Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/239/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112233476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, v jej mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 175,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 608,52 eur, zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

NávrhompodanýmnaOkresnomsúdeŽilinadňa27.09.2012sanavrhovateľdomáhalvydaniarozsudku,
ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175,- eur a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 608,52 eur a nahradiť mu trovy konania.
Návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na
základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Ako oprávnený subjekt v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa
ust. § 38 a nasl. Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu

navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č.: XXXXXXX dlžníkom O. T.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo B.. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho
pohľadávky efektívne a účinne, predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému okresnému súdu (Okresný súd Žilina) a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie registrované pod č.: XXXX*XXXXXX. Z obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene

vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal
dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora. Legitímne očakával, že exekučný súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Toto sa nestalo, a to aj napriek tomu, že podaný návrh
spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. O.s.p. ďalej
navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku účinného od

01.09.2005 a ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného od 01.12.2006. Podľa týchto ustanovení je
založené povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takúspoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Opísaný postup exekučného súdu tak hodnotí ako nesprávny v rozpore
so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s ust. § 44 ods.
8 Exekučného poriadku. Poukazuje na skutočnosť, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z

dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si tak uplatňuje náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: A) Pokiaľ ide o majetkovú škodu,
táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutia o ňom, pričom v tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur (v súvislosti s týmto navrhovateľ poukázala na to,
že k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora pristúpil po strate dôvery k exekútorovi, a to
najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane jeho
oprávnených záujmov, pričom mal podozrenie vzniku škody na jeho strane a keďže exekučný súd

ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať
navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky) a
na spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Celkovo tak vynaložil
vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to výlučne vplyvom nesústredenej
činnosti exekučného súdu márne sumu 175,- eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd
postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú

dobu. B) Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, navrhovateľ tento uplatnený
nárok odôvodnil tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl.6 ods. l Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho
nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu
608,52 eur. Napokon navrhovateľ uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.

Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.
Navrhovateľ na výzvu súdu v ďalšom podaním doručeným súdu dňa 30.10.2012 oznámil, že s návrhom
na začatie konania súčasne nepodal námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. Uviedol len
skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a mieste príslušný okresný súd nemôže vo veci konať,
pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania

a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Preto mal súd postupovať podľa ust. § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 12 ods. 3 O.s.p. a požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu
toho istého stupňa.
Krajský súd v Žiline na základe oznámenia sudcu Mgr. Andreja Kekelyho (ktorému bola vec na
Okresnom súde Žilina podľa rozvrhu práce prostredníctvom aplikácie náhodným spôsobom pridelená

na prejednanie a rozhodnutie) podľa ust. § 15 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k. 8NcC/224/2013-18 zo dňa
28.02.2013 rozhodol, že tento sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Na výzvu súdu navrhovateľovi na predloženie písomného podania (žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorý si v konaní uplatňuje a spôsobu jej vybavenia) navrhovateľ uviedol, ženedisponuje rovnopisom tohto návrhu, originál návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu, a
preto navrhuje, aby súd ako dôkaz oboznámil príslušný spis odporcu.
Odporca vo svojom podaní zo dňa 27.05.2013 adresovaným ku konaniu vedenému na Okresnom súde

Žilina pod spis. zn. 18C/249/2012 súdu potvrdil, že mu bolo v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012
doručených viac ako 43.000 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť, ale nakoľko
tieto žiadosti bodli doručené so sprievodnými listami v dňoch 23.04.2012, 27.04.2012, 30.04.2012,
25.05.2012, 30.05.2012 a 25.09.2012 (dva sprievodné listy), riešilo osobitne jednotným postupom objem

žiadostí doručených spoločne k tomu istému dňu. V prílohe tohto podania odporca zaslal tabuľku,
ktorá obsahuje zoznam žiadostí doručených Ministerstvu spravodlivosti SR. Z uvedeného zoznamu
vyplýva, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, uplatneného v
prejednávanej veci, bola odporcom zaevidovaná pod č. 3257.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.09.2013, v ktorom žiadal návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť a súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania. Vo

všeobecnosti odporca namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď prvá žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR až dňa 23.04.2012 a už dňa
27.09.2012 boli podané návrhy na súd. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, a preto žiaden z uplatnených nárokov

navrhovateľa uspokojený nebol. Ďalej odporca poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody, ktoré zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a ktorými sú: 1. nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť

