Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413219669
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413219669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci navrhovateľky : E. D. Q.. R., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. XXXX, XXX XX Č., zastúpenej :
JUDr. Michaela Poláčková, LL.M. advokátska kancelária, Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO : 42 071
828, proti odporcovi : A. Schwarzkopf s.r.o., Istrijská č. 49, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO :
45 485 224 , zastúpený : JUDr. Martin Strážnický, advokát, Kempelenova 728/15, 841 04 Brfatislava, o
určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru o náhradu mzdy, čiastočným rozsudkom o určení
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013 dané

navrhovateľke podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 19.8.2013, je neplatné.

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013 dané
navrhovateľke podľa ust. § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 20.9.2013,
je neplatné.

Súd o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania

rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
okamžitým skončením pracovného pomeru.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 14.10.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
15.10.2013, sa navrhovateľka domáhala, určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu
zo dňa 15.8.2013 dané jej podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 19.8.2013,
je neplatné a určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013 dané jej

podľa ust. § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 20.9.2013, je neplatné
( zmena petitu návrhu bola uznesením na pojednávaní pripustená na základe podania zo dňa 10.6.2014,
doručeným súdu dňa 16.6.2014 tak, že petit má znieť: "Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného
pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013, podľa ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené navrhovateľke
dňa 19.8.2013, je neplatné. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa
16.9.2013, podľa ust. § 68 ods. 1 písm.b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 20.9.2013, je
neplatné. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume priemerného zárobku od

16.8.2013 do 26.8.2013 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 16.9.2013 do zaplatenia,
v sume priemerného zárobku od 21.9.2013 do 30.9.2013 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne od 16.10.2013 do zaplatenia a v sume priemerného zárobku od 1.10.2013 do zaplatenia spolu s
ročným úrokom z omeškania počítaním k 16.dňu príslušného kalendárneho mesiaca do zaplatenia, do 3dní od právoplatnosti rozsudku."). Žiadala súčasne priznať náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru a priznať náhradu trov konania. Navrhovateľka sa pokúsila o mimosúdne vyriešenie
sporu ešte pred podaním návrhu na súd, ale odporca ( zamestnávateľ ) nesúhlasil s vyplatením náhrady

mzdy. Navrhovateľka by bola súhlasila s ukončením pracovného pomeru dohodou v rámci mimosúdnej
pokonávky s tým, že by jej bola vyplatená náhrada mzdy odo dňa neplatného ukončenia pracovného
pomeru ku dňu ukončenia pracovného pomeru dohodou. Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby
s poukazom na ust. § 95 O.s.p. súd v zmysle návrhu na zmenu petitu návrhu zo dňa 16.10.2014,
opakovane pripustil zmenu petitu návrhu v časti týkajúcej sa náhrady mzdy s tým, že vo zvyšku zostáva

petit návrhu nezmenený. Súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013,
podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 19.8.2013, je neplatné.
II. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013, podľa
ust. § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 20.9.2013, je neplatné.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume 12.025,27,-eur brutto

s úrokom z omeškania:
- vo výške 8,5% ročne zo sumy 307,35,-eur od 16.9.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,5% ročne zo sumy 263,44,-eur od 16.10.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.11.2013 do zaplatenia,
- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.12.2013 do zaplatenia,

- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.1.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.2.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.3.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.4.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,25% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.5.2014 do zaplatenia,

- vo výške 8,15% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.6.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.7.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.8.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,05% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.9.2014 do zaplatenia,
- vo výške 8,05% ročne zo sumy 954,54,-eur od 16.10.2014 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške vyčíslenej v
písomnom vyhotovení rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, JUDr. Michaely Poláčkovej,

LL.M, advokátky, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: K., vedený v peňažnom ústave Č. X. C. B..K..,
pobočka Č., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesenie bolo vyhlásené, zdôvodnené, bolo dané poučenie o opravnom prostriedku za prítomnosti
sporových strán na pojednávaní.

Právny zástupca navrhovateľky oznámil súdu, že u navrhovateľky došlo k zmene priezviska,
navrhovateľka sa vydala a prijala priezvisko D..

Odporca, cestou právneho zástupcu, na pojednávaní pred otvorením pojednávania uviedol, že sa na

pojednávanie nezabezpečil účasť konateľa ! štatutárneho zástupcu) odporcu, nakoľko konajúci konateľ
Andrea Schwarzkopf je rakúska občianka, neovláda slovenský jazyk, ale odporca ako zamestnávateľ je
ochotný vec mimosúdne pokonať s tým, že je potrebné, aby zo strany navrhovateľky prišlo k návrhu ako
si pokonávku predstavuje a ako sa žiada, aby sa pokonal odporca s ňou v otázke náhrady mzdy. Súd
pojednávanie odročil na termín : 26.5.2014 , a v lehote 30 dní oznámia účastníci, ich právni zástupcovia,

či došlo k dohode , pričom v prípade ak k dohode nedôjde, právny zástupca odporcu oznámi, či za
účelom výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu žiada , aby súd ustanovil tlmočníka - prekladateľa z
nemeckého jazyka do slovenského jazyka a zabezpečí jeho účasť na pojednávaní. K dohode medzi
účastníkmi nedošlo, a preto odporca žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : výsluchom navrhovateľky, svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :Navrhovateľka nastúpila do pracovného pomeru na základe Pracovnej zmluvy z 23.06.2011, dňa
01.08.2011, na dobu neurčitú.

