Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/203/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209996
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209996.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu
a práva na nestranný súd z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 770,- €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu.

Nesprávny úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov ( v lehote
do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný súd rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.6.2009 a to rozhodnutím o poverení s
omeškaním viac ako 14 mesiacov.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.

Skutočná škoda (majetková škoda) vo výške 125 € bola spôsobená účelne vynaloženými nákladmi

spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia
o nej. V tomto období vynaložil náklady na: správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70.- €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40.-€, administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
15.- € .

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k vyvolaniu rizík a to: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
k insolventnosti povinného, a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
zabezpečiť rad iných krokov smerujúcich k vymoženiu jeho pohľadávky a príslušenstva. Neexistencia

akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu ,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času vyvoláva u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.
Omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z

realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu a aj na strane jeho majiteľov.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Výšku nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume 770.- € podľa výpočtu na základe doktríny ústavného súdu

- t.j. 660.- € za rok : 12 mesiacov= 55.- € za mesiac(omeškanie viac ako 445 dní) .

Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej

žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a
náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Žalovaná žiadala, aby súd návrh zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu došlom súdu dňa ( čl. 27-32 spisu) uviedla, že návrh
je zmätočný, nie je daná právomoc súdu vo veci konať, žalobca nepreukázal existenciu škody nakoľko
v konaní nedošlo k prieťahom.

Zmätočnosť podania spočíva v tom, že žalobca podáva hromadné žaloby , kde sú nesprávne označení

povinní, odlišné dátumy narodení, nie sú uvedené spisové značky exekučných spisoch chýbajú
relevantné údaje.

Žalobca celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd a iba odkazuje na exekučný spis, pričom on má
dôkaznú povinnosť.

Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody .

Čo sa týka prieťahov v konaní v návrhu uvádza, že podnikol kroky na ich odstránenie formou podania
žiadosti o informácie o stave konania, čo nemožno považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k

odstránenie prieťahov v konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS SR.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc

súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu
a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej

lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
žalovaná nenahradila žalovanému škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného
prejednania nároku.Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní žalovaný uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby súdy objektívne posúdili zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska

zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1
písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na znenie ustanovenia §44 ods. 2
EP účinného od 1.6.2011, na základe ktorého ustanovenia lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Pokiaľ ide o žiadosti podané na súd pred
1.6.2011 kde v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) EP je uvedené,, vykonateľných rozhodnutí európskych

komisií a zmierov nimi schválených,, v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods.
2 písm.d) EP je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodárny zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová,, rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciam tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodárca je nefundovaná a nepravdivá

a § 41 ods. 2 písm. d) EP sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázal
na viacero rozhodnutí a to ÚS SR( IV.ÚS 60/2011-13, Najvyššieho súdu SR ( 3 Cdo 146/2011, 5
Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010) v ktorých bolo konštatované, že vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidla v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pokiaľ žalobca namieta prieťahy v konaní a od týchto odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej
ujmy a materiálnej škody poukázali na ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003. Na to, že žalobca si

vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia ani povinnosť ich preukázania.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na

Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).
Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná má zato,
že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že
nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí

ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS16/02,I.ÚS63/00).Akneexistujepríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduaporušenímzákladného
práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania
sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012,
IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie

poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených
súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky
rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia

pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie

nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov) z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však
nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyššísúd ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je

teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za

nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Namietla, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky ktoré si uplatňuje sú len hypotetické.
Žalobca uplatnil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom žalobca uvádza, že

táto škoda ho zaťažila výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vôbec neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/dôkazmi, ktoré preukážu
požadovaný nárok. Žalobca sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém. Tento systém musela využívať nielen počas domnelých prieťahov ale aj v období

pred ním a po ňom, taktiež aj udržiavanie systému musí žalobca denne vykonávať. Majetkovú škodu
žalobca nepreukázal a suma 125.- € uplatňovaná paušálne u každého dlžníka je nielen nadhodnotená
ale aj nepreukázaná.

Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby

s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne
znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné
sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Pokiaľ si žaloba uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu ,
ktorá škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu,

je jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku
žalobcu na náhradu škody.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a
vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda

postupom okresného súdu.