splnené všetky tri podmienky súčasne. Odporca ďalej, pokiaľ sa týka nesprávneho úradného postupu
súdu, uviedol, že pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom
porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom navrhovateľ
doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.
K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote odporca
poukázal na to, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného
na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného

exekútora. V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu
súdneho predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne
v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie

povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých
prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu

navrhovateľaakooprávnenéhonazmenusúdnehoexekútoratak,abyvtejtolehoterozhodolajotrovách
exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný
spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný
súd nekonal o návrhoch navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi
nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi

príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. § 3
ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak navrhovateľ tento prostriedok
nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa tvrdenia
navrhovateľa ku škode/nemajetkovej ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote). Mimo toho odporca poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 16/2002, ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v či 48 ods. 2 ústavy,
ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (porovnaj napr.rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje),
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý

v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00).“ Vzhľadom na povahu
úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa

rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony
(výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov,
doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň poukazuje na
ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva

úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do
doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie
kontinuity konania. K existencii zbytočných prieťahov v konaní exekučného súdu sa odporca v prvom

rade podotkol, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Neuviedol, ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť
podania ústavnej sťažnosti (t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania).
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze zo dňa 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež

poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus
iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu.
V druhom rade, mal odporca za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Súčasne odporca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ na viacerých miestach svojich

žalobných návrhov namieta prieťahy v konaní a z týchto tvrdených prieťahov odvodzuje svoje právo
na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj materiálnej škody, odporca aj vo vzťahu k otázke existencie
zbytočných prieťahov v konaní odkazuje na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Považuje tak

za potrebné podotknúť, že podľa jeho názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy
podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K záveru
o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný

súd v konaní o náhrade škody), dospel už napr. aj Krajský súd v Nitre (spis. zn. 9Co 285/2011). Odporca
taktiež v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľom „nesprávnym úradným postupom“
vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri
roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ

ide o samotnú navrhovateľom uplatnenú materiálnu škodu, odporca poukázal na tvrdenia navrhovateľa,
že si vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že ho škoda zaťažila
výlučne v období medzi doručením žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému
a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených
definícií skutočnej škody a ušlého zisku, mal tak odporca za to, že navrhovateľ doposiaľ neuniesol
bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň,

že navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie
majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich
náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadnepreukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkosti pri
jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,
teda skutočnosti, ktorými exemplárne navrhovateľ nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Odporca

mal súčasne za to, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov

prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku
majetkovej škody udržiavanie systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel
fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne

uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si navrhovateľ uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných
zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Z tohto
dôvodu odporca má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a

uplatňovať si 175,- eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany
žalobcu (ako tomu je aj v tomto prípade) a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Na
základe všetkých uvedených skutočností bol odporca toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických
osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za
vzájomnézáväzkytýchtoosôb,pokiaľjemožnéuspokojenietýchtozáväzkovdosiahnuťinýmspôsobom.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odporca poukázal na znenie ust. § 17 ods. 2

a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. V prvom rade poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, v zmysle
ktorých je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorý musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha.
Navyše je potrebné vychádzať aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú

spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná
judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 30Cdo 675/2011, kde

je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež navrhovateľ nespresnil,
v čom a ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy. Navrhovateľ zjavne opomína,

že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov nevyplýva a z
toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Súčasne odporca namietal aspekt dobrých mravov s prihliadnutím
na poškodenú osobu s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca akcentuje

na potrebu zohľadnenia tohto ustanovenia, ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri
formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto
náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových okolností, na ktoré poukazuje,
podľa neho nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V

tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí,
ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných
rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričomje všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na
trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov
je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu. V tejto súvislosti odporca upozorňuje na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti
s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj
sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto

praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10). Odporca tak konštatoval, že navrhovateľ je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia

práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného
posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa
na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod.,
s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore

s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená
škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite.
Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie
porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Napokon odporca namietal, že podľa ustálenej súdnej

praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený
následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina

priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Na súdom nariadené pojednávanie dňa 22.11.2013 sa účastníci konania, ani právny zástupca

navrhovateľa neustanovili. Od predvolania navrhovateľa súd upustil v zmysle ust. § 49 ods. 1 O.s.p.,
pričom na pojednávanie predvolal len jeho právneho zástupcu. Tento, ako aj odporca mali predvolanie
na pojednávanie riadne doručené so zachovaním lehoty podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 19.11.2013,
pričom žiadal pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke

zákonného sudcu s poukazom na to, že mu doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o
vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina. Súčasne poukázal na to, že zadal objednávku
na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku v návrhu opísaných
skutočností, za ktoré zodpovedá odporca. Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení predloží
súdu, pričom žiada, aby o obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie. Napokon, ak

by išlo o návrh agendy ISTINA RS (súd poukazuje na to, že navrhovateľ svoj návrh označil zn. ZE
- 8363 - 7030 - č. l. 1 spisu), právny zástupca navrhovateľa navrhoval, aby súd vykonal ako dôkaz
znalecký posudok, ktorý navrhovateľ nechal znalcom v odbore - právne vzťahy k cudzine, odvetvia
európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Odporcasvojuneúčasťnapojednávanípísomneneospravedlnilanepožiadaloodročeniepojednávania.
Ak právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie zrušiť až do právoplatného rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu s poukazom na to, že mu doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina, súd poukazuje na to, že
Krajský súd v Žiline uvedenú otázku už posúdil a svojím uznesením č. k. 8NcC/224/2013-18 zo dňa

28.02.2013 rozhodol, že sudca Mgr. Andrej Kekely nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
tejto veci. V ďalšom súd poukazuje na to, že rozhodnutie krajského súdu o tom, či je sudca okresného
súdu vylúčený, nie je rozhodnutím v prvom, ani v druhom stupni (ide o rozhodnutie mimo inštančného
konania); krajský súd nerozhoduje o vylúčení ako súd odvolací. Predmetné uznesenie sa v zmysle ust.§ 167 ods. 2 O.s.p. účastníkom nedoručuje. Súd poukazuje aj na to, že samotný navrhovateľ, ako sa
vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.10.2012, nevzniesol námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods.
1 O.s.p. sudcu, ktorému bola vec zákonným spôsobom pridelená na prejednanie a rozhodnutie, ako

aj ostatných sudcov Okresného súdu Žilina. Ak teda sudca Okresného súdu Žilina, ktorému bola vec
zákonným spôsobom pridelená na prejednanie a rozhodnutie vo veci nariadil pojednávanie, je z tohto
úkonu súdu zrejmé, že tento sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodnutia veci. Napokon, ak by
sa právny zástupca navrhovateľa zúčastnil pojednávania, o rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, by sa
bol dozvedel. Právny zástupca navrhovateľa neuviedol ďalší dôvod, pre ktorý by malo byť pojednávanie

odročené (zrušené) bez prejednania veci.
Súd tak nevzhliadol žiaden dôležitý dôvod na strane ani jedného z účastníkov konania na odročenie
pojednávania a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa
22.11.2013 v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie účastníkmi produkovanými listinnými dôkazmi (navrhovateľ pri tom v návrhu
označil len jeden dôkaz, a to príslušný spis exekučného súdu), pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Ako už bolo vyššie uvedené, zo zoznamu predloženého odporcom spolu s jeho podaním zo dňa
27.05.2013 adresovaným ku konaniu vedenému na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 18C/249/2012 v
spojení s týmto podaním vyplýva skutočnosť, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, uplatneného v prejednávanej veci, bola Ministerstvom spravodlivosti SR zaevidovaná
pod č. 3257 a bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená niekedy v rozmedzí od 23.04.2012 do

25.09.2012. Keďže z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak, súd vychádzal z toho, že k
uspokojeniu nároku navrhovateľa v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti Ministerstvom spravodlivosti
SR ku dňu rozhodnutia súdu nedošlo.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 24Er/1082/2004 vyplýva:
Dňa 02.11.2004 doručil súdny exekútor Mgr. Mária Krasňanová Okresnému súdu Žilina pod spis. zn.

exekútora B. XXX/XXXX žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému O. T. na
základe návrhu navrhovateľa zo dňa 07.10.2004 na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného
titulu - notárskej zápisnice č. A., A. zo dňa 01.08.2004 vydanej JUDr. Jarmilou Kováčovou.
Z obsahu notárskej zápisnice č. A., A. zo dňa 01.08.2004 spísanej JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom
vyplýva, že sa k nej dostavil Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003

