Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Halmešová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112208797
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112208797.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. X., bytom P. XXX/XX O., 2/ Ing. W. X., bytom
P. XXX/XX O., o zaplatenie sumy 4554,69 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v prvom a v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
4.333,61 eura s 15,80 % ročným úrokom z úveru zo sumy 3.336,68 eura od 20.12.2011 do zaplatenia,
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.036,81 eura od 20.12.2011 do zaplatenia, do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Odporcovia v prvom a v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 273 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 1169,15 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu Nitra dňa 12. 3. 2012 domáha, aby súd
zaviazal žalovaných v prvom a v druhom rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4554,69
eura, úrok vo výške 15,80% ročne zo sumy 3336,68 eura od 20. 12. 2011 do zaplatenia, úrokom z
omeškaniazosumy3336,68euravovýške9%ročneod20.12.2011dozaplatenia,úrokomzomeškania
zo sumy 851,87 eura vo výške 9% ročne od 20. 12. 2011 do zaplatenia, úrok vo výške 25% ročne

zo sumy 69,34 eura a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12. 6. 2009 uzavrel so
žalovanými Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej
poskytol žalovaným v prvom a v druhom rade spotrebný úver v sume 4 000 eur s dohodnutým úrokom z
úveru. Žalovaní v prvom a v druhom rade úver žalobcovi riadne nesplácali, z dôvodu omeškania žalobca
vyzval žalovaných na zaplatenie omeškaných splátok, na ktorú výzvu žalovaní nereagovali a žalobca
preto v súlade s ustanoveniami zmluvy oznámil žalovaným v prvom a v druhom rade zosplatnenie úveru
ku dňu 20. 3. 2011. Dlžná suma z tohto úveru ku dňu 19. 12. 2011 predstavuje výšku 4485,35 eura,

z toho nezaplatená istina v sume 3 336,68 eura, úrok z úveru v sume 700,13 eura, úrok z omeškania
v sume 296,80 eura a ďalšie poplatky v sume 151,74 eura, spolu 4 485,35 eura. Žalobca uzavrel so
žalovaným v prvom rade aj zmluvu o bežnom účte, na ktorom bol debetný zostatok v sume 69,34 eura.
Podľa podmienok zmluvy o úvere vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou
vo výške 15,80% ročne. Za obdobie od 20. 12. 2011 si žalobca nárokuje na úrok z omeškania vo
výške 8,75% ročne z dlžnej sumy. Ďalej uviedol, že dňa 11. 6. 2009 uzavrel žalobca so žalovaným
Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda. Predmetom tejto zmluvy bolo

zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri
poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Zároveň boli medzi účastníkmi
zmluvy dohodnuté podmienky, medzi ktorými bol i úrok debetného zostatku na bežnom účte vo výške
25% ročne.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/316/2012 -80 zo dňa 26.2.2013 tak, že : I. Žalovaní v prvom
a v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.333,61 eura s 15,80 %
ročným úrokom z úveru zo sumy 3.336,68 eura od 20.12.2011 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 4.036,81 eura od 20.12.2011 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 69,34 eura s 25 % ročným úrokom od 01.01.2012 do
zaplatenia zamieta. III.Súd žalobu v časti o zaplatenia 150,04 eura s 8,75 % ročným z úrokom z
omeškania od 20.12.2011 do zaplatenia zamieta. IV.Žalovaní v prvom a v druhom rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 880,32 eura do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma, advokáta,
so sídlom: Michalská 9, Bratislava.
Proti rozsudku podali odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade. Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
5Co/163/2013 - 171 zo dňa 26.3.2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o
povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4 333,61 eur s
prísl. a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že súd 1. stupňa správne postupoval, keď si v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p.
osvojil tvrdenia, ktoré boli zhodné tvrdené oboma účastníkmi konania. Žalovaná 2/uviedla, že spolu
so žalovaným 1/uznáva výšku istiny a je si vedomá toho, že ju musí zaplatiť. Odvolací súd aj napriek
zvolenémupostupuprvostupňovéhosúdupoznamenáva,ženičnebránilotomutosúduoveriťsiskutočný
zostatok nesplatenej úveru žalovanými v 1. a 2. rade, ktorý zostatok nesplateného úveru spochybnili

práve v odvolaní podanom oboma žalovanými, pričom až v odvolacom konaní doložili listinné dôkazy,
na základe ktorých tvrdili, že žalobcovi na poskytnutom úvere 4000 euro zaplatili spolu 1547,56 eura,
a teda rozdiel medzi týmito dvoma sumami potom predstavuje 2452,44 eura. Úlohou súdu 1. stupňa v
ďalšom konaní preto bude skúmanie skutočnej výšky dlžnej istiny. Ďalej sa bude zaoberať z aspektu
presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdneho rozhodnutia právne argumentačným spôsobom námietkou

