Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010577
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7113010577.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej

a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12. novembra 2020, v trestnej veci proti W. C., obžalovaného pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa
§ 221 ods.1, ods.4 písm.a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I
zo dňa 3.12.2018 sp.zn. 1T/31/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a vo výroku o uloženom ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 221 ods.4, § 36 písm. l/, § 38 ods.3 Tr.zák. s použitím § 39 ods.1
Tr.zák. obžalovanému W. C., N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K.J., Q. XXXX/X ukladá trest odňatia slobody
v trvaní 6 a 1 (šesť a pol) roka.

Podľa § 48 ods.4 Tr.zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods.1 Tr.zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom dňa 3.12.2018 sp.zn. 1T/31/2013 bol obžalovaný W. C. uznaný za
vinného z obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

v K. na N. Ú. Q.. V.Ž. na ul. N.. Y. XX v presne nezistenom čase dňa 19.03.2010 v úmysle vylákať

finančné prostriedky uzavrel ako dlžník zmluvu o bezúročnej pôžičke finančných prostriedkov vo výške
185.000,- eur s veriteľom H. A., trvale bytom K.J., T. W. Č.. X, ktoré sa zaviazal vrátiť v hotovosti
najneskôrdo19.05.2010,pričompreduzavretímzmluvydeklarovalsolventnosťsvojejosoby,akoajfirmy
K. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, A. X, K., ktorej je konateľom, pričom následne bolo zistené, že uvedenú
solventnosť, vlastníctvo hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorými chcel ručiť za poskytnutú pôžičku,
len predstieral v úmysle sa obohatiť, pričom poskytnuté finančné prostriedky aj napriek výzvam nevrátil s
čím bol uzrozumený už v čase uzavretia zmluvy o pôžičke a tým H. A. spôsobil škodu vo výške 185.000,-

eur.

Za to bol obžalovanému W. C. podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 11
(jedenásť) rokov nepodmienečne.Súd podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie, ktoré následne písomne

odôvodnil.

Z písomného odôvodnenia rozsudku plynie, že zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný
výpoveďou svedka poškodeného H. A., ktorý mu dňa 19.03.2010 poskytol pôžičku vo výške 185.000,-
eur, pričom obžalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v termíne do 19.05.2010. Poškodenému mal uviesť
nepravdivé informácie týkajúce sa jeho solventnosti, ktorú prezentoval obhliadkou hutného materiálu

a linky na delenie materiálu nachádzajúceho sa v areáli spoločnosti H. P..B.. Finančné prostriedky
obžalovaný mal potrebovať za účelom vykonania búracích prác v objekte spoločnosti F. N. P. L.. Po
začatí búracích prác mal obžalovaný poškodenému vrátiť finančné prostriedky, nakoľko mu odberateľ
za búracie práce poskytne finančné plnenie.

V. M., konateľ obchodnej spoločnosti M. C. B..T..Y.., vypovedal v procesnom postavení svedka a uviedol,
že obchodnej spoločnosti K. B..T..Y.. boli odovzdané do bezplatného užívania stroje, pričom sa jednalo o
vklad do budúcej spoločnej spoločnosti, ktorá sa mala zaoberať ohýbaním betonárskej ocele. Za účelom
založenia obchodnej spoločnosti M. P. M. - C. bola uzatvorená nájomná zmluva iba medzi spoločnosťami
M. C. B..T..Y.. a spoločnosťou H.. Taktiež došlo aj k odkúpeniu všetkého majetku, ktorá patrila obchodnej

spoločnosti K. B..T..Y.., spoločnosťou M. C. B..T..Y.. Zároveň došlo aj k prechodu zamestnancov zo
spoločnosti K. B..T..Y.. do spoločnosti M. C. B..T..Y.. O osobe, ktorá zastrešovala výrobu spoločnosti M.
K. sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril aj T. X..

Svedok J.. T. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa spoločne s obžalovaným uchádzal o

rekonštrukciu budovy bývalej C. nachádzajúcej sa na V. L. M. K.. Všetky rokovania týkajúce sa
rekonštrukcie však boli iba v rovine abstraktnej.

