Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209157
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812209157.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: T and B, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 1, Vranov nad
Topľou, 093 01, IČO: 36 445 045, právne zastúpeného spoločnosťou AK NOVIKMEC, s.r.o., Advokátska
kancelária Vranov nad Topľou, so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, 093 01, IČO: 36 868 701,
proti žalovanému: R. B., s miestom podnikania L. nad B., XXX XX, X. XXXX, IČ: 44 265 158, právne
zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č.

10, o zaplatenie 3.588,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 8Cb/87/2012-139 zo dňa 4.4.2013, takto :

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade
trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (v ďalšom texte žalovaný - § 79 ods. 1 O.s.p.)

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom texte žalobca - § 79 ods. 1 O.s.p.) sumu 2.358,40 eur s 8,75
% ročným úrokom z omeškania od 26.7.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že faktúrou č. 12135 zo dňa 15.7.2012 žalobca
vyúčtoval žalovanému prenájom priestorov a dataprojektora za obdobie od januára do júna 2012,
a to za prenájom priestorov sumu 2.358,40 eur a za prenájom dataprojektora 1.230,- eur. Prílohou

faktúry bol rozpis užívania priestorov hotela Patriot a dataprojektoru za jednotlivé mesiace v období
od januára do júna 2012. Podľa cenníka prenájmu priestorov na rok 2011 a 2012, predstavuje nájom
malého kongresu na hodinu 20,- eur a nájom salónika za hodinu 16,60 eur. Prenosný dataprojektor bol
prenajímaný za čiastku 30,- eur a dataprojektor s audiotechnikou za sumu 40,- eur. Medzi žalobcom
a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi nebola uzatvorená žiadna zmluva o nájme nebytových
priestorov, ktorá by oprávňovala žalobcu k fakturovaniu nájomného. Bolo jednoznačne potvrdené, že

žalovaný užíval priestory patriace žalobcovi a za užívanie neplatil žiadnu čiastku. V týchto priestoroch
žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť. Tieto skutočnosti uviedol samotný žalovaný a rozsah
užívania priestorov dosvedčujú aj zápisy v knihe zákaziek, v ktorej je presne zaznamenaný deň, kedy
žalovaný priestor užíval a časové rozpätie. Dohoda o bezodplatnom užívaní priestorov žalovaným
nebola preukázaná. Konateľ žalobcu takúto dohodu poprel
a výpovede svedkov, ktorí sú v príbuzenskom a priateľskom pomere so žalovaným, súd

nepovažoval za také nehodnoverné dôkazy, na základe ktorých by uveril tvrdeniam žalovaného.
Svedkyňa S. B. ako matka žalovaného a bývalá manželka konateľa žalobcu potvrdila, že keď syn
svedkyne rozbiehal podnikateľskú činnosť, jej bývalý manžel sa rozhodol, že ho v tom podporí a umožní
mu priestory hotela užívať bezplatne. Trval na tom, aby určité veci, napr. káva, voda a iné občerstvenie
boli finančne uhrádzané. Asi 4 - 5 rokov to takto aj fungovalo. Koncom mesiaca februára 2012 sa
rodinné vzťahy narušili a svedkyňa odišla zo spoločnej domácnosti od konateľa žalobcu. Následne

sa vzťahy veľmi zhoršili. Keď sa žalovaný postavil na stranu svojej matky, narušili sa aj vzájomné
vzťahy žalovaného a konateľa žalobcu. O zúčtovaní prenájmu rozhodoval vždy konateľ žalobcu. Bezjeho vedomia sa v spoločnosti nič neudialo. Sám konateľ žalobcu vydal nariadenie, že za prenájom
priestoru sa žalovanému nemá účtovať žiadna finančná čiastka. Svedkyňa O. P., ktorá bola zamestnaná
u žalobcu ako manažérka reštaurácie a hotela a ktorej pracovný pomer bol ukončený koncom marca