Okresný súd Čadca vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 203/2012- 70 zo dňa 11.10.2013, ktorým I.
návrh zamietol, II.žalovanej náhradu trov konania nepriznal a III. návrh žalobcu na prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na

zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.

Voči uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 11.12.2013 odvolanie na základe ktorého Krajský súd
Žilina rozsudkom č.k. 8 Co 51/2014-115 zo dňa 28.2.2014 vo výroku I. a II. zrušil a vo výroku III., ktorým
okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR

o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol v
tejto časti zostal rozsudok okresného súdu rozhodnutím krajského súdu nedotknutý..Krajský súd poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25.5.2009, dňa 18.6.2009
urgoval exekútor vydanie poverenia na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vyzval listom

zo dňa 29.56.2009 exekútora na doplnenie označených listín. Dňa 28.9.2009 žiadal oprávnený o
informácie o stave konania. Dňa 29.7.2009 súdny exekútor odpovedal na výzvu súdu na doloženie
listín. Listom zo dňa29.9.2009 súdny exekútor bol súdom požiadaný doložiť návrh v zmysle výzvy zo
dňa 29.6.2009. Zároveň súd oznamuje, že nemôže vydať poverenie, nakoľko súdny exekútor doposiaľ
nereagoval na výzvu súdu , preto súd nemôže náležite posúdiť, či žiadosť o udelenie poverenia-návrhu-

ex. Titulu je v súlade so zákonom. Dňa 2.11.2009 došiel súdu na vedomie list, ktorým sa súdny exekútor
obrátil na oprávneného so žiadosťou o doloženie požadovaných dokladov. Dňa 13.11.2009 požiadal
oprávnený o predĺženie lehoty na vybavenie o 60 dní. Dňa 15.1.2010 zaslal oprávnený súdu odpoveď
na výzvu . Na č.l. 16 sa nachádza poverenie súdu č. 5502015422 pre súdneho exekútora s dátumom
vydania 22.6.2009. Podľa doručenky súdny exekútor potvrdil prevzatie poverenia dňa 7.7.2010 .Z tohto
prehľadu vykonaných úkonov vyplýva, že poverenie nemohlo byť vydané dňa 22.6.2009. Ak okresný

súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutkového stavu, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 25.5.2009 a k vydaniu poverenia došlo zo strany súdu dňa 22.6.2009,
nemal tento záver oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že okresný súd na jednej strane
konštatuje, že sa jednalo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP účinného od 1.6.2010-kedy
súd nie je viazaný 15 dňovou lehotou a na druhej strane uvádza, že poverenie bolo vydané na 28. deň

od doručenia žiadosti a len s omeškaním 13 dní, teda po lehote. Inak povedané pokiaľ lehota 15 dní
neplatila, tak nemohlo dôjsť k omeškaniu 13 dní a potom by nebol preukázaný nesprávny úradný postup.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia

občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa
na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

Na pojednávanie dňa 25.6.2014 sa žalobca , jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili.

Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním došlým súdu dňa 19.6.2014.

Dňa 20.6.2014 elektronicky o 10.30 hod. zaslal právny zástupca žalobcu súdu návrh na zrušenie
nariadeného termínu pojednávania až do konečného konformného rozhodnutia o nestrannosti súdu a
otázke zákonného sudcu vzhľadom na ním podanú sťažnosť na ÚS SR podľa čl. 127 Ústavy SR, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Zároveň uviedol, že žalobca trvá
na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným

sudcom na nestrannom súde. Uvedený návrh súd vyhodnotil ako návrh na odročenie pojednávania.

Zároveň opätovne ako dňa 11.10.2013 (viď . č.l.44-46) podal aj v celom rozsahu totožný návrh na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom

bude zrušenie rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení sudcu povereného pojednávaním veci (viď. č.l.
137-139).Podľa § 167 ods. l , 2 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,

ktoré sa týkajú vedenia konania.

(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae , ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p.
patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého
nároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb

a totožnosť predmetu konania.

Z podaných návrhov č.l. 44-46, 137-139 na prerušenie konania vyplýva, že sa jedná o návrhy totožné.
Pričom o tomto návrhu už súd prvého stupňa v rozsudku č.k. 16C 203/2012-70 zo dňa 11.10.2013
rozhodol . Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. 8 Co 51/2014-115 zo dňa 28.2.2014 rozsudok v časti v

ktorej okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol ponechal
nedotknutý a rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2013. Preto s poukazom na
vyššie citované zákonné ustanovenia súd konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zastavil.

