Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoZm/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208199
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 368 64
421, proti žalovanému B. W., bytom XXX XX E. B. XXX, o zaplatenie 466,02 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbZm/205/2013-27 zo dňa 28. augusta

2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 466,02 eur s
0,25%dennýmzmenkovýmúrokomod21.04.2009dozaplateniaaso6%ročnýmúrokomod06.07.2009

do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 1,55 eur, a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že žalobou podanou na podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 466,02 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny
1,55 eur a náhrady trov konania. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd
prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 2 bod 1,

článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí
v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Vychádzal zo zistenia, že žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území
Slovenskej republiky, kde bola zmenka vystavená a kde sa nachádza platobné miesto. Súd prvého
stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva žaloby
na uplatnenie pohľadávky nepresahovala 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Pri

určovaní rozhodného práva postupoval podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, a iná
dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodného práva v konaní nebola preukázaná.

S poukazom na článok 5 bod 1 Nariadenia č. 861/2007, keď žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie

ústneho pojednávania, a ani súd prvého stupňa jeho nariadenie nepovažoval za potrebné, rozhodol bez
nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že dňa 16.12.2008 žalovaný uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., IČO: 358 07 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len veriteľ) zmluvu o úvere č. 3810161, na
základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 232,36 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 221,74 eur, spolu v sume 454,09 eur v 12

mesačných splátkach po 37,84 eur počínajúc dňom 16.01.2009. Prevzatie hotovosti žalovaný potvrdil
dňa 16.12.2008. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 17všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ
zmenky vystavil v prospech veriteľa (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.

Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane
celý dlh splatný okamžite a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 všeobecných podmienok. Práva vyplývajúce
z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu.

Súd prvého stupňa posúdil vec podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského hmotného
práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) a
Obchodného zákonníka s poukazom na článok 1 bod 1, článok 2 písm. a/ - c/, článok 3 bod 1, 2, 3,
článok 4 bod 1, 2, článok 5, článok 6 bod 1 Smernice 93/13/EHS.

Po preskúmaní obsahu úverovej zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,

či táto je platná a či vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky, ustálil, že zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou so znakmi spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák. Konštatoval,
že z jej obsahu nevyplýva, že by žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu s veriteľom v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Ide o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej žalovaný nemal
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je adhézna, nakoľko
spotrebiteľ ju mohol buď prijal ako celok, alebo odmietnuť. V tejto súvislosti poukázal súd prvého
stupňa na početnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10, dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa. Súd prvého tiež poukázal na to, že snaha dodávateľa (veriteľa) použiť

pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 všeobecných podmienok) naráža na
prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy a vykonávacích
predpisov k nemu (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo
dňa 30.08.2012, uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.08.2010 a č.k.
10CoE/265/2011-62 zo dňa 31.10.2012).

Vychádzajúc z textu zmenky, v ktorej sa vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo výške
0,25% denne, súd prvého stupňa vzhľadom na svoje poznatky z rozhodovacej činnosti, na
stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v liste zo dňa 14.09.2010 a vo Výzve - porušenie č.
2012/4165, a judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo

dňa 16.11.2010) predpokladal nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok dohodnutých v zmluve
o úvere, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania dlžníka (spotrebiteľa) s
vrátením poskytnutých finančných prostriedkov a dohody o zabezpečení záväzku dlžníka. Z uvedeného
dôvodu sa súd prvého stupňa v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS na účely preskúmania prípadnej
nekalej povahy zmluvnej podmienky zaoberal i zmluvou o úvere vrátane všeobecných podmienok

poskytnutia úveru (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013). Zdôraznil, že čl. 6
bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy
práv skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný
iba pozitívnym vonkajším zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho

dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000, C-137/08 zo dňa 09.11.2010). Na základe
toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú,
zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti tomu namieta (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009). Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je

založené na zmenke, musí súd, aj bez námietok dlžníka, skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok,
z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť
ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zákona č. 191/1950 Z.z. o zmenkách
a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17). Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
ustupuje v spotrebiteľských veciach dôležitejšiemu princípu ochrany práv spotrebiteľa. Súd je oprávnený

a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež
nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej
vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípadezistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom, čím
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití
vnútroštátneho práva interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere vo svetle znenia a účelu smernice,

aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a
vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012).

