Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201798
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2220201798.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

J. T., bydlisko: Q. XXX/XX, XXX XX E., nar.: XX. XX. XXXX, zast. Čibrik & Blazsek advokátska kancelária
s.r.o., sídlo: Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010, proti žalovanej: X. D., bydlisko: B. XXXX/
XX, XXX XX E. C., nar.: XX. XX. XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne
územie E. C., obec E. C., ako (i) parcela registra „Q.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere

XXX m2, (ii) parcela registra „Q.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, (iii) parcela
registra „Q.“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, (iv) parcela registra „Q.“ č. XXX,
záhrada o výmere XXX m2, (v) rodinný dom so súpisným č. XXXX postavený na parcele registra „Q.“ č.
XXX/X, a (vi) iná budova so súpisným č. XXXX postavená na parcele registra „Q.“ č. XXX/X.

II. Súd prikazuje všetky nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku do výlučného vlastníctva
žalobcu J. T., nar.: XX. XX. XXXX, rodné č.: XXXXXX/XXXX, bydlisko: Q. XXX/XX, XXX XX E., občana

SR.

III. Záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.
XX. XXXX medzi stranami sporu ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, vyčíslený
ku dňu 31. 01. 2024 vo výške 70 192,83 EUR, preberá žalobca.

IV. Žalobca je povinný vyplatiť žalovanej titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
vyporiadací podiel vo výške 24 403,59 EUR, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Znalcovi Ing. Andrásovi Lelkesovi, PhD., zapísanému v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
pod ev. č. 915681 pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, sa priznáva voči
žalovanej nárok na náhradu 100 % znalečného.

VI. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 05. 2020 domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. tohto rozsudku. Žalobu
odôvodnil tým, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každá strana v
podiele 1/2. Nehnuteľnosti v čase podania žaloby užívala len žalovaná. Žalobca listom zo dňa 10. 02.
2020 navrhol žalovanej zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou, pričom navrhoval spoločnýpredaj nehnuteľností, avšak s tým, že bol pripravený diskutovať aj o iných alternatívach vyporiadania.
Žalovaná k výzve nezaujala žiadne stanovisko. Preto žalobca podal žalobu a navrhol, aby súd podielové
spoluvlastníctvo zrušil a nariadil predaj nehnuteľností, s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi

stranami podľa ich spoluvlastníckych podielov, keďže v čase podania žaloby žalobca nevedel, či má
žalovaná o nehnuteľnosti záujem, pričom reálna deľba nehnuteľností nebola možná.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné dôkazy: Návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (č.l. 5), LV č. XXXX (č.l. 6 - 7).

3. Žalovaná reagovala na žalobu podaním z 23. 09. 2020. Uviedla, že súhlasí so zrušením podielového
spoluvlastníctva. Poukázala na to, že nehnuteľnosti strany kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa
XX. XX. XXXX za kúpnu cenu 102 000,- EUR. Na kúpu nehnuteľností strany čerpali (i) úver na
bývanie č. XXXXXXXXXX od Slovenskej sporiteľne, a.s. („SLSP“) vo výške 87 000,- EUR; zostatok
úveru predstavoval v čase vyjadrenia žalovanej sumu 78 821,96 EUR, a (ii) spotrebný úver č.

XXXXXXXXXXXXXXX od VÚB, a.s.; zostatok úveru predstavoval v čase vyjadrenia žalovanej sumu 7
608,51 EUR. Úver od SLSP uhrádzali strany spoločne do júla 2018; odvtedy žalovaná uhrádza splátky
sama a dosiaľ uhradila 11 685,50 EUR. Úver od VÚB žalovaná uhrádzala od začiatku sama. Z úveru z
VÚB strany nehnuteľnosti opravili a skultúrnili. Od augusta 2018 nehnuteľnosti užíva žalovaná sama s
maloletou dcérou. Preto má záujem stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a vyplatiť oba úvery. Na

žalobcov návrh žalovaná nereagovala z dôvodu, že nesúhlasila s výškou vyrovnacieho podielu; podľa
žalovanej by žalobcovi prináležala suma 1 942 EUR.

4. Na podporu svojich tvrdení žalovaná k vyjadreniu pripojila nasledovné dôkazy: LV č. XXXX (č.l. 29
- 30), Kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností (č.l. 31 - 35), Zmluva o splátkovom úvere na

bývanie (č.l. 36 - 38), Oznámenie o predčasnom splatení pohľadávky (č.l. 39), Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom (č.l. 40).

