Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/249/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201575
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118201575.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: J. A., P.. O., G..
XX.X.XXXX, K. Z. G., W.-A.. X, C., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman,
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, proti
žalovanej: B. C., P.. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C.R., O. X, o 15.382,66 eur s prísl., o odvolaní žalovanej

proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 13.4.2018 č.k. 19C/4/2018-56, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zastavil konanie a žalobkyni priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 843,97 eur
cestou prevádzkovateľa platobného systému na jej účet uvedený vo výroku uznesenia v lehote 30 dní
od doručenia právoplatného uznesenia Slovenskej pošte a.s..

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť jej 15.382,66 eur s prísl..

3. V priebehu konania podaním zo dňa 21.3.2018 žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu a
požiadala konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby dňa 12.3.2018 žalovanú sumu
uhradila. Ako dôkaz predložila výpis z účtu žalobkyne.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na dispozičný úkon

žalobkyne, ktorá zobrala žalobu späť, zastavil konanie.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zistenia,
že z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalovaná tým, že po podaní žaloby zaplatila
uplatňovanú sumu, preto žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

6. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v súlade s § 11 ods. 3,4 zák. č. 71/1992 Zb., ktorý žalobkyni
vrátil krátený o sumu 8,53 eur.

7. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla,

aby uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania neprizná. V dôvodoch odvolania poukázala na tú skutočnosť, že súdne konanie začalo nazáklade žaloby podanej dňa 9.2.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia
15.382,66 eur s prísl. titulom nároku na 1/3 dedičstva po poručiteľke C. R., P.. O.. Žalovaná nemala
možnosť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzhľadom na jeho zastavenie predložiť dôkazy

odôvodňujúce postup konajúceho súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná
zdôraznila, že nenesie a nemôže viesť vinu za to, že príslušný notár v rámci dedičského konania po
poručiteľke nekonal aj so žalobkyňou ako jednou z oprávnených dedičiek, ktorej pobyt nebol v tom
čase známi. Dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni
je tá skutočnosť, že žalovaná od momentu doručenia výzvy na zaplatenie zo dňa 23.1.2018, ktorá jej

bola doručená až dňa 29.1.2018 mala eminentný záujem vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou, pričom
po celý čas uznával nárok žalobkyne. Tento však požadovala krátiť o náklady ňou vynaložené na
uhradenie pasív dedičstva po poručiteľke. Žalovaná dňa 31.1.2018 telefonicky kontaktovala kanceláriu
právneho zástupcu žalobkyne so žiadosťou o stretnutie a vyriešenie situácie. 1.2.2018 žalovaná bola
informovaná advokátskou koncipientkou právneho zástupcu žalobkyne o jeho práceneschopnosti a
možnosti dohodnúť termín stretnutia v nasledujúce dni. Následne došlo k dohode o stretnutí dňa

5.2.2018 s tým, že do tohto stretnutia nemusí žalovaná uhrádzať žiadnu časť požadovanej sumy.
5.2.2018 bola žalovaná informovaná právnym zástupcom žalobkyne o zrušení plánovaného stretnutia
na čo žalovaná reagovala zaslaním emailu, v ktorom požiadala o opätovné stretnutie. 5.2.2018 žalovaná
aj telefonicky kontaktovala právneho zástupcu žalobkyne. 6.2.2018 právny zást. žalobkyne adresoval
žalovanej email, v ktorom ju informoval, že sa nemôže uskutočniť plánované stretnutie a že dňa

8.2.2018 dôjde k podaniu žaloby na súd, pokiaľ mu do tohto dňa žalobkyňa neoznámi pripísanie
požadovaných finančných prostriedkov na svoj účet. 19.2.2018 žalovaná oznámila právnemu zást.
žalobkyne vôľu zaplatiť časť uplatneného nároku. 28.2.2018 právny zást. žalobkyne adresuje žalovanej
list, v ktorom jej oznámil, že došlo k podaniu žaloby na súd. 9.3.2018 žalovaná pristúpila k uhradeniu
žalobkyňou požadovanej sumy na jej účet. S poukazom na časové súvislosti, keď právny zástupca

