Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113216307
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113216307.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: S. W., bytom R. - A. J., N. K. XX, proti odporcovi: K. I.,

bytom T. XX, o zaplatenie 60 eur, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eura do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 3

eurá do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 15.5.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 60 eur. Svoj
návrh odôvodnil tým, že sa s odporcom dohodli v novembri 2012, že odporca si od neho kúpi kozu za
60 eura a zobral si aj capa, pričom na jeho cene sa mali dohodnúť neskôr. Za kozu nezaplatil, capa mu
vrátil vo februári 2013, že ho nechce.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 21.5.2013 platobný rozkaz č.k. 12C/190/2013-7, proti ktorému podal
odporca odpor, v ktorom uviedol, že nikdy sa nedohodli na cene za kozu, neuzatvorili žiadnu zmluvu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca sa sám rozhodol, že kozu kúpi, nenútil ho k tomu. Od
odporcu chcel, aby mu kozu prezimoval a za to, že mu ju prezimuje, mu ponúkol, že mu dá malé kozľa.
Odporca mu na to povedal, že tú kozu radšej kúpi. Súhlasil s tým, aby si odporca kozu nechal. Dohodli sa
na cene 60 eur. Bola to slovenská biela koza vo veku 2-3 roky. Odporca povedal, že tú kozu kúpi, ale že
peniaze nemá, že zaplatí neskôr. Takto sa dohodli v októbri 2012. Mal aj capa, ktorý susedom zapáchal,
požiadal odporcu, či by mu capa neprezimoval. Odporca povedal, že aj toho kúpi, že na cene capa sa

dohodnú potom. Odporca zobral kozu aj capa, dohodli sa že, peniaze donesie o 14 dní, peniaze nedal,
že dá vo februári 2013. Odporca sa neohlásil. Telefonoval mu, odporca povedal, že kozu si nechá,
že capa vráti, doniesol capa, peniaze nedoniesol. Povedal, že za kozu nezaplatí, pretože choval capa.
Nebola to kozička, bola to dospelá koza, bola pripustená, kúpil ju zo I.. Predtým bola jeden alebo dvakrát
okotená. Nie je pravda, že by koza nemala žiadnu cenu. Či je registrovaná alebo nie je, pripustená koza
má hodnotu 100 eur, veď len kozľa sa predáva za 33 eur. Odporca nemusel capa chovať, mal ho vrátiť.
Odporca si chcel capa kúpiť, choval ho ako svojho. Nie je pravda, že ho mal len prezimovať, išiel si

ho kúpiť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľa sa vyjadroval tak, že sa potrebuje zbaviť capa, že
má problémy so susedmi. Sľúbil, že pre toho capa k nemu príde. Bolo to v novembri 2012, navrhovateľmu ponúkal aj kozu, že možno je pripustená. Nebola to však koza, bola to len kozička. Nedohodli sa na
cene, ani písomne ani ústne. Dohodli sa tak, že si zoberie capa aj kozičku a že navrhovateľovi za nich
zaplatí po novom roku, v r. 2013. Navrhovateľ mu kozičku ponúkal, pretože tam bola taká osamotená,

nikomu nepatrila. Neregistrovaný cap nemá žiadnu hodnotu, kozička má hodnotu 20-30 eur. Kozička
bola jeden krát pripustená, ešte v období keď bola u navrhovateľa, porodila jedného capka 23.3.2013.
Niekedy v januári 2013 telefonoval navrhovateľ, chcel capa vrátiť. Vrátil mu ho 14. alebo 15.2. 2013.
Kozičku si nechal ako kompenzáciu za to, že choval capa a za cestovné náklady. Capa mal u seba
4 mesiace, náklady na chov capa sú asi 20 eur mesačne na stravu + podstielka. Jeden cap zožerie

denne 3-4 kg sena, 2kg obilia. Cena obilia je 24 eur za 100 kg, čo je 0,48 eura na deň. A seno stojí 0,40
eura denne. To je spolu 0,88 eura. K tomu ešte voda + práca, čo mohlo byť minimálne 15 min. denne,
čo je 0,50 eura, vychádzal z najnižšej mzdy, čo sú 2 eurá na hodinu a za štvrť hodinu je to 50 centov.
Takéto boli náklady na prezimovanie capa na deň za obdobie od polovice novembra do začiatku marca.
Navrhovateľovi prezimoval capa. Navrhovateľ chce 60 eur, čo je cena za 2-ročnú kozu, pričom to bola
pol ročná kozička, ktorá nemala väčšiu hodnotu ako 30 eur. Ďalej mal náklady na prepravu capa, jeho

odvoz a dovezenie, chcel za každú cestu 10 eur. Kozička nemala vemeno, porodila, ale nie ako koza.
O capovi platí čo som povedal, navrhovateľ sa ho potreboval zbaviť. O cene nebola žiadna reč.