žalovanej v 2/rade, ktorá vytýka súdu 1. Stupňa tú skutočnosť, že jej nie je dostatočne zrejmé, aká časť
splátky tvorí istinu a aká časť je príslušenstvom s prípadným vplyvom na platnosť zmluvy o úvere.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení, uviedol že žalované poplatky v sume 150,04 eura predstavujú
poplatky za správu úveru, poistenie, výzvy žalovaným. Debetný zostatok na bežnom účte vo výške 69,34
eura pozostáva z poplatkov za vedenie účtu, poštovného, poplatkov za upomienku, debetného úroku,

pričom všetky poplatky boli žalovaným účtované na základe platného sadzobníka poplatkov. Žalovaní v
prvom a v druhom rade dlžnú sumu nezaplatili, z ktorého dôvodu žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať náhradu trov konania.
Po vrátení veci prvostupňovému súdu právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní predložil rozpis
uhradených súd odporcami a uviedol, že všetky tieto uhradené sumy boli zohľadnené pri vyúčtovaní

dlžnej žalovanej sumy pri podávaní žalobného návrhu. Ďalej z výpisu z úverového systému vyplýva, že
ku dňu 20.9.2010 bola istina spotrebiteľského úveru vo výške 3.336,68, úroky 700,13 €, poplatky 151,74
€, úroky z omeškania 296,80 €. Úroky z omeškania boli pripisované vo výške 9 % ročne. Ďalej uviedol, že
doterajšie vyjadrenia odporkyne považuje za právne irelevantné a neopodstatnené. Odporkyňa uzavrela
zmluvusČSOBaniesnejakýminýmsubjektom,takžeporovnávaťpodmienkyspoločnostiČSOBainých

bankových a nebankových inštitúcií je pre tento prípad absolútne neopodstatnené, pričom sa v plnom
rozsahu pridržiava ich vyjadrení, ktoré boli v rámci tohto konania či už ústne alebo písomne prednesené
a žiada priznať celý nárok ako to bolo vyčíslené zo dňa 5.2.2013 spolu s trovami právneho zastúpenia
vyčíslené dňa 24.3.2014.
Odporca v prvom rade na pojednávaní uviedol, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v druhom rade, ktorá

je jeho matkou. V čase uzavretia zmluvy o úvere pracoval na živnosť ako taxikár, úver prestal splácať
aj z toho dôvodu, že príjmy z tejto živnosti nie sú také, aké boli v čase uzavretia zmluvy o úvere. Jeho
mesačný príjem v súčasnej dobe sa pohybuje od 200 do 400 eur. Úver, ktorý poskytol žalobca použili na
splatenie ďalších úverov a dlhov, ktoré mal v zdravotnej poisťovni a u iných osôb, okrem tohto úveru má
aj ďalší úver, ktorý im poskytla banka v sume 10 000 eur a ktorá zmluva bola uzavretá ešte pred týmto

úverom. Ani tento úver nesplatil. Úver chce splatiť, hľadá si aj inú prácu.
Odporkyňa v druhom rade na pojednávaní uviedla, že je matkou odporcu v prvom rade. V podanom
odpore namietali, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné poplatky a nezákonné úroky z omeškania,
ktoré presahujú limit nariadení vlády. Za neprijateľné zmluvné podmienky považuje poplatky, a
to poplatok za spracovanie úveru vo výške 80 eur, ktorý si banka účtuje napriek tomu, že jej,

ako spotrebiteľovi nebolo poskytnuté žiadne skutočné protiplnenie za tento poplatok, ktorý nie je
špecifikovaný jasne, určite a zrozumiteľne za aký úkon, či službu si ho banka nárokuje. Ďalej namieta
poplatky za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne z dôvodu, že úverový účet neslúži spotrebiteľovi,
ale veriteľovi pre jeho evidenciu a nie je zrejmé prečo spotrebiteľ má za tento úverový účet platiťpoplatok. Namieta tiež úroky z omeškania, ktorými žalobca obchádza zákon v tom smere, že veriteľ
má pri omeškaní dlžníka nárok na úrok z omeškania, nakoľko žalobca na istinu v omeškaní pripočítal
úroky plus sankčné úroky plus rôzne poplatky a celé to úročil úrokom z omeškania, čo je podľa jej