(ktorá je súčasťou notárskej zápisnice) zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho na
základe plnej moci (ktorá je súčasťou notárskej zápisnice) v mene povinnej osoby - O. T. - ktorá uzavrela
s navrhovateľom ako oprávnenou osobou dňa 05.02.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej bol oprávnenou osobou poskytnutý povinnej osobe úver vo výške 12.000,- Sk, pričom povinná
osoba súčasne splnomocnila v úverovej zmluve Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa ust. § 274 písm. e) O.s.p.,
resp. pre exekúciu podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, na celý jej majetok do výšky vzniknutej
pohľadávky, resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva, pričom Mgr.
Bruno Žlnay tak v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe čo do základu a

v celkovej výške 21.634,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 16.980,- Sk, pričom táto suma
sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 09.04.2004 do zaplatenia, pričom celý
uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za
spísanienotárskejzápisnice.SúčasneMgr.BrunoŽlnayzapovinnúosobuvyhlásil,žeuvedenýdlhsplatí
v lehote do 10.08.2004 k rukám oprávnenej osoby a v prípade neuhradenia dlhu v uvedenej lehote k

rukám oprávnenej osoby súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v ust. § 63 Exekučného poriadku,
alebo so súdnym výkonom rozhodnutia podľa ust. § 258 O.s.p. s tým, aby táto notárska zápisnica bola
použitá ako exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, alebo podľa ust. § 274 písm.
e) O.s.p.
Okresný súd Žilina ako súd exekučný dňa 15.11.2004 vydal poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Márii

Krasňanovej na vykonanie exekúcie pod č. XXXXXXXXXX*.
Navrhovateľ ako oprávnený podaním zo dňa 18.11.2010 urobeným prostredníctvom elektronických
prostriedkov podpísané zaručeným elektronickým podpisom doručeným exekučnému súdu dňa
22.11.2010 požiadal exekučný súd o zmenu súdneho exekútora JUDr. Márie Krasňanovej a poveril
vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora.

Okresný súd Žilina ako súd exekučný vyzval listom zo dňa 28.09.2011 JUDr. Máriu Krasňanovú na
vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho exekútora a súčasne na vyčíslenie doposiaľ vzniknutých trov
exekučného konania a na zaslanie exekučného spisu, v lehote 7 dní.JUDr. Mária Krasňanová podaním doručeným exekučnému súdu dňa 07.10.2011 sa na výzvu
exekučného súdu vyjadrila tak, že dáva exekučnému súdu s odkazom na ust. § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku na zváženie zastavenie, resp. čiastočné zastavenie exekúcie, nakoľko sa exekúcia vedie

na základe exekučného titulu predmetnej notárskej zápisnice o vymoženie sumy 563,63 eur s
príslušenstvom, ktorým sú úroky priznané v neprimeranej výške, kde pri 0,25 % úroku z omeškania
denne je to 91,25 % ročne. Ďalej uviedla, že nakoľko je predpoklad zastavenia exekučného konania, do
vydania a právoplatnosti tohto uznesenia, zároveň dáva exekučnému súdu návrh na zváženie odkladu
exekúcie. Pokiaľ sa týka návrhu na zmenu súdneho exekútora, s týmto nesúhlasí aj vzhľadom na

rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. ÚS 322/2010. V prípade zastavenia exekúcie žiada priznať
trovy exekúcie, ktoré vyčísluje v prílohe podania a zároveň zasiela s podaním celý exekučný spis.
Okresný súd Žilina ako súd exekučný uznesením č. k. 24Er/1082/2004-23 zo dňa 17.10.2011 vydaným
vyšším súdnym úradníkom návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ďalej rozhodol, že pôvodná
súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 121,49 eur a

napokon rozhodol, že exekučné konanie v časti úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 563,63 eur
od 09.04.2004 do zaplatenia zastavuje.
Podaním zo dňa 07.11.2011 doručeným exekučnému súdu dňa 14.11.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý s poukazom na ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku dal exekučnému súdu do pozornosti nález
Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 (ktorý však považoval za individuálny

normatívny právny akt, ktorého pôsobnosť je limitovaná konaním vedeným na Okresnom súde Žiar
nad Hronom pod spis. zn. 5Er 934/2008 a ktorý však považoval za nelegitímny akt aplikácie súdnej
moci porušujúci jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 11 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť diskriminovaný podľa čl. 14

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a súčasne tak ponechal na úvahu
exekučného súdu, či ho vylúči alebo nevylúči pre pomer k oprávnenému z vykonávania exekúcie v
predmetnej exekučnej veci.
Dňa 14.11.2011 podala na exekučnom súde v zákonnej lehote JUDr. Mária Krasňanová proti uzneseniu
č. k. 24Er/1082/2004-23 zo dňa 17.10.2011 v časti jeho výroku o trovách súdneho exekútora odvolanie.

