Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204423
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121204423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne Mgr. V. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX Q. K., právne zastúpenej JR. KoV.ce, proti žalovanej Slovenskej
republike, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681
156, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20C/36/2021 - 142 zo dňa 16.11.2022, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení
konania o zaplatenie 1.308,26 eur.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s
tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„I. Konanie o zaplatenie 1.308,26 eura zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d/,
§ 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1 - 4, § 25 zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podľa § 144, § 145 a §

146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust.
§ 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa po začatí pojednávania a to na pojednávaní konanom
dňa 17.10.2022 zobrala žalobu späť v časti náhrady škody za prevzatie o prípravu zastúpenia zo dňa
12.03.209 a odvolanie zo dňa 26.03.2019, spolu vo výške 346,26 eura. Zároveň zobrala žalobu späť v
časti 962 eur, čo predstavuje exekučne vymoženú pohľadávku plus trovy exekúcie. Žalovaný s týmto

čiastočnýmspäťvzatímžalobysúhlasil,pretonazákladetohtodispozitívnehoúkonužalobkyneasúhlasu
žalovaného, súd podľa § 145 CSP rozhodol o zastavení konania v časti ako je uvedené v I. výroku tohto
rozsudku.4. Žalobkyňa síce v priebehu pojednávania opätovne uviedla prostredníctvo právneho zástupcu, že
si uplatňuje náhradu škody aj za vyššie uvedené úkony, avšak k účinkom späťvzatia sa už vyjadril
Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 20.08.2010, sp. zn. 6Sžo/372/2009, kde uviedol: „Späťvzatie žaloby

je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď
sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby
vziať ďalším úkonom späť.“

5.Vzmyslezákonač.514/2003Z.z.podmienkouuplatnenianárokunanáhraduškodynasúde,jevopred

prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou uplatnený nárok na náhradu škody.
Žalobkyňa uvedenú podmienku splnila, keď si svoj nárok na náhradu škody uplatnila na Ministerstve
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré vyhodnotilo jej žiadosť ako nedôvodnú (list
zo dňa 24.09.2020).

6. Podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom v súlade
s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR sú upravené v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to spôsobom umožňujúcim odškodniť všetky prípady, v ktorých
bola poškodenému spôsobená škoda takýmto rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr
posúdené ako nezákonné. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., musia byť splnené tri podmienky a to 1. existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. aj príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti - nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Nakoľko právna úprava v danom prípade predpokladá objektívnu zodpovednosť štátu
za vzniknutú škodu, zavinenie sa nepreukazuje.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že prvá podmienka (nesprávny
úradný postup) na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bola
splnená, keď inšpektorát práce nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na rozhodnutí o
uloženípokutyanepredložilodvolaniežalobkynenarozhodnutie.AkovyplynulozrozhodnutiaKrajského

súdu v Prešove sp.zn. XS/XX/XXXX zo dňa 28.2.2019, tak rozhodnutie zo dňa 14.11.2016 č.k.: P:
XXX/XXXX-R, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta 650,- eur, jej bolo doručované do vlastných
rúk dňa 18.11.2016 neúspešne, opakovane jej bolo doručované dňa 21.11.2016 opäť neúspešne,
dňa 21.11.2016 bola zásielka uložená na odbernú lehotu. Zásielka bola vrátená žalovanému dňa
10.12.2016 ako nedoručená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne bola na

rozhodnutí vyznačená právoplatnosť dňom 10.12.2016 a vykonateľnosť dňa 28.12.2016, napriek tomu,
že žalobkyňa sa v tom čase nezdržiavala v mieste doručovania.

8. V konaní však nebola preukázaná druhá a tretia podmienka a to vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9. Žalobkyňa si v konaní v konaní uplatnila viacero nárokov na náhradu škody.

10. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v námietkach proti exekúciu zo dňa 29.05.2017, ktorú si uplatnila
vo výške 50,54 eura tak k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tieto predstavujú trovy exekúcie a majú

byť uplatnené a uhradené v rámci exekučného konania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
01.03.2022, č.k. Y./XX/XXXX - 121 zmenil uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa zo dňa 15.06.2021,
č.k.2M.7-90apovinnej(žalobkyni)priznalvočioprávnenej(inšpektorátprácePrešov)nároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100% a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. U žalobkyni teda k
zmenšeniu majetku, t.j. k vzniku škody, nedošlo, keďže tieto jej boli priznané v exekučnom konaní.

11. Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v odvolaní zo dňa 01.06.2017 (jednorazová právna služba) vo výške
156,17 eura tak v prvom rade nie je zrejmé z čoho vyplynula výška 156,17 eura, keďže právny zástupca
v tej dobe žalobkyňu nezastupoval. Uvedené vyplýva z listu zo dňa 07.05.2018, keď až vtedy právny
zástupca predložil plnomocenstvo. Žalobkyňa taktiež v konaní nepredložila žiaden doklad o tom, že jej

takáto suma za odvolanie bola účtovaná a zároveň nepreukázala, aby uvedenú sumu uhradila, čím by
malo u nej dôjsť ku vzniku škody. Z predloženého výpisu z účtu síce vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa
28.07.2017právnemuzástupcovisumu312,34eura,avšakzuvedenéhovýpisunevyplýva,žesajednao
úhradu za uvedený úkon a to jednak z dôvodu inej sumy a taktiež k úhrade došlo po takmer 2 mesiacoch.Odhliadnuc od uvedeného žalobkyni žiadna škoda za odvolanie vzniknúť ani nemohlo, keďže sa jedná
o trovy správneho konania, pričom v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Z toho vyplýva, že

ak by aj žalobkyňa bola v správnom konaní úspešná trovy by musela znášať sama.

12. Žalobkyňa si ďalej uplatnila inú škodu vo výške 11.129,50 eura. Túto v žalobe označila ako znížený
funkčný plat, krátená dovolenka a pracovnoprávny vzťah bol ukončený bez odchodného a odstupného.
K tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby škoda, ktorú navyše

žiadnym spôsobom v konaní nešpecifikovala a nepreukázala, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Nie je zrejmé ako nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na
rozhodnutí o uložení pokuty a nepredloženie odvolania žalobkyne na rozhodnutie, malo spôsobiť
zníženie funkčného platu, krátenie dovolenky, prípadne ukončenie pracovného vzťahu bez odchodného
a odstupného. Ak žalobkyňa poukazuje na list zo dňa 22.06.2016 tak nepreukázala, v čom mal spočívať
nesprávny úradný postup, keďže týmto listom inšpektorát práce uvedeným listom žiadal údaje k osobe

riaditeľky. Navyše v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby predmetným listom došlo k
strate rešpektu voči žalobkyni, čo by malo spôsobiť škodu žalobkyni. Žalobkyňa k tomu nenavrhla žiadne
dokazovanie. Jedná sa iba o jej subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo relevantnými dôkazmi preukázané.

13. Nakoniec si žalobkyňa uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- eur. Opäť súd prvej

inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby ujma, ktorá jej mala byť spôsobená,
bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že mala byť
napadnutá p. Jarinčíkovou, pracovníčkou školy. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o
zamestnankyňu školy a nie inšpektorátu práce, ktorého nesprávny postup žalobkyňa namieta. Je teda
nepochybné, že ak došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, nebolo to nesprávnym úradným

postupom inšpektorátu práce. Z tvrdení žalobkyne sa súdu javí, že sa jedná spor medzi fyzickými
osobami, za ktorý štát nezodpovedá. Zodpovednosť štátu nie je možné založiť ani žalobkyňou tvrdenou
korešpondenciou p. JarD. s inšpektorátom práce. Z predložených dôkazov nevyplýva, že táto mala
konať na základe poverenia inšpektorátu. Navyše k žalobkyňou tvrdenému napadnutiu malo dôjsť až
po skončení kontroly dňa 16.06.2022.

14. Okrem vyššie uvedeného žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k tak závažnému zásahu do jej
osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Bolo povinnosťou žalobkyne
navrhnúť dôkazy k preukázaniu nemajetkovej ujmy, napríklad výsluch svedkov, čo sa nestalo. Nestačí
iba všeobecné tvrdenia, bez toho, aby bol zásah aj relevantne preukázaný.

15. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2022 namietala samotnú kontrolu a tým jej mal byť spôsobený
zásah do osobnostných práv. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa v konaní jednak nepreukázala,
že výkon kontroly predstavoval nesprávny úradný postup a taktiež nepreukázala, že výkonom kontroly
bolo zasiahnutie do jej osobnostných práv a spôsobil jej škodu. Kontrolu v dňoch 10.5.2016 až 14.6.2016

vykonal inšpektorát práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a 14 ods. 1,
2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekciu práce
u zamestnávateľa ZW.. Žalobkyňa mala porušiť povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
a) zákona o inšpekcii práce a zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde z dôvodu, že ako jediná

oprávnená osoba nedala pokyn, aby zamestnankyni O. U. bol poskytnutý doplatok vo výške rozdielu
medzi minimálnou mzdou a ňou dosiahnutým platom v mesiacoch aX.5 až mT., aj keď zamestnankyňa
odpracovala svoj určený pracovný čas. Bol vyhotovený protokol o výsledku inšpekcie práce č. D.-XX-
XX-X.X/P-EXX, A-XX-XX zo dňa 20.5.2016. Listom zo dňa 24.05.2016 bola žalobkyňa vyzvaná na
prerokovanievýsledkovinšpekcieprácenadeň14.06.2016o09.00hod.Mailomdňa14.06.2016o22:19

hod. žalobkyňa ospravedlnila za nedodržanie stretnutia z dôvodu zdravotných a pracovných povinnosti.
Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2022 namietala chýbajúce oficiálne oznámenie výkonu kontroly, k
výkonu kontroly podľa nej došlo bez špecifikácie predmetu kontroly, legálnosť kontroly nie je zrejmá, na
základe akého podnetu k nej došlo, zo žiadneho podkladu nevyplýva, kto funkčne oprávnený poveril
vykonaním kontroly D.. A., F.. V., resp. či šlo o ich súkromnú iniciatívu a pred samotnou kontrolou nebol

stanovený postup na výkon kontroly štatutára ZŠ a MŠ Y.. Uvedené námietky voči kontrole však podľa
názoru súdu prvej inštancie nemohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, prípadne spôsobiť
škodu, keďže sa jedná o formálne nedostatky, ktoré navyše v konaní ani neboli preukázané.16.Vzhľadomnavyššieuvedenéodôvodneniejezrejmé,žežalobkyňavkonanínepreukázalanaplnenie
zákonnýchpodmienokvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom
tak ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z.z.. K zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje čo

i len jedna z požadovaných podmienok, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne (tzn. že zo
strany žalobkyne musia byť preukázané splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok
zodpovednosti za vznik škody naraz,), a preto súd prvej inštancie uplatnené nároky majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy zamietol ako nepreukázané.

17. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa zobrala späť žalobu v
časti zaplatenia sumy 346,26 eur, bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinila zastavenie
konania v tejto časti. Rovnako procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému ani v prípade sumy
962,- eur, čo prestavuje exekučne vymoženú pohľadávku a trovy exekúcie, keďže už 2 roky pred
podaním žaloby bolo rozhodnuté o zastavení správneho konania a teda už vtedy mal byť vydaný príkaz
na odblokovanie, čo žalovaný nemohol ovplyvniť. Preto aj v tejto časti súd prvej inštancie konštatoval

procesné zavinenie na zastavení žalobkyne. Vo zvyšku bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, a preto
súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Nevyhovenie návrhu právnemu zástupcovi žalobkyne na odročenie pojednávania za účelom
predloženia rozhodnutia Krajskému súdu v Prešove o odvolaní Okresného prokurátora v trestnej veci

vedenej na Okresnom súde Q.. proti pani P. odôvodnil súd prvej inštancie tak, že keďže v bode 49.
je uvedené, že absentuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a zásahom do
osobnostných práv žalobkyne, odročenie pojednávania by bol nehospodárny úkon. Zmietnutie návrhu
na výsluch žalobkyne odôvodnil súd prvej inštancie tak, že tento bol navrhnutý až podaním zo dňa
14.10.2022. Poukázal na § 153 CSP, a na to, že žalobkyňa mala možnosť navrhnúť svoj výsluch už v

samotnej žalobe. Žalobkyňa teda neuplatnila prostriedky procesného útoku včas.

19. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výrokom II. o zamietnutí žaloby a
výroku III. o trovách konania. Právne odôvodnila svoje rozhodnutie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Uviedla, že pod bodom 47. odôvodnenia rozsudku je uvádzaná suma 156,17 eur. Na vysvetlenie

uviedla, že išlo o drobnú právnu pomoc, ktorú je možné nazvať ako jednorázová právna služba, ktorej by
jej bolo vypracované procesné zastupovanie vo veci. Odmena za právnu službu bola vo výške tarifnej
odmeny s režijným paušálom. Advokát ju zastupoval vo viacerých veciach a platba uvádzaná súdom
s odstupom cca 2 mesiacov bola z dôvodu pretrvávajúceho zastupovania a išlo o spoločnú úhradu.
Od advokáta požadovala výlučné vypracovanie odvolania, čo bolo zároveň vykonané, a následne ňou

použité ako vlastné podanie na správny orgán (IX.). Pokiaľ si uplatňovala 156,17 eur ako jednorazovú
odmenu tvrdí, že ide v skutočnosti o relevantný a súdom akceptovateľný výdavok, lebo uplatnila svoj
dôvodný peňažný výdavok. Uvádzaný úkon právnej služby môže byť jednorazový, môže byť v uvedenej
sume a môže ísť o platenú službu bez zastupovania advokátom.

20. K všeobecnému hodnoteniu jej uplatňovaných nárokov uviedla, že súd prvej inštancie v bodoch
XX., XX., XX. dôvodov rozhodnutia konštatuje splnenie prvej podmienky na preukázanie nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V bode 41. dôvodov rozhodnutia uviedol, že nie
je preukázaná druhá a tretia podmienka k úspešnému uplatňovaniu nárokov na náhradu škody, t.j.
príčinná súvislosť medzi úradným postupom a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody. Škoda ako ujma, ktorá sa prejavila v jej majetkovej sfére, a vyčíslená a uplatnená
v konaní v peniazoch. Ako žalobkyňa je presvedčená o správnosti a zákonnosti ňou uplatneného
žalobného nároku. Konanie p. P. sa má posudzovať v širšom konaní ako konanie spolupracujúcej osoby
ako s Inšpektorátom práce X. (e-mailová komunikácia, doručovanie zásielok), s tým, že ani k dnešnému
dňu nedisponuje žalobkyňa právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v trestnej veci proti

žalovanej p. P.. V bode XX. rozdielne od právneho názoru súdu prvej inštancie pri uplatňovaní nároku
(11.129,50 eur), uviedla, že tento napriek výhradám súdu prvej inštancie nevzala späť a naďalej ho
uplatňuje, lebo ho považuje za dôvodný. Uvádzané hodnotenie súdu, čo do logickosti robia z uvedenej
žalobnej požiadavky nárok, ktorý je neuplatniteľný, lebo je nelogický. Uviedla, že takýmito kritériami sa
ale neriadia páchatelia konkrétnych porušení zákona č. 514/2003 Z.z.. Namietala skutočnosť, že by

dôkazne nezvládla tvrdenie, že zriaďovateľom po tom, čo obdŕžal od IP PO požiadavku s podkladmi k
uloženiu pokuty, prikročil k zníženiu jej funkčného platu. Zriaďovateľ nedisponoval žiadnym právnym
dôvodom okrem vlastného rozhodnutia k takémuto zníženiu funkčného platu, a okrem podnetu, ktorým
bola požiadavka IP PO k uloženiu pokuty. Do inej časovej a príčinnej súvislosti nie je možné tentopostup zriaďovateľa dávať. K bodu 51. odôvodnenia uviedla, že nikto ani súd nevykonal tú kontrolu,
ktorá by odôvodňovala tvrdený záver, že výkon kontroly nepredstavoval nesprávny úradný postup, a
taktiež že nepreukázal, že by výkonom kontroly bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv a bola jej

spôsobená škoda. Podrobne mala k uvedeným skutočnostiam podať písomné vyjadrenie a vyhlásila,
že úlohy z kontroly sú splnené. Preto ňou nebol spochybňovaný postup žalovaného, že chcel vykonať
kontrolu na splnenie prijatých opatrení, ale jeho zistenie, v ktorom konštatuje ich nesplnenie. Súd prvej
inštancie v tomto konaní podľa názoru žalobkyne nemôže skúmať správnosť postupu správneho orgánu,
najmä vtedy, keď správny orgán sa tejto ambície zriekol. Korešpondencia inšpektorátu práce X. so