5. Počas jednotlivých pojednávaní strany zotrvali na záujme podielové spoluvlastníctvo zrušiť a
vyporiadať, pričom ich postoj k vyporiadaniu sa priebežne menil a vyvíjal. Strany zhodne považovali

nariadenie predaja nehnuteľností súdom za poslednú možnosť vyporiadania, ak by nebolo možné
spoluvlastníctvo vyporiadať inak. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti neboli reálne
deliteľné, s čím sa stotožnil i tunajší súd s ohľadom na to, že v danej veci ide o kompaktný rodinný dom
s neveľkým priľahlým pozemkom, ktoré spolu tvoria funkčný celok a nachádzajú sa v zastavanej oblasti.
Počas prevažnej časti konania strany preferovali, aby nehnuteľnosti prebrala do výlučného vlastníctva

žalovaná, ktorá by žalobcovi vyplatila zodpovedajúci vyporiadací podiel a prevzala by tiež úver od SLSP.
Medzi stranami bola v konaní sporná hodnota nehnuteľností a výška vyporiadacieho podielu, ktorý
by žalovaná mala vyplatiť žalobcovi. Otáznou tiež boli finančné možnosti žalovanej prebrať úver od
SLSP viaznuci na nehnuteľnostiach. Súd v snahe dosiahnuť zmierlivé vyriešenie veci dohodou strán
pojednávanie niekoľkokrát na žiadosť strán odročil. Na pojednávaní dňa 30. 06. 2023 však žalovaná

uviedla, že úver nedostala (viď. zápisnica na č.l. 312). Následne žalovaná zostala v konaní celkom
pasívna, nedostavovala sa na pojednávania (bez ospravedlnenia či žiadosti o odročenie pojednávania),
súdu nezaslala žiadne vyjadrenia (napriek tomu, že jej v prípade neprítomnosti na pojednávaní súd
zaslal zápisnicu z pojednávania). Prestala spolupracovať i s jej právnou zástupkyňou, ktorá v dôsledku
toho ukončila právne zastúpenie žalovanej (č.l. 321). Vzhľadom na to žalobca podaním zo 06. 02. 2024

navrhol, aby súd nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu, s tým, že žalobca v celom rozsahu
preberie záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi
stranami sporu ako dlžníkmi a Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom a vyplatí žalovanej titulom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyporiadací podiel, ktorý žalobca navrhol určiť vo
výške 17 676,29 EUR.

6. Počas konania žalobca dodatočne predložil súdu nasledovné dôkazy: inzeráty z webového portálu
nehnuteľnosti.sk (č.l. 149 - 152), webový inzerát ponuky ubytovania v Apartmánoch Lilly (č.l. 153),
prehľad vývoja cien nehnuteľností na bývanie (č.l. 154 - 155), Znalecký posudok č. 88/2020 vypracovaný
Ing. Izabelou Tokovicsovou (č.l. 76 - 133), Znalecký posudok č. 111-161547/2016 vypracovaný Ing.

Irenou Kázmér Gaalovou (č.l. 168 - 174), inzeráty realitných kancelárií na prenájom priestorov v
rodinnýchdomoch (č.l.275-278),mimoriadnyvýpiszúčtu(č.l.330),Oznámenieopredčasnomsplatení
pohľadávky banky z 31. 01. 2024 (č.l. 331).7.Počaskonaniažalovanádodatočnepredložilasúdunasledovnédôkazy:Znaleckýposudokč.88/2020
vypracovaný Ing. Izabelou Tokovicsovou (č.l. 76 - 133).

8. Súd vec prejednal tak, ako je uvedené v zápisniciach o predbežnom prejednaní sporu a o
pojednávaniach, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise, zo stranami
predložených znaleckých posudkov (viď. odseky 6 a 7 tohto rozsudku) a zo znaleckého posudku č.
17/2022 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Andrásom Lelkesom, PhD. (č.l. 200 - 259)
a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.

9. Z nesporných tvrdení strán (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“)) v spojení s
predloženými listinnými dôkazmi (najmä predloženým listom vlastníctva na č.l. 6 a kúpnou zmluvou
o prevode vlastníctva nehnuteľnosti na č.l. 31) súd ustálil, že žalobca a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto rozsudku; spoluvlastnícky podiel žalobcu
je 1/2 a spoluvlastnícky podiel žalovanej je 1/2. Na financovanie nadobudnutia nehnuteľností strany