názoru dva krát úročené úrokom z omeškania. Pri uzatváraní zmluvy namietala reprezentantovi žalobcu
poistenie úveru, zmluvu o bežnom účte. S výškou sumy úveru, výškou úroku z úveru, výškou mesačných
splátok, dobou splácania úveru súhlasili, tieto nenamietali. Úver splácali do septembra 2010, následne
sa dostala do finančných problémov, nemala prácu, syn taktiež prišiel o prácu a nemali z čoho úver
splácať. S istinou vo výške 3336,68 eura a s úrokom z úveru, ktorý bol vyčíslený v žalobe, súhlasí. Banku

žiadali o odklad splátok, ale banka žiadala najskôr zaplatiť poplatok 50 eur za žiadosť o odklad splátok.
Vzhľadomnasituáciu,tentopoplatoknezaplatili,nakoľkoakbyhoajbolizaplatili,neboloisté,čibybanka
odklad povolila. Istina vo výške 3336,68 je reálna a je si vedomá toho, že ju musia zaplatiť. Neuznáva
sumu 69,34 eura z titulu debetného zostatku na bežnom účte. Tento účet nepotrebovali, žiadali banku
o zrušenie účtu, s čím však banka nesúhlasila, účet im bol nanútený pri uzatváraní zmluvy o úvere.
Zriadenie bežného účtu a poplatok za vedenie tohto účtu považuje za nekalú praktiku banky, nakoľko

spotrebiteľ platí za niečo, čo nevyužíva, čím banka porušila zákon o ochrane spotrebiteľa. Podľa jej
názoru banka porušila ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ zákona číslo 251/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, keď v zmluve o úvere banka uvádza istinu spolu s úrokmi v jednej sume, pričom spotrebiteľ
má nárok na to, aby vedel, koľko zo splátky je započítaných na istinu a koľko na úroky. Tým, že banka
neuviedla jednotlivo výšku splátok istiny a výšku splátok úrokov, nesplnila si banka zákonnú povinnosť

a úver by mal byť z tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov. Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Po vrátení veci prvostupňovému súdu, odporkyňa v 2/rade uviedla, že zotrváva na jej vyjadrení tak ako
to uvádzala aj v odvolaní, že tento úver by sa mal považovať za bezúročný, nakoľko nie jej splnená
jedna zo základných náležitostí zmluvy o úvere a to, že v nej nie je uvedené akú časť z mesačnej
splátky predstavuje istina a akú časť z mesačnej splátky tvoria úroky. Myslí si, že zákon to vysvetľuje

tak, že spotrebiteľ by mal mať k dispozícii splátkový kalendár, kde by ku každému mesiacu splatnosti
bola uvedená výška splátky, kedy je splatná, akú sumu predstavuje istina, a akú sumu z tejto splátky
predstavuje úrok. Táto skutočnosť by ju ovplyvnilo v tom, či si úver zoberie, lebo by videla, či prvé roky
hradí len úroky alebo v prevažnej miere úroky. Ona takto nemohla vedieť, že najskôr časť splátky ide
na úroky a až potom sa započítava na istinu. Ona sa stretla s tým, že tieto splátkové kalendáre dáva

mBank a potom niektoré nebankovky. Ona si zákon vykladá tak, že je to povinnosť banky, aby takéto
vyčíslenie klientovi poskytla. Naďalej sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení a navrhuje, aby
súd určil úver za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka výšky nimi uhradených splátok, vyplýva to
aj z výpisu navrhovateľa a teda aj z celkového ich vyčíslenia, toto súhlasí, tiež nenamieta vyčíslenie
žalovanej sumy, ako bola navrhovateľom vyčíslená osobitne nezaplatená istina, úrok, úrok z omeškania

a poplatky, nakoľko to nemá s čím porovnať, keďže nebola v úvere osobitne vyčíslená istina a úrok
jednotlivých splátok.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie predovšetkým výsluchom žalovaných, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä s písomnými vyjadreniami žalobcu, výpisom
z obchodného registra, zmluvou o bežnom účte, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere, výzvami na