žalobkyne v elektronickej správe doručenej žalovanej dňa 6.2.2018 o 13.34 hod. uviedol, že k podaniu
žaloby dôjde 8.2.2018 bolo takmer nemožné očakávať splnenie predmetnej požiadavky žalobkyne
vzhľadom na realizáciu prevodov do zahraničnej banky. Z konania žalobkyne je zjavné, že táto nemala
záujem o zmierlivé riešenie situácie. Nie je preto spravodlivé požadovať od žalovanej náhradu trov
konania, ktoré vznikli žalobkyni v dôsledku jej vlastného nezáujmu riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou

cestou. Žalovaná nezavinila, že žalobkyňa nebola prítomná v priebehu uskutočneného dedičského
konania. K začatiu súdneho konania došlo len v dôsledku neochoty žalobkyne a jej výslovného záujmu
na začatí súdneho konania. Výnimočnosť prípadu tak spočíva v tom, že žalovaná sama nezapríčinila, že
žalobkyňanebolaprítomnávdedičskomkonaníaževznikolnárokvočinejzostranyžalobkyne.Dôvodmi
hodného osobitného zreteľa je, že žalovaná deklarovala ihneď po doručení výzvy na plnenie svoj záujem

uspokojiť nárok žalobkyne a preto sa snažila o stretnutie so žalobkyňou, k čomu však nedošlo.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne
správne. Poukázala na tú skutočnosť, že žalovaná bola výzvou upozornená na potrebu uhradiť
uplatnenú sumu v lehote 7 dní od jej doručenia s tým, že zároveň bola poučená, že v opačnom

prípade žalobkyňa bude uplatňovať svoju pohľadávku súdnou cestou. Žalovaná rozporovala výšku
svojho dlhu a nebola ochotná uhradiť uplatnenú sumu v celom rozsahu. Žalobkyňa prejavila ochotu
vyčkať s podaním žaloby za situácie, pokiaľ by žalovaná svoj dlh voči nej uhradila. Táto to však odmietla.
Z tohto dôvodu 9.2.2018 žalobkyňa uplatnila svoj nárok súdnou cestou. Výška uplatnenej sumy nemohla
byť pre žalovanú prekvapujúca, pretože bola určená zákonným podielom zo sumy, ktorou ocenila sporný

byt samotná žalovaná a ktorá bola uvedená i v dedičskom rozhodnutí. V danom prípade nie je daný
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobkyni nemalo byť priznané právo na plnú náhradu
trov konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť ani odmietnutie veriteľa diskutovať s
dlžníkom o výške jeho dlhu, ktorý mu nakoniec aj tak v plnej výške dlžník zaplatil. Žalovaná neuhradila
dlh vzhľadom na rozporovanie jeho výšky a snažila sa zaplatenie oddialiť.

9. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrvala na svojej odvolacej argumentácii a poukázala
na to, že v priebehu dedičského konania nemala vedomosť o zmene priezviska žalobkyne a nepoznala
ani jej adresu. Žalovaná mala právny nárok na zníženie žalobkyňou uplatňovanej sumy peňazí z titulu
výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s nadobudnutým dedičstvom. Za tým účelom predložila súdu aj

listinné dôkazy. K zaplateniu žalobkyňou uplatňovanej sumy došlo zo strany žalovanej preto, aby sa
vyhla ďalšiemu pokračovaniu súdneho konania.10.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

11. Uznesenie je vo výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý
z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho
trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené treba posudzovať podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania

žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je
povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

14. V danom prípade z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania žalovaná, nakoľko po podaní
žaloby uhradila žalobkyni ňou uplatnený nárok v celom rozsahu. Správny je preto záver súdu prvej

inštancie, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

15. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni.

16. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov

konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti

prípadu.Tentodôvodjedanýcharakteromkonaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

18. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené odvolacie námietky žalovanej, ktorá dôvody hodné

osobitného zreteľa vidí v tej skutočnosti, že prejavila snahu mimosúdne usporiadať spor so žalobkyňou.
Zobsahukorešpondenciemedziúčastníčkamikonaniavyplýva,žežalovanáprejavilasnahumimosúdne
usporiadaťsporsožalobkyňou,avšaknebolaochotnáuhradiťcelúžalobkyňouuplatnenúsumu.Nakoľko
žalobkyňa zotrvávala na svojom nároku voči žalovanej v celom rozsahu, neostávala jej iná možnosť
len obrátiť sa na súd s podaním žaloby. Žalobkyňa pred podaním žaloby na súd žalovanú vyzvala na

úhradu dlhu, pričom jej stanovila aj dostatočnú lehotu (7 dní) na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, preto
sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, že žalobkyňa zavinila vedenie tohto konania.

19. Neobstojí ani námietka žalovanej o tom, že nárok žalobkyne nemožno považovať v celom rozsahu za
dôvodný,čopodľanázoružalovanejpreukazujúňoupredloženélistinnédôkazy.Takakovyplývazvyššie

uvedeného pre prípad rozhodovania o trovách konania pri zastavení konania súd skúma zavinenie
účastníka na zastavení konania z procesného hľadiska bez toho, že by sa zaoberal opodstatnenosťou
nároku uplatneného v súdnom konaní.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie vo výroku o trovách konania podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mal v odvolacom konaní voči žalovanej úspech, preto jej patrí plná náhrada
trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).