Dňa 19.08.2013 doručil odporca navrhovateľke skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.
4 Zákonníka práce, s tým, že dňom 18.08.2013 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny s ňou končí
pracovný pomer s odôvodnením, že si nevykonávala svoju prácu svedomito, odberateľom bola podaná
reklamácia na diely, ktoré navrhovateľka kontrolovala a na základe týchto chýb odstúpil odberateľ od
zmluvy s odporcom. Odporca odo dňa 16.08.2013 neumožnil navrhovateľke nastúpiť do práce, musela

odovzdať pracovné prostriedky , ktoré jej boli zverené za účelom výkonu práce.

Listom zo dňa 23.08.2013 navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje skončenie pracovného
pomeru za neplané a trvá na tom, aby ju zamestnával.

Dňa 20.09.2013 odporca doručil navrhovateľke v poradí druhé okamžite skončenie pracovného pomeru

zo dňa19.09.2013 v ktorom jej odporca oznámil, že podľa ust . § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s
ňouokamžitekončípracovnýpomerzdôvodukonanianavrhovateľkydňa18.07.2013a17.07.2013kedy
mala porušiť pracovnú disciplínu tým, že v tieto dni nesprávne označila závadné diely ako nezávadné.

Listom zo dňa 30.09.2013 navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje skončenie pracovného
pomeru za neplané a trvá na tom, aby ju zamestnával.

Z výpovede svedka S. R., súd mal za preukázané, že pôsobí ako koordinátor v spoločnosti odporcu
(preberá zákazky a prerozdeľuje ich zamestnancom). Navrhovateľka bola ich zamestnanec. Na prácu

boli ľudia zaškolení, dostali fotodokumentáciu a požiadavky zo strany Volkswagenu, vzorové diely,
aby vedeli , ako majú kontrolovať. Na vzorových dieloch a tak isto na fotkách boli chyby, ktoré mali
kontrolovať. Boli poučení o spôsobe kontroly. Jednalo sa o vizuálnu kontrolu lakových dielov, napr.
škrabance, jamky, preliačeniny. Bol daný spôsob kontroly : vizuálna kontrola pod svetelným tunelom.
Pracovať mali v bielych rukaviciach, aby diely nepoškodili a skontrolované diely označovať farebnými

bodkami. Každý zamestnanec, keď začal ráno prácu, dostal tzv. Fifo list, t.j. zoznam materiálu zo skladu,
ktorý mal spracovať. Keď bolo viac zamestnancov, každý si písal svoju paletu, lebo bola daná norma a
zapisovalo sa to do toho tzv. Fifo listu. Keď pracoval zamestnanec sám, bol tam zapísaný sám. Ak si
pomáhali zamestnanci medzi sebou, tak to bolo bez vedomia svedka. Občas som im aj povedal aby si
pomohli, ale nie pri tejto práci. Každý bol zodpovedný sám za seba a boli hodnotení každí za výkon svojej

práce. Na prácu navrhovateľky nebola jediná reklamácia na jej kontrolu a pokiaľ zo strany Volkswagenu
nedošlo písomné oznámenie, že na základe reklamácie chcú s odporcom ukončiť spoluprácu, nikdy to
s navrhovateľkou neriešili takto striktne, lebo navrhovateľka nebola jediná, ktorá mala reklamácie na
tento typ práce. Na základe opakovaných reklamácií zo strany Volkswagenu, prišla požiadavka, teda
táto konkrétna zákazka nám bola od tejto firmy odobratá a daná konkurenčnej firme. Reklamácie boli

dané na viacero zamestnancov, ale navrhovateľka mala smolu a posledná reklamácia bola na jej prácu.
Nevedel potvrdiť, či k ukončeniu spolupráce došlo výlučne len na základe reklamácie na navrhovateľkinu
prácu,alebozavšetkyreklamácie.Navrhovateľkamalareklamácieužpredtým,ajsďalšímidvomaalebo
troma kolegami (p. K., p. E.). S týmito ďalšími kolegami to takto striktne riešené nebolo, boli živnostníci a
s nimi sa ukončila spolupráca. Napomenutia neboli dané písomne, reklamácie boli prerokované ústne,

až na túto poslednú. Svedok uviedol, že on nemá kompetenciu , aby písal upozornenie. Kompetentná k
takémuto postupu by mohla byť majiteľka firmy B. K. alebo p. Z. S., ktorá je v pozícii administratívneho
pracovníka a možno p. D.. Potvrdil, že mal vedomosť o tom, že sa kontrolovalo sa aj pod iným
osvetlením, iným spôsobom ako pod svetelným tunelom, ale vždy upozornil, aby kontrolovali pod
svetelným tunelom, čo podľa svedka bolo porušenie pracovného postupu. Pri výrobnej linke svetelné