Dňa 18.11.2011 podal na exekučnom súde v zákonnej lehote oprávnený (navrhovateľ) proti uzneseniu
č. k. 24Er/1082/2004-23 zo dňa 17.10.2011 v časti jeho výroku o trovách súdneho exekútora, ako aj
o zastavení exekučného konania v časti úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 563,63 eur od
09.04.2004 do zaplatenia, odvolanie.
Okresný súd Žilina ako súd exekučný uznesením č. k. 24Er/1082/2004-42 zo dňa 11.10.2012 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú, a to s odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu,
že predmetný exekučný titul - notársku zápisnicu považoval za nulitný právny akt (paakt), ktorý nie je
spôsobilým exekučným titulom.
Dňa 30.10.2011 podal na exekučnom súde v zákonnej lehote oprávnený (navrhovateľ) proti uzneseniu
č. k. 24Er/1082/2004-42 zo dňa 11.10.2012 odvolanie.

Okresný súd Žilina ako súd exekučný uznesením č. k. 24Er/1082/2004-51 zo dňa 11.10.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2012, rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený
z vykonávania exekúcie a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému zamieta. Svoje rozhodnutie
exekučný súd odôvodnil s poukazom na cit. ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu existencie

pomeru k účastníkovi exekučného konania - oprávnenému (navrhovateľovi) spočívajúcom v tom, že
JUDr. Rudolf Krutý pracoval u oprávneného na právnom oddelení. Ešte v čase trvania pracovného
pomeru u navrhovateľa bol vymenovaný do funkcie súdneho exekútora. Oprávnený najneskôr v roku
2009 začal podávať návrhy práve u tohto exekútora a pokiaľ pred tým podával návrhy na vykonanie
exekúcií u iných súdnych exekútorov, následne začal podávať návrhy na zmenu súdneho exekútora,

pričom novým súdnym exekútorom mal byť práve JUDr. Rudolf Krutý. Exekučný súd tak videl priamu
väzbu medzi úkonmi, na ktorých sa JUDr. Rudolf Krutý v pozícii zamestnanca oprávneného na
právnom oddelení podieľal a úkonmi v rámci exekučnej činnosti (vykonával fakticky výsledky svojej
práce). V takejto pozícii sa neocitol náhodou, ale na základe návrhu oprávneného, ktorý v zmysle
Exekučného poriadku podáva návrh u exekútora podľa vlastného výberu a zváženia. Takéto okolnosti

považoval exekučný súd za spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti exekútora. Fakticky by totiž
exekútor bezprostredne pokračoval v činnosti v prospech oprávneného v inej pozícii. Na podporu svojej
argumentácie exekučný súd poukázal právne na súdnym exekútorom označený nález Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011. Napokon súd uviedol, že vzhľadom na to, že súdnehoexekútora vylúčil, nemohol vyhovieť návrhu oprávneného a poveriť vykonaním exekúcie vylúčeného
exekútora. Exekúciu bude teda naďalej vykonávať pôvodný súdny exekútor, iba ak by oprávnený podal
návrh na takého nového exekútora, ktorý by nebol vylúčený.

Podľa ust. § 21 ods.4 veta prvá O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré

boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľaust.§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.vznenízákonač.412/2012z.z.účinnomod
01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia
vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. účinného od 01.01.2013,
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.

Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa ust. § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri
uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežneprerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné

prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z. účinnom od 01.09.2007,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 35b ods. 10 zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení zákona č. 215/2007 Z.z.)

Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 517/2008 z. z. účinnom od 01.01.2009,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ust. § 30 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), exekútor je vylúčený z vykonávania

exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného
konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa ust. § 30 ods. 3 EP v znení zákona č. 341/2005 Z. z. účinnom od 01.09.2005 do 31.05.2011,
len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do
rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa ust. § 44 ods. 8 EP v znení zákona č. 585/2006 Z. z. účinného od 01.12.2006, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ust. § 44 ods. 9 EP v znení zákona č. 585/2006 Z. z. účinného od 01.12.2006, súd v rozhodnutí

o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Navrhovateľ si tak v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 24Er/1082/2004 spočívajúcim v tom,
že Okresný súd Žilina nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej v cit.
ust. § 44 ods. 8 EP. Jeho nárok je tak potrebné právne posúdiť ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa cit. ust. § 3 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 9