Svedok S. U. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľovi predával dvakrát kozu. Prvú asi pred 3 rokmi,
na jar 2010 a druhú asi pred dvoma rokmi, na jar 2011. Prvá koza mala v čase predaja 1 rok, druhá koza

mala v čase predaja 4 roky. Cenu si nepamätal. Chová kozy, cena je otázka ponuky a dopytu a dohody.
Pohybuje sa od 30-60 eur. Čím je koza mladšia, tým je drahšia. Do 8 rokov je v najproduktívnejšom
veku. Za kozičku sa považuje až pokiaľ sa neokotí, čo je väčšinou obdobie jedného roka. 4 mesačná
kozička začína byť dospelá. 5 mesiacov nosí mladé, takže sa okotí v 9-10 mesiacoch. Náklady na chov
kozy alebo capa sú denne 1-2 eurá. Prvá koza, ktorú navrhovateľovi predal bola biela slovenská koza.

Druhá koza bola hnedá. Biela koza bola dojná koza, bola po okotení, obidve kozy boli bez rohov. Biela
koza bola čisto biela. Možno mohla mať po chrbte šedý pás. Ryšavú hlavu nemala, ale koza môže v
priebehu roka meniť farbu na hlave na šedú až ryšavú v oblasti uší.

Svedkyňa K. C. na pojednávaní uviedla, že asi pred rokom v novembri - decembri 2012 odporca doniesol

maličkú kozu, bielu, mohla mať 6-7 mesiacov. Priniesol ju na farmu, kde pracuje, odkiaľ mal odporca
kozuuviesťnevedela,zostalanafarme,jetamdoteraz,mámaléhocapka.Odporca okremmalejkozičky
mal aj capa, doniesol ich naraz. Capa už nemá. K predajným cenám kôz sa vyjadriť nevedela, ani k
nákladom na chov kozy alebo capa. Na farme videla len túto malú kozičku a capa.

Svedkyňa K. K. - družka odporcu na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ telefonoval, že by chcel
umiestniť capa, že sa susedia sťažujú, odporca s tým najskôr nesúhlasil, navrhovateľ volával dosť časti
asi každý týždeň, mohlo to trvať asi pol roka. Nakoniec až v novembri - decembri odporca súhlasil,
že capa prezimuje. Išiel k navrhovateľovi, prišiel domov aj s capom, aj s kozou. Pýtala sa, čo tu robí
koza. Odporca povedal, že je tehotná, že nemá kde prezimovať. Čudovala sa, pretože to bolo maličké

kozliatko. Cap aj koza boli umiestnené na farme. Odporca povedal, že ich prezimuje a potom pôjdu
naspäť k navrhovateľovi. Niekedy na jar, navrhovateľ telefonoval, že chce capka naspäť. Kozu nepýtal,
o koze nič nehovoril. Odporca mu capa zaviezol. Koza zostala na farme, pretože ešte ani neporodila.
Keď sa odporca vrátil povedal, že navrhovateľ chce za kozu 60 eur. Koza porodila capka, vtedy už cap
bol odvezený. Navrhovateľ telefonoval, že ak mu odporca kozu nevráti, že to bude mať inú dohru.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkov,oboznámenímsa sobsahom
spisu a to návrhom, záznamom o podaní oznámenia, záznamom o podaní vysvetlenia, platobným
rozkazom, odporom, pokusom o zmier, priestupkovým spisom, vyjadrením navrhovateľa, odbornými
vyjadreniami o cenách kôz a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 60 eur titulom vyplatenia
kúpnej ceny za kozu, ktorú predal odporcovi, pričom odporca mu kúpnu cenu za kozu do dnešného dňa
nezaplatil. Tvrdil, že na predaji kozy sa dohodli niekedy v novembri 2012 a že sa dohodli na kúpnej cene
60 eur, ktorú mal odporca zaplatiť do 14 dní, k čomu nedošlo, ani po opakovaných výzvach vo februári

2013. Dohoda bola ústna.Odporca popieral existenciu kúpnej zmluvy, uviedol, že sa nedohodli na cene za kozu, okrem kozy
zobral od navrhovateľa aj capa na prezimovanie, ktorého mu vrátil vo februári 2013 a kozu si nechal ako
kompenzáciu za náklady, ktoré mal s prezimovaním capa.