zriaďovateľom z 22.06.2016, nemala obsahovať žiadne naviac informácie, okrem stroho formulovanej
požiadavky. Pod vplyvom dokazovania v trestnom konaní na Okresnom súde SK. K., je možné, že
táto informácia bola až osobne zneužitá voči žalobkyni konajúcou osobou. Chýba jej právoplatné
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v trestnej veci. Konanie kontrolórov v mene IP PO, spôsob
konania, súviseli s predmetom kontroly a bez takéhoto dotazu v naznačovanom postupe, by k jej postupu
na základnej obmene nedošlo. V uvedenom ustaľuje vzťah príčin a následku. Súhlasí s konštatovaním

súdu prvej inštancie, že ide o otázku, ktorá sa zisťuje v konaní. Z dôvodov, že súd prvej inštancie,
spôsob konania, súviseli s predmetom kontroly, a bez takéhoto dotazu pri naznačovanom postupe by
k jej postihu na základnej odmene nedošlo. V uvedenom ustaľuje vzťah príčiny a následku. Súhlasí s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že ide o otázku, ktorá sa zisťuje v konaní. Z dôvodov že súd prvej
inštancie túto skutkovú otázku neustálil pozitívne, teda že nezistil príčinnú súvislosť medzi konaním

pracovníkov žalovaného, podala predmetné odvolanie. Zamestnávateľ - zriaďovateľ už nemal veľa
možností, aby ju postihol, a po súdnom spore v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru
sp.zn. XCpr/X/XXXX pred Okresným súdom Q. K. nemal dôvod na postih znížením funkčného platu.
Základná škola s materskou školou v údole bola vyradená zo siete škôl, a hodnotenie výsledkov
kontroly sa vykonávalo v mesiacoch máj a jún XXXX, pričom 16.06.2016 bola fyzicky napadnutá.

Preto nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím
správneho orgánu (Inšpektorát práce X.), a uložením pokuty a znížením jej funkčného platu, a taktiež
že nie je daná príčinná súvislosť medzi vyznačením právoplatnosti rozhodnutia Inšpektorátu práce X. a
znížením jej funkčného platu. Rozhodnutie správneho orgánu má svoju obsahovú stránku, a musí taktiež
vyhovieť formálnym požiadavkám medzi ktoré patrí vyznačenie právoplatnosti konkrétneho rozhodnutia.

Pokiaľ súd posudzuje formálny znak (vyznačenie právoplatnosti, nepredloženie administratívneho spisu
odvolacieho orgánu), rozhodnutia správneho orgánu z pohľadu príčinnej súvislosti so vznikom škody,
takýto postup je minimálne nesprávny. Preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

21. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
ňou tvrdených odvolacích dôvodov. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s
ustanoveniami príslušných právnych predpisov po riadnom zistení skutkového stavu, čo vyplýva
aj z rozsiahleho odôvodnenia predmetného rozsudku. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok
za odôvodnený v dostatočnom rozsahu. Súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými

relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami žalobkyne. Rozsudok vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, pričom má žalovaný za to, že súd prvej inštancie predmetnú vec
správne právne posúdil, a aplikoval príslušné právne normy. Odvolanie žalobkyne je mätúce, nakoľko
žalobkyňa uvádza, že podáva odvolanie v celom rozsahu proti výroku II., okrem časti, ktorou vzal
žalobu späť, ohľadne úhrady trov zastupovania v správnom konaní, a následne vysvetľuje okolnosti

vzniku danej škody. Počas celého konania žalobkyňa nevyčíslila a riadne nepreukázala ňou uplatňovanú
škodu, a počas konania výšku škody neustále menila a upravovala tak, ako to robí opätovne vo svojom
odvolaní. Žalobkyňa je riadne zastúpená advokátom, ktorý v prípade, že žalobkyňa nevedela ako
si uplatniť škodu, a preukázať jej vznik mal žalobkyňu usmerniť, respektíve v danom prípade bolo
povinnosťou právneho zástupcu napísať žalobu tak, aby bola jasná, určitá, zrozumiteľná. Žalobkyňa