zaplateniedlžnejsumy,oznámenímozosplatneníúveru,obchodnýmipodmienkami,špecifikácioudlžnej
sumy, výpismi z účtu, úrokovými sadzbami, platobným rozkazom, odporom, sadzobníkom poplatkov,
výpismi z rozhodnutia nemeckých súdov, prehľadom splácania úveru, daňovým priznaním žalovaného
v prvom rade za rok 2011 a následne aj celkovým vyčíslením zostatku neuhradeného úveru, vyjadrenie
odporcov zo dňa 19.3.2014, výpismi z účtu odporcov a na základe vyhodnotenia týchto dôkazov tak

jednotlivo ako aj v ich súhrne, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania dňa 12. 6. 2009 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľ
odporcom v prvom a v druhom rade spotrebiteľský úver vo výške 4 000 eur. V bode IV. zmluvy je
dohodnutá pevná úroková sadzba, ktorou sa bude úročiť úver a to vo výške 15,80% ročne. Ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") predstavuje 19,14% ročne a celkové náklady spojené

s týmto úverom predstavujú čiastku 2030,20 eura. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov je 21,67% ročne. Odporcovia v prvom a v druhom rade sa zaviazali splácať úver v 60
mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka dňa 20. 7. 2009 a posledná dňa 20. 6. 2014
vo výške 97,18 eura mesačne. Z účtovných dokladov žalobcu (č.l. 23, 67 spisu) vyplýva, že žalovaní
zaplatili poslednúsplátkudňa20.8.2010,odvtedyžiadnusumunezaplatili.Žalovanívprvomavdruhom

rade nedodržali zmluvné podmienky, úver nesplácali, z ktorého dôvodu žalobca písomným podaním zo
dňa 21. 3. 2011 vyhlásil celú pohľadávku dňom 20. 3. 2011 za splatnú a žiadal žalovaných zaplatiť celú
zvyšnú časť úveru. Dlžná suma predstavuje istinu vo výške 3336,68 eura, úrok z úveru vo výške 700,13eura ku dňu 19. 12. 2011, úrok z omeškania vo výške 296,80 eura ku dňu 19. 12. 2011, poplatky v sume
150,74 eura, t.j. spolu 4483,65 eura.
Žalobca písomným podaním zo dňa 11. 2. 2013 (č.l. 56 spisu) žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu

tak, že žalovaný v prvom rade a žalovaná v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcu sumu vo výške 4.483,65 eura spolu s úrokom z úveru zo sumy 3.336,68 eura vo výške 15,80
% ročne od 20.12.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania a zo sumy 3.336,68 eura vo výške 8,75
% ročne od 20.12.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 850,17 eura vo výške 8,75 %
ročne od 20.12.2011 do zaplatenia. Žalovaný v prvom rade je ďalej povinný zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 69,34 eura spolu s úrokom 25 % ročne od 01.01.2012 do zaplatenia. Žalovaní v prvom a v
druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd zmenu žalobného návrhu pripustil na pojednávaní dňa 26. februára
2013.
Z ďalšieho doplneného dokazovania a to z výpisu platieb odporcov vyplynulo, že títo na predmetnom
úvere zaplatili 14 splátok po 104,13 eur a jednu splátku vo výške 9,74 eur, t.j. spolu sumu1467,56

eur. Uvedené vyplýva aj z celkovej platobnej histórie úveru, kde je presne uvedené aká splátka bola
zaplatená, koľko bolo započítané na istinu, koľko na úrok, výška úrokovej sadzby i úrokov z omeškania.
Z tohto prehľadu vyplýva, že k 19.12.2011 bola nezaplatená istina vo výške 3336,68 eur, nezaplatený
riadny úrok bol vo výške 700,13 eur, nezaplatené poplatky boli 151,74 eur a nezaplatené úroky z
omeškania boli 296,80 eur, t.j. spolu suma 4485,35 eur.

Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
účinný ku dňu vzniku uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška
MS SR číslo 87/1995 Z.z.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č.
586/2008 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po vrátení veci prvostupňovému súdu predmetom konania zostalo len zaplatenie sumy 4333,61 eur

s prísl., ktorej sumy sa navrhovateľ domáhal z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 12. 6. 2009. Súd zmluvu posudzoval podľa jednotlivých ustanovení zákona číslo 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch ako aj podľa platných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
platných v čase uzavretia zmlúv, t.j. ku dňu 12. 6. 2009. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním
jednoznačne preukázané, že medzi odporcami v prvom a v druhom rade ako dlžníkmi a navrhovateľom

