezplatnej právnej pomoci; uviedol, že o
správnom postupe v takomto prípade bol súdom riadne poučený dňa 28.3.2012, resp. dňa 04.04.2012,

kedy toto poučenie prevzal (č.l. 54), avšak doposiaľ mu zástupca z radov advokátom ustanovený nebol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal,
nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa
mu svojim postupom, keď o jeho návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol bez nariadenia
pojednávania, odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Vytýkal
tiež prvostupňovému súdu, že v konaní postupoval nesprávne, neefektívne a porušil jeho právo na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
uznesenia neuvádza dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že v pôvodnom konaní nerozhodol súd v

rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú skutočnosť neodôvodnil ani súd v konaní
sp. zn. 11C 155/2003, v dôsledku čoho pôvodné rozhodnutie ani napadnuté uznesenie nepovažuje
za riadne odôvodnené. Vyslovil presvedčenie, že pre rozpor (pôvodného) rozhodnutia vo veci sp. zn.
11C 155/2003 s ustálenou judikatúrou mal prvostupňový súd obnovu konania povoliť. V podanom
odvolaní zároveň podrobne zhrnul a zdôraznil svoju argumentáciu v pôvodnom konaní sp. zn. 11C

155/2003; odvolací súd však považuje za nadbytočné podrobne sa ňou zaoberať, keďže pre účely
rozhodnutia o podanom odvolaní je bez právneho významu. Navrhovateľ v podanom odvolaní vyslovil
názor, že vzhľadom na nepreukázanie dôvodu, pre ktorý si súd v pôvodnom konaní nevyžiadal údaje
o dojednávaní poistenia, je napadnuté uznesenie „neplatné podľa zákona od samého začiatku“, pričom
prvostupňový súd svojim postupom zasiahol do jeho práva na spravodlivé súdne konania, vrátane práva

na rešpektovanie zásady rovnosti zbraní.

Odporca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa,
že navrhovateľ svoj návrh na obnovu konania podal oneskorene a naviac neboli splnené predpoklady
prípustnosti obnovy konania a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako

vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ; návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 06.03.2012;
domáha povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, v ktorom konaní súd
prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.04.2007, č.k. 11C 155/2003-209, ktorý; v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.03.2009, č.k. 2Co 51/08-257, nadobudol právoplatnosť dňa

21.5.2009; návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 228 ods. 1, písm. a/, b/, d/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník konania napadnúť
návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ak

možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a v prípade, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo
dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli
porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia
neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa§230ods.2,písm.a/,b/,d/O.s.p.,potrochrokochodprávoplatnostirozsudkumožnonávrhpodať

lenzdôvoduuvedenéhov§228ods.1písm.a)vprípade,žeideotrestnýrozsudok,napodkladektorého
sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov
zrušený; § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré
v pôvodnom konaní nebolo možné použiť; § 228 ods. 1 písm. d).Podľa § 234 ods. 2, O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo
preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď v prvom rade skúmal dodržanie zákonom stanovenej lehoty
na podanie návrhu na obnovu konania (§ 230 ods. 1,2,3 O.s.p.); a dospel k správnemu záveru, že
návrh na obnovu konania bol v preskúmavanej veci podaný až po uplynutí zákonnej lehoty, keďže bol

súdu prvého stupňa doručený až dňa 06.03.2012. Pokiaľ totiž navrhovateľ splnenie predpokladov na
povolenie obnovy konania; hoci neprípustne; odvodzuje od rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu vo veciach Ruiz Torija v. Španielsko (1994), Niderost - Huber v. Švajčiarsko (1991),
Mantovaneli v. Francúzsko (1993), Beian v. Rumunsko (2007), Ankerl v. Španielsko (1996), Vetrenko
v. Moldavsko (2010), ESĽP v uvedených veciach rozhodol v období rokov 1993 až 2010, a teda
zachovanie 3-mesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle ust. § 230 ods. 1 O.s.p.

je posudzovanej veci vylúčené.

Zároveň odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; dospel k záveru, že nakoľko rozsudok vo veci
samej v pôvodnom konaní nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2009 a neboli preukázané ani skutkové
okolnosti, ktorými zákon (§ 230 ods. 2 O.s.p.) podmieňuje uplatnenie 3-ročnej lehoty na podanie návrhu

na obnovu konania, neboli v danej veci splnené predpoklady ani na aplikáciu ust. § 230 ods. 2 O.s.p..