mala v priebehu konania opakovane možnosť presne vyčísliť škodu, a predložiť súdu prvej inštancie
potvrdenia o úhrade trov právneho zastúpenia svojmu advokátovi, čo však neurobila. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vychádzal len z podkladov, ktoré žalobkyňa doložila. Žalovaný tiež poukázal na
skutočnosť, že predmetom konania bol nesprávny úradný postup, spočívajúci v nesprávnom vyznačení
právoplatnosti a nepredložení odvolania nadriadenému orgánu. Priebeh inšpekcie a udalosti, ktoré sa

stali v priebehu jej vykonávania neboli predmetom tohto konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.22. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný
nechápe bez súvislostí, ktoré žiaľ nie sú doposiaľ pomenované, že aj v tomto konaní uplatňovaný
nárok má svoj pôvod pri prístupe zamestnávateľa žalobkyne k jej osobe po tom, čo Okresný súd

Q. K. určil v konaní sp.zn. XCpr/X/XXXX , že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 16.04.2012,
daná zamestnávateľom Obec Y. je neplatná. Jej návrat do školy v apríli 2014 nebol bezproblémový.
Štrajk rodičov v ZŠ musel niekto zorganizovať, a do školy pustiť, keďže sedeli v laviciach. Kde vznikla
informácia že žiadala Krajský školský úrad v X. o kontrolu na ekonomickom úseku, nakoľko mala
pochybnosti o správnosti vedeného výkazníctva, bola na Inšpektorát práce X. doručená sťažnosť

kuchárky v ZŠ a MŠ, p. U., ktorú jej napísala p. P. (ako to sama uviedla). Napriek jej úspechu
v súdnom konaní o určení neplatnosti výpovede prístup k jej osobe nezodpovedal tejto realite.
Pracovníčka ZŠ p. P. vedome vyhotovovala podklady k jej nižšej mzde. Nebola jej preplatená náhrada
za vyučovanie žiakov 1. stupňa, krúžkovú činnosť. Neochota zamestnávateľa prideľovať jej prácu
sa riešila zdĺhavo, a keď na štrajk rodičov v škole nereagovala svojim odchodom zo školy bola
spochybnená jej autorita a došlo aj k oznámeniu na základe korešpondencie pracovníčky D. s p. P., že

ak dôjde k vykonaniu kontroly na základe sťažnosti pomocnej kuchárky p. U., a kontroly odstránenia
nedostatkov z predchádzajúcej kontroly. Bolo minimálne čudné vykonávať kontrolu bez toho, aby o tom
bola informovaná kompetentná osoba - riaditeľka kontrolovaného subjektu. Pracovníci IX. sa dostali
do ZŠ s MŠ bez poverenia na vykonanie kontroly, ktorú vykonávali spôsobom, že jeden kontrolór
stál pred dverami p. P., ktorý púšťal zamestnancov k výsluchu, a druhý kontrolór zamestnancov

vypočúval. V žalobkyňou riadenej škole v konaní opísaným postupom pracovníkov kontrolného orgánu
došlo k obmedzeniu pohybu štatutára školy v priestoroch školy. Korešpondencia pracovníčky školy
s IP PO, zabezpečenie kontrolovaných materiálov, doručovanie pošty ohľadom úkonov kontrolórov
prostredníctvom p. P. boli procesne nezvládnuté úkony kontroly. Je toho názoru, že pocit p. Jarinčíkovej
o jej nenahraditeľnosti ju viedol k presvedčeniu, že ak môže konať voči žalobkyni neúctivo, násilne, a to

len v dôsledku opísaných skutočností. Kontrola bola nedôvodná, nakoľko nedostatky z predchádzajúcej
kontroly boli odstránené a mzda p. U. bola konzultovaná. Bola správne ustálená, bola zákonná, a
preto kontrola plnila iný než vecne dôvodný účel. Neprítomnosť žalobkyne počas kontroly, keď si plnila
povinnosti v mimoškolskej činnosti súťažiacich žiakov, neúčasť pri prejednávaní výsledkov kontroly, boli
skutočnosti za ktoré dňa 16.06.2016, keď sa pani JT. vrátila na opravu písomností z jej agendy, došlo