použili úver na bývanie, ktorý im poskytla Slovenská sporiteľna, a.s. vo výške 87 000,- EUR na
základe Zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 06. 12. 2016 (č.l. 36). Zostatok úveru
bol k 31. 01. 2024 vyčíslený vo výške 70 192,83 EUR (č.l. 331). Splácanie úveru bolo zabezpečené
zriadením záložného práva v prospech SLSP ku všetkým predmetným nehnuteľnostiam, zapísaného
do katastra nehnuteľností pod E.-XXXX/XXXX. Na žalovanou tvrdený úver od VÚB súd nemohol v

konaní prihliadnuť, keďže žalovaná ho preukazovala iba Výzvou na predčasné splatenie úveru z 15. 07.
2020 (č.l. 40), z ktorej je však zrejmé, že úverovým dlžníkom nebola žalovaná (ani žalobca), ale ním
bola iná osoba. Okrem toho žalovaná nepreukázala, že úver bol použitý na predmetné nehnuteľnosti,
pričom sama uviedla, že za 4 000,- EUR z tohto úveru bola kúpená motorka a za zvyšnú časť bolo
kúpené zariadenie nehnuteľností a biela technika, t.j. hnuteľné veci, ktoré v tomto konaní neboli vôbec

predmetom vyporiadania (č.l. 145).

10. Strany nemali záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve, pričom však nedokázali dospieť
k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a teda bolo potrebné, aby podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd.

11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Žiadna zo strán nemala záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením predmetných
nehnuteľností a ich deľbu nepovažovali za účelnú a dobre možnú. Ako už bolo uvedené, ani súd
nepovažoval deľbu nehnuteľností za reálnu, keďže ide o kompaktný rodinný dom s neveľkým priľahlým

pozemkom, ktoré spolu tvoria funkčný celok a nachádzajú sa v zastavanej oblasti. V konaní pritom obe
strany prejavili záujem stať sa výlučným vlastníkom nehnuteľností. Vzhľadom na to súd nevidel rozumný
dôvod pre zachovanie spoluvlastníctva, ani pre jeho vyporiadanie iným spôsobom, než prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednej zo strán.

14. Za okolnosť rozhodujúcu pre určenie, komu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného
vlastníctva, súd v predmetnej veci považoval schopnosť strany prevziať úver viaznuci na
nehnuteľnostiach a vyplatiť druhej strane vyrovnací podiel, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 29. 9. 2021, sp. zn. 8Cdo/290/2019, v ktorom NS SR uviedol, že „hľadisko kredibility
(solventnosti) sa stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov

a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná. Na
druhej strane prvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný,
ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať i ústavné podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí ajpovinnosť poskytnúť primeranú náhradu.“ Žalovaná na pojednávaní dňa dňa 30. 06. 2023 uviedla, že
úver nedostala (viď. zápisnica na č.l. 312). Následne zostala v konaní celkom pasívna, neuviedla žiadne
vyjadrenia, ani akékoľvek návrhy (dôkazné či návrhy na rozhodnutie vo veci). V konaní nepreukázala

a ani netvrdila, že má k dispozícii iné finančné prostriedky, ktoré by jej umožňovali vyplatiť žalobcovi
vyrovnací podiel a prevziať úver zo SLSP. Naproti tomu žalobca uviedol, že úver je schopný v celom
rozsahu prevziať, pričom táto skutočnosť v konaní nebola zo strany žalovanej nikdy rozporovaná.
Zároveň žalobca predložil výpis z účtu, podľa ktorého ku dňu 31. 01. 2024 disponoval prostriedkami
vo výške 20 020,- EUR. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako podielové spoluvlastníctvo strán k

nehnuteľnostiam zrušiť (výrok I. tohto rozsudku) a prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu (výrok II. tohto rozsudku).

15. Pokiaľ ide o vyporiadanie úveru od SLSP viaznuceho na nehnuteľnostiach, žalobca vyslovil
názor, že v tomto konaní nemožno úver vyporiadavať, keďže nejde o vyporiadanie BSM ako
celkového spoluvlastníctva strán, ale ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde predmetom

je iba vyporiadanie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako ich žalobca označil. S
uvedeným názorom sa tunajší súd nestotožnil. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, a to na
základe návrhu účastníka, prípadne vzájomného návrhu. Základom pre to, aby určitý nárok mohol
byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je, že ide o majetkové

právo, ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci
a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve
dotknutý (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 53/2004). Podľa názoru tunajšieho súdu
ani z dikcie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by predmetom vyporiadania bolo
len samotné vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Uvedené zákonné ustanovenie hovorí o vyporiadaní