Svedkyňa A.. R. K., ktorá kedysi viedla pre obchodnú spoločnosť K. B..T..Y.. účtovníctvo, vypovedala,
že spoločnosť vykonávala búracie práce na B.. O uvedenom nadobudla vedomosť prostredníctvom

predložených faktúr. Uviedla však, že mala taktiež vedomosť o podnikateľskom zámere vykonávať práce
v V.. Bližšie sa však nevedela vyjadriť, nakoľko nevedela o aké konkrétne práce sa má jednať.

Svedok C. K. taktiež potvrdil, že vedel o zmarenej zákazke, o ktorú obžalovaný prišiel. Malo sa jednať
o likvidáciu veľkého objektu a malo ísť o lukratívnu zákazku. Svedkovia J.. T. Š.Á., A.. R. K. P. C. K.

potvrdili jeho podnikateľské aktivity a vypovedali o obžalovaného podnikateľských aktivitách týkajúcich
sa búracích prác a zámeru už spomínanej lukratívnej zákazky, o ktorú obžalovaný prejavil záujem.

SvedkoviaJ..Ľ.V.,Q.C.P.V.Ď.potvrdili,žeobžalovanýimvminulostiuhradilsvojezáväzkyvyplývajúce
z titulu pôžičky alebo z titulu úhrady za fakturované služby a tovary.

Svedok J.. C. M. uviedol, že obžalovanému v roku 2008 poskytol finančné prostriedky vo výške
44.489,- eur z titulu pôžičky. Obžalovaný svoj záväzok však uhradil až neskôr, nakoľko došlo k zmene
podnikateľskej činnosti a už nemal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov. K celkovej úhrade
pôžičky došlo až v roku 2011 a to vo výške 49.952,- eur, pričom uhradená suma pozostávala z istiny a

z úrokov, ktoré boli dohodnuté pri poskytnutí pôžičky.

Obžalovaný nepoprel, že v roku 2010 od svedka poškodeného H. A. prijal finančné prostriedky vo
výške 185.000,- eur, avšak nekonal v úmysle sa obohatiť a predstierať svoju solventnosť vlastníctvom
hnuteľnéhoanehnuteľnéhomajetku.Odanejskutočnostisvedčíajfakt,žeobžalovanýsvedkomJ..Ľ.V.,

Q. C., V. Ď. P. J.. C. M. uhradil svojej záväzky, čo svedkovia potvrdili aj v rámci vykonaného dokazovania.

Finančné prostriedky poskytnuté H. A. mali byť použité na podnikateľské aktivity, ktoré sa nepodarilo
zrealizovať v rámci podnikateľského zámeru obchodnej spoločnosti K. B..T..Y.. O snahe obžalovanéhosplniť si záväzok voči H. A. svedčia aj podnikateľské aktivity v V. B. W. C. D. ako štátnym občanom
V. v roku 2011, o čom v prílohe predložil odvolaciemu súdu za účelom posúdenia jeho odvolania voči
rozsudku listinné dôkazy, ktoré sa mu podarilo zadovážiť. Obžalovaný zastáva názor, že prvostupňový

súd sa nezaoberal možnosťou zabezpečenia svedka W. C. D., ktorého navrhol vypočuť na hlavnom
pojednávaní. V priložených listinných dôkazoch sú uvedené identifikačné údaje osoby W. C. D. ako
dátum narodenia a trvalý pobyt. Za predpokladu, že došlo k zmene trvalého pobytu, je možné osobu
identifikovať dátumom narodenia a následne zistiť jej aktuálny pobyt.

Vtejtosúvislostiobžalovanýzotrvalnatom,žesúdprvéhostupňalenformálnedeklaroval,žeobžalovaný
splnil povinnosť zabezpečenia účasti uvedeného svedka u W. C. D. na hlavnom pojednávaní v tejto
trestnej veci. Súd sa uspokojil s krátkym vyjadrením dožiadaného orgánu V. o tom, že uvedená osoba
na konkrétnej adrese nebýva, čo nie je možné považovať za dostačujúce. S plynutím času je logické,
že menovaný svedok sa mohol odsťahovať, ktorá okolnosť mala byť okresným súdom predvídaná.

Prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré obžalovanému bránili splniť svoj záväzok a ktoré
vznikli až v čase po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Obžalovaný poprel skutočnosť, že svoj záväzok nikdy
nemal v úmysle splniť. Vo všetkých právnych pozíciách, od dlžníka, obvineného a neskôr obžalovaného
nikdy neprejavil úmysel záväzok vôbec nesplniť. V rámci trestnoprávneho posúdenia podvodných
konaní v súvislosti s uzatváraním zmlúv o pôžičke je významné v prvom rade to, že požičané finančné

prostriedky prechádzajú do vlastníctva dlžníka a ten ich môže použiť na akýkoľvek účel, a preto len
nerešpektovanie veriteľa na konkrétne použitie pôžičky dlžníkom nie je trestným činom a nespôsobuje
neplatnosť zmluvy o pôžičke podľa predpisov civilného práva.

Skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje, aby páchateľ vedel o tom, že uvádza iného do

omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza, nie sú v súlade s realitou. Ak je páchateľ sám v
omyle - sám má nesprávnu predstavu o uvádzanej skutočnosti - nepôjde o trestný čin podvodu, pretože
absentuje úmyselné zavinenie s tým, že páchateľ nevie, že iného klame. K naplneniu subjektívnej
stránky nestačí, že páchateľ úmyselne konal, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem
chránený Trestným zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom. Pokiaľ sa páchateľovo chcenie

alebo uzrozumenie vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skutkovej
podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje len nedbanlivosť, nemôže ísť o trestný čin
úmyselný.

Obžalovaný teda zotrval na svojich tvrdeniach, že nemal v úmysle finančné prostriedky od poškodeného

vylákať a že predstieral skutkové okolnosti, ktoré neexistovali, že poškodeného uvádzal do omylu alebo
jeho omyl využil.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie
skutkového stavu veci a pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Prvostupňový súd vykonané dôkazy vecne vyhodnotil riadiac sa pritom ustanovením § 2 ods.12 Tr.por.
jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. okresný súd jasne

a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že sa obžalovaný dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.Trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.4 Tr.zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na

cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie vo
forme priameho, resp. nepriameho úmyslu. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu
na druh a formu vlastníctva. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné
následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť.

Skutkovápodstatatrestnéhočinupodvoduvyžadujeúmyselnézavineniestým,žepostačujeajnepriamy
úmysel.

Úmyselným zavineným páchateľa musia byť pokryté všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu, t.j. konanie (uvedenie iného do omylu, resp. využitie omylu iného), následok (škoda na cudzom
majetku a obohatenie páchateľa alebo iného), ako aj príčinný vzťah medzi konaním a spôsobeným

následkom.

Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len
nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho (logického) myslenia
usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom,

pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po
spáchaní trestného činu.

Konania, v ktorých páchateľ predstiera uzatvorenie konkrétnej zmluvy s cieľom, aby získal finančné
prostriedky, tovar alebo služby, pričom už v čase uzatvárania zmluvy (ústnej alebo písomnej) vie,

že záväzok vrátiť finančné prostriedky, tovar alebo zaplatiť za služby len predstiera a zmluva je len
prostriedok k tomu, aby sa neoprávnene obohatil. Len takéto konanie môže byť z hľadiska naplnenia
znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý má podobu
úbytku majetku na strane poškodeného.

Z uvedeného vyplýva, že pri zmluvách o pôžičke je nevyhnutným, aby podvodné konanie časovo
predchádzalo uzavretiu príslušnej zmluvy s tým, že časovo môže byť najneskôr vykonané pri uzatváraní
príslušnej zmluvy.

Posudzovanie možnosti spáchania trestného činu podvodu úzko súvisí s posudzovaním subjektívnej

stránky konania páchateľa (úmyselného zavinenia), preto bude vždy nutné dokazovať úmysel páchateľa
v čase pred uzatvorením konkrétnej zmluvy alebo v čase jej uzatvorenia, ktorý je možné zistiť spravidla
len z objektívnych okolností (t.j. okolností každého konkrétneho prípadu).

V súvislosti so zmluvami o pôžičke sa podvodné konania často týkajú aj uvádzania nepravdivých

skutočností ohľadom zabezpečenia poskytnutej pôžičky.

Vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu nie je vylúčené ani
voči osobe, ktorá ponúkla zabezpečenie pôžičky veriteľovi formou notárskej zápisnice. Páchateľ ako
dlžník podpísal zmluvu o pôžičke prehlásenie o ručiteľskom záväzku, pričom svoju bonitu preukazoval

nepravdivými skutočnosťami, a to aj napriek tomu, že už v čase podpisovania zmluvy o pôžičke vedel,
že nebude schopný ju uhradiť.

Odvolací súd k námietkam obžalovaného udáva, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby
obžalovaný v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke s poškodeným H. A. nevedel o svojej insolventnosti,

resp. o nepriaznivej finančnej situácii v spoločnosti K. B..T..Y.. Práve naopak bol si toho vedomý, že
uvedená spoločnosť nemá žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a svoju solventnosť iba predstieral, a
to obhliadkou hutného materiálu nachádzajúceho sa v areáli spoločnosti H. P..B.., v ktorom ako uviedol
poškodený H. A. slovne deklaroval, že sa jedná o jeho zásoby a strojové zariadenia - výrobné linky. Svoju
solventnosť prezentoval rovnako formou uzatvorenej zmluvy týkajúcej sa rekonštrukcie starej budovy

C. N. L.. V. M. K., ktorú mala realizovať spoločnosť obžalovaného - K. B..T..Y.., ktorú v skutočnosti
realizovala iná spoločnosť, pričom všetky skutočnosti uvádzané obžalovaným sa nezakladali na pravde.Skutočnosti týkajúce sa majetku spoločnosti teda, že spoločnosť K. B..T..Y.. nevlastnila žiadne reálne
zásoby a ani strojné zariadenia potvrdil zamestnanec spoločnosti K. B..T..Y.., konkrétne svedok C. A.,
ako aj svedok C. K..

Z vedeného exekučného konania pod sp. zn. Z. XXX/XXXX vyplýva, že obžalovaný W. C. nevlastní
žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. S manželkou mal vysporiadané BSM, a to 4 dni pred
splatnosťou pôžičky a jediné čo vlastnil je podiel v spoločnosti K. B..T..Y.. K..

K tvrdeniam obžalovaného, že svedkovia J.. Ľ. V., Q. C. P. V. Ď.L. potvrdili, že obžalovaný im v minulosti
uhradil svoje záväzky vyplývajúce z titulu pôžičky alebo z titulu úhrady za fakturované služby a tovary,
nezbavuje trestnej zodpovednosti obžalovaného za žalovaný skutok, pretože výpovede týchto svedkov
nemajú časovú ani vecnú súvislosť s uzatvorenou pôžičkou medzi obžalovaným a poškodeným H. A..

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že svedkovia J.. T. Š., A.. R. K.Á. P. C. K. potvrdili jeho

podnikateľské aktivity a vypovedali o obžalovaného podnikateľských aktivitách týkajúcich sa búracích
prác a zámeru už spomínanej lukratívnej zákazky, o ktorú obžalovaný prejavil záujem, je irelevantná, a
teda nemá vplyv na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Svedok J.. T. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal v neprospech takto nastolenej obrany obžalovaného

v tom, keď uviedol, že spoločne s obžalovaným sa uchádzali o rekonštrukciu budovy bývalej spoločnosti
C. N. L. V. M. K.. V zákazke úspešní neboli. Uvedené rokovania, ktoré absolvoval s obžalovaným boli
len v rovine abstraktnej. Žiaden konkrétny prísľub obžalovanému nebol daný a to z dôvodu, že samotná
spoločnosť D., t.j. ktorej konateľom bol svedok J.. T. Š., sa o zákazku len uchádzala.

Svedkovia A.. R. K. P. C. K. sa k výhodnej zákazke obžalovaného v konkrétnostiach nevedeli vyjadriť.

Dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že spoločnosť obžalovaného K. B..T..Y.. bola
od roku 2009 až do konca roku 2010 v predĺžení, čo je okrem vyššie uvedených výpovedí svedkov a
usvedčujúcej výpovedi poškodeného H. A. dôkazom toho, že obžalovaný je vinný.