tunely sú, na predmontáži nie sú. Tam mali pracovníci, ktorí diely montujú kontrolovať ich pod svetlom.
Tam sa kontrola vykonáva len pri začiatku a odtiaľ reklamácia žiadna neprišla. Všetky ostatné kontroly
sa vykonávajú na oddelení kde pracujú kontrolóri. Jeden svetelný tunel bol na pracovisku k dispozícii.
Zo začiatku mal svetelný tunel len odporca, a potom sa delil s konkurenčnou firmou a vznikla situácia,
že svetelný tunel potrebovali obe firmy. Vtedy to bolo urobené tak, že každá firma kontrolovala z druhej

strany svetelného tunela. Či bol daný zápis o porušení pracovnej disciplíny zamestnancovi odporcu k
tomu sa vyjadriť nevedel. K strate zákazky od firmy Brandl došlo v období skončenia pracovného pomeru
s navrhovateľkou. V ten deň, keď dostala navrhovateľka skončenie pracovného pomeru, dokontrolovala
sa zákazka a bola odobratá (prebrala ju iná firma). Potvrdil, že sa sťažovala sa navrhovateľka na bolesťočí pri kontrole pod svetelným tunelom ako aj iní pracovníci. Pod "svetelným tunelom" je pracovisko a
nevedel ako by to mohol zamestnávateľ tieto sťažnosti riešiť. Po všetkých linkách je svetelný tunel, pod
ktorým tí ľudia pracujú 8 hodín denne. Normy sa robili na kusy. Klasická normohodina je jeden človek,

normy boli robené tak, že zamestnanci to stíhali robiť aj skôr. Neboli v časovom strese, že by museli
zanedbávať kontrolu. A boli zaplatení podľa normohodiny. Postup, keď linka reklamovala vadu, bol
nasledovný : telefonoval kvalitár svedkovi ( zodpovedá za tieto diely zo strany Volkswagenu), že po ich
kontrole sa našli zlé diely. Napísal e-mail ohľadne tejto reklamácie. Pri tejto reklamácii bol aj spolumajiteľ
p. K., ktorý poveril navrhovateľku a p. D., aby osobne išli za kvalitárom, aby to skúsili urovnať, aby to

nešlo ako oficiálna reklamácia na firmu ABC, lebo u odporcu nehodnotia individuálne pracovníkov, zo
strany VW, ale hodnotia firmu. Svedok potvrdil, že p. N. ( zodpovedný za tieto diely), trval na tom, aby
vymenili firmu, na základe tejto reklamácie (odporca ako firma sa zaručujeme, že bude posielať 100%
dobré diely, je to ich práca, dodávateľ pošle zlé a oni to majú kontrolovať). Zamestnávateľ - odporca
nemá prípustnú žiadnu chybu, zaručuje sa 100% kontrolou.

Z výpovede svedka B. K., vyplýva, že s navrhovateľkou je bývalý kolega, vo firme ABC a odporca bola
firma, ktorá jemu ako živnostníkovi dávala zákazky. Pre odporcu pracoval cca dva roky, skončil pre neho
s prácou v auguste 2013. V čase, keď bol skončený pracovný pomer s navrhovateľkou, u odporcu už
nepracoval, on skončil s ním cca 2 týždne predtým, v auguste 2013. Nevedel čo sa v tom čase stalo. K
práci uviedol : Dostávali každý deň zákazky na základe Fifo listov, keď bolo viac zákaziek, rozdelili sa

jednotlivé zákazky a išli zákazky vykonať. Niekde bola dvojica, niekde trojica a niekde bol zamestnanec
sám, podľa potreby a podľa zákazky, ktoré neboli stále rovnaké. Na Fifo list sa vždy vyznačil počet
zamestnancov, ktorý zákazku vykonával. Ku koncu smeny sa niekedy aj dopísali ďalší zamestnanci na
Fifo list, bola stanovená norma. Keď zamestnanec spravil zákazku napr. za 8 hodín, ale norma bola 12
hodín, tak sa tam dopísal iný zamestnanec, aj keď tento druhý zamestnanec na tej zákazke nerobil, aj

tak sa tam dopísal. Zlé kusy sa museli dávať bokom. Reklamácie išli mimo zamestnancov. Pohovory
ani písomné napomenutia neboli. Niekedy sa vo všeobecnosti povedalo, že bola nejaká reklamácia, ale
konkrétne so zamestnancom nie. Nebolo ani písomné upozornenie ani finančná pokuta. Pod svetlom sa
kontrolovali špecifické diely, a to bola napr. aj táto zákazka, kvôli ktorej sme tu dnes, napr. išlo o lesklé
lišty. Inak väčšinou sa nekontrolovalo pod svetlom. Svedok pracoval pre spoločnosť ABC cez p. S. Q.