spoluvlastníctva, a nie o vyporiadaní (spolu)vlastníckeho práva. Podľa názoru tunajšieho súdu je
pojem spoluvlastníctvo potrebné vykladať širšie, pričom tento pojem zahŕňa nielen samotné vlastnícke
právo podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam, ale aj iné majetkové práva a záväzky, ktoré
so spoluvlastníctvom priamo a bezprostredne súvisia a týkajú sa všetkých spoluvlastníkov. Nielen,
že vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bez súčasného vyporiadania spoločného úverového

záväzku zaťažujúceho túto nehnuteľnosť nie je v prospech ani jednej zo strán sporu (a teda také súdne
rozhodnutie by bolo v rozpore so základnou požiadavkou, ktorou je spravodlivosť a účinnosť súdnej
ochrany),aleanizhľadiskaprocesnejekonómienieježiadenlegitímnydôvodnato,abyspoluvlastníctvo
nebolo vyporiadavané ako celok v jednom súdnom konaní, ale aby strany museli viesť medzi sebou
viacero súdnych konaní (jedno na vlastnícke právo, jedno na záväzky, jedno na investície a pod.). Ak

ustálená súdna prax pripúšťa aj v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyporiadanie napr.
investícií do nehnuteľností, potom (a fortiori) musí byť prípustné vyporiadať v rámci širšieho vyporiadania
aj úver, ktorý bol použitý na kúpu nehnuteľností a ktorý nehnuteľnosti zaťažuje v podobe záložného
práva. Samozrejme, takéto vyporiadanie je možné zásadne na návrh či vzájomný návrh strany. Žalobca
tento návrh urobil podaním zo 06. 02. 2024. Keďže súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva

žalobcu, v súlade s návrhom žalobcu zároveň rozhodol, že záväzok z úverovej zmluvy uzavretej s SLSP
v celom rozsahu preberá žalobca, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

16.Pokiaľideovýškuvyrovnaciehopodielu,stranysanapojednávanídňa27.01.2023vpodstatezhodli
na sume 17 676,29 EUR (viď zápisnica na č.l. 298). Z uvedenej sumy však súd nemohol v rozhodnutí

vychádzať, a to z dôvodu, že uvedenú sumu uviedla právna zástupkyňa žalovanej pre prípad priznania
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej. Z (aj skorších) vyjadrení žalovanej v konaní je pritom
zrejmé, že žalovaná do výpočtov vyrovnacieho podielu zahŕňala (započítavala) i splátky oboch úverov
(aj z VÚB), ktoré ona vykonala aj za žalobcu. Preto nemožno ňou uvedenú sumu považovať za hodnotu
nehnuteľností akceptovanú aj v prípade prikázania nehnuteľností do vlastníctva žalobcu. Zároveň nie je

vôbec zrejmé, na základe akých výpočtov právna zástupkyňa k uvedenej sume dospela, keďže uvedená
suma sa výrazne líši od jej skorších kalkulácií a súd k takej hodnote nedokázal vlastnými výpočtami
dospieť, pričom nebolo možné ani získať dodatočné vysvetlenie, keďže žalovaná v konaní zostala
pasívna a jej právna zástupkyňa ukončila zastupovanie. V zmysle § 186 ods. 2 CSP súd síce môže
vychádzať zo zhodných tvrdení strán, avšak iba ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

Okrem toho, určenie výšky primeranej náhrady (vyrovnacieho podielu) je v súdnom konaní zásadne na
uvážení súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto výšku vyrovnacieho podielu určil súd.17. Základom pre určenie výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
(vyrovnacieho podielu) je všeobecná hodnota nehnuteľností aktuálna v čase rozhodnutia vo veci. V
tomto smere žalovaná predložila znalecký posudok Ing. Tokovicsovej č. 88/2020, ktorý nehnuteľnosti

ocenil v sume 97 400,- EUR (č.l. 108). Tento posudok žalobca rozporoval, pričom poukázal na to,
že v čase ich kúpy (2016) boli nehnuteľnosti ocenené na hodnotu 116 000,- EUR, ako to vyplýva zo
znaleckého posudku Ing. Gaalovej č. 111-161547/2016 (č.l. 174), pričom s ohľadom na vývoj (rast) cien
nehnuteľností (porovnaj prehľad rastu cien na č.l. 154) je vylúčené, aby dnes (alebo v roku 2020) mali
nehnuteľnosti nižšiu hodnotu, než 116 000,- EUR. To potvrdzujú aj žalobcom predložené inzeráty, kde

