Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215654
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7712215654.1

Rozhodnutie

B. súd I., samosudkyňou N.. Z. D., v právnej veci žalobcu C., s.r.o. so sídlom C. č. XX, XXX XX H., V.:
XX XXX XXX, zastúpeného Q. C., s.r.o., so sídlom K. 4, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, proti žalovanej
G. republike, za ktorú koná I. spravodlivosti G. republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. G. návrh z a m i e t a.

II. F. trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

F. sa návrhom doručeným súdu XX.X.XXXX domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy. T. odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom Z. D., nar.
X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci

číslo Ex XXXX/XX. G. exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom návrh bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. J. súd napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu, exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX a to rozhodnutím o poverení,
teda po viac ako X mesiacoch. U., že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani návrhom na

vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh na
vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis súdu. O., že postup exekučného
súdu bol nesprávny, v rozpore so zákonom, pretože neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. T. súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku XX ods. X A. SR. C. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatňuje
náhradumajetkovejškodyvovýškeXXX,XXJ.,ktorápozostávazosumyXX,XXJ.nasprávupohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy XX,XX
J. za udržiavanie a správu systému a zo sumy XX,XX J. na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií súdu,

na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v exekučnom
konaní. I. si uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
nestačí. I. uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom zanikne povinný, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu

s povinným a k jeho insolvencii. T. nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. M. uplatnenie základného práva na súdnu ochranupredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa poskytne ochrana v zákonom predpokladanej kvalite,
pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať
uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. XX ods. X ústavy. T. si uplatňuje ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy sumu XXX,XX J. za X mesiacov. D. uskutočnil alikvotným pomerom XX,XX
J. na každý mesiac omeškania, pričom vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu, kde im bolo právo kvôli
prieťahom súdu priznané, a podľa ktorých rozhodnutí je náhrada za rok omeškania XXX,XX J.. F. ďalej
v návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 zák. č. XXX/XXXX Z.z.
uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne

nereagoval. S. v tomto smere odkázal na spis I. spravodlivosti SR.

F. s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. G. stanovisko odôvodnil tým, že v žalobe sa vyskytuje
viacero nedostatkov, a to napr. uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách ako dátum
narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené
na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia podaných

na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a iné. F. síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. F. tvrdí, že nemá vedomosť o

spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože tieto mu
museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. T. spisových
značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu je jedným z
dôvodov, pre ktoré A. súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou
exekučného súdu. F. ďalej poukázala na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože

žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho
exekútora ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. F. ďalej uvádza aj rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie
nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačné na základe akého titulu si
žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z

ktorého titulu si nárok uplatňuje. T. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. U. nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde
namietaným nesprávnym úradným postupom má byť skutočnosť, že B. súd o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v XX-dňovej lehote. F. ďalej poukázala na to, že

dňa XX.X.XXXX jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a
vzhľadom na skutočnosť, že už dňa XX.X.XXXX boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé,
že žalobca ich nepodal po uplynutí X mesačnej lehoty, ale skôr. C. na ustanovenie § 15 ods. X F. č. XXX/
XXXX Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním
aleboinýmpozbavenímosobneslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutím

o väzbe, a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom podľa § 4 § 11. I. poukázal na ustanovenie § 16 ods. X F. č. XXX/XXXX Z.z., a to ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do X mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu

škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z
uvedeného dôvodu žalovaná považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. I. uviedla, že žalobca
napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie žalobca nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel
o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané

sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom
povinného, resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. F. neposkytol absolútnu
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť tento
nárok predbežne prerokovať. F. ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody podľa F. č. XXX/XXXX Z.z., pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny

úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. C. vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky
súčasne. K prieťahom týkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutie o návrhu o žiadosti o
udelenia poverenia v XX-dňovej lehote žalovaná uviedla, že podľa § 44 ods. X J. poriadku, účinnéhood X.X.XXXX súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do XX
dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa
ustanovenia § 41 ods. X písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených. Z uvedeného vyplýva,
že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia
v XX dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po X.X.XXXX nemá žiadnu oporu v zákone. K
rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie poverenia žalovaný uviedol, že tento postup je
možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia.,

a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po
zákonom stanovenej lehote. O., že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym
úradnýmpostupom.C.nesprávnyúradnýpostupnemálegálnudefiníciu,avšakvsúladesrozhodovacou
praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný vo vydanom rozhodnutí. T. úradným

postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, to je ako súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol. F. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. T. ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v
prípade ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom súd, ktorý rozhoduje o náhradu škody je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu. C. je nevyhnuté aby pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní v opravnom
prostriedku. U. podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorý sa zamieta žiadosť o udelenie