a ukončil pracovný vzťah s ním, dôvodom boli osobné nezrovnalosti medzi nimi dvoma. Svedok mal
odpracovaných 150 hodín ako živnostník, musel platiť odvody, on tam mal kamarátov brigádnikov, ktorí
vykazovali cez 200 hodín, tak pracovný vzťah v auguste medzi sebou skončili. Svedkovi nedostatky
v práci po cca 2 roky vytýkané neboli, reklamácie v práci nemal. V rámci jedného dňa zamestnanec
pod svetelným tunelom pracoval rôzne dlho, ale veľakrát robil jeden pracovník celý deň, niekedy aj

10 hodín keď bolo treba odovzdať lakované lišty, aj svedok potvrdil, že niekedy pracoval celý deň pod
svetelnýmtunelom,robilinazákazkeniekedydvaja,alenakoľkosvetelnýtuneljeúzkyadvajapracovníci
sa nezmestili, nebol na to priestor, tak jeden musel robiť mimo svetelného tunela. Pod týmto svetelným
tunelom na prácu bol priestor bol len pre jedného zamestnanca. Niekedy bolo treba rýchlo dodať lišty
do výroby, tak sme sa tam aj traja stretli, ale to nebolo možné, aby tam 3-4 naraz robili. Dievčatá sa

sťažovali na bolesť očí. Kontrolovali sa lakované diely aj iným spôsobom ako pod svetelným tunelom.
Napríklad sa stalo, že išli do haly 9, kde nie je vhodné svetlo a tam sme diely kontrolovali. Mali o tomto
spôsobe kontroly vedomosť aj nadriadení, veľakrát takto kontrolu robili na ich príkaz, a to p. S. a p.
R.. S vypomáhaním jednotlivým pracovníkom a s podpisovaním Fifo listov, k tomu dochádzalo, keď sa
nestíhalo, stiahli sa pracovníci, muselo sa a pracovníci sa presunuli. S.. S. vypisoval mená na ten Fifo

list. Stalo sa, že kontrolu vykonávali viacerí, ale na Fifo list sa
podpísal len jeden zamestnanec. Zamestnanci po pracovnej dobe odovzdali tieto Fifo listy do kancelárie
p. R., a potom svedok videl, že na tej zákazke čo reálne robil on, bol vyčiarknutý a zapísaný na
iný Fifo list. A od p. R. mali povedané, aby sa na Fifo listy podpisovali ceruzkou z dôvodu, že chceli
napasovať normy, aby zamestnanci mali zhruba rovnako odpracované hodiny. Bola to bežná denno -

denná prax, v spoločnosti odporcu to bolo pravidelné, takže nevedel koľko má odpracovaných hodín.
Nemal vedomosť o tom, že by kvôli reklamácii bol s niekým ukončený pracovný vzťah alebo ukončený
vzťah so živnostníkom alebo či bol spísaný záznam o porušení pracovnej disciplíny. Svedok kontroloval
lišty a raz p. R. všetkých zavolal a povedal, že boli nejaké reklamácie a požiadal všetkých , aby si dávali
väčší pozor. Pracoval aj v inej sortovacej firme potom ako odišiel som nastúpil do druhej. U nového

zamestnávateľavedelpresnekoľkomámodpracovanýchhodín.Vtejtonovejfirmeprídekvalitár,vysvetlí
postup. Prinesie ukázať zlý diel, nový diel, ukáže fotografie. V ABC zamestnanci veľakrát robili zákazku ,
alezaškoleníneboli.Potomsadodatočnepodpísaloškolenie,keďmalprísťmajiteľfirmy,abybolovšetko
v poriadku. V tejto novej firme zamestnanci ráno dostali zákazku a každý mal jasne stanovené čo mácelý deň robiť, reklamácie v tejto firme na svedka neboli. V zmluve v novej firme bolo uvedené, že ak je
reklamácia, bude sankčná pokuta. A kvôli reklamácii boli iba strhnuté peniaze.

Z výpovede svedka Ľ. D., bolo preukázané, že pracuje vo firme odporcu od júna 2013, v pozícii manažér.
Jeho agenda je komunikácia s dodávateľmi a s oddeleniami VW Bratislava, prevažne oddelenie kvality.
S navrhovateľkou boli kolegovia do augusta 2013, do skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer
s navrhovateľkou bol rozviazaný na základe niekoľkonásobných reklamácií, čo malo za následok,
že odporca stratil zákazku a navyše utrpelo meno spoločnosti na oddelení kvality. Bola to vážna

reklamácia, ktorú riešilo aj vedenie firmy. Odvtedy už lakované diely od dodávateľa Brandl viac odporca
nekontroluje. V tomto prípade sa jednalo o opakovanú reklamáciu. Zamestnanec oddelenia kvality bol
nútený dodávateľovi zamedziť v spolupráci s firmou, a toto bola reklamácia takého významu, že stratil
odporca zákazku. Predtým reklamácie ako také, že musel na to reagovať zamestnanec kvality, v takom
rozsahu neboli. Nemal vedomosť o tom, že si zamestnanci vypomáhali pri kontrole dielov. Zadeľovanie
pracovníkovriešilp.R..Akonáhleprevzalzamestnaneczákazkunalistine,bolpovinnýpracovaťosobne.