Súd prvého stupňa taktiež poukázal na to, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu skúma súd ex
offo, táto nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, pričom
právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Po preskúmaní bodu 17 Všeobecných podmienok v súlade s kritériami, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd prvého stupňa zistil, že obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné. Dohoda veriteľa a dlžníka o

zabezpečenízáväzkublankozmenkou vkontextesostatnýmizabezpečovacímiinštitútmidohodnutýmiv
zmluve(notárskazápisnica,dohodaozrážkachzomzdyainýchpríjmov)spôsobujehrubúnevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatnosť zmenkovej zmluvy
o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo zmluvy o úvere a zmenkou, čoho dôsledkom je nedostatok

dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo
V 43/2006). Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. súd prvého stupňa
taktiež vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke. Podľa
tejto dohody mal veriteľ na zmenke vyplniť zmenkovú sumu tak, že táto mala pozostávať „zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“

Podľa názoru súdu prvého stupňa je táto zmluvná podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy
formulovaná nejasne a nezrozumiteľne, čo tiež spôsobuje jej neprijateľnosť (rozsudok vo veci C-92/11
zo dňa 21.03.2011). V dôsledku neprijateľných a tým neplatných zmluvných podmienok obsiahnutých v
bode 17 všeobecných podmienok, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť blankozmenku, na základe čoho sa
blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky práva a povinnosti

zo zmenky. V zmysle zásady nemo plus iuris in alium transferre potest, quam ipse habet („z nepráva
nemôže vzniknúť právo“) nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Veriteľ nebol totiž
nositeľom práv zo zmenky, a teda nemal čo previesť (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11
z 10.02.2010). Blankozmenka nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky.
Úrokovú doložku na zmenke posúdil súd prvého stupňa ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5 ods. 2 zák. č.

191/1950 Z.z. z dôvodu jej nejasnosti a nezrozumiteľnosti, keď zo žaloby vyplýva, že malo ísť o úrokovú
doložku na zmenke v zmysle čl. I § 5 ods. 1 citovaného zákona. Napriek tomu bol v tejto doložke
dohodnutý „zmenkový úrok“ upravený v čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. vo výške 6 %. Podľa názoru
súdu prvého stupňa nie je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko
nie je zrejmé, či mal byť v úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy

alebo zmenkový úrok. Okrem toho, v bode 6 všeobecných podmienok, sa veriteľ a dlžník dohodli na
úroku z omeškania v súlade s § 369 Obch. zák. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prípade, ak
by dohoda o zmenkovom úroku na zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950
Z.z., bola by takáto úroková doložka neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu jej rozporu s dobrými
mravmi vzhľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej doložky na zmenke

nevznikla žalovanému povinnosť platiť zmenkový úrok 0,25% denne.

Podľa názoru súdu prvého stupňa zmluva vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov
232,36 eur obsahuje neprimerané zabezpečovacie inštitúty. Žalovaný sa zaviazal tieto prostriedky
vrátiť v lehote 1 roka zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 221,74 eur, čo predstavuje 95,58 % z istiny

232,36 eur. Tento poplatok nebol spriehľadnený vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko
ju predmetná zmluva neobsahuje. K tomu mal žalovaný v prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia
práv zo zmenky, zaplatiť dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne (91,25 % ročne) zo zmenkovej sumy
a zákonný 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy tak, ako bol uplatnený v žalobe. V prípade omeškania
s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov mal žalovaný podľa všeobecných podmienok zaplatiť

aj zákonný úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu podľa bodu 4 všeobecných podmienok,
ktorá v prípade omeškania s úhradou splátky 7 dní a viac predstavovala 9,96 eur (splátka úveru 37,84
eur) pri každej splátke, teda pri 12 splátkach sumu 119,52 eur. Dohodnutý zmenkový úrok 0,25%
denne zo zmenkovej sumy predstavuje formu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky, čím malo vpodstate dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej istiny a poplatku. Z výšky dohodnutého „príslušného
poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne je zrejmé konanie veriteľa „in fraudem legis“, nakoľko od
dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t.j. od 21.04.2009 žalovaný ako dlžník z dohodnutých

splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume, platil poplatok vo výške 95,58 % z
istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok 91,25% ročne, tzn. navýšenie
o 187,25 %, a to bez ďalších zmluvných a zákonných sankcií. Zmluva o úvere vykazuje zjavné
znakyvybočeniazpravidielmorálkyuznávanejpriposkytovaníúverovaprinedodržanídobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklostí a praxe môže privodiť ujmu spotrebiteľovi (rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. 6Co/39/2011-86 zo dňa 20.09.2011). Zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého
dôvodu je v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná. Súd prvého stupňa poukázal na to, že veriteľ dosiahol
dohodu o odplate za poskytnuté finančné prostriedky, o sankciách za porušenie dohodnutých zmluvných
podmienok a o zabezpečení záväzku dlžníka, ktorá obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť aplikáciu
spotrebiteľského práva na daný záväzkový vzťah, hoci dlžníkom je spotrebiteľ. Z toho, že veriteľ práva
zo zmenky indosoval a žalobca ich následne uplatnil v súdnom konaní, vyvodil súd prvého stupňa záver,

že veriteľ sa správal zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci,
nakoľko už pri bežnom matematickom prepočte uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej miere
prevyšujú zákonom dovolenú výšku, čo musí byť veriteľovi známe z rozhodnutí vo veciach, v ktorých
bol žalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012).

Podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie
práv zo zmenky. Je zrejmé, že žaloba bola založená na zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a
ktorá bola vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia zmenka na základe absolútne neplatnej zmluvy
o úvere a neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení
blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom charaktere žalovanej zmenky. Zo strany žalobcu

išlo o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu
ochranu. Žalobca sa pri nadobudnutí zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa, keďže si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku,
spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je
všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom,

pričom indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia
dlžníka (spotrebiteľa), a to i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky bez pohľadávky zo
zmluvného vzťahu, ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné
bremeno,ktorébypodľapráva,ktorýmsariadizmluvnývzťahmalniesťveriteľ,resp.postupníkvprípade
postúpenia pohľadávky. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca pri nadobudnutí

zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne,
ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku,
a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil v žalobe. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky
zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, ktoré majú základ v nekalej
podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže žalovaný
si právo na náhradu trov konania neuplatnil a v konaní nebol preukázaný vznik trov konania na jeho
strane, súd prvého stupňa mu náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok
v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že v
prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu
článku 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v
Slovenskej republike. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní
je ovládané prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania

a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že
súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré
účastníci nenavrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom konaní aj
iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne, ak je vykonanienenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť
príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako predpokladu

vydania rozsudku v konaní. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo.
Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie
je možné ničím iným nahradiť. Súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhovaných
dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť. V danom konaní súd prvého
stupňa svoj postup nezdôvodnil. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na ťarchu žalobcu,

vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo pozíciu žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto
obrany nedomáhal, pohľadávky nerozporoval a svojím konaním ju fakticky uznal. Súd nevykonal
žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky a neobjektívne
podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah do práva na
spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6

Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek námietky odmietnuté z
dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcu
prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť vyplýva
jednak zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa
žalobu zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu
prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným spôsobom zásadu
kontradiktórnosti, keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a právnym argumentom,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj
prospech. Súdny dvor (v rozsudku z 02.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08 P) rozhodol, že zásada

kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s
listinami a pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka
konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých
chce založiť svoje rozhodnutie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný

voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca je majiteľom zmenky na
základe indosamentu, a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku
platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani
podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Prvostupňový súd sa aplikáciou

príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým
menej tak môže robiť sám súd. Žalovaný vystavil zmenku, ktorú dobrovoľne podpísal, pričom išlo o

prejav jeho skutočnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná na zmenke a bola
mu známa v čase vystavenia zmenky, s takouto sadzbou zmenkového úroku žalovaný jednoznačne
súhlasil. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke vrátane zmenkového úroku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo
3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000,

zo dňa 22.08.2002). Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa nepriznal žiadny zmenkový úrok,
pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale
len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Súd prvého stupňa by tak mal zamietnuť len časť
zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok, ktorý sa neprieči dobrým mravom. Žalobca poukázal na
to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie pred ním je postihnuté vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvôbecvsporovomkonanívedenompodľaNariadenia
vykonané bez návrhu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní

vyčíslil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotusporu,sažalobcaprotižalovanejdomáhalzaplateniazmenkovejsumy466,02eur,zmenkového
úroku 0,25 % denne od 21.04.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku od 06.07.2009 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje
za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia
ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7,
8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania
a do súdneho spisu založil zmluvu o úvere 3810161 zo dňa 16.12.2008 a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru bez toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov
a vyjadriť sa k týmto dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou

hodnotou sporu podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje
skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb.
Súd pri vykonávaní dôkazov postupuje podľa návrhov účastníkov, nevykonáva dôkazy, ktoré účastníci
nenavrhli. Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo forme tlačiva B vyzval žalobcu
na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď žalobcovi oznámil, že je
potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a prehľad platieb realizovaných
dlžníkom. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný postup súdu
žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého stupňa

(exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., postavenie oprávneného, bez
návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd prvého stupňa dôkazy
a dospel k skutkovým zisteniam, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne

vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriťsa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5

Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu

dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo zmenky.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne
známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a

miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných dôkazov vykonaných bez
návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom

založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku
ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre
žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi i žalovanému priestor, aby
sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich
súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné

dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Doručenka o zaslaní písomného poučenia žalobcovi založená v súdnom spise sa
týka konania Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/17/2013. Poučovacia povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd

je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4
O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti
účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.
Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená

významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd
prvéhostupňadospelktakémuzáveru,želistinnédôkazyprostredníctvomktorýchvykonaldokazovanie,
vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného
nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia nedošlo zo strany žalobcu k
uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú

povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený
zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné
podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2

písm. a/ O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 2 O.s.p.Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vo veci opätovne
rozhodne.Nedostatkysúdnehokonaniaakovadykonaniaspočívajúcevprocesnompostupe,takakoich
odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v ďalšom konaní,
a vo veci znova rozhodne s tým, že podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.