ako veriteľom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovaným v prvom a v druhom rade úver vo výške 4 000 eur. Dohodnutý úrok z úveru vo výške 15,80%
ročne súd vyhodnotil ako primeraný a to najmä s poukazom na výšku poskytnutého úveru (4 000 eur) a
dobu splácania - 60 mesiacov, t.j. päť rokov. Taktiež ročná percentuálna miera nákladov - 19,14% ročne
a priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 21,67% ročne nie je v rozpore s právnymi

predpismi o ochrane spotrebiteľa a nemôže byť považovaná za neprimeranú.
Súd sa ďalej v zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre zaoberal v ďalšom konaní zistením skutočnej
výšky dlžnej istiny, keďže odporkyňa v 2/rade v odvolaní namietala žalovanú sumu, nakoľko na úvere
doposiaľ zaplatila celkovo 1547,56 eur. V rámci ďalšieho dokazovania bolo preukázané, pričom sa na
tom zhodli navrhovateľ i odporkyňa v 2/rade, že odporcovia na predmetnom úvere zaplatili 14 splátok po

104,13 eur a jednu splátku vo výške 9,74 eur, t.j. spolu sumu1467,56 eur. Uvedené vyplýva aj z celkovej
platobnej histórie úveru, kde je presne uvedené aká splátka bola zaplatená, koľko bolo započítané na
istinu, koľko na úrok, výška úrokovej sadzby i úrokov z omeškania a ako sa podľa splácania odporcov
znižovala istina zo sumy 4000 eur až na sumu 3336,68 eur, pričom časť splátky zase bola započítaná
na úhradu úrokov. Z tohto prehľadu tiež vyplýva, že k 19.12.2011 bola nezaplatená istina vo výške

3336,68 eur, nezaplatený riadny úrok bol vo výške 700,13 eur, nezaplatené poplatky boli 151,74 eur
a nezaplatené úroky z omeškania boli 296,80 eur, t.j. spolu suma 4485,35 eur. Z uvedeného mal súd
za preukázané, že dlžná suma na úvere predstavuje čiastku 4333,61 eur, ktorá suma pozostávala z
uvedenej istiny vo výške 3336,68 eur, riadneho úroku vo výške 700,13 eur a úrokov z omeškania 296,80eur ( v časti nezaplatené poplatky vo výške 151,74 eur bol návrh zamietnutý). Nakoniec i odporkyňa v
2/rade na pojednávaní nenamietala uvedené vyčíslenie dlžnej sumy.
Odporkyňa v 2/rade na pojednávaní opäť namietala, že tento úver by sa mal považovať za bezúročný,

nakoľko nie jej splnená jedna zo základných náležitostí zmluvy o úvere a to, že v nej nie je uvedené
akú časť z mesačnej splátky predstavuje istina a akú časť z mesačnej splátky tvoria úroky. Podľa nej by
spotrebiteľ mal mať k dispozícii splátkový kalendár, kde by ku každému mesiacu splatnosti bola uvedená
výška splátky, kedy je splatná, akú sumu zo splátky predstavuje istina, a akú sumu predstavuje úrok.
Keďže zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a žiadala,

aby súd určil úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy však dospel k
záveru, že táto spĺňa odporkyňou vytýkané ustanovenie § 4 ods. 2 písm i ) zákona 258/2001 Z.z., t.j.
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve o úvere je jasne uvedený počet
mesačných splátok - 60, splatnosť splátky vždy k 20. dňu v mesiaci, termín prvej splátky - 20. 7. 2009,
termín poslednej splátky - 20. 6. 2014 i výška mesačnej splátky 97,18 eura, ako aj výška mesačných
poplatkov. Zmluva v bode IV. obsahuje dohodu o výške úroku z úveru 15,80% ročne. Z uvedeného

vyplýva, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyššie uvedené ustanovenie § 4 ods. 2 zákona
písm. i) zákona o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, preto nie je možné akceptovať námietku odporkyne v
druhomradeavyhlásiťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Uvedenézákonnéustanovenieneustanovuje
veriteľovi povinnosť, aby osobitne vyčíslil v každej splátke akú sumu predstavuje zo splátky istina a akú
sumu predstavuje úrok, najmä keď je z úverovej zmluvy zrejmé, že splátka v sebe zahrňuje tak istinu