2012 uviedla, že už pri nástupe do zamestnania bola upozornená, že žalovaný realizuje v priestoroch
hotela nepravidelne školenia a za prenájom priestorov neplatí žiadnu finančnú čiastku. Podľa súdu
žalovaný užíval priestory patriace žalobcovi v období od januára do júna 2012 bez právneho dôvodu,
teda sa na jeho úkor obohatil a je povinný obohatenie vydať. Výška obohatenia zodpovedá cene za
prenájom priestorov stanovenej žalobcom v oficiálnom cenníku prístupnom na recepcii hotela a aj na

internetovej stránke hotela. Podľa záznamov v knihe zákaziek je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 2.358,40 eur. Návrh v časti požadovanej sumy 1.230,- eur
za prenájom dataprojektoru súd zamietol. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaný spolu s užívaním
priestorov užíval aj dataprojektor patriaci žalobcovi ničím nepodložil. Žalovaný preukázal, že sám vlastní
dataprojektor, ktorý na účely svojho podnikania využíval. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej
sumy faktúrou zo dňa 15.7.2012 splatnou 25.7.2012. Keďže žalovaný svoj záväzok neuhradil, dostal sa

do omeškania a je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.358,40 eur vo výške
8,75 % ročne (8 % + 0,75 % základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania), odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia.

Posledným výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo

výške 32 % z celkových trov konania. Súd tak rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 7 O.s.p.. Žalobca
mal vo veci úspech vo výške 66 %, preto mu súd po odpočítaní úspechu žalovaného vo výške 34 %
priznal náhradu trov konania vo výške 32 % (66 - 34 = 32). Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
bude o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním výrok, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.358,40 eur s prísl. a tiež výrok o náhrade trov konania. Z
odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd opiera rozsudok o ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí o bezdôvodnom obohatení. Zo žalobného návrhu, ani z písomných a ústnych prednesov
žalobcu nikde nevyplýva, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Súd je predsa

viazaný žalobným návrhom a nemôže svojvoľne rozhodovať o inom návrhu, než je predmet konania.
Súd sa dostáva do vlastných rozporov, lebo na jednej strane priznáva, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola
uzatvorená žiadna zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá by oprávňovala žalobcu k fakturovaniu
nájomného a na druhej strane tvrdí, že žalovaný užíval priestory hotela bez právneho dôvodu, čím sa

údajne obohatil na jeho úkor. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný je synom konateľa žalobcu. Medzi žalovaným a jeho rodičmi, t. j. L. B., S. B.
a ich synom R. B. bola uzatvorená ústna dohoda o bezplatnom užívaní uvedených priestorov v hoteli
Patriot. Otec žalovaného L. B. je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti, ktorá je vlastníkom
hotela. Matka žalovaného v uvedenom období pracovala ako riaditeľka. Vzťahy medzi rodičmi sa neskôr

narušili a následne došlo k ich rozvodu. Žalobou o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu zo dňa
17.7.2012 sa S. B. domáha zrušenia dohody o vyporiadaní BSM. Tieto listinné dôkazy preukazujú, že
vzťahy medzi rodičmi žalovaného sa po rozvode narušili, a to malo za následok podanie žalobného
návrhu. Podaným návrhom sa žalobca snaží vytrestať žalovaného, že sa postavil na stranu matky.
Žalovaný užíval priestory hotela bezplatne na základe dohody so svojimi rodičmi, t. j. žalobcom ako

konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti a tiež na základe dohody s matkou, ktorá tam pracovala
ako riaditeľka. Uvedený stav trval asi päť rokov. Uvedené skutočnosti boli preukázané nielen výsluchom
žalovaného, ale aj výsluchom svedkov, a to S. B. a O. P.. Neobstojí preto tvrdenie súdu, že dohoda o
bezplatnom užívaní priestorov žalovaným nebola preukázaná. Menovaní svedkovia pred súdom zložili
prísahu, že budú vypovedať pravdu, nič nezamlčia, lebo v opačnom prípade by sa dopustili krivej

svedeckej výpovede. Je nelogické, aby si konateľ spoločnosti za päť rokov nevšimol, že jeho syn
neplatí za užívanie priestorov v hoteli, v ktorých vykonáva školenia. Obrat nastal až po rozvode s jeho
matkou, t. j. po 12.6.2012. Svedkyne S. B. a O. P. sa vyjadrili, že ak si niekto objednal priestor v hoteli,
tak objednávka musela byť písomná a riadne podpísaná. V prípade žalovaného žiadnu objednávku
na užívanie uvedených priestorov nepodpísal, ani žiadnu cenu so žalobcom nedohodol. Uvedené je