Dôkazom toho sú nielen listinné dôkazy v podobe správ od bankových subjektov, ale aj negatívna
správa o majetku obžalovaného z katastra nehnuteľností. V neprospech obžalovaného v značnej miere
vyznieva záver znaleckého posudku č.X/XXXX vypracovaného znalkyňou J.. J. A., z odboru ekonómie
a manažment. Spoločnosť K. B..T..Y.. v čase podpísania pôžičky t.j. ku dňu 19.3.2010 bola v predĺžení

a vykazovala známky úpadku. Spoločnosť K. B..T..Y.. už ku koncu obdobia roku 2009 vykázala záporné
vlastné imanie vo výške 65.225,- eur. Uvedený stav výrazne nezmenil ani ku konci obdobia roku 2010,
kedyspoločnosťK.B..T..Y..bolanaďalejvpredĺženíavlastnéimanievykázalazápornévovýške57.055,-
eur. Spoločnosť K. B..T..Y.. k sledovanému obdobiu bola výrazne podkapitalizovaná a bola financovaná
iba z cudzích zdrojov a je výrazne zadlžená. Spoločnosť v čase podpísania pôžičky vykazovala známky

nesolventnosti a nízkej likvidity.

Tvrdenia obžalovaného W. C., predložené aj formou listinných dôkazov, k podnikateľskému zámeru so
svedkom W. C. D. M. V. v roku 2011 je podľa názoru krajského súdu len snahou obžalovaného zbaviť
sa trestnej zodpovednosti.

Pri preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že trest uložený okresným súdom vo výmere 11 rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia je neprimerane prísny.

Pri úvahe o výške trestu krajský súd postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou a s Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa názoru krajského súdu bola v predmetnej veci splnená podmienka, a to okolnosť prípadu, dĺžka
trestného konania pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods.

1 Tr. zák.

Za okolnosti prípadu je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie
protispoločenského konania (ktorý sa samozrejme plynutím času znižuje, rovnako sa znižuje potrebapostihnutia páchateľa, pretože s odstupom času sa míňa aj účel trestu) a tiež skutočnosti vplývajúce na
hodnotenie možnosti nápravy páchateľa. Primeranosť tejto dĺžky sa posudzuje vždy s prihliadnutím na
skutkovú, právnu a procesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov.

V danom prípade krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na významnú okolnosť, že od spáchania skutku
uplynulo 10 rokov a samotné trestné stíhanie vedené proti obžalovanému trvá 9 rokov.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania je možné použiť

len vtedy, ak táto nebola zavinená správaním obvineného, resp. obžalovaného, čo v danom prípade
však splnené bolo, pretože z vykonaných 25-tich pojednávaní obžalovaný jeho konanie zmaril len v
štyroch prípadoch.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že k prieťahom v predmetnej trestnej veci došlo porušením
procesných predpisov v konaní pred Okresným súdom Košice I a predovšetkým z objektívnych dôvodov,

a to dvakrát zmenou zákonného sudcu.

Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nielen konaním obžalovaného v závere trestného
konania, ale aj vyššie uvedenou zákonnou prekážkou v konaní pred okresným súdom došlo k porušeniu
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdčl.6ods.1-právonaspravodlivésúdnekonanie

zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote a tiež k porušeniu jednej zo základných zásad
trestného konania upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. ) každý má právo, aby jeho trestná vec bola
spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná súdom.

Neprimeraná dĺžka trestného konania nebola spôsobená zložitosťou prípadu (jedná sa v podstate

o štandardný podvod so závažnejším trestnoprávnym následkom - škodou veľkého rozsahu, ale
postupom súdu a sčasti aj konaním obžalovaného, ktorého miera zavinenia na dĺžke konania nie je až
tak významná ako na strane okresného súdu.

Vyššie uvedené úvahy viedli krajský súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

obžalovanému vo výmere 11 rokov by bolo neprimerane prísne, a preto súd obžalovanému mimoriadne
znížil trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Taktiež krajský súd v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 roka,
ktorý bolo potrebné obligatórne uložiť, nakoľko bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu.

Inak napadnutý rozsudok ostal nezmenený.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.