ako aj úrok. Aj z platobnej histórie predmetného úveru je zrejmé, že výška istiny je v každej splátke
rozdielna a táto sa zvyšuje počtom zaplatených splátok a zároveň sa znižuje suma predstavujúca úrok.
Súd neuznal argumentáciu odporkyne v 2/rade, že ak by mala k dispozícii splátkový kalendár s takýmto
vyčíslením,ovplyvnilobyjutopriuzatváranízmluvyoúvere.Vplyvnauzatvoreniezmluvyoúveremápre
dlžníka predovšetkým výška úroku, výška splátky a doba splácania a jednoduché vyčíslenie celkového

preplatenia úveru za dobu splatnosti. Splátkový kalendár s rovnakou výškou splátky, i keď výška istiny
a úroku v splátke je vždy rozdielna, nijako nemení cenu úveru, t.j. výšku úrokovej sadzby, ktorá je pri
uzatváraní úveru najrozhodujúcejším faktorom. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že
predmetná zmluva o úvere obsahuje aj náležitosť uvedenú v § 4 ods. 2 písm i ) zákona 258/2001 Z.z., t.j.
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto nie je možné tento úver vyhlásiť

za bezúročný a bez poplatkov.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaní v prvom a v druhom rade si neplnili
svoje povinnosti, ktoré im zo zmluvy vyplývali, nesplácali úver v dojednaných splátkach, neuhradili celú
dlžnú sumu. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny v sume 3336,68 eura, sumy 700,13
eura predstavujúcej úroky z nesplateného úveru do 19. 12. 2011 a sumy 296,80 eura predstavujúcej

úroky z omeškania do 19. 12. 2011, spolu sumu 4333,61 eur. Zároveň priznal žalobcovi nárok na úrok
z úveru vo výške 15,80% ročne zo sumy 3336,68 eura od 20. 12. 2011 do zaplatenia.
Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania, nakoľko odporcovia v prvom a v druhom rade sa so
splácaním úveru dostali do omeškania. Navrhovateľ výšku dlžnej sumy spolu s úrokom z úveru a úrokom
z omeškania vyúčtoval ku dňu 19. 12. 2011, preto úroky z omeškania požaduje od nasledujúceho dňa,

t.j. od 20. 12. 2011. Úrok z omeškania požaduje vo výške 8,75% ročne, ktorá výška je s poukazom na
ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. plne v súlade s týmto
ustanovením. Ku dňu 20. 12. 2011 bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo
výške 1,00%, zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne,
žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne. Súd preto priznal navrhovateľovi 8,75%

ročný úrok z omeškania zo sumy 4 036,81 eura (suma istiny 3336,68 eura a úroku z úveru 700,13 eura)
od 20. 12. 2011 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľovi súd priznal plnú náhradu
trov konania, keďže navrhovateľ mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti v pomere k žalovanému
nároku. Súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 273 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1176,65 eur. Trovy právneho
zastúpenia boli priznané podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov
(ďalej len vyhláška). Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
vyhlášky za 5 úkonov právnej služby, hodnota jedného úkonu je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 161,01 eura.

Ide o úkony: prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na súd, písomné podania vo veci samej zo dňa
4.1.2013, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.4.2013 a účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014, 5 úkonov po
161,41 eur, t.j. spolu 807,05 eura. Podľa § 16 vyhlášky má právny zástupca nárok na režijný paušál,
a to za rok 2012 v sume 7,63 eura, t.j. za dva úkony v roku 2012 spolu 15,26 eur, advokát si uplatnilrež.paušál v sume 7,63 eura aj za 2 úkony v roku 2013, spolu 15,26 eur a jeden úkon v roku 2014 v
sume 8,02 eur, spolu režijný paušál za 5 úkonov právnej pomoci je 38,54 eura. Ďalej mu súd priznal
náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní Nitra - Bratislava a späť, a to za 6 polhodín, t.j. 13,40

eur x 6 = 80,40 eur. Ďalej náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014, cesta
Bratislava - Nitra a späť - 95 km x 2 = 190 km, priemerná spotreba paliva ( podľa osvedčenia o evidencii
vozidla Audi A6 allroad quattro) ) 7,5 l /100km, priemerná cena nafty - 1,19 eur/l , predstavuje náhradu za
pohonné hmoty 16,96 eur a náhrada za použité mot.vozidlo - 190 km x 0,183 eur = 34,77 eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia sú 977,72 eur. Keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej

len DPH), podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa zvyšuje odmena a náhrady ( okrem náhrady za pohonné hmoty )
o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% v sume 192,15 eur, spolu teda trovy právneho zastúpenia sú
1169,15 eur. Odporcovia v 1/ a 2/rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 273 eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 1169,15 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.