Súd zamietol návrh žalobcu na zrušenie pojednávania, ktorý návrh podľa jeho obsahu súd posúdil ako
návrh na odročenie pojednávania.

Podľa § 119 ods. 1,2 O.s.p.

1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Nakoľko o návrhu žalobcu na prerušenie konania už bolo právoplatne rozhodnuté, súd nezistil dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania na neurčito do času, kým vo veci nerozhodne ústavný súd o sťažnosti
žalobcu a v konaní pokračoval a vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho zákonného zástupcu a
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.o.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: a to: žalobou č.l. 1 až 4, výzvou č.l. 7, vyjadrenie
žalobcu č.l. 9, doplnenie rovnopisu č.l. 10, úradný záznam č.l. 1, predloženie veci č.l. 12, vyjadrenie
sudcov Okresného súdu Čadca č.l. 13, 14, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 7NcC/67/2013 č.l. 17

až 20, návrh žalovanej na spojenie veci č.l. 25, odpoveď na výzvu súdu č.l. 26, vyjadrenie žalovanej k
podanej žalobe č.l. 27 až 32, listinné dôkazy predložené žalovanou a to vyjadrenie európskej komisie
č.l. 33 až 35, článok o vymáhaní dlhov nebankovkami č.l. 36, úradný záznam č.l. 38, ospravedlnenie
č.l. 42, elektronické podanie na zrušenie nariadeného termínu pojednávania č.l. 44 až 47, sťažnosťadresovaná Ústavnému súdu SR č.l. 48 až 57, lustrácia v zozname živých spisov č.l. 58, 59, zápisnica
z pojednávania č.l. 58 a), 59 b), návrh na zrušenie nariadeného pojednávania č.l. 60, 61, sťažnosť
adresovaná Ústavnému súdu SR č.l. 62 až 66, rozsudok Okresného súdu Čadca č.l. 70 až 76 zo dňa

11.10.2013, odvolanie žalobcu č.l. 77 až 80, uznesenie Krajského súdu Žilina č.l. 110 až 113 zo dňa
31.1.2014, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/51/2014-115 zo dňa 28.2.2014, dovolanie proti
uzneseniu o úhrade súdneho poplatku č.l. 124 až 128, oznámenie žalobcu č.l. 133, 134, ospravedlnenie
žalovanej č.l. 135, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania č.l. 137 až 139, sťažnosť adresovaná
Ústavnému súdu SR voči rozhodnutiu Krajského súdu Žilina sp.zn. 7NcC/67/2013 č.l. 140 až 149, č.l.

150 - úradný záznam. Oboznámila obsah spisu Okresného súdu Čadca 4Er/198/2009 a to žiadosť o
udelenie poverenia č.l. 2, návrh na vykonanie exekúcie č.l. 3, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č.l. 4, 5, výpis z obchodného registra č.l. 7, výzva pre exekútora č.l. 8, žiadosť o informácie o stave
konania č.l. 9, výzva na doloženie zmluvy o úvere č.l. 10, urgencia o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie č.l. 11, výzva pre exekútora č.l. 12, vyjadrenie exekútora č.l. 13, odpoveď na výzvu súdu zo
strany oprávneného č.l. 14, odpoveď na výzvu č.l. 15, poverenie č.l. 16, námietky povinného č.l. 17, 18,

upovedomenie o začatí exekúcie č.l. 19, odpoveď na výzvu súdu od žalobcu č.l. 22, výzva adresovaná
oprávnenému a jeho právnemu zástupcovi č.l. 24, odpoveď na výzvu č.l. 25, všeobecné podmienky č.l.
26, 27, odpoveď na výzvu od súdneho exekútora č.l. 30, uznesenie Okresného súdu Čadca č.l. 32, 33.