Z uvedených dôvodov, keď návrh na obnovu konania bol navrhovateľom v preskúmavanej veci podaný
ažpomárnomuplynutízákonnejlehoty(§230ods.1,2O.s.p.),prvostupňovýsúdsaotázkouprípustnosti
povolenia obnovy konania zaoberal nadbytočne.

Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že správny je i záver prvostupňového súdu, že v danej veci nie sú
naplnené dôvody prípustnosti obnovy v zmysle citovaného ust. § 228 ods. 1 O.s.p., keďže na Európskom
súde pre ľudské práva neprebehlo žiadne konanie týkajúce sa predmetnej veci a navrhovateľ ani len
netvrdil, že tu existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v

pôvodnom konaní, keď zjavne nedôvodne tvrdil len to, že v pôvodnom konaní rozhodol súd prvého
stupňa i odvolací súd v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou
sa zásad spravodlivého súdneho konania a osobitne zásady rovnosti zbraní.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že cieľom občianskeho súdneho konania je

zabezpečením rýchlej a účinnej ochrany porušených či ohrozených práv a oprávnených záujmov
účastníkov konania dosiahnutie rozhodnutia, ktoré vychádza z riadne zisteného skutkového stavu
a z aplikácie relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a z ich správnej
interpretácie.Nápravurozhodnutiaspravidlamožnodosiahnuťibavriadnomdvojinštančnompostupena
základe podaného odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Právoplatnosť rozhodnutia znamená

jeho nezmeniteľnosť a záväznosť a je jednou zo záruk právnej istoty. Výnimkou z tejto zásady sú
mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí. Takýmito
mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť
týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním.

Za daného stavu, keď návrh navrhovateľa o určenie, že je oslobodený od platenia poistného z poistnej
zmluvy č. 00032541 a zaplatenie 494.250,- Sk s príslušenstvom, súd rozsudkom zo dňa 27.04.2007,
č.k. 11C 155/2003-209 v celom rozsahu zamietol a; na jeho odvolanie; bol tento rozsudok ako vecne
správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.03.2009, č.k. 2Co 51/08-257,
s tým, že nesprávnosť rozhodnutí a procesného postupu súdov oboch stupňov nezistil ani Najvyšší

súd SR, ktorý uznesením zo dňa 24.03.2010, sp. zn. 6Cdo 33/2010, dovolanie navrhovateľa proti
rozsudku odvolacieho súdu ako neprípustné odmietol, by povolenie obnovy konania malo za následok
nerešpektovanie základných zásad, ktorými je ovládané občianske súdne konanie a v neposlednom
rade by predstavovalo závažný; a neprípustný; zásah do právnej istoty, ktorý je jedným zo základných
znakov právneho štátu (Článok 1 Ústavy SR).

Prvostupňový súd teda; v intenciách ust. § 228 ods. 1 O.s.p.; dospel k správnemu záveru, že bez zreteľa
na oneskorené podanie návrhu na obnovu konania, neboli v posudzovanej veci naplnené ani dôvody
jej prípustnosti.Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že prvostupňový súd v rozpore s ustanovením § 234
ods. 2, O.s.p. o podanom návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol bez nariadenia pojednávania

a odňal mu tým možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, a preto v danej veci nebolo potrebné
nariaďovať pojednávaní, a teda postupoval správne, keď o zamietnutí návrhu navrhovateľa na obnovu
konania rozhodol bez pojednávania. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že ďalším dôvodom zamietnutia
jeho návrhu bola neprípustnosť obnovy konania, nakoľko; za daného stavu, keď návrh bol celkom

jednoznačne (zjavne) podaný oneskorene; rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania nemôže
zakladať splnenie predpokladov na zrušenie napadnutého uznesenia odvolacím súdom (§ 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.).

Z uvedených dôvodov preto; keď súd prvého stupňa správne napadnutým uznesením podaný návrh na
povolenie obnovy konania zamietol predovšetkým z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty,

aj i z dôvodu jeho neprípustnosti; odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.