Pri jednaní navrhovateľa s odporcom nebol nikto iný prítomný.

Svedok U. uviedol, že navrhovateľovi predával na jar 2010 jednoročnú bielu slovenskú kozu a na jar
2011 štvorročnú hnedú kozu. Cena sa pohybuje od 30-60 eur. Náklady na chov kozy alebo capa sú na

deň 1 - 2 eurá.

Svedkyňa C. uviedla, že v novembri - decembri 2012 odporca doniesol na farmu bielu kozu vo veku
6-7 mesiacov a capa.

Svedkyňa K. uviedla, že v novembri - decembri odporca išiel k navrhovateľovi, prišiel domov aj s capom

a maličkým kozliatkom, boli umiestnené na farme. Odporca povedal, že ich prezimuje a potom pôjdu
naspäť k navrhovateľovi. Na jar navrhovateľ telefonoval, že chce capka naspäť, kozu nepýtal. Odporca
mu capa zaviezol, koza zostala na farme. Keď sa odporca vrátil povedal, že navrhovateľ chce za kozu
60 eur.

Zo svedeckej výpovede svedka U. vyplýva len to, že navrhovateľovi predal dvakrát kozu, z jeho
svedeckej výpovede však nevyplýva, že kozu, ktorú predal navrhovateľovi, navrhovateľ neskôr predal
odporcovi, že sa jedná o tú istú kozu, pretože podľa svedka U. predával na jar 2011 navrhovateľovi
jednoročnú kozu, ktorá mala v novembri 2012 dva a pol roka a odporca uviedol, že od navrhovateľa
priniesol spolu s capom mladú kozičku, čo potvrdili aj svedkovia K. a C., ktoré zhodne uviedli, že odporca

priniesol na farmu capa a mladú kozičku.

Navrhovateľ podal na OR PZ Nitra, odbor poriadkovej polície oznámenie k priestupku proti majetku,
odporca podával vysvetlenie. Konanie je vedené pod sp.zn. ORPZ - NR - OPP3-424/2013-P.

Z odborného vyjadrenia Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného
ústavu živočíšnej výroby Nitra súd zistil, že predpokladané náklady na chov capa na deň sú od 0,8-
1,0 eura. Kúpna cena plemennej kozy by mohla byť 200-250 eur, v prípade negravidnej chovnej kozy
100-150 eur. Odporučené ceny kôz od 1.1.2012 podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku sú
2,50 eura/kg u chovnej kozy, 3,70 eura/kg u plemennej kozy, ak nebola zistená hmotnosť, pre výpočet

sa použije u kozľaťa 26 kg.

S poukazom na § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Obsahom kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti zmluvných strán. Z kúpnej zmluvy vzniká najmä

predávajúcemu predmet kúpy zaobstarať a odovzdať ho kupujúcemu a kupujúci je povinný riadne
ponúknutý predmet kúpy prevziať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že medzi ním a odporcom došlo k uzatvoreniu ústnej

kúpnej zmluvy podľa § 588 OZ, pretože na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa účastníci zmluvy
dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene, čo sú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Podstatnou
náležitosťou kúpnej zmluvy je dostatočné určenie predmetu kúpy, t. j. veci, ktorú má predávajúci
odovzdať kupujúcemu. Na platný vznik kúpnej zmluvy je potrebné určiť predmet kúpy z hľadiska jeho
kvality predmet kúpy musí byť bez faktických a právnych vád. K podstatným náležitostiam kúpnej