Z pripojeného exekučného spisu 4 Er 198/09 mal súd zistené, že dňa 23.4.2009 sa začalo exekučné
konanie na návrh oprávneného : Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 proti
povinnému Jozefovi Kultánovi, bytom Čadca , Hurbanova 160/52, kde exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 5.12.2008, sp. zn. SR 11677/08 a to spísaním zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Dňa 25.5.2009 došla okresnému súdu žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podaním došlým súdu dňa 18.6.2009 súdny
exekútor urgoval vydanie poverenia. Dňa 29.6.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 15
dní vyzval oprávneného na predloženie dokladu , ktorým preukáže skutočnosť, že všetky spory medzi
účastníkmi sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, zároveň súd vyzval aj na predloženie Zmluvy
o úvere, ktorú výzvu súdny exekútor prevzal dňa 8.7.2009. Súdny exekútor dňa 25.7.2009 vyzval

oprávneného na predloženie uvedených dokladov, s tým, aby ich zaslali priamo okresnému súdu o
ktorej skutočnosti informoval okresný súd, na ktorú žiadosť oprávnený nereagoval. Dňa 28.9.2009 došla
súdu žiadosť oprávneného o podanie informácie o stave konania. Na túto výzvu exekútora oprávnený
nereagoval. Dňa 29.9.2009 súd exekútorovi oznámil, že poverenie nemôže vydať, nakoľko mu neboli
doručené požadované listinné doklady a tak nemôže náležite posúdiť, či žiadosť o udelenie poverenia-

návrhu- ex. Titulu sú vydané v súlade so zákonom, opätovne bol exekútor súdom vyzvaný, aby predložil
v lehote 10 dní návrh v zmysle výzvy súdu zo dňa 29.6.2009. Dňa 28.10.2009 súdny exekútor urgoval
oprávneného na predloženie listinných dokladov, ktorú skutočnosť súdu oznámil podaním došlým dňa
2.11.2009. Dňa 13.11.2009 oprávnený súdu oznámil, že žiada o predĺženie lehoty na vybavenie o
60 dní (č.l. 14). Dňa 15.1.2010 oprávnený súdu oznámil, že mu požadovanú zmlvu o úvere nezašle,

nakoľko exekučný súd nie je v zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený skúmať exekučný titul z hľadiska
hmotnoprávnych vzťahov, na základe ktorých bol vydaný. Spis bol VSÚ predložený dňa 21.1.2010. Z
poverenia č. 5502015422 č.l. 16) spisu vyplýva, že VSÚ vydal poverenie dňa 22.6.2009 . Z doručenky ,
ktorá potvrdzuje doručenie poverenia súdnemu exekútorovi je zrejmé, že poverenie mu bolo doručené
dňa 7.7.2010. Z úradného záznamu vedúcej odd. Er (č.l. 36) súd zistil, že pri písomnom vyhotovení

poverenia došlo k zrejmej nesprávnosti a to ku chybe v dátume vydania poverenia, pričom správne
poverenie nebolo vydané dňa 22.6.2009 , ale dňa 22.6.2010

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Porušenieprávnejpovinnostisúdom,podľavyjadreniažalobcuspočívavnesprávnomúradnompostupe.

Nesprávny úradný postup súdu podľa žalobcu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných
prieťahov ( v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.6.2009 a to udelením
poverenia. Súd rozhodol vo veci s omeškaním viac ako 14 mesiacov.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 v znení účinnom ku dňu podania návrhu

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené

v tomto zákone osobitným predpisom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia

občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale vprípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.€ a nemajetkovú
ujmu v peniazoch vo výške 770.- € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,

ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 445 dní,
teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods.2 EP).

Zákon č- 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradnýmpostupomavzniknutouškodou,pričomprevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetky
3 podmienky súčasne.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, a to z pripojeného exekučného spisu 4 Er 198/09 , že dňa 23.4.2009
sa začalo exekučné konanie na návrh oprávneného : Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:

35807598 proti povinnému Jozefovi Kultánovi, bytom Čadca , Hurbanova 160/52, kde exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 5.12.2008, sp. zn. SR 11677/08 a to spísaním
zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Dňa 25.5.2009 došla okresnému súdu
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podaním došlým súdu dňa
18.6.2009 súdny exekútor urgoval vydanie poverenia. Dňa 29.6.2009 súd vyzval súdneho exekútora,

aby v lehote 15 dní vyzval oprávneného na predloženie dokladu , ktorým preukáže skutočnosť, že všetky
spory medzi účastníkmi sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, zároveň súd vyzval aj na predloženie
Zmluvy o úvere, ktorú výzvu súdny exekútor prevzal dňa 8.7.2009. Súdny exekútor dňa 25.7.2009
vyzvaloprávnenéhonapredloženieuvedenýchdokladov,stým,abyichzaslalipriamookresnémusúduo
ktorej skutočnosti informoval okresný súd, na ktorú žiadosť oprávnený nereagoval. Dňa 28.9.2009 došla