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom navrhovateľ si tak uplatnil jednak nárok na náhradu skutočnej
škody podľa cit. ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a jednak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podľa cit. ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Aktívna vecná legitimáciu navrhovateľa
v spore (že je nositeľom ním uplatneného práva) by tak mala vyplývať z cit. ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. a pasívna vecná legitimácia odporcu (že je nositeľom povinnosti zodpovedajúcej

navrhovateľom uplatnenému právu) by tak mala vyplývať z cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
V ďalšom sa súd zaoberal tým, či došlo k naplneniu podmienky konania (§ 104 O.s.p.) spočívajúcej v
tom, že navrhovateľ požiadal odporcu písomne o predbežné prerokovanie nároku v súlade s cit. ust. §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Z vyššie zisteného skutkového stavu súd vyvodil, že navrhovateľ požiadal príslušný orgán štátu písomne

o predbežné prerokovanie nároku v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., avšak jeho
nárok nebol v lehote podľa cit. ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uspokojený. Došlo teda k
naplneniu uvedenej podmienky konania a súčasne treba konštatovať, že odporcom vznesená námietka
predčasnosti návrhu navrhovateľa nie je dôvodná.
Pokiaľ sa týka správnosti označenia príslušného orgánu štátu, ktorý by mal v konaní v mene štátu

(odporcu) konať, súd vychádzajúc z cit. ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31.12.2012 (súčasne aj v znení zákona č. 412/2012 z. z. účinnom od 01.01.2013) dospel
k záveru, že príslušným orgánom konajúcim v mene odporcu je Ministerstvo spravodlivosti SR, teda
navrhovateľ správne označil v návrhu príslušný orgán.V prejednávanom prípade navrhovateľ odôvodňoval nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina
ako exekučného súdu, ktorý by mal zakladať objektívnu zodpovednosť odporcu podľa cit. ust. § 3 ods.
1 písm. d) v spojení s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nevydaním rozhodnutia o zmene súdneho

exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora ustanovenej v cit. ust. §
44 ods. 8 EP, pričom k jeho vydaniu došlo až viac ako 333 dní po podaní návrhu na zmenu súdneho
exekútora.
Pokiaľ sa týka námietky odporcu, že procesný súd nie je v zmysle cit. ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. účinného od 01.01.2013 oprávnený konštatovať nesprávny úradný

postup exekučného súdu spočívajúci v prieťahoch v konaní, resp. nevydaní rozhodnutia v zákonom
ustanovenej lehote, súd má za to, že je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na
nesprávny úradný postup a na vznik škody, ktorej náhradu si uplatnil, všetko pred účinnosťou novely
zákonač.514/2003Z.z.vykonanejzákonomč.412/2012Z.z.Jeneprípustné,abysanárokynanáhradu
škody, ku ktorých vzniku malo dôjsť v čase do 31.12.2012, posudzovali podľa právnej úpravy účinnej až
následne od 01.01.2013 (porušenie princípu zákazu retroaktivity, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). S poukazom

na to, súd považoval túto námietku odporcu za nedôvodnú.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je
osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (cit. ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa

zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sú:
1) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nesprávnom úradnom postupe
[cit. ust. § 3 ods. 1 písm. d) v spojení s cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.].

2) vznik a existencia škody (resp. nemajetkovej ujmy) spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
3) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (nesprávnym úradným postupom) a škodou
(resp. nemajetkovou ujmou), ktorá porušením povinností vznikla.
Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie

účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s
ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný postup je
vymedzený v cit. ust. § 9 ods. 1 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. ako porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, návrh navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 22.11.2010; o tomto návrhu na zmenu súdneho
exekútora bolo rozhodnuté dňa 17.10.2011 tak, že exekučný súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho
exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Možno tak

konštatovať, že k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora zo strany
exekučného súdu došlo 329 dní (takmer 11 mesiacov) po doručení návrhu navrhovateľa zo dňa
18.11.2010 exekučnému súdu. Je možné konštatovať vzhľadom na znenie cit. ust. § 44 ods. 8 EP, že
exekučný súd formálne vzaté vychádzajúc izolovane zo znenia cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. sa dopustil nesprávneho úradného postupu.