dôkazom toho, že medzi žalovaným a jeho rodičmi, vrátane konateľa spoločnosti, bola uzatvorená
ústna dohoda o bezplatnom užívaní uvedených priestorov pre účely školenia. V prípade žalovaného
nešlo o bezdôvodné obohatenie a žiadnu zo skutkových podstát uvedených v § 451 ods. 2 a § 454
Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť v tomto prípade. Je potrebné rozlišovať rodinné vzťahy odvzťahov obchodných. Aj listinné dôkazy, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, vyznievajú v prospech
žalovaného. Prílohou žaloby je faktúra č. 12135, ktorou je vyúčtovaný prenájom priestorov. Zmluva o
nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi nikdy nebola uzatvorená. Keďže účastníci konania sú

v príbuzenskom pomere (otec a syn), je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(rozpor s dobrými mravmi). Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd žalovaného zaviazal na
plnenie, t. j. na zaplatenie sumy za užívanie priestorov, ktoré užíval bezplatne na základe ústnej dohody
rodičov, t. j. v prvom rade na návrh žalobcu, ktorým mu takýmto spôsobom chcel pomôcť v podnikaní.
Napadnutýrozsudoknedávaodpoveďnaprávnupodstatuveci,vykazujeprvkyarbitrárnosti,svojvoľnosti

a nezákonnosti. Je nepresvedčivý a vzbudzuje pochybnosti.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť a priznať žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,87 eur. Podľa jeho názoru je dôležitá právna stránka
veci, preto najprv sa považuje za potrebné vyjadriť k žalovaným prezentovanej citovej otázke, ktorú
žalovaný podáva takmer ako hlavný dôkaz. L. B., konateľ spoločnosti, nie je biologickým otcom ani

jedného z detí S.
B.. Meno si obe deti zmenili dobrovoľne v plnoletosti. Uplatnený nárok na zaplatenie nie je žiadne
vytrestanie žalovaného, že sa postavil na stranu matky po rozvode. Vzťahy boli narušené už niekoľko
rokov spätne. Práve po rozvode s matkou žalovaného, S. B., ktorá pre žalobcu vykonávala funkciu
riaditeľky, boli zistené viaceré

nezrovnalosti v evidencii a účtovaní, medzi nimi aj údajné bezplatné užívanie priestorov a služieb hotela
žalovaným. Rozsudok o rozvode manželstva a žaloba o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - dohody
o vyporiadaní BSM zo dňa 17.7.2012 sú irelevantné, nakoľko nesúvisia s meritom veci. Žalobca si
uplatňuje nárok na zaplatenie za služby - prenájom priestorov a prenájom dataprojektoru, ktoré žalovaný
využil. Nejedná sa o nájom priestorov v zmysle zákona o nájme a prenájme nebytových priestorov,

ale o poskytnutie doplnkových služieb hotela. Vlastníkom hotela je spoločnosť T and B, s.r.o., ktorá
je samostatným daňovým subjektom a je povinnosť tejto spoločnosti za užívanie priestorov odplatu
zúčtovať. Svedkovia nepreukázali skutočnosti tvrdené žalovaným. Výpoveď S. B. možno považovať
za účelovú. Je prispôsobená tvrdeniam žalovaného a je v priamom rozpore s výpoveďou konateľa
žalobcu. Jej výpoveď nesúhlasí ani s výpoveďou druhej svedkyne - O. P., ktorá pracovala u žalobcu

na pozícii manažérky hotela a reštaurácie. Tá uviedla, že to, že sa školenia R. B. nezučtovávajú, jej
povedala B.. Síce tvrdila, že klientom podpísaná objednávka bola vždy prílohou faktúry, ale na otázku, či
aj jemu osobne dávali podpisovať objednávky, už nevedela odpovedať, či bola aj následne podpísaná.
Stala sa tak z dôvodu, že pre pracovnú vyťaženosť objednávky robil len telefonicky, prípadne e-mailom.
K tvrdeniu, že súd rozhodol o inom návrhu, než sa žalobca domáhal, poukázal žalovaný na Nález

Ústavného súdu SR II.ÚS 329/2010 z 10.3.2011. Žalobca nemá povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku, je povinný iba pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých nárok vyvodzuje.
Je povinnosťou súdu uplatnený nárok preskúmať zo všetkých právnych hľadísk, ktoré je možné na
skutočnosti tvrdené žalobcom vzťahovať.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného
prvostupňovým súdom na odvolacom pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom (§ 212 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214
ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Podaným odvolaním nebol dotknutý
výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak
ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať.

Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a v tejto súvislosti aj nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaný užíval na svoje podnikateľské účely priestory v hoteli Patriot,

ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca ako vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávnený túto vec
držať, užívať, požívať z nej úžitky a nakladať s ňou.
V rámci realizácie obsahu tohto svojho vlastníckeho práva môže prenechať do užívania celú alebo časť
veci inej osobe. Takéto dočasné užívanie môže mať charakter priateľskej, susedskej či spoločenskejúsluhy,ktoránemáspravidlapovahuobčiansko-právnehovypožičaniaveci,lebostranysanechcúviazať
právne, ale len spoločensky. Preto z takéhoto užívania právne následky nevznikajú. Medzi takéto
úsluhy je spravidla treba zaradiť aj

užívanie veci členmi rodiny vlastníka veci. Na jeho roveň je treba postaviť aj užívanie veci členmi rodiny
jediného konateľa a spoločníka právnickej osoby, ktorá je vlastníkom takejto veci. O takéto užívanie,
ktoré nemá charakter občiansko-právneho vypožičania veci, môže ísť len v prípade bežného, obvyklého
užívania veci členom rodiny pre vlastnú potrebu, ktoré sa deje so súhlasom vlastníka veci.

O takéto užívanie veci sa už nejedná v prípade, pokiaľ člen rodiny, hoci so súhlasom vlastníka veci, užíva
vec či jej časť na podnikateľské účely. V takom prípade je takto vzniknutý právny vzťah možné právne
hodnotiť ako zmluvu o výpožičke v zmysle § 659 Občianskeho zákonníka. Predmetom vypožičania
môže byť aj nehnuteľnosť. Zákon neobmedzuje predmet výpožičky na hnuteľnosti, a preto možno
jeho ustanovenia o výpožičke aplikovať aj na bezodplatné prenechanie nehnuteľnosti na užívanie po
dohodnutúdobu.Zmluva,ktorejobsahomjeprenechanienehnuteľnostinadočasnéužívanie,jezmluvou

o výpožičke (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.3.2005 sp. zn. 28Cdo/516/2005). Pojmovým znakom
zmluvy o výpožičke je jej bezodplatnosť. V opačnom prípade by išlo o nájom veci (§ 663 a násl.
Občianskeho zákonníka). Zo zmluvy o výpožičke musí ďalej vyplývať, že užívanie vypožičanej veci je
iba dočasné. Doba užívania môže vyplývať zo zmluvy, ale môže byť daná účelom, na ktorý má byť vec
použitá. Vznik vypožičania predpokladá dohodu strán. Dohoda musí obsahovať vôľu strán, aby jedna

strana prenechala vec na dočasné bezodplatné užívanie druhej strane. Musí sa jednať o dočasný právny
vzťah.Naplatnosťzmluvyovýpožičkezákonnepredpisujeosobitnúformu.Podmienkouplatnostizmluvy
o výpožičke nie je, aby požičiavateľ bol vlastníkom veci, ale musí ísť o osobu, ktorá je oprávnená takýmto
spôsobom s vecou nakladať (napr. nájomca či zamestnanec, v ktorého pracovnej náplni je uzavretie aj
takýchto dohôd). Zánik právneho vzťahu z výpožičky nastáva spravidla uplynutím doby, na ktorú bola

výpožička dohodnutá, resp. splnením účelu výpožičky. Inak zaniká právny pomer výpožičky kedykoľvek
podľa vôle zmluvných strán.

Zmluva o výpožičke je absolútnou neobchodnou zmluvou a riadi sa ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ju však uzavreli podnikatelia, je potrebné na ňu aplikovať aj všeobecné ustanovenia

Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch.