súdu žiadosť oprávneného o podanie informácie o stave konania. Na túto výzvu exekútora oprávnený
nereagoval. Dňa 29.9.2009 súd exekútorovi oznámil, že poverenie nemôže vydať, nakoľko mu neboli
doručené požadované listinné doklady a tak nemôže náležite posúdiť, či žiadosť o udelenie poverenia-
návrhu- ex. Titulu sú vydané v súlade so zákonom, opätovne bol exekútor súdom vyzvaný, aby predložilv lehote 10 dní návrh v zmysle výzvy súdu zo dňa 29.6.2009. Dňa 28.10.2009 súdny exekútor urgoval
oprávneného na predloženie listinných dokladov, ktorú skutočnosť súdu oznámil podaním došlým dňa
2.11.2009. Dňa 13.11.2009 oprávnený súdu oznámil, že žiada o predĺženie lehoty na vybavenie o

60 dní (č.l. 14). Dňa 15.1.2010 oprávnený súdu oznámil, že mu požadovanú zmlvu o úvere nezašle,
nakoľko exekučný súd nie je v zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený skúmať exekučný titul z hľadiska
hmotnoprávnych vzťahov, na základe ktorých bol vydaný. Spis bol VSÚ predložený dňa 21.1.2010. Z
poverenia č. 5502015422 č.l. 16) spisu vyplýva, že VSÚ vydal poverenie dňa 22.6.2009 . Z doručenky ,
ktorá potvrdzuje doručenie poverenia súdnemu exekútorovi je zrejmé, že poverenie mu bolo doručené

dňa 7.7.2010. Z úradného záznamu vedúcej odd. Er (č.l. 36) súd zistil, že pri písomnom vyhotovení
poverenia došlo k zrejmej nesprávnosti a to ku chybe v dátume vydania poverenia, pričom poverenie
nebolo vydané dňa 22.6.2009 , ale dňa 22.6.2010.

Súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené po uplynutí zákonnom stanovenej

15-dňovej lehoty, ktorá uplynula dňa 9.6.2009, avšak tvrdenie žalobcu, že v danej veci bol exekučný
súd bezdôvodne nečinný viac ako 445 dní nie je pravdivé. Poverenie bolo vydané 378 dní po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v zmysle judikatúry ÚS SR (II.ÚS 57/01, I.ÚS 46/01, I.ÚS 66/02), súd
poukazuje na charakter rozhodovania v danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné , právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Z toho dôvodu exekučný súd za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného
rozhodcovským rozsudkom oprávnenému vyzýval oprávneného prostredníctvom exekútora a následne
vlastnými výzvami na predloženie zmluvy o úvere a rozhodcovskej doložky , ktoré listinné dôkazy
oprávnený súdu nepredložil. Oprávnený nebol napriek opakovaným výzvam súdneho exekútora

súčinný. Sám požiadal súd o predĺženie lehoty na predloženie dokladov o 60 dní, ktoré aj napriek
poskytnutiu mu tejto lehoty súdu nepredložil , ktorú skutočnosť oznámil súdu až podaním došlým súdu
dňa 15.1.2010. Podľa názoru súdu k nevydaniu poverenia v období od 23.4.2009 do 15.1.2010 došlo
práve v dôsledku tohto, že oprávnený nebol súčinný ani s exekútorom a ani so súdom. Nejednalo
sa o bezdôvodný prieťah zo strany súdu, ale o prieťah v konaní spôsobený práve oprávneným. V

neposlednom rade súd poukazuje na pasívny prístup žalobcu v exekučnom konaní, súd žiadnym
spôsobom na porušenie svojho práva neupozornil, neobrátil sa na predsedu súdu so sťažnosťou na
zbytočné prieťahy v konaní , resp. nepodal ústavnú sťažnosť na ÚS SR , keď je nepochybné, že sa
jedná o účinné prostriedky nápravy v prípade zbytočných prieťahov v konaní. Pokiaľ však ide o obdobie
od 16.1.2010 do 22.6.2010 (t.j. 157 dní) súd má za to, že k prieťahom zo strany súdu došlo.