k jej fyzickému napadnutiu. V trestnom konaní, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené mala získať
žalobkyňa dôkazy preukazujúce dôvodnosť, a v určitých prípadoch najmä pri náhrade nemajetkovej
ujmy aj dôvodnosť výšky uplatňovanej náhrady. V trestnom konaní cca po 2 rokoch bolo zrušené
rozhodnutie Okresného súdu SK. K., a vec vrátená znovu na prejednanie a rozhodnutie. Preto je
žalobkyňa presvedčená o dôvodnosti nárokov, ktoré uplatňovala s tým, že súčasná dôkazná situácia

zatiaľ len naznačuje určité možnosti zmeny v dôkaznom stave, pričom vníma rozdiel medzi trestnou
zodpovednosťou p. P.j a zodpovednosťou žalovaného. Celý súdny spor vôbec nemusel byť pokiaľ by
Inšpektorát práce X., bol po tom čo obdŕžal žalobkyňou riadne zdôvodnené odvolanie proti rozhodnutiu
v správnom konaní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie predložil administratívny spis NIP za
účelom rozhodnutia o odvolaní. Nepredloženie spisu viedlo k podaniu správnej žaloby. Bolo správne,

že NIP zastavil konanie z dôvodu plynutia času. Obdobne vo veci trov konania bol to žalovaný, ktorý
nemal overenú správu o úhrade - vrátení vymoženej istiny z exekúcie a trov, pričom žalobkyňa následne
musela späťvzatím žaloby v tejto časti reagovať na takúto zmenu.

23. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu dňa 09.04.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v napadnutej časti
nie je dôvodné.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

26. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam a na
doplnenie argumentácie súdu prvej inštancie uvádza odvolací súd nasledovné.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

28. Z doterajšieho dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v
námietkach proti exekúcií zo dňa 29.05.2017, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 50,54 eur, tieto
predstavujú trovy exekúcie a mali byť uplatnené a uhradené v rámci exekučného konania. Odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, a povinnej, teda žalobkyni priznal voči oprávnenej, a to

Inšpektorát práce X. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a zaviazal oprávnenú na náhradu
trov exekúcie. U žalobkyne, teda k zmenšeniu majetku, t.j. k vzniku škody nedošlo, keďže tieto jej
boli priznané v exekučnom konaní. S týmto názorom odvolací súd v celom rozsahu súhlasí (bod 46.
odôvodnenia rozsudku).

29. Čo sa týka škody spočívajúcej v odvolaní zo dňa 01.06.2017, teda jednorazová právna služba vo
výške 156,17 eur, skutočne žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden doklad o tom, že jej táto suma za
odvolanie nebola účtovaná, a zároveň nepreukázala, aby uvedenú sumu uhradila, čím by u nej malo
dôjsť k vzniku škody. Aj keď z predloženého výpisu z účtu vplýva, že uhradila dňa 28.07.2017 právnemu
zástupcovi sumu 312,34 eur, z uvedeného výpisu nevyplýva, že sa jedná o úhradu za uvedený úkon, a

to jednak z dôvodu inej sumy, a taktiež k úhrade došlo po takmer dvoch mesiacoch. Súd prvej inštancie
správne uviedol, že žalobkyni žiadna škoda za odvolanie vzniknúť ani nemohla, keďže sa jedná o trovy
správneho konania, pričom v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, trovy ktoré
v konaní vznikli účastníkovi znáša účastník. Skutočne tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode
47. svojho odôvodnenia z uvedeného vyplýva, že ak by aj bola žalobkyňa v správnom konaní úspešná,

aj tak by si musela znášať trovy konania sama. Na tom nič nemení ani to, že žalobkyňa sa snažila vo
svojom odvolaní vysvetliť, že sa jednalo výlučne o vypracovanie odvolania, čo bolo zároveň vykonané,
a následne použité žalobkyňou ako vlastné podanie na správny orgán.

