Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113236308
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113236308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o

maloletú P. S., A.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, dieťa rodičov: matky Y. X., A.. XX.X.XXXX, W. X. X, O., a otca C. H., A.. X.X.XXXX, A. W.
A. X. XXX, zast. opatrovníkom JUDr. Peter Dudič, zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, na
návrh navrhovateľa: U. X., A.. XX.X.XXXX, W. U. XX, S.. Č.. X. X, O., za účasti prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice I, v konaní o osvojenie maloletej takto

r o z h o d o l :

Maloletá P. S., A.. XX.X.XXXX je od právoplatnosti rozsudku o s v o j e n k y ň o u U. X., A.. XX.X.XXXX,
W. O., U. XX.

Osvojenkyňa bude mať p r i e z v i s k o „X.“.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 30.12.2013 návrh na osvojenie maloletej. S matkou maloletej žijú v spoločnej
domácnosti už desať rokov a dva roky sú manželia. Za uvedený čas sa stará o maloletú ako o svoju
dcéru. Jej biologický otec o ňu neprejavuje žiaden záujem, ani si neplní svoju vyživovaciu povinnosť
určenú súdom vo výške 300 Sk. Maloletú si navrhovateľ veľmi obľúbil, považuje ju za vlastnú dcéru.

Matka maloletej podala na jej biologického otca trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej
povinnosti.NáslednepoňombolovyhlásenépátranieapodvochrokochprišlovyjadrenieodObvodného
oddelenia Policajného zboru v F., že ho hľadal aj G., ale doposiaľ o ňom nič nevedia.

Zosprávykolíznehoopatrovníkazodňa16.10.2014súdzistil,žemaloletáježiačkou9.ročníkazákladnej
školy. Biologický otec sa o dcéru od narodenia nezaujímal, vyživovaciu povinnosť si neplnil. Dlhodobo sa
zdržiavananeznámommieste.Maloletámánevlastnúsestru,ktoráježiačkou8.ročníkazákladnejškoly.

Matka sa vydala za navrhovateľa, s ktorým udržiava vzťah už jedenásť rokov. Rodina obýva v podnájme
2 - izbový byt. Starostlivosť o deti zabezpečujú manželia spoločne. Navrhovateľ má s dievčatami dobrý
vzťah. P. ho oslovovala T., ale v poslednom čase ho oslovuje oco. Navrhovateľ má z predchádzajúceho
vzťahu dvoch maloletých synov, voči ktorým si vyživovaciu povinnosť plní.
Kolízny opatrovník vykonal aj pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že rodina spolu veľmi dobre vychádza.
Navrhovateľ má dvoch synov, ktorých maloletá vída asi dvakrát do mesiaca. Navrhovateľ nerobí medzi
deťmi rozdiely a o rodinu sa stará. Maloletá si na svojho biologického otca nepamätá a nepamätá si ani

na druhého partnera matky, ktorý zomrel pri autohavárii. Pozitívne vníma navrhovateľa, s ktorým žijú
dlhší čas v spoločnej domácnosti a súhlasí, aby si ju osvojil.
Navrhovateľ a matka maloletej sú evidovaní na úrade práce, poberajú dávku v hmotnej núdzi.
Navrhovateľ si intenzívne hľadá zamestnanie, matka maloletej pracuje na dohodu.Na základe uvedených skutočností navrhoval kolízny opatrovník návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Z výpisu z registra trestov zo dňa 14.10.2014 súd zistil, že navrhovateľ nemá záznam v registri trestov.

Zo správy lekára P.. Y. O. zo dňa 20.10.2014 súd zistil, že navrhovateľ je bez zdravotného obmedzenia
k osvojeniu si dieťaťa.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako

uchádzač o zamestnanie. S matkou maloletej sú spoločne riešený dávkou v hmotnej núdzi vo výške
113 € mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý, netrpí žiadnou chorobou závažnejšieho charakteru. Z
predchádzajúceho vzťahu s družkou má dvoch synov, ktorí majú 16 a 18 rokov. Vyživovaciu povinnosť
k nim si plní pravidelne.
Maloletá nemá žiaden majetok. Jej zdravotný stav je dobrý, výraznejšie zdravotné problémy nemá, učí
sa dobre.

Z výpovede matky maloletej súd zistil, že biologický otec maloletú nepozná, v podstate od 4. mesiaca
tehotenstva neboli s matkou spolu. Prišiel na pojednávanie o úpravu práv a povinností k maloletej, keď
mala dva roky. Odvtedy ju nevidel, nepozná ju. Na jej výživu raz poslal 600 Sk, odvtedy žiadnou sumou
neprispel. Podala na neho trestné oznámenie, hľadal ho aj G., zdržiava sa niekde v zahraničí. O dcéru

vôbec nejaví záujem.
Vzťah navrhovateľa a jej dcéry je veľmi dobrý. Žijú v spoločnej domácnosti od roku 2005, manžel jej
pomáha s výchovou a výživou P..