Súd tiež skúmal v konaní, či je prítomný ďalší nevyhnutý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to
vznik majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy.

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik

škody (majetkovej ujmy) a ani jej výšku a ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy. Táto škoda nevyplýva
ani z pripojeného exekučného spisu. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody paušálnou
sumou 125.- € . Takéto paušalizovanie výšky škody nie je možné akceptovať- v zmysle zákona sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom paušálne sumy uvádzané žalobcom nepredstavujú ani
skutočnú škodu (tú by musel žalobca presne vyčísliť) ani ušlý zisk. Neobstojí skutkové tvrdenie, že

skutočnú škodu nie je možné vyčísliť, resp. len s nepomernými ťažkosťami. Ak mala byť žalovaná
zaviazaná k náhrade škody , musí byť výška tejto škody vyčíslená presne. Pokiaľ ide o písomné
vyjadrenie žalobcu o založení originálu znaleckého posudku EÚ v Bratislave vo veci stanovenia
majetkovej škody na tunajšom súde pod Spr 410/14, tento posudok nevypovedá nič o skutočnej
výške škody, ktorá mala údajne žalobcovi konkrétne vo veci 16C 203/2012 vzniknúť .Súd záver

znaleckého posudku nespochybňuje, je však potrebné uviesť, že znalci v tomto posudku vypočítali iba
priemernésumyvýškyúdajnejškodyvkonaniachžalobcuvedenýchnasúdochnacelomSlovensku.Pre
rozhodnutie v danej veci však znalecký posudok Znaleckého ústavu EÚ nie je relevantný. Súd nemôže
nahrádzať znalecké posúdenie vlastným posúdením. Bolo povinnosťou žalobcu doložiť alebo navrhnúťsúdu dôkazy o konkrétnej škode a jej výške, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v konkrétnom ním označenom konaní, Ak žalobca nepredložil dôkazy k vyčísleniu
skutočnej škody, resp. ušlého zisku, potom neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku ním tvrdenej

škody. Rovnako žalobca nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie príčinnej súvislosti
medzi omeškaním súdu a ním tvrdenou škodou. Nepreukázal, že práve v čase medzi podaním žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti , a práve kvôli omeškaniu
súdu s rozhodnutím o tejto žiadosti mu vznikla škoda práve vo výške 125.- €. Nepreukázal ani výšku
škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej.

Podobne súd nemohol priznať žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy a to jednak z dôvodu,
že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by samotné konštatovanie porušenia práv nebolo
dostatočným zadosťučinením, a najmä preto, že žalobca nepreukázal ani nemajektovú ujmu. Ani v
tomto prípade neobstojí paušalizovaná náhrada vo výške 660.- € za rok prieťahov, kedže je potrebné

(najmä u právnických osôb) prihliadať na význam sporu pre žalobcov( v tomto prípade je žalobca
právnická osoba poskytujúca veľké množstvo úverov) . Ak žalobca uvádzal, že márnym uplynutím času
boli ohrozené jeho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a
taktiež došlo k vyvolaniu rizík zániku povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a insolventnosti povinného, a ďalej uvádzal (bližšie nešpecifikovanú) hospodársku stratu na strane

žalobcu a na strane jeho majiteľov, súd k tomu uvádza, že žiadna z uvedených okolností, ak by ich
aj žalobca bol preukázal (čo však neurobil) , by nebola dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy,
pretože všetky tieto okolnosti predstavujú potenciálnu majetkovú škodu, ktorú je potrebné presne vyčísliť
( čo žalobca tak isto neurobil) , nie nemajetkovú ujmu. Ani pocity členov riadiacich orgánov žalobcu
(frustrácia, neistota, nedôvera) , ako na ne odkazoval žaloba, nie sú relevantné pre konštatovanie

nemajetkovej ujmy právnickej osoby a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že táto situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a plány, toto žalobca nijako nekonkretizoval ani nepodložil žiadnymi
dôkazmi.

Kedže žaloba bola nedôvodná, nebol dôvod o právnom základe uplatneného nároku rozhodovať

medzitýmnym rozsudkom.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na pojednávaní súd o trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania, ako bude uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Nakoľko si však žalovaná
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd , že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. súd nie je

viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.