zmluvy patrí aj určenie kúpnej ceny. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená v peniazoch a
vyjadrujúca ekvivalent výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. K určeniu kúpnej ceny
najčastejšie dochádza určením výšky kúpnej ceny určitou sumou peňazí. Pokiaľ tomu tak nie je, v kúpnej
zmluve musí byť namiesto toho uvedený spôsob, akým možno túto sumu určiť. Na výške kúpnej ceny
alebospôsobejejdodatočnéhourčeniasapretomusípredávajúciakupujúcidohodnúťvrámcirokovania

ouzavretíkúpnejzmluvy.Vopačnomprípadejekúpnazmluvaabsolútneneplatná. Navrhovateľvkonaní
nepreukázalžiadnymdôkaznýmprostriedkomokremsvojhotvrdenia,žesasodporcomdohodolnakúpe
kozy a že by sa dohodli na kúpnej cene 60 eur. Odporca uvedené skutočnosti popieral a navrhovateľ
svoje tvrdenie o dohodnutej kúpnej cene 60 eur nepreukázal ani listinným dôkazom, ani svedeckouvýpoveďou. Z uvedeného súd vyvodil záver, že kúpna cena nebola vôbec dojednaná a preto je kúpna
zmluva absolútne neplatná s poukazom na § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z výpovedí účastníkov nebola sporná tá skutočnosť, že odporca prevzal v novembri 2012 od
navrhovateľa capa a mladú kozičku, nie dospelú kozu ako tvrdil navrhovateľ a v tomto smere tiež
neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, že išlo o dospelú
kozu, naopak tvrdenie odporcu, že to bola mladá kozička potvrdili aj svedkyne C. a K.. Takže odporca

prevzal na prezimovanie capa a mladú kozičku, pričom navrhovateľovi za ne nezaplatil žiadnu sumu,
capa vo februári 2013 vrátil navrhovateľovi a kozičku si ponechal. Právny vzťah medzi účastníkmi
konania súd posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v
tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok
v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného
obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného

subjektuapríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniajednýmsubjektom
a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje
subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým,

a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,
ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým
zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa
získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa
obohatil. Občiansky zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia:

1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od
samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva,
na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku.
Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže
plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že

uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a
druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu
možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej

zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51.
3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36

ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy.
4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každékonanieprotidobrýmmravomjeajtrestnýmčinom.Zazdroj,ktorýjevrozporesdobrýmimravmi(§3OZ)
aktorýmožnopovažovaťzanestatočnýzdroj,jelentakýzdroj,ktorýkonkrétnaprávnaúpravaneprobuje.
Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto

nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.
5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám.

Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie
získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom

prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr.
získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné
obohateniejednéhosubjektunaúkormajetkovejsférydruhéhosubjektumôžespočívaťvzískanípeňazí,
v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení
aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje
povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa

bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

S poukazom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, súd dospel
k takému záveru, že odporca sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa tým, že si bezdôvodne
ponechal kozičku, ktorá patrila navrhovateľovi a u ktorého tým došlo k zmenšeniu jeho majetku, odporca

je povinným subjektom, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Navrhovateľ je oprávneným
subjektom a je oprávnený žiadať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia, teda vrátenie kozičky,
nie je oprávnený však od odporcu žiadať zaplatenie sumy 60 eur, pretože na zaplatenie sumy 60 eur
nemá žiadny právny titul. Odporca musí vydať to, čím sa obohatil, čo je kozička a nie peniaze. Ak by
sa navrhovateľ správne domáhal vrátenia kozičky titulom vydania bezdôvodného obohatenia, potom by

sa súd v konaní zaoberal aj obranou odporcu, ktorú v priebehu konania vzniesol a to jeho nákladmi
na chov capa, ktoré sa podľa vykonaného dokazovania v tejto veci mohli pohybovať podľa odborného
vyjadrenia od 0,8 - 1 eura na deň, ak by súd použil najnižšiu sadzbu 0,8 eura na deň, za 90 dní by sa
jednalo o sumu 72 eur, takže navrhovateľ by ani v konaní o vydanie kozičky zrejme nebol úspešný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal žiadny právny titul, ktorým by mohol žiadať od odporcu
zaplatenie sumy 60 eur.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému

odporcovi súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok
za odpor.

O trovách konania štátu súd rozhodol s poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešného
navrhovateľa súd zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 3 eur, čo bolo priznané svedočné

svedkovi U. a vyplatené súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.