Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010220
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6216010220.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci odsúdeného X. T. za zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí dňa 5. novembra 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš

sp. zn. 9T/82/2016 zo dňa 5. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. T. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 9T/82/2016 zo dňa 5. augusta 2020 samosudca Okresného súdu Veľký Krtíš podľa §
50 ods. 4/ Tr. zák. nariadil vykonanie trestu odňatia slobody vo výmere2 rokov, ktorý bol odsúdenému
X. T. uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.3.2017, č.k. 9T 82/2016-341. Podľa §

48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd odsúdeného zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 05.08.2020
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil a ani písomne nedoplnil.

Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský
súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.

Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/82/2016

zo dňa 29.03. 2017 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi
prokurátorkou Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši a obvineným X. T. a túto potvrdil s tým, že X.
T. bol uznaným za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.
zák., § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
podmienečne s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň mu bola uložená

povinnosť nahradiť poškodenému škodu presne špecifikovanú vo výroku predmetného rozhodnutia, ako
aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie.

Ods. X. T. následne rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/75/2019 zo
dňa 28.10.2019, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi okresným prokurátorom a

obvineným, bol uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm.a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax

jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v
priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu
zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a
ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva
svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov,
priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe

vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie,
že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne
odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom,
alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil
zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy,

ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva,
že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že
odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej plynutia dopustil úmyselnej trestnej
činnosti (obdobnej ako v prípade predchádzajúceho odsúdenia), za ktorú bol právoplatne odsúdený k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie tak zjavne nesplnilo svoj účel a
odsúdený vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody

v zmysle § 50 ods. 4/ Tr. zák. Okresný súd tiež postupoval správne, keď odsúdeného na výkon tohto
trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody.
V závere krajský súd uvádza, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v záhlaví obsahuje zrejmú

nesprávnosť, resp. chybu v písaní týkajúcu nesprávneho označenia roku narodenia odsúdeného a
trestného činu, za ktorý bol odsúdený v konaní sp. zn. 9T/82/2016, avšak rozhodnutie vo svojom výroku
a odôvodnení je správne.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.