Zmluvu o výpožičke je možné teda uzavrieť aj konkludentne (§ 35 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka).
Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou
pre iné osoby. Konkludentné právne úkony sú tzv. nevýslovne urobené právne úkony. Jedná sa o

úkony, ktoré sú relatívne za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti, akú
vôľu chcel dotknutý subjekt prejaviť. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých
vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej
vôle. Môže byť urobený aj za použitia takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce v spoločenskom
styku obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale z ktorých napriek v danom prípade treba usudzovať

na určitú vôľu. Za takýto konkludentne urobený prejav je
potrebné považovať napr. prijatie návrhu na uzavretie zmluvy urobené tým, že strana, ktorej je návrh
určený, sa podľa neho zachová v lehote určenej navrhovateľom na prijatie návrhu. Nečinnosť alebo
mlčanie samo o sebe nemožno považovať za prejav vôle (§ 44 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka). Nečinnosť alebo mlčanie môže mať význam prejavu vôle len vtedy, keď podľa nejakého

ustanovenia právnej normy či zmluvy možno považovať alebo aspoň očakávať, že dotknutý subjekt v
prípade, ak nemá určitú vôľu, nedostatok tejto vôle
prejaví. Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle len vtedy, keď je opomenutím aktívneho správania,
na ktoré príslušný subjekt je povinný, alebo ktorý možno od neho podľa okolností očakávať.

Vychádzajúc zo skôr uvedených ustanovení, ich výkladu, je možné z doposiaľ vykonaného dokazovania
konštatovať, že žalobca prostredníctvom svojho jediného konateľa a spoločníka mal právo vypožičať,
resp. prenechať do dočasného užívania žalovanému časť nehnuteľnosti, ktorej je výlučným vlastníkom.
Tak isto bolo jeho výlučným právom rozhodnúť, že už takéto bezodplatné užívanie veci neumožní. Pokiaľ
však v minulosti prejavil vôľu prenechať vec, či jej časť do dočasného užívania bezodplatne, nemôže

dodatočne tento svoj prejav vôle zmeniť a domáhať sa účinne zaplatenia nejakej náhrady, hoci aj vo
formebezdôvodnéhoobohateniazatakétoužívanievecivminulosti.Stakýmtoužívanímvecižalovaným
v preskúmavanou období sa prvostupňový súd nevyporiadal. Pritom, podľa tvrdenia žalovaného, bol po
prvýkrát vyzvaný na zaplatenie ceny takéhoto užívania až dňa 27.6 2012.Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je možné považovať za hodnoverné
tvrdenie žalobcu, že konateľ žalobcu sa dozvedel o bezodplatnom užívaní časti priestorov hotela

žalovaným až dodatočne po zániku funkcie riaditeľky hotela svedkyňou S. B.. Nakoľko podľa tvrdenia
žalovaného a oboch vypočutých svedkýnaich, takýto stav bezodplatného užívania veci trval po obdobie
najmenej 2 - 5 rokov, je vylúčené, aby konateľ žalobcu o takomto bezodplatnom užívaní nevedel. Aj v
takom prípade sa však je nevyhnutné vyporiadať s tým, či zmluva o výpožičke, prípadne takéto právo
bezodplatného užívania, nevzniklo na základe zmluvy, či súhlasu daného riaditeľkou hotela S. B., alebo

manažérkou hotela O. P..

Pre aplikáciu ktoréhokoľvek z týchto právnych inštitútov v preskúmavanej veci je však nevyhnutné
zistenie,kuktorémudňuzanikoltakýtoprávnyvzťahmedziúčastníkmi,nakoľkoajvprípade,žežalovaný
nadobudol niektoré z uvedených práv užívania veci, toto právo zaniklo v deň, keď konateľ žalobcu
oznámil žalovanému jeho ukončenie. Pretože prvostupňový súd sa nevyporiadal s možnosťou, že medzi

účastníkmi vznikol právny vzťah podľa § 123, resp. § 659 a násl. Občianskeho zákonníka, ani s tým, kedy
takýto právny vzťah zanikol, musel byť napadnutý rozsudok zrušený a vec sa vracia prvostupňového
súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.