Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203424
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122203424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobkyne O. R., nar. XX.XX.XXXX,
H. XX/XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanej 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpená Sedlačko & Partners, so sídlom Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:

„I. Z a m i e t a žalobu o určenie, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2019 je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1 168,04 Eur s prísl.

II. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 15.04.2019, uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.4, v znení: ,, V prípade

ak Dlžník nepreukáže použitie prostriedkov z Úveru v zmysle bodu 4.1 ZoÚ do 15 dní od požiadania zo
strany Banky je Banka oprávnená od Dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo výške 15,- Eur mesačne
(ďalej len ,,Zmluvná pokuta“). Nárok na Zmluvnú pokutu vzniká nasledujúci mesiac po jej nárokovaní u
Dlžníka zo strany Banky a uplatňuje sa za každý mesiac, ktorý Dlžník nesplní svoju povinnosť splatiť
predchádzajúci/-e Záväzok/-y. Banka má nárok na Zmluvnú pokutu len po dobu trvania porušenia
uvedenej povinnosti, to znamená do uhradenia predchádzajúceho/-ich Záväzku/-ov maximálne však
môže vzniknúť nárok na Zmluvnú pokutu za dobu 12 mesiacov, odo dňa vzniku nároku na Zmluvnú

pokutu. “, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. Vo vzťahu k výroku III. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie rozhodnutie podľa § 7 ods. 1, 17, 19, 20, 21, 24, 29 a 31, § 9
ods. 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom ku dňu 15.04.2019, podľa § 53 ods. 1 a
4, § 53a ods. 1, 2 a podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bez poplatkovosti
úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere Q. splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.04.2019 pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/167/2021 súd prvej inštancie uviedol, že z celkového obsahu zmluvy bolo
možné zistiť údaj o dobe trvania zmluvy. Zmluva obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru

15.04.2027, a okrem iného, obsahom zmluvy bol aj splátkový kalendár s označením termínu splatnosti
všetkých splátok, vrátane rozlíšenia na splátku istiny, úroku a poistenia. Zmluva teda zrozumiteľným
spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa, obsahovala údaj
o dobe trvania zmluvy.

4. Taktiež za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalobkyne o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie predpokladov použitých na výpočet RPMN podľa § 9 ods.
2 písm. h) zák. č. 129/2010 Z.z. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
7Cdo/183/2020 uverejneného v zbierke stanovísk a rozhodnutí SR č. 7/2021 ako R86/2021 totiž
nesporne vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. j/ (toho času písm. h/) zák. č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje,

aby jednou z náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet RPMN
alebo predpoklady pre jej výpočet. Zároveň žalovaný súdu predložil interaktívny výpočet údaja o RPMN
preukazujúcich jeho správnosť v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.

5. Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom

konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo
na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal. Z predložených listín súdu

prvej