Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111228570
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111228570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa I.

G. Z., s.r.o., so sídlom N., Q. 5, L. XX XXX XXX zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti odporcovi A. S., bytom H., A. G. XXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne R. zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov,
Nám. SNP 7, o zaplatenie 381,18 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
v sume 86,04-€.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcu zaplatenia čiastky 381,18 € spolu s 9,5 %
úrokom z omeškania z čiastky 50,20 € ročne od 17.10.2006 do zaplatenia titulom zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 05.05.2004 reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX alebo k číslu zákazníka č. XXXXXXXX,
na základe ktorej bol odporcovi od postupcu -Z., a.s. poskytnutý úver v sume 60.000,-Sk (1.991,64-€)
a ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 1.520,34,-Sk (50,47-€). Nedodržaním

dohodnutého splátkového kalendára sa dostal odporca do omeškania a z tohto dôvodu bola postupcom
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, čo veriteľ písomne oznámil odporcovi, v súlade s dohodnutými
obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy a určil lehotu na plnenie dlžnej sumy 1.156,79-€ do
10.10.2011. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžná suma 2.281,19-€. Odporca ku dňu podania návrhu
na súd uhradil sumu 1.900,01-€.

Vedľajší účastník na strane odporcu počas konania vzniesol námietku premlčania.

Odporca, ako aj vedľajší účastník na jej strane, hoci riadne predvolaní, sa na termín pojednávania
neustanovili. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Vedľajší
účastník na jeho strane svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal i v jeho
neprítomnosti. Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistený skutkový stav posúdil

podľa nižšie uvedených ustanovení zákona.

Vzhľadom na vedľajším účastníkom na strane odporcu vznesenú námietku premlčania sa bolo potrebné
v konaní vysporiadať najskôr s touto otázkou.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Splatnosť žalovanej pohľadávky nastala 16.10.2006. Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde až dňa
25.11.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súdu teda nezostávalo iné ako
konštatovať, že právo navrhovateľa na vrátenie spotrebiteľského úveru (ako i úroku z omeškania) je
premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka na strane odporcu - priznať
( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní vzniesť námietku premlčania vyplýva z rozsudku NS
ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25 Cdo/539/2008, podľa ktorého vedľajší účastník je v konaní zásadne
oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je
oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony činí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka,

ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania
(odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý v konaní
vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany
proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka
premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú

pôvod v hmotnom alebo v procesnom práve. Rovnaký názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn.
21 Cdo 2313/2004.

Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani uznanie dlhu zo strany odporcu učinené dňa
07.02.2011. Listina predložená navrhovateľom, t.j. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkachzodňa07.02.2011,ktorousanavrhovateľbránitak,žezostranyodporcutýmtodošlokuznaniu
záväzku, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Uvedená listina o uznaní záväzku totiž nie je platným
právnym úkonom, nakoľko samotný právny úkon je neurčitý. Z uznania záväzku totiž nevyplýva voči
komu, t.j. kto bol pôvodným veriteľom (mala ním byť S. - tento údaj v uznaní záväzku chýba) rovnako
ako tiež nie je vyšpecifikovaná zmluva, na základe ktorej dlh odporcovi vznikol (v uznaní záväzku je

uvedené len číslo zákazníka, nie číslo zmluvy, ktoré chýba).

Z odbornej literatúry jednoznačne vyplýva, že výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola
objektívne určiteľná. Nestačí, ak dlžník a veriteľ vedia, o aký dlh a v akej výške sa jedná, ale - vzhľadom
k obligatórnej písomnej forme úkonu - musia byť tieto údaje obsiahnuté v písomnom prejave. Ak uznáva

dlžníkviacerodlhov,musínepochybneurčiť,ktoréjednotlivédlhy,čododôvoduavýškyuznávaasľubuje
zaplatiť (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo/ 376/2003). Ak nie je určitosť prejavu vôle uznať dlh, čo do
dôvodu a výšky a prísľub dlh zaplatiť daný obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, nejde o platné
uznanie dlhu (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 779/2002).

Z vyššie uvedenej listiny zo dňa 07.02.2011 označenej ako uznanie dlhu nie je zrejmé, ktorý konkrétny
dlh odporca uznal, preto súd vyhodnotil, že uvedené uznanie dlhu je neurčité, a preto neplatné.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania.
Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a

náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporcu mal rovnako ako odporca v konaní úspech, preto mu v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. taktiež voči neúspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto sú
tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa

29.03.2012) po 28,22 €, 2 x 7,63 € zvýšenými o 20 % DPH vo výške 14,34 €. Náhradu trov konania bude
odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s poukazom na § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.