Súd sa tak v ďalšom zaoberal naplnením ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom tvrdenej majetkovej škody, ktorej náhradu si návrhom navrhovateľ
uplatnil, súd musí konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Súd nemohol
vychádzať v konkrétnom prípade z navrhovateľom tvrdených celkových nákladov na správu jeho

pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na
udržiavanie a správu informačného systému, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde, ktoré v

kontexte prejednávanej veci navrhovateľ vyjadril v paušalizovanej sume, ktorá mala pripadať na ten
ktorý konkrétny prípad, a to z dôvodu osobitosti každého jednotlivého prípadu. Navrhovateľ v konaní
napokon ani nekonkretizoval, ktoré s uvedených nákladov v súvislosti s prejednávaným konkrétnym
prípadom vynaložil. Navyše navrhovateľ vôbec ani akýmkoľvek spôsobom nepreukázal vznik nímtvrdených celkových nákladov, resp. v konaní neoznačil jediný dôkaz, z ktorého by vznik akýchkoľvek
nímtvrdenýchnákladovvyplýval.Preprípadnýzáversúduovznikutakýchtonákladovniejepostačujúce,
akexistujemožnosťvznikutakýchtonákladov,pretožetentovznikmusíbyťnavrhovateľombezpochybne

preukázaný. Súd tak musel v tomto prípade konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho v konaní podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. zaťažovalo na preukázanie vzniku ním tvrdenej
majetkovej škody.
Odhliadnuc od uvedeného, súd považuje za potrebné poukázať ešte na to, že predmetné režijné
nákladynavrhovateľanemôžubyťpovažovanézafaktickúškodu,pretožesúnepochybnevynakladanév

súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa, ktorou je v prevažnej miere, ako to sám navrhovateľ
v návrhu konštatoval, poskytovanie krátkodobých úverov. Navrhovateľ tak tieto náklady vynakladá v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu svojej obchodnej činnosti, čo nemožno považovať za škodu
mu vzniknutú. Z hľadiska priamej príčinnej súvislosti tak zo strany navrhovateľa nebolo v prejednávanom
prípade opätovne preukázané, že by navrhovateľ zamestnal akéhokoľvek zamestnanca, resp. že by
prevádzkoval akýkoľvek informačný systém, práve z dôvodu dotknutého exekučného konania vedeného

na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 24Er/1082/2004, resp. jeho časti pripadajúcej na obdobie
od 22.11.2010 do 17.10.2011 (t. j. navrhovateľom vytýkaného obdobia nečinnosti exekučného súdu).
Je možné naopak vychádzať z toho, že ak aj navrhovateľ v dotknutom období vôbec zamestnával
akéhokoľvek zamestnanca, ako aj prevádzkoval akýkoľvek informačný systém, z dôvodu správy
pohľadávok (čo však opätovne navrhovateľ nepreukázal), takéhoto zamestnanca by zamestnával, resp.

by prevádzkoval takýto informačný systém, aj v prípade, že by exekučný súd v dotknutej veci rozhodol
o zmene súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote.
Súd tak musí konštatovať, že pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu majetkovej
škody, navrhovateľ nepreukázal naplnenie ďalších dvoch predpokladov (vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) pre vznik zodpovednosti odporcu

za škodu. Preto súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody
zamietol.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktorej náhradu si návrhom navrhovateľ
uplatnil, súd v prvom rade poukazuje na znenie cit. ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z. z., podľa
ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy
a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl.
48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v

konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (rozhodnutia Ústavného
súduSR spis.zn. I.ÚS 16/2002 a I.ÚS 63/2000). Ak neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom súdu a
porušením základného práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.
Samotná dĺžka konania sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv
sťažovateľa (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 476/2012, IV.ÚS 92/2004, III.ÚS 168/2005,

II.ÚS 93/2003). Taktiež nie každé porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov má
takú intenzitu, na základe ktorej by bolo možné automaticky pristúpiť k priznaniu odškodnenia vo forme
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Toto je aj explicitne vyjadrené v cit. ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad a ďalej uvedené skutkové okolnosti prípadu, súd dospel
k záveru, že v danom prípade je postačujúce samotné konštatovanie porušenia práva navrhovateľa

bez priznania nemajetkovej ujmy. Pri tomto závere súd vychádzal prihliadajúc na nasledovné skutkové
okolnosti.
Na úvod súd poukazuje, ako aj odporca v rámci svojho vyjadrenia k návrhu na začatie konania, na to, že
implicitne z cit. ust. § 44 ods. 8 a 9 EP vyplýva povinnosť pôvodného exekútora riadne vykonávať úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Je nepochybné tak aj v