Ak potreboval výpomoc, musel kontaktovať nadriadeného. Všeobecne platilo, že sa zamestnanec musel
riadiť pracovnou inštrukciou a ak v inštrukcii bola prikázaná kontrola pod svetelným tunelom, musel to
rešpektovať. Tieto lišty mimo svetelného tunela kontrolovala p. R., ale nevedel potvrdiť či len ona, lebo
toto je v kompetencii koordinátora alebo vedúceho smeny. Svedok nevedel som presne, ktorí ľudia sú
na ktorých zákazkách. Ak to kolegovia robili mimo svetelného tunela, nedodržali pracovnú inštrukciu.

Akonáhle nadriadený videl, že nerobila pod svetelným tunelom, musela byť na to upovedomená. Nemal
vedomosť o tom, že by bol spísaný záznam o porušení pracovnej disciplíny za reklamáciu. Kedy došlo
k strate zákazky od firmy Brandl presne nevedel uviesť, potvrdil, že prišiel e-mail od p. N. z odd. kvality,
kde nariaďuje dodávateľovi vybrať inú sortovaciu firmu. Bol prítomný pri komunikácii s dodávateľskou
firmou, kde sa riešila táto problematika. Dodávateľ oznámil, že na základe príkazu pracovníka oddelenia

kvality si musí nájsť inú sortovaciu firmu a končí s odporcom túto zákazku. Pre zamestnancov výplaty,
výpočet mzdy, vystavovala a vypracovala odporcom určená externá účtovná firma: EHATAX s.r.o.,

ZvýpovedesvedkyneZ.E.,vyplýva,ženavrhovateľkabolajejkolegyňa,sktoroupracovalavspoločnosti
odporcu, vybavovali spolu zákazky, aj túto zákazku, ktorá sa teraz rieši. V spoločnosti odporcu pracovala

skoro rok, potom prešla ku konkurenčnej spoločnosti. Čo sa týka pracovných podmienok na pracovisku
u odporcu, konkrétne kontroly líšt, potvrdila, že sa robilo cca 1000 - 800 kusov. Zvyčajne kontrolu robili
spolu s navrhovateľkou, alebo každá samostatne. Keď sa sťažovali na bolesť očí z neonového svetla, tak
im poslali kolegu p. K., a potom robili traja kontrolu lišt. Keď svedkyňa robila kontrolu líšt a navrhovateľka
mala hotovú svoju robotu, išla svedkyni s kontrolou líšt pomáhať, ale do Fifo listu sa táto skutočnosť

nezapisovala, a tak isto to bolo aj naopak, keď svedkyňa išla pomáhať navrhovateľke s kontrolou líšt,
nezapisovala som sa do Fifa. Svedkyňa prehlásila do zápisnice pred súdom, že ona osobne kontrolu
líšt pod svetelným tunelom nedokázala robiť, farby sa jej zlievali, a tak kontrolu robila pod normálnym
svetlom a všetci o tom vedeli. Odporca neriešil ich sťažnosti na bolesť očí. Maximálne im dali ešte
jedného človeka a prestriedali ich. Túto robotu robili väčšinou len oni traja, lebo ak tam bol človek, ktorý

mal okuliare alebo slabšie videl, od neho túto robotu nechceli. Neurčil odporca ako podmienku kontrolu
pod svetelným tunelom, nebola to podmienka kontroly. Svedkyňa vykonávala kontrolu pod svetelným
tunelom z 8 hodín maximálne jednu hodinu a nadriadení s takýmto postupom boli oboznámení. K
otázke, či boli vytvorené podmienky na to, aby sa kontrolovalo pod svetelným tunelom na všetkých
častiach pracoviska svedkyňa uviedla, že keď začala akcia, museli vyčistiť jednu halu, kde brali lišty,

ktoré išli hneď na linku, a to zamestnanci v prvom rade kontrolovali, ale tam žiaden svetelný tunel nebol.
Vedelo sa o tom, že je tam len jeden tunel a nemôžu všetci pod týmto tunelom kontrolovať. Naraz mohli
používať svetelný tunel maximálne dvaja pracovníci, ale aj to sa tam tlačili. Svedkyňa nemala vedomosť
o zamestnancovi, s ktorým by bol rozviazaný pracovný pomer pre chybné označenie dielov. Keď to takto
robili ( aj na svedkyňu prišla reklamácia), nikto nepostupoval tak, že by bol zamestnanca vyhodil. V

prípade reklamácie prišiel za svedkyňou osobne jej nadriadený, iba oznámil, že bola reklamácia, ale
písomne nič nedal. V prípade reklamácie, nebol postih ani spísaný záznam. K podpisovaniu Fifo listov
svedkyňa uviedla, že v prvom rade sa lišty vyhádzali na normu, vypočítalo sa koľko ľudí to bude robiť.
Ak to vychádzalo na 8 hodín, tak to dali jednému človeku a keď pracovník nestíhal, tak dostal výpomoc
kolegyne alebo kolegu. Keď skončil svoju robotu (pomohol), do Fifo listu sa nezapisoval. Uvedená tam