poverenia po XX dňovej lehote uviedol, že ustanovenie § 44 ods. X J. poriadku určuje lehotu XX dní
na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. B. v tejto časti na rozhodnutie A. súdu SR sp.zn. XUs/XX/X. C. § 9
ods. X F. č. XXX/XXXX Z.z., o znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stavenej lehote, spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaním, ktorým sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnych konaní právoplatného rozhodnutia J. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo

porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia A.
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým A. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. F. nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existoval právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo vydané rozhodnutie J., alebo A. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. F. ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých
konaniach. O., že žalobca na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu
pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch
spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. U. uviedol, že škoda

zaťažilažalobcuvýlučnevobdobímedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenienavykonaniaexekúcie
a rozhodnutím o nej. F. poukázala, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi
pri svojejčinnostinepochybnepotrebujeavyužívaajinformačnýsystém,ktorýposkytujeprehľadúverov,
pričom takýto systém využíva nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím ako aj po
ňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, o ktorých žiadne

exekučné konanie neprebieha. U. isto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej
báze najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje aby sa naplnil účel fungovania
spoločnosti daného druhu.

F. sa pojednávania konaného XX.X.XXXX nezúčastnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. F. navrhol dokazovanie, resp. jeho doplnenie, pretože
zadal objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku škody, za ktorú zodpovedá
žalovaná.G. návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože návrh nespĺňal náležitosti ustanovenia § 119
ods. X O.s.p. a dôvody v návrhu uvádzané nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie pojednávania.
F. o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania veci má vedomosť viac ako rok,

pretože o tom rozhodol nadriadený súd. T. na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom o výške
spôsobenej škody súd považoval vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie za nadbytočné. G. poukazuje
na to, že konanie začalo XX.X.XXXX, preto mal žalobca dostatočný časový priestor a predloženie
relevantného výpočtu tvrdenej škody, ako aj iných dôkazov v konaní.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav.

Zo spisu XEr/XXX/XXXX tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX bola súdu doručená žiadosť
súdneho exekútora N.. M. Y. pod Ex XXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného C. s.r.o. proti povinnej Z. D. vymoženie XXX,XX J.. T. na vykonanie exekúcie bol spísaný
zápisnične u súdneho exekútora dňa X.X.XXXX. J. titulom bol rozsudok G. rozhodcovského súdu sp.zn.

SR XXXXX/XX. C. na vykonanie exekúcie bolo vydané XX.X.XXXX.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

C. § 3 ods. X,X zák. č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. F. podľa odseku X sa nemožno zbaviť.

C. § 9 ods. X,X zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. C. na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

C. § 15 ods. X,X zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX. Ak bola
žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. A. podania žiadosti zostávajú zachované.

C. § 19 ods X,X,X zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. T. sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu

spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
W. neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

G. po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č. XXX/

XXXX Z.z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

F. XXX/XXXX Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. D. zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. T. na náhradu škody musí

oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone.

F. si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný súd nevydal
poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, teda uplatnil si voči štátu zodpovednosťza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V takom prípade je potrebné preukázať, že
žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom (v tomto
prípade s I. spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. S. podmienkou je preukázanie,

že dotknutý orgán štátu nevykonal úkon v zákonom stanovenej lehote a že nevykonanie úkonu bolo v
príčinnej súvislosti so vznikom škody.

F. nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.
č. XXX/XXXX Z.z. pred súdom, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. F. v

návrhu uviedol, že v súlade s ustanovením § X5 ods. 1 F.. č. XXX/XXXX Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku. Do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto
nárok si u žalovaného uplatnil a kedy, a dokazovanie odkázal na spis I. spravodlivosti SR. F. síce
nepoprel, že mu žalobcom bol návrh adresovaný, avšak vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich
v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady škody,
neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. G. nevidí akceptovateľný dôvod, prečo

by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu mal dokazovať súd alebo žalovaný. T. o listinný
dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť sprístupnený. Ak si žalobca
neponechal kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania. Z
toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka konania.

C. ide o nesprávny úradný postup, zákon č. XXX/XXXX Z.z. ho nedefinuje. V ustanovení § 9 ods. X iba
konštatuje, že za nesprávny úradný postup sa okrem iného považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,čojezákladomnároku
žalobcu na náhradu škody v tomto konaní.