30. Pokiaľ sa jedná o inú škodu, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 11.129,50 eur, túto v žalobe

označila ako znížený funkčný plat, krátená dovolenka a pracovnoprávny vzťah bol ukončený bez
odchodného a odstupného, Žalobkyňa v konaní skutočne nepreukázala, aby škoda, ktorú navyše
žiadnym spôsobom v konaní nešpecifikovala, a nepreukázala tak, ako to správne uvádza súd prvej
inštancie v bode 48. svojho odôvodnenia, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé ako nesprávne

vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí o uložení pokuty, a nepredloženie odvolania
žalobkyne na rozhodnutie mohlo spôsobiť zníženie funkčného platu, krátenie dovolenky, prípadne
ukončenie pracovného vzťahu bez odchodného a odstupného. Skutočne, ak žalobkyňa poukázala na list
zo dňa 22.06.2016 tak nepreukázala v čom mal spočívať nesprávny úradný postup, keďže týmto listom
inšpektorát práce žiada údaje k osobe riaditeľky. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v konaní

nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby predmetným listom došlo k strate rešpektu voči žalobkyni,
čo by malo spôsobiť žalobkyni škodu. Žalobkyňa k tomu skutočne nenavrhla žiadne dokazovanie. Jedná
sa iba o jej subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo relevantnými dôkazmi preukázané. Čo sa týka nároku na
nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- eur, žalobkyňa skutočne tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v
bode 49. odôvodnenie nepreukázala, aby ujma, ktorá jej mala byť spôsobená bola v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa uviedla v žalobe, že mala byť napadnutá pani P.u,
pracovníčkou školy. Jedná sa o zamestnankyňu školy, a nie inšpektorát práce, ktorého nesprávny postup
žalobkyňa namieta, tak ako to správne konštatuje súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku.
Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že je nepochybné, že ak došlo k zásahu do osobnostných právžalobkyne, nebolo to nesprávnym úradným postupom inšpektorátu práce. Skutočne sa javí jednak z
tvrdení žalobkyne, ale aj z jej odvolania a vyjadrenia, že sa jedná o spor medzi fyzickými osobami, za
ktorý štát nezodpovedá. Zodpovednosť štátu skutočne nie je možné založiť ani žalobkyňou tvrdenou

korešpondenciou medzi pani JT. s inšpektorátom práce. Z predložených dôkazov skutočne nevyplýva,
že táto mala konať na základe poverenie inšpektorátu. Výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedá
aj záver súdu prvej inštancie, že k žalobkyňou tvrdenému napadnutiu malo dôjsť až po skončení kontroly
dňa 16.06.2022. Preto tak, ako to viedol súd prvej inštancie v bode 50. svojho odôvodnenia žalobkyňa
nepreukázala, že by došlo k tak závažnému zásahu do jej osobnostných práv, ktoré by odôvodňovalo

priznanienemajetkovejujmy.Bolopovinnosťoužalobkynenavrhnúťdôkazy,kpreukázaniunemajetkovej
ujmy, pričom nestačí iba všeobecné tvrdenie bez toho, aby bol zásah aj relevantne preukázaný.

31. Zároveň možno prisvedčiť súdu prvej inštancie tak, ako to uviedol v bode 51. odôvodnenia
svojho rozsudku, že žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2022 namietala samotnú kontrolu a tým jej mal
byť spôsobený zásah do osobnostných práv. Žalobkyňa skutočne v konaní jednak nepreukázala, že

výkon kontroly predstavoval nesprávny úradný postup, a taktiež nepreukázala, že výkonom kontroly
bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv a spôsobil jej škodu. Ostatné okolnosti popísal súd prvej
inštancie ďalej v bode 51. svojho odôvodnenia na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.
Žalobkyňa skutočne nepreukázala naplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu
štátu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z.z. Súd

prvej inštancie v bode 52. odôvodnenia správne uviedol, že k zamietnutiu žaloby postačuje ak absentuje
čo i len jedna z požadovaných podmienok, keďže tieto musia byť splnené kumulatívne. Preto súd prvej
inštancie správne rozhodol v bode II. výroku rozsudku, keď žalobu zamietol. Správne rozhodol súd prvej
inštancie i o trovách konania. Na dôvody prečo tak rozhodol uvedené v bode 53. odôvodnenia rozsudku
odkazuje i odvolací súd.

32. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd vyššie preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení konania, o zaplatenie 1.308,26 eur v zmysle ust. §
387 ods. 1, 2 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v celom rozsahu bola úspešná žalovaná, preto odvolací
súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).