bola len svedkyňa. Niekedy zistila, že si robotu spravila, ale jej meno bolo na Fifo liste preškrtnuté a bol
tam uvedený niekto iný a tie hodiny teda dostal niekto iný. Niekedy šikovnosťou spravili nie osmičku,
ale dvanástku, ale tie peniaze nedostala. Svedkyňa ukončila pracovný vzťah dohodou, a prešla do
konkurenčnej firmy, kde má lepšie platové podmienky a je tam dodnes. U odporcu svedkyňa pracovalana živnosť. Na základe pracovnej zmluvy boli u odporcu traja zamestnanci, medzi nimi aj navrhovateľka.
Ostatní pracovali na živnosť. Uviedla, že u odporcu pracovala skoro zadarmo, keď pracovala na
živnosť. Ak odpracovala za deň napr. 18 hodín, ale nemohla toľko odpracovať, jej hodiny dali niekomu

inému a svedkyni dali 8 hodín, tak to tam fungovalo. Na konci mesiaca mali všetci rovnaký počet hodín.
Teraz robí v konkurencii, a tam koľko hodín odpracuje, toľko má zapísaných. V konkurenčnej firme príde
aj faktúra, kde si vie skontrolovať počet odpracovaných hodín, čo aj sedí a tiež tam pracuje na živnosť.

Z výpovede svedkyne Z. S., vyplýva, že pracuje vo firme odporcu ako asistentka, má na starosti

komunikáciu s rakúskou kanceláriou, spracováva podklady a výsledky zo sortovania a a zasiela všetky
reporty dodávateľom. Navrhovateľka pracovala u odporcu ako kontrolórka kvality dielov a špecializovala
sa na kontrolu lakovaných štruktúr. Tým, že bola dievča, nedávali jej sortovať a prekladať ťažké diely.
Čo sa týka tohto konkrétneho prípadu, nevedela sa k nemu vyjadriť, nakoľko pracuje v kancelárii a nie
priamo pri kontrole. Potvrdila, že sa pracuje podľa štandardov, robia izoaudit a školenia robia pravidelne
štvrťročne, kde učia a pripomínajú všetky postupy kontroly. Nemala vedomosť o tom, že by sa upravovali

údaje na Fifo listoch, mená, hodiny, nakoľko každý pracovník si vyznačí na Fifo liste diely, ktoré
skontroloval , odpracované hodiny. Navrhovateľku svedkyňa zobrala aj do kancelárie, aby sa zaučila
vykonávať jej prácu a aby ju vedela nahradiť, takže aj navrhovateľka tiež spracovávala tieto výsledky.
V deň, kedy došlo k prvému okamžitému skončeniu, svedkyňa pritom nebola prítomná. Túto záležitosť
riešil p. K. s p. D.. Svedkyňu len zavolal p. K., aby kontaktovala účtovnícku firmu, ktorá spracovávala

poklady,abyichpožiadala,abynámzabezpečilivýpoveďprenavrhovateľku.Obevýpovedepripravovala
táto účtovnícka firma. Konateľka A. K. na pracovisku pôsobí v rakúskej kancelárii a je denno - denne
informovaná o tom, čo sa na pracovisku deje. P. K. chodí raz - dvakrát do mesiaca, keď sa ukončuje
mesiac, a musia odovzdať všetky doklady. Konateľka nerozumie po slovensky, a preto väčšinou s ňou
komunikuje svedkyňa. Čo sa týka konkrétne kontroly lakovaných líšt, svedkyňa uviedla, že to závisí to

od toho, aká príde dodávka. Nechodí pravidelne v tom istom množstve, niekedy môže prísť 300 kusov,
niekedy 1500 kusov. Niekedy jeden pracovník odrobí 3 hodiny, niekedy dvaja pracovníci po 1,5 hodiny.
Dodávka 1000-P. K.L. posúdil, že boli splnené podmienky na skončenie pracovného pomeru. On chodí
pravidelne do práce, ale jeho pracovné zaradenie svedkyňa uviesť nevedela.

Podľa ust § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

Podľa ust § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ust § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ust. § 74 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich
pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie

pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa ust § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ust § 79 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ust. § 81 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, Zamestnanec je povinný najmä

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so

súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, a aj listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľka nastúpila
do pracovného pomeru u odporcu na základe Pracovnej zmluvy z 23.06.2011, a to dňa 01.08.2011,

na dobu neurčitú.

Vo všeobecnosti súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k
skončeniu pracovného pomeru, pričom zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne

a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené,
zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (ust. § 70 Zákonníka práce). Okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce), pričom v tomto prípade u odporcu odborová

organizácia nie je , teda nebolo preukázané, že u odporcu ako zamestnávateľa pôsobia zástupcovia
zamestnancov.

Z ust. § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti,
zaktorýchsaurobil,zodpovedádobrýmmravom.Platnosťobochodporcomurobenýchprávnychúkonov

vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou, súd posudzoval s ohľadom na okolností
( potvrdené výpoveďami svedkov), za ktorých boli tieto právne úkon urobené.

Dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru
uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje

pracovný pomer s navrhovateľkou, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený
dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého
skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie

zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer
okamžite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je
potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle jeokamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu
vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený.

Z predloženého listinného dokladu vyplýva, že dňa 19.08.2013 doručil odporca navrhovateľke v poradí
prvé skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce, s tým, že dňom
18.08.2013 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny s ňou končí pracovný pomer s odôvodnením,
že si nevykonávala svoju prácu svedomito, odberateľom bola podaná reklamácia na diely, ktoré
navrhovateľka kontrolovala a na základe týchto chýb odstúpil odberateľ od zmluvy s odporcom.

Odporca odo dňa 16.08.2013 neumožnil navrhovateľke nastúpiť do práce, musela odovzdať pracovné
prostriedky , ktoré jej boli zverené za účelom výkonu práce. Navrhovateľka listom zo dňa 23.08.2013
oznámila odporcovi, že považuje skončenie pracovného pomeru za neplané a trvá na tom, aby ju
zamestnával. Na to dňa 20.09.2013 odporca doručil navrhovateľke v poradí druhé okamžite skončenie
pracovného pomeru zo dňa19.09.2013 , v ktorom jej oznámil, že podľa ust . § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníkaprácesňouokamžitekončípracovnýpomerzdôvodukonanianavrhovateľkydňa18.07.2013

a 17.07.2013 kedy mala porušiť pracovnú disciplínu tým, že v tieto dni nesprávne označila závadné diely
ako nezávadné. Listom zo dňa 30.09.2013 navrhovateľka oznámila odporcovi, že považuje skončenie
pracovného pomeru za neplané a trvá na tom, aby ju zamestnával.

Právny zástupca odporcu nepredložil súdu doklady o reklamáciách zamestnancov pracujúcich na

pozícii kontrolór kvality za obdobie marec - august 2013 s odôvodnením, že odporca takýmito dokladmi
nedisponuje.

Ako doklad o ukončení spolupráce odporcu so spoločnosťou Stefan Brandl Industrielackierung e. K. bol
súdu predložený e- mail za účelom preukázania ukončenia zákazky z 15.8.2013 s tým, že na e-maily

uvedenýS.N.jehlavnýkvalitárspoločnosti. Súdtentolistinnýdôkazneprihliadol,nakoľkomázato,žee-
mail, na základe ktorého by údajne malo dôjsť k ukončeniu spolupráce odporcu so spoločnosťou Stefan
Brandl Industrielackierung e. K. , nie je relevantný doklad o ukončení spolupráce, aj keď na listinných
dôkazoch je uvedené : "aktion beendet" ( akcia ukončená). Súdu nebol predložený list - relevantný
dokladovypovedanízmluvyzdôvodupochybenianavrhovateľka,potvrdzujúciževýlučnejejpochybenie

bolo dôvodom ukončenia ich spolupráce. Aj keď súd berie na vedomie, že sa komunikuje o všetkých
pracovných veciach e-mailovou komunikáciou, prípadne telefonicky a zmluvné dojednania bývajú vo
forme excelovských tabuliek a písomné iné odstúpenia od zmluvy v štandardnej forme.

Z uvedeného listinného dôkazu práve naopak, bolo preukázané, že kontroly odporcu neumožňujú

jednoznačnú identifikáciu pracovníka, ktorý by bol zodpovedný za chybné označenie dielov a to
svedkami potvrdenú vykonávanú kontrolu párnych dielov viacerými pracovníkmi alebo pre zmenu
vykonávanú zodpovednými pracovníkmi na Fifo listoch, pričom súd mal za preukázanú aj neexistencia
dokladov o údajnej reklamácii výlučne na prácu navrhovateľky.

Bolo síce preukázané, že aj navrhovateľka ako zamestnanec odporcu, vykonávala prácu na zadanej
zákazke, a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná ( súd poukazuje aj na výpoveď samotnej
navrhovateľky ). Ak aj navrhovateľka by sa dopustila kontroly mimo svetelného tunela, teda týmto
konaním by z jej strany došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, toto porušenie nedosahuje podľa
zisteného skutkového stavu takú intenzitu, ktorá by oprávňovala odporcu na okamžité skončenie

pracovného pomeru ( podľa názoru súdu mala byť navrhovateľka upozornená písomne na porušenie
pracovnej disciplíny s tým, že je tu daná možnosť v zmysle Zákonníka práce dať výpoveď pri
opakovanom porušení pracovnej disciplíny).