F. sa domáhal náhrady škody na tom základe, že súd nevydal poverenie v XX.dňovej lehote určenej v
ustanovení § 44 ods. X J. poriadku a konštatoval prieťahy súdu X mesiacov. Z exekučného spisu bolo
zistené, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená XX.X.XXXX a poverenie bolo vydané
XX.X.XXXX. U. do X mesiacov a nie po X mesiacoch, ako konštatoval žalobca. G. však poukazuje na
znenie § 44 ods. X J. poriadku, podľa ktorého lehota XX dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d) J. poriadku, ktorým je rozhodcovský
rozsudok. Z exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (§41 ods.
X písm. d), preto vydanie poverenia nie je viazané na XX-dňovú lehotu. Je pravda, že rozhodcovský
rozsudok ako samostatný exekučný titul bol do zák. č. XXX/XXXX Z.z. zapracovaný na základe novely
č. XXX/XXXX Z.z. účinnej od X.X.XXXX. Z. však vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu, išlo iba

o odstránenie interpretačných pochybností ustanovenia § 41 ods. X písm. d), kde ako exekučný titul
boli dovtedy uvedené rozhodnutia rozhodcovských komisií a nie súdov. F. v dôvodovej správe jasne
vysvetľuje, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. X písm. d) J.
poriadku. M. rozsudok preto nemôže byť chápaný ako exekučný titul v zmysle ustanovenia § 4X ods. 1
J. poriadku v náväznosti na ustanovenie § 35 F. o rozhodcovskom konaní ani pred novelou ustanovenia

§ XX ods. X J. poriadku, pretože sám zákonodarca vysvetlil, že jeho úmyslom bolo pod exekučné tituly
uvedené v ustanovení § 41 ods. X písm. d) zahrnúť rozhodnutia všetkých rozhodcovských konaní, a to
či už súdov alebo komisií.

F. nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu X mesačného prieťahu.

T., kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od akého dátumu plynutie
lehoty na vydanie poverenia počítal. Z. sám tvrdil v žalobe, touto informáciou nedisponoval a odkázal
na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého spisovú značku v návrhu ani neuviedol a dokazovanie v
tomto smere preniesol na súd. W. na vydanie poverenia podľa § 44 ods. X J. poriadku začína plynúť
doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súdu a nie začatím exekučného konania.

V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu
neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti spisovej značky, dátumu, kedy
bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie, je
zavadzajúce. F. je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený. T. mu ako účastníkovi nebránilo
získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. G. značka súdu bola

prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. U. povinnosť zo strany
žalobcu absolútne absentuje. S. uvádzané v žalobe sú všeobecné a bez znalosti skutkového stavu
konkrétnej exekučnej veci. D. je aj odôvodnenie náhrady škody, ktorú majú predstavovať paušálne
výdavky žalobcu v celkovej sume XXX,XX J. (ide o vyčíslenie v každej veci podanej žalobcom, nie lenv tejto) spočívajúce v nákladoch na správu a vymáhanie pohľadávky vrátane udržiavania informačného
systému, či administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu. V. teda o
vyčíslenie škody bez súvisu s konkrétnou exekučnou. D. musí byť preukázaná a súvisieť so skutkovým

priebehom konkrétneho konania povinnej osoby. G. poukazuje napríklad na časť náhrady škody, ktorú
žalobca odôvodnil tak, že mu vznikli náklady spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. F. nie len že žiadne také urgencie alebo podania k návrhu nepriložil, ale kontrola
a priebeh konania zo strany žalobcu nevyplýva ani z exekučného spisu. G. sa stotožňuje s tvrdením
žalovaného, že žalobca pri svojej obchodnej činnosti potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý

poskytuje prehľad úverov, avšak takýto systém využíva nielen počas tvrdených prieťahov, ale využíva
ho aj vo veciach, o ktorých žiadne exekučné konanie neprebieha. O. systému žalobca musí vykonávať
na každodennej báze najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje, aby sa naplnil
účel fungovania spoločnosti daného druhu.
F. nepreukázal, že by v tomto smere vykonal niečo navyše, čo presahuje rámec jeho bežnej obchodnej
činnosti a čo ho v súvislosti s tvrdenými prieťahmi pri vykonávaní exekúcie ekonomicky zaťažilo tak, že

mu to spôsobilo materiálnu škodu.

G. za nepreukázaný považoval aj nárok na nemajetkovú ujmu, pretože jednak jej priznanie je viazané
na skutočnosť, či žalobcovi preukázateľne nečinnosťou štátneho orgánu škoda vznikla a jednak ujma
musí byť preukázaná. F. ani v tomto smere svoj nárok žiadnymi relevantnými skutočnosťami nepodporil.

D. škody súd preukázaný nemal a nemajetkovú ujmu odôvodnil žalobca možnosťou zániku povinného,
možnosťou straty kontaktu s povinným či s jeho možnou insolventnosťou. F. žiadnym spôsobom
neodôvodnil ani nepreukázal, z akých konkrétnych skutočností jeho obava pramení.

Aj konanie o náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi

skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať. G. preto návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p. a pri vyhlasovaní rozsudku ich priznal
úspešnému žalovanému. F. trovy konania nevyčíslil v lehote X pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,

zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd v konečnom dôsledku nepriznal (§ 151 ods.
X,X O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí

- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)