Z výpovede maloletej súd zistil, že navrhovateľa pozná od roku 2005, odkedy spolu žijú. Vníma ho

ako otca. Pomáha jej, pokiaľ niečo nevie, keď sa pripravuje do školy. Maloletá rozumela tomu, čo je
predmetom konania.

Z výpovede prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I súd zistil, že s prihliadnutím na vykonané
dokazovanie navrhuje návrhu navrhovateľa vyhovieť.

Podľa ust. § 97 zákona č. 36/2005 o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký
vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením
príbuzenskývzťah.Osvojiteliamajúprivýchovedetírovnakúzodpovednosťarovnaképrávaapovinnosti
ako rodičia.

Podľa ust. § 98 zákona č. 36/2005 o rodine, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého

dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

Podľa ust. § 99 zákona č. 36/2005 o rodine, medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový
rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

Podľa ust. § 100 zákona č. 36/2005 o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z
manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi
alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú
splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť
len manželia.

Podľa § 102 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov
osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej
šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali,
neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie

upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté
dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.Podľa ust. § 104 zákona č. 36/2005 o rodine, súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť,
či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. S výsledkami vyšetrenia
oboznámi osvojiteľa, zástupcu osvojenca a poučí ich o účele, obsahu a dôsledkoch osvojenia.

Podľa ust. § 105 zákona č. 36/2005 o rodine, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný
osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva
podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

Podľa ust. § 106 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine, osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti
medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom,
ktorý mu bol ustanovený súdom.

Podľa ust. § 181 až 184 zákona č. 99/1983 Zb. Občiansky súdny poriadok, účastníkmi konania sú
osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel. Rodičia osvojovaného

dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak
sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania
poručník.
Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný
ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je

osvojiteľné.

O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na
osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
Osvojovanédieťasúdvyslúchne,lenaktotodieťajeschopnépochopiťvýznamosvojeniaavýsluchnieje

v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa
neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu

osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.

S prihliadnutím k vykonanému dokazovaniu, zistenému skutkovému stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd návrhu na osvojenie maloletej vyhovel.

Osvojenie je spôsobom vzniku tzv. právneho rodičovstva - rodičovstva založeného rozsudkom súdu.
Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodinnoprávne vzťahy s pôvodnou rodinou osvojenca
a vznikajú nové rodinnoprávne väzby s rodinou osvojiteľov. Zmyslom osvojenia je vytvoriť pre dieťa,
pozbaveného prirodzeného rodinného prostredia, vhodnú náhradu, a tak zabezpečiť jeho zdravý vývoj.

Zákon o rodine vymedzil jediný cieľ, ktorý možno osvojením sledovať a to záujem maloletého dieťaťa.
Preto súd pri rozhodovaní o tom, či vyhovie návrhu skúmal záujem dieťaťa, pričom vychádzal najmä
zo správ kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával šetrenie v rodine maloletej a z predložených listinných
dôkazov. Súd zisťoval, či sa osvojením dosiahne zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa.

Súd sa zaoberal otázkou biologického otca maloletej, otázkou, či je dôvodné zrušiť existujúce rodinné
väzby a vytvoriť novú rodinu. Otec maloletej od narodenia dcéry o ňu nejaví záujem. Neprispieva na jej
výživu, dcéru nekontaktuje, zdržiava sa na neznámom mieste.

Súd ďalej skúmal, či sú splnené podmienky na strane maloletej. Z predložených správ kolízneho

opatrovníka a vyjadrenia účastníkov konania vyplýva, že osvojenec je zdravý, neprekonal závažnejšie
ochorenia a v starostlivosti navrhovateľa a matky prospieva. Súd nezistil prekážky na strane maloletej,
ktoré by bránili jej osvojeniu.

Na strane navrhovateľa súd skúmal jeho zdravotný stav, bezúhonnosť, majetkové pomery a osobnostné

predpoklady. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ je schopný vytvoriť maloletej vhodné prostredie na
vývojastarostlivosťouoňudokážezabezpečiťjejpotreby.Okremhmotnejstránkyskúmalajvzťahmedzi
osvojiteľom a maloletou, kde na základe šetrení v rodine, ako aj vyjadrení účastníkov a maloletej dospel
k záveru, že tento je veľmi dobrý a už v súčasnosti existujú medzi navrhovateľom a osvojencom citovéväzby. Súd nezistil ani na strane navrhovateľa žiadnu prekážkou, ktorá by bránila povoleniu osvojenia
alebo ktorá by spochybňovala presvedčenie súdu, že navrhovateľ spolu s matkou maloletej zabezpečia
potreby P. v každom ohľade v jej najlepšom záujme.

Maloletej určil súd priezvisko X. tak, aby toto bolo zhodné so súčasným priezviskom matky a osvojiteľa.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.