danom prípade, že pôvodný súdny exekútor bol povinný tieto úkony vykonávať až do času rozhodnutia
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora a o poverení nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vykonaním exekúcie a z tohto dôvodu tak nemohlo dôjsť u navrhovateľa k vzniku ním tvrdených
následkov, ktorými odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy.
Súčasnebezpovšimnutianemožnoponechaťajskutočnosť,žesamotnýnavrhovateľvnávrhunazmenu

súdneho exekútora navrhol ako nového súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, o ktorom musel mať
už v čase podávania tohto návrhu vedomosť, že bol jeho zamestnancom a teda, že táto skutočnosť môže
vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Rudolfa Krutého ako súdneho exekútora pri vykonávaní
exekúcie (§ 30 ods. 1 EP). Na to aj došlo rozhodnutím exekučného súdu k vylúčeniu JUDr. RudolfaKrutého z vykonávania exekúcie práve z dôvodu pomeru súdneho exekútora k navrhovateľovi a teda
nepriamo aj sám navrhovateľ v predmetnom prípade prispel k určitému následnému sťaženiu postupu
pri vykonávaní exekúcie.

Napokon súd nemohol nevziať do úvahy aj skutkové okolnosti na strane samotného navrhovateľa.
Je všeobecne známou skutočnosťou (§ 121 O.s.p.), že navrhovateľ poskytoval v rozhodnom čase (a
aj v súčasnosti naďalej poskytuje) spotrebiteľské úvery vo veľkom objeme v rádovo desiatkach tisíc
prípadov (čo vyplýva aj zo skutočnosti, že navrhovateľ podal viac ako 43.000 obdobných návrhov
ako v prejednávanej veci), pričom z tejto činnosti pri ním poskytovaných úverových podmienkach,

dosahoval (dosahuje) aj napriek vyššej miere podnikateľského rizika nepochybne značných ziskov. V
danom prípade u navrhovateľa bez najmenších pochybností nešlo o súdne konanie, ktoré by malo
pre neho existenčný význam (ako je to napr. v konaniach vo veciach osobného stavu, či pracovno-
právnych). Preto určité, nie však z pohľadu času podľa názoru súdu osobitne významné, zbytočné
prieťahy v jednotlivom dotknutom konaní exekučného súdu pri jeho rozhodovaní o návrhu navrhovateľa
nazmenusúdnehoexekútora(tedaexekúciuvykonávalpočastohtočasupôvodnýexekútor)taknemohli

akýmkoľvek spôsobom vyvolať u navrhovateľa ním tvrdené následky v podobe vnútorných zásahov
do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jeho práv, straty
legitímnychočakávaní,ženastanevzákonnomčasestavpredpokladanýzákonom,stratydôveryvprávo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
Z vyššie uvedených dôvodov tak súd návrh aj v časti o zaplatenie sumy 608,52 eur z titulu nemajetkovej

ujmy ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existentného nároku a v danom prípade existencia uplatnených nárokov navrhovateľa
nebola preukázaná.
Z dôvodu zamietnutia návrhu pre nepreukázanie vzniku uplatnených nárokov čo do ich základu

súd nepovažoval za účelné vykonávať navrhovateľom označený, avšak do rozhodnutia súdu
nezabezpečený, dôkaz - znalecký posudok, ktorý mal vyčíslovať výšku navrhovateľom uplatnenej
majetkovej škody. Pokiaľ ide o navrhovateľom opätovne len označený, avšak do rozhodnutia súdu
nezabezpečený, znalecký posudok znalca v odbore - právne vzťahy k cudzine, odvetvia európske
právo, ktorý mal zodpovedať na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z

05.04.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd takýto znalecký
posudok nepovažoval za dôkazný prostriedok podľa ust. § 125 v spojení s ust. § 120 ods. 1 O.s.p.,
keďže takouto listinou by nebolo možné nijakým spôsobom prispieť k zisteniu skutkového stavu veci
a ani k preukázaniu navrhovateľom produkovaných skutkových tvrdení. Takáto listina by mohla azda
len podporiť právnu argumentáciu navrhovateľa. Napokon súd považuje za potrebné dať účastníkom

do pozornosti rímsko-právnu zásadu iura novit curia (súd pozná právo), v zmysle ktorej počas súdneho
konania nie sú právne predpisy (ako aj ich výklad) predmetom dokazovania, pretože ich súd musí
poznať.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca. Odporcovi teda vzniklo podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Odporca však trovy v lehote podľa ust. § 151 ods.

1 O.s.p. nevyčíslil. S poukazom na to súd odporcovi náhradu trov nepriznal, a to vzhľadom k tomu, že
z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.