Po doručení v poradí prvého ako aj druhého skončenia pracovného pomeru sa navrhovateľka pokúšala

dohodnúť s odporcom na uzavretí Dohody o skončení pracovného pomeru ( o to sa snažila aj v rámci
pokusu o mimosúdnu pokonávku pred otvorením pojednávania, pričom nedošlo medzi účastníkmi k
dohode ohľadom náhrady mzdy), ale bezvýsledne. V konaní bolo preukázané svedeckými výpoveďami ,
že na tzv. Fifo liste, nie je možné stotožniť prácu na danej zákazke s konkrétnym zamestnancom,
nakoľko údaje na Fifo listoch boli zaznamenávané zamestnancami ceruzkou, boli následne pracovníkmi

prepisované, pričom skutočnosť, že si vypomáhali a meno zamestnanca, ktorý vypomáhal na liste
uvedené nebolo ( teda nie je možné s odstupom času tvrdiť, že k pochybeniu došlo iba a výlučne
prácou navrhovateľky) a to napriek skutočnosti, že svedeckými výpoveďami svedkov D., R. a S., bolo
preukázané, že Fifo liste je základným dokladom, ktorý slúži na evidenciu vykonanej práce .Odporca ako zamestnávateľ je podľa platného Zákonníka práce povinný prideľovať zamestnancovi
prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu mzdu, vytvárať vhodné podmienky na plnenie pracovných

úloh. Zamestnanec musí byť oboznámený s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi
predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci
dodržiavať a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Pracovný poriadok musí byť
každému zamestnancovi prístupný a novoprijatých zamestnancov musí zamestnávateľ na účely

získania potrebnej kvalifikácie zaškoliť alebo zaučiť. O absolvovaní zaškolenia alebo zaučenia vydá
zamestnávateľ po jeho skončení zamestnancovi potvrdenie ( takýto doklad súdu predložený zo strany
odporcu nebol).. Nie je sporné, že v tomto prípade ide o osobitný typ výrobnej prevádzky, ktorej
podstatu objasnili všetci vypočutí svedkovia, a taktiež, že diely sa vždy, vzhľadom na skutočnosť, že
odporca ako zamestnávateľ nezabezpečil vhodné pracovné podmienky pre svojich zamestnancov ( teda
aj pre navrhovateľku ), vždy zamestnanci nekontrolovali pod svetelným tunelom a sťažovali sa na zlé

pracovné podmienky a bolesť očí ( zdravotné problémy vyplývajúce z práce ). Na tieto zlé pracovné
podmienky a bolesť očí, bol odporca ako zamestnávateľ pracovníkmi upozorňovaný ( táto skutočnosť
vyplýva zo svedeckých výpovedí), ale bezvýsledne, takže tak robili zamestnanci najmä keď mal prísť
p. K., ktorý takúto kontrolu pod svetelným tunelom vyžadoval, nakoľko hlavnou činnosťou odporcu -
zamestnávateľa bolo zabezpečiť, aby sa do výroby sa nedostanú vadné diely, ktoré boli v prípade

zistených vád reklamované,

Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, a teda nebolo v konaní žiadnym
dôkazom ( listinným či svedeckými výpoveďami ) preukázané, že jedine a výlučne navrhovateľka svojim
konaním, svojou prácou, spôsobila, že sa do výroby sa dostali vadné diely , a preto že výlučne a iba

pochybením navrhovateľky bolo spôsobené, že odporca stratil svoju hlavnú činnosť , ktorú vykonával.

S poukazom na ustálený skutkový stav súd dospel k záveru, že v tomto prípade prvé skončenie
pracovného pomeru podľa ust. § 63 Zákonníka práce je nielen nedôvodné, ale zároveň nie je a
nebol preukázaný a ani dôvod rozviazania pracovného pomeru riadne špecifikovaný v písomnom

ukončenípracovnéhopomeru,pričomvporadídruhéatookamžitéskončeniepracovnéhopomerupodľa
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je v porovnaní so skončením pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 Zákonníka práce, výnimočným opatrením . Odporca ako zamestnávateľ mohol
preto skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou ako zamestnancom okamžite len vtedy, ak jej konanie
by bolo možné považovať (s prihliadnutím na všetky v odôvodnení rozsudku už opísané rozhodujúce

okolnosti) za tak závažné, že od odporcu ako zamestnávateľa by nebolo možné spravodlivo požadovať,
aby ju naďalej zamestnával.

A teda súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadol k osobe navrhovateľky ako
zamestnanca, k funkcii, ktorú zastávala, k jej doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh &ä

pracovný pomer trval odo 01082011 a zo strany odporcu neboli žiadne výtky k jej práci súdu predložené,
a teda aj k času a situácii, za ktorej malo dôjsť k predmetnému porušeniu pracovnej disciplíny, k miere
zavinenia, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, ako aj k dôsledkom
porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním tento následok spôsobila
navrhovateľka ako zamestnanec t.j. či spôsobila výlučne a jedine ona zamestnávateľovi škodu, a

dospel k záveru, že prvé okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 15.8.2013 dané
navrhovateľke podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 19.8.2013, ako aj druhé
okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 16.9.2013 dané navrhovateľke podľa ust. §
68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, doručené navrhovateľke dňa 20.9.2013, je neplatné a o tejto časti
uplatneného nároku rozhodol čiastočným rozsudkom.

Súd o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania
rozhodne po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trováchkonania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na citované ustanovenie súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.