obdobné domy sa predávajú za cenu vyššiu ako 116 000, EUR (najmä č.l. 152, kde sa obdobný dom
predával za cenu 125 000,- EUR). Súd tieto tvrdenia žalobcu považoval za dôvodné a na návrh žalobcu
nariadil dokazovanie súdom ustanoveným znalcom Ing. Andrásom Lelkesom, PhD., ktorý v znaleckom
posudku č. 17/2022 stanovil hodnotu nehnuteľností v sume 119 000,- EUR (č.l. 232). Žalobca tento
posudokakceptovalanenamietalvočinemu(č.l.263).ŽalovanápoukázalanarozdielyvohodnoteníIng.
Lelkesa v porovnaní s ohodnotením Ing. Tokovicsovej, avšak z jej vyjadrenia nevyplýva, že by posudok

Ing. Lelkesa rozporovala (ani v podaní na č.l. 267, ani neskôr). Podľa názoru súdu je nepravdepodobné,
aby hodnota nehnuteľností bola v roku 2022 (alebo 2020) nižšia, než bola ich hodnota v roku 2016,
zvlášť ak - podľa nerozporovaných tvrdení žalovanej - tieto nehnuteľnosti strany po kúpe opravili a
skultúrnili. Keďže strany vo vzťahu k určeniu hodnoty nehnuteľností neurobili ďalšie dôkazné návrhy a
keďže nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom žalobca akceptoval hodnotu

určenú posudkom Ing. Lelkesa vo výške 119 000,- EUR (ktorá bola vyššia než žalovanou uvádzaná
hodnota), súd pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal z posudku Ing. Lelkesa. Samotný vyrovnací
podiel súd určil tak, že od hodnoty nehnuteľností 119 000,- EUR odčítal zostatok úveru zo SLSP vo výške
70 192,83 EUR (č.l. 331) a tento rozdiel následne vydelil dvoma, keďže spoluvlastnícky podiel každej
zo strán bola práve jedna polovica. Výsledkom je suma 24 403,59 EUR, čo je výška primeranej náhrady

za spoluvlastnícky podiel žalovanej (vyrovnacieho podielu), na ktorej úhradu súd žalobcu zaviazal
vo výroku č. IV. tohto rozsudku. Súd zároveň akceptoval návrh žalobcu z posledného pojednávania
na uhradenie vyrovnacieho podielu v lehote 30 dní, a to z dôvodu, že vyrovnací podiel predstavuje
nezanedbateľnú čiastku, pričom výšku vyrovnacieho podielu súd určil v sume vyššej, než bol pôvodný
návrh žalobcu (17,6 tis. EUR). Súd nezistil, že by stanovenie dlhšej lehoty mohlo žalovanú v podstatnom

ohľade negatívne ovplyvniť. Preto súd s poukazom na § 232 ods. 3 CSP, druhú vetu, určil lehotu na
úhradu vyrovnacieho podielu v dĺžke 30 dní.

18. Pre úplnosť súd dodáva, že vo výške vyrovnacieho podielu nemohol zohľadniť akékoľvek splátky
úveru zo SLSP, ktoré žalovaná uhradila za žalobcu, a to z dôvodu, že taký postup súdna prax nepripúšťa.

O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie určitej
sumy, treba rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel (por.
rozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.2Cdo53/2004).Žalovanávšakvtomtosmereneurobilapotrebný
procesný návrh (v podstate v konaní neurobila žiadne procesné návrhy, iba ňou tvrdené peňažné nároky
bez ďalšieho započítavala do výšky vyrovnacieho podielu).

19. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia účastníkov alebo sa tvrdeniami účastníkov v rozsudku
výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za podstatné z hľadiska
rozhodnutia v prejednávanej veci.

20. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o
trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, keď súd rozhodol v
súlade s jeho návrhom. Okrem toho, v konaní nebolo sporné, že žalovaná nereagovala na predsúdny
návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou, pričom aj v konaní jednotlivé
trovy vznikali práve pre okolnosti na strane žalovanej (keď riešila otázku financovania) a nakoniec

zostala v konaní celkom pasívna. Žalobcovi, ktorý bol počas celého konania ústretový rôznym
možnostiam riešenia situácie (viď. zápisnice z pojednávaní) a nedal príčinu na vedenie súdneho
konania (nevyhnutnosť súdneho riešenia treba pričítať práve na ťarchu žalovanej) preto patrí i nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý mu súd priznal vo výroku VI. tohto rozsudku. Z rovnakého
dôvodu je tiež žalovaná povinná nahradiť trovy znaleckého dokazovania, ktoré súd priznal znalcovi Ing.

Lelkesovi vo výroku V. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.