Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/152/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7102899550
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7102899550.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobkyne: O. Q., S.. XX.

X. XXXX, M. Z., N. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Floriánska č. 16, proti žalovaným: 1) J. Q., S.. XX. X. XXXX, M. Z., N. Č.. XX, zastúpenému JUDr.
Jaroslavou Plažákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 4, 2) V. Q., S.. XX. XX. XXXX,
M. Z., F. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Bajzova č. 2, Košice, 3) J. Q., S.. XX. X. XXXX, M. Z., N. Č.. XX, t.č. bytom W. Č.. XX, J. Z. - J., o
zaplatenie 3 385,78 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 892,- Eur s úrokom z omeškania vo výške

11 % ročne od 26. 4. 2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobu proti žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a .

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 12. 12. 2002 domáhala vydania bezdôvodného

obohatenia v sume 136 000,- Sk (4 514,37 Eur) so 17,6 % úrokom z omeškania od 11. 12. 2002 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa žiadala bezdôvodné obohatenie za 17 mesiacov (od
augusta 2001 do decembra 2002) vo výške mesačného nájomného 8 000,- Sk, spolu 136 000,- Sk s
príslušenstvom. V žalobe uviedla, že spolu so svojou matkou, v tom čase žalobkyňou v 2. rade, O. Q.
sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade je jej bývalý manžel, ktorý sa do domu
nasťahoval v roku 1977, žalovaní v 2. a 3. rade sú jej synmi. Žalobkyňa bola nútená s najmladším
synom R. sa v decembri 1999 odsťahovať z domu k svojej matke z dôvodov, ktoré uvádzala v návrhu

na rozvod manželstva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I
sp. zn. 11C/969/1999 zo dňa 19. 6. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 7. 2001. Žalobkyňa
je ťažko zdravotne postihnutou osobou, preto sa mienila do domu nasťahovať so svojím najmladším
synom, ktorý má vážne zdravotné problémy. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade jej v tom bránili a znemožnili jej
realizovať vlastnícke právo.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný v 1. rade

sa podieľal na zveľaďovaní predmetnej nehnuteľnosti. V uvedenom čase boli uskutočnené plynofikácia,
kúrenie, oplotenie. Žalovaní v 1. a 3. rade mali v dome právo bývania odvodené od vlastníckeho práva
matky ako členovia domácnosti.Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 20. 6. 2013 č.k. 34C/152/2002-323 zaviazal žalovaných v 1., 2.
a 3. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 3 385,78 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25. 7. 2014 č.k. 11Co/586/2013-402 zrušil rozsudok v
jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a vrátil vec
súdu prvého stupňa na nové konanie. Uložil prvostupňovému súdu komplexne hodnotiť situáciu na
oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a časové súvislosti

nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva, posúdiť realizáciu vlastníckeho
práva žalobkyne v rozhodnom období z hľadiska oprávnených záujmov žalovaného v 1. rade a
synov účastníkov odkázaných na bývanie v predmetnom rodinnom dome, s ohľadom na všeobecne
akceptovanú požiadavku dodržiavania zásad slušnosti, ohľaduplnosti, vzájomnej úcty a tolerancie v
príbuzenských vzťahoch.

Súd doplnil dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 12. 9. 2003 Správy katastra Z., okres Z. E., obec Z. - V.,
katastrálne územie V. X. súd zistil, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej ako dom

bola žalobkyňa O. Q., a to na základe darovacej zmluvy R 1202/77 v podiele 3 a jej matka O. Q. v
podiele 1 (č.l. 18).

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že žalovaný v 1. rade býval v dome od uzavretia manželstva, t.j. od roku
1977. Dňa 19. 9. 1999 podala na súd návrh na rozvod manželstva a dňa 22. 12. 1999 odišla bývať ešte

v tom čase s maloletým R., vo veku 9 rokov, k svojej matke na sídlisko KVP. Kľúče od rodinného domu
mal žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade a žalobkyňa. V dolných častiach dom
neprešiel kolaudáciou, boli tam nevyhovujúce podmienky, ale žalovaní mali izby a kúpeľňu hore a horné
priestory boli v dobrom stave a aj ich užívali.

Žalovaný v 1. rade vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa mohla kedykoľvek prísť a užívať nehnuteľnosť,
nikto jej v tom nikdy nebránil. Do domu mala rovnaký prístup spolu s matkou ako ostatní členovia
domácnosti.

Žalovaný v 2. rade vo výpovedi uviedol, že v uvedenom období, za ktorý požaduje žalobkyňa

bezdôvodné obohatenie, bol študentom denného štúdia na vysokej škole. Po dokončení štúdia odišiel
z domu, nesúhlasil s niektorými názormi matky, veľa času v dome netrávil, dnes žije vlastný život.

Žalovaný v 3. rade vo výpovedi uviedol, že dom užíval, ale žalobkyňa dala odstaviť vodu, preto musel
chodiť pre ňu na iné miesto. Keď sa odpojili plyn a elektrina, dom zostal v dezolátnom stave a chátral.

Svedkyňa O. Q., matka žalobkyne, uviedla, že žalobkyňa sa spolu s vnukom R. k nej prisťahovala
po odchode z rodinného domu, neskôr medzi ňou a dcérou došlo k nezhodám ohľadom vedenia
domácnosti, preto sa žalobkyňa chcela vrátiť späť do domu. Dom bolo potrebné rekonštruovať. Dcéra
jej za užívanie bytu nájomné neplatila.

Manželstvo O. Q. L. J. Q. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19. 6. 2001 č.k.
11C/969/1999-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 7. 2001, čo mal súd preukázané z rozsudku
Okresného súdu Košice I.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 30. 10. 2009 č.k. 10C/1158/2001-388, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 6. 2002 (v 1. a 2. výroku), vo veci žalobkýň v 1. rade O. Q. a v 2. rade O. Q.
proti žalovaným v 1. rade J. Q., v 2. rade V. Q., v 3. rade J. Q. o vypratanie nehnuteľnosti a určenie
bytovej náhrady súd rozhodol o povinnosti žalobkýň v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zabezpečiť
žalovanému v 1. rade náhradný byt v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovanému

v 3. rade bytovú náhradu nepriznal a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Podľa odôvodnenia rozsudku, žalovaný v 1. rade získal užívacie právo k nehnuteľnosti uzavretím
manželstva so žalobkyňou v 1. rade. Skutočnosť, že sa žalovaný v 1. rade staral o údržbu nehnuteľnosti,
vzhľadom k tomu, že ju užíval, považoval za samozrejmé a prirodzené. Žalovaný v 1. rade pred začatímužívania nehnuteľnosti býval v ubytovni, nevzdal sa žiadneho bytu ani domu za účelom jeho predaja,
aby mohol nadobudnúť spolu s manželkou vlastné bývanie. Žalovaný v 1. rade bol vlastníkom rodinného
domu v Z.R., ktorý predal synovi - žalovanému v 2. rade a bol spoluvlastníkom rodinného domu v Q.Č..

Žalovaný v 1. rade si vzhľadom na príjem z výsluhového dôchodku, ako aj z pracovného pomeru vedel
svoje bývanie riešiť podnájmom. Žalovaní napriek tomu, že nehnuteľnosti užívali, žiadnu úhradu za
užívanie neposkytovali vlastníčkam nehnuteľnosti, ktoré si tieto úhrady boli nútené vymáhať súdnou
cestou. Z vyjadrení žalobkyne v 1. rade, ako aj žalovaných mal súd za preukázané, že dom za užívania
žalovaných schátral.

Podľa záverov odborného stanoviska č. 3/2006 E.. X. M. G.., vypracovaného v tomto konaní, podlahová
plochaprvéhopodzemnéhopodlažiapredstavuje77,66m2,zahŕňapredsieň,chodbu,kuchyňu,komoru,
sklad č. 1, sklad č. 2, kúpeľňu, garáž a izbu. Prvé nadzemné podlažie predstavuje podlahovú plochu
77,21 m2 a zahŕňa halu, komoru, vstup na povalu, kuchyňu, kúpeľňu, izbu 1, izbu 2. Rodinný dom je
samostatne stojaci, tvorený tromi - jedným podzemným a jedným nadzemným podlažím. Rodinný dom

je napojený na verejný vodovod, kanalizáciu, plynovod a elektrickú energiu. Podzemné podlažie bolo
užívané ako jednoizbový byt s príslušenstvom, prvé nadzemné podlažie prešlo rekonštrukciou.

Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie VRK Realitná agentúra s.r.o., ktoré predložila žalobkyňa, výška
nájomného za užívanie štandardne vybaveného rodinného domu sa pohybovala v období rokov 2001

až 2002 v sume 8 000,- Sk (265,- Eur) mesačne, bez médií (č.l. 546).

Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie Euro Real - SK, s.r.o., ktoré zabezpečil súd, cena za prenájom
nehnuteľnosti v období rokov 2001 až 2002 sa odhaduje v intervale od 180,- do 200,- Eur mesačne +
poplatky za energie (č.l. 504). Realitná kancelária doplnila stanovisko pre žalovaných a obvyklú výšku

nájmu stanovila v intervale od 170,- do 180,- Eur, po oboznámení sa s odborným stanoviskom E.. M.
(č.l. 534).

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

Podľa § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711
ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa

5f) alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, 5g) nájomca má
právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného
primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má
tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťahovaním. V iných prípadoch skončenia
vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná

výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.

V danom prípade bol právnym dôvodom bývania žalovaného v 1. rade v dome žalobkyne, ktorá bola jeho
podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 3/4, jej súhlas a rodinno-právny vzťah - uzavreté manželstvo.
Žalovaní v 2. a 3. rade bývali v rodinnom dome na základe rodinno-právneho vzťahu k žalobkyni, sú

to synovia žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Odvolaním súhlasu a rozvodom manželstva žalobkyne a
žalovaného v l. rade (rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 27. 7. 2001) tieto
dôvody bývania u žalovaného v 1. rade zanikli. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 30. 10.
2009 č.k. 10C/1158/2001-388, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 6. 2002, súd rozhodol o povinnosti
žalobkyne zabezpečiť žalovanému v 1. rade náhradný byt. Súd konštatoval, že išlo o právo bývalého

manžela na bývanie, ktorému nepredchádzalo nájomné právo. Žalobkyňa v konaní vedenom pod sp.
zn. 10C/1158/2001 zobrala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti v priebehu konania späť, preto súd o
povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť nerozhodoval.

Z analogickej aplikácie § 712a Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsah vzájomných práv a povinností

účastníkov právneho vzťahu, ktorý je uvedeným ustanovením posudzovaný, sa spravuje § 687 a 699
Občianskeho zákonníka, teda aj 696 a 699 Občianskeho zákonníka o nájomnom. V posudzovanom
prípade preto ide o odplatu za právo v nehnuteľnosti bývať, ktorej výška musí zodpovedať hodnote,
ktorú oprávnená osoba bývaním získala. Subjekt, ktorý bývanie poskytuje, má voči osobe, ktorá bývanieposkytuje, právo na jeho úhradu z dôvodu bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka).
V danom prípade rozhodnutím súdu vznikla žalobkyni povinnosť zabezpečiť žalovanému v 1. rade

náhradný byt. V prípadoch, v ktorých po skončení nájmu svedčí osobe právo bývať v nehnuteľnosti
do zabezpečenia bytovej náhrady, je táto osoba povinná platiť úhradu za užívanie bytu vo výške
zodpovedajúcej výške nájomného za trvania nájomného pomeru (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.
10. 2002 sp. zn. 26Co/492/2001). Rovnakú povinnosť a v tej istej výške musí mať aj osoba, ktorej právo
na bývanie predchádzalo nájomné právo, pretože úhrada sa platí za to isté právo (za právo na bývanie).

Ajkeďžalovanýv1.radenebolnájomcombytu,žalovanív1.,2.a3.radevobdobí,ktoréješpecifikované
v žalobe, mali v ňom právo na bývanie až do zabezpečenia bytovej náhrady, žalovaní v 2. a 3. rade ako
príslušníci domácnosti a žalovaný v 1. rade ako manžel.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalovaný v 1. rade nespochybňoval záver, že ním užívané priestory

v dome neužíval. Tvrdil, že z nehnuteľnosti odišiel pre správanie žalobkyne (žalobkyňa odpojila dom
od energií) a nemohol nehnuteľnosť riadne užívať. Nejde preto o prípad dobrovoľného vypratania a
odovzdania, napríklad odovzdaním kľúčov, ktorým by žalovanému v 1. rade zaniklo jeho právo na
bývanie v nehnuteľnosti a tým aj na bytovú náhradu. Keďže žalovaný v l. rade úhradu za právo bývania
v rodinnom dome neplatil, povinnosťou žalovaného v l. rade bolo platiť úhrady počas trvania jeho

bývania a námietky žalovaného v 1. rade, že dom chátral, platil všetky úhrady spojené s užívaním
bytu, z nehnuteľnosti odišiel pre správanie žalobkyne, žalobkyňa mu nezabezpečila náhradné bývanie,
nemajú žiadny právny význam. Ani jedna z týchto skutočností totiž nemôže privodiť zánik jeho práva na
bývanie, ale ani zánik jeho povinnosti platiť úhradu za bývanie v rodinnom dome, ktorého podielovou
spoluvlastníčkou bola žalobkyňa.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva práve v tom,
že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť,
preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať
peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať aj v tom, že

doterajší majetok obohateného sa nezmenšil, aj keď by k tomu inak došlo, ak by si obohatený plnil
svoje povinnosti. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla práve formou nájmu a ktorú
by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva
s obvyklou výškou nájomného (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 6. 5. 2009 sp. zn. 30Cdo/1207/2007).

Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postupom výnimočným, pretože súd v takomto prípade

nepriznáva právo, ktoré je jednak dané právnym predpisom a tým podstatným spôsobom zasahuje do
princípu právnej istoty, preto musia byť pre takéto právne posúdenie veci dané celkom mimoriadne
dôvody.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

V správaní žalobkyne nemožno vidieť dôvody na to, aby jej právo na úhradu za bývanie v rodinnom
dome bolo odopreté podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinnosť prenajímateľa zabezpečiť
nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním bytu (§ 687 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a povinnosť nájomcu platiť nájomné (§ 696 Občianskeho zákonníka) totiž nemajú povahu

vzájomných záväzkov. Nemožno preto navzájom viazať plnenie povinností prenajímateľa na plnenie
povinností nájomcu. Zákon obom dáva prostriedky na ochranu ich práv, nájomcovi najmä právo na
zľavu z nájomného (§ 698, 699 Občianskeho zákonníka), ako aj možnosť domáhať sa
žalobou na súde plnenia povinností prenajímateľa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. 4. 2003 sp.
zn. 26Cdo/2083/2002).

V posudzovanej veci žalobkyňa svojím správaním sťažila bývanie žalovaných, keď po odchode z
nehnuteľnosti sa o nehnuteľnosť dôsledne nestarala, ale neznemožnila nehnuteľnosť žalovaným užívať
celkom, lebo žalovaní nehnuteľnosť užívali a na nápravu tohto stavu zanedbanej nehnuteľnosti žalovaní
nevyužili všetky zákonné prostriedky.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd nenašiel naplnenie predpokladov pre aplikáciu § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Za situácie, keď žalobkyňa žalovanému v 1. rade bývanie v nehnuteľnosti
neznemožnila, ale sťažila, žalovaný v 1. rade podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti
žalobkyni o uloženie povinnosti podať žiadosť o obnovenie dodávky vody, ktorému súd vyhovel a
žalovaný v 1. rade také počínanie žalobkyne čiastočne trpel a všetkými zákonnými prostriedkami, ktoré

mu prináležali, sa mu dôrazne nebránil, absenciu nevyužitia všetkých práv teraz nemôže úspešne
kompenzovať požiadavkou, aby bolo právo žalobkyni odopreté s odkazom na § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a námietky žalovaného v 1. rade o porušení dobrých mravov sú neakceptovateľné.
Práve naopak, keďže žalovaný v 1. rade úhradu za právo bývania neplatil, predbežným opatrením súdu
mu bolo uložené umožniť žalobkyni užívanie nehnuteľností a odovzdať žalobkyni kľúče od priestorov,

ktoré bol povinný jej umožniť užívať, získal bezdôvodné obohatenie tým, že sa jeho majetok nezmenšil,
hoci by k tomu inak, ak by túto povinnosť plnil, došlo, preto je žaloba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
dôvodná a súd jej vyhovel.

Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19. 6. 2001 č.k. 11C/969/1999-89, ktorým

súd manželstvo účastníkov konania, a to žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozviedol, súd na čas po
rozvode zveril maloletého Radomíra, nar. 23. 1. 1990 do výchovy a opatery matke.

Žalovaný v 2. rade mal v rozhodnom období, za ktoré žalobkyňa požaduje bezdôvodné obohatenie,
vek 24 rokov a žalovaný v 3. rade vek 22 rokov. Žalovaný v 2. rade bol v čase užívania nehnuteľnosti

študentom denného štúdia na vysokej škole. Žalovaný v 3. rade bol nezamestnaný a nemal žiadny
príjem.

V súlade so Zákonom o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) sa obaja rodičia mali rovnakou mierou podieľať
na výdavkoch spojených s bývaním. V tom čase žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade nemali vlastný

príjem a ani žiadny hodnotný majetok.

Ak je byt v spoločnom nájme viacerých osôb, spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti (§
700 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Jednou zo základných povinností nájomcu bytu je povinnosť platiť
nájomné podľa zmluvy, pretože nájomná zmluva je odplatnou zmluvou. Žalovaný v 1. rade a žalovaný

v 2. rade užívali nehnuteľnosť v rozhodnom období.

Žalovaní v 2. a 3. rade boli plnoletí, ale nezaopatrení a všetky potreby počas rozhodného obdobia
zabezpečoval voči žalovaným v 2. a 3. rade ich otec, žalovaný v 1. rade, s ktorým žili v spoločnej
domácnosti.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona o rodine a nevzniká až rozhodnutím
súdu. Výživné môže spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení. V posudzovanom prípade
môže ísť o bývanie, avšak základným predpokladom nároku je, že dieťa nie je schopné samo saživiť. Významné je, koľko má dieťa rokov, či sa pripravuje na budúce zamestnanie, či má možnosť sa
zamestnať, či trpí zdravotnými obmedzeniami (odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 25. 7.
2014 č.k. 11Co/586/2013-402, 5. odsek).

Aj s poukazom na takto vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný
(§ 226 O.s.p.), ktorý vytkol súdu, že sa nedostatočne touto skutočnosťou zaoberal, teda že žalovaní v 2.
rade a v 3. rade sú deťmi žalobkyne a v dome bývali ako príslušníci domácnosti žalobkyne a žalobkyňa
si voči nim takouto formou plnila vyživovaciu povinnosť, súd uzavrel, že žaloba je voči žalovaným

neopodstatnená a proti žalovaným v 2. a 3. rade žalobu zamietol.

Vzhľadom na to, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je upravená splatnosť,
treba vychádzať z § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého splatnosť nastáva nasledujúci
deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia nevyzval
povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia, podanie žaloby predstavuje kvalifikovanú upomienku.

Až nasledujúci deň po doručení žaloby sa povinný z bezdôvodného obohatenia môže dostať do
omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. 12. 2005 sp. zn. 33Odo/871/2005).

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov
z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný v 1. rade užíval plochu o rozmere 77,21 m2, t.j. kuchyňu, kúpeľňu, izbu, halu, komoru, spolu
so žalovanými v 2. a 3. rade. Výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená v závislosti od výšky
zodpovedajúcej nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase (priemer zistený podľa stanovísk

realitných kancelárií, t.j. 265,- Eur + 175,- Eur + 190,- Eur = 630,- Eur : 3 = 210,- Eur x 17 mesiacov
= 3 570,- Eur : 3 osoby = 1 190,- Eur; 3 zo sumy 1 190,- Eur = 892,- Eur. Žalobkyňa má
preto právo na zaplatenie sumy 892,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia a v prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol (žalobkyňa požadovala od žalovaných v 1. a 3. rade zaplatenie sumy 1 523,59 Eur na
pojednávaní dňa 9. 10. 2014).

Žalovaný v 1. rade sa nezaplatením dlhu riadne a včas dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t.j. od 26. 4. 2004 do zaplatenia,
vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, t.j. vo výške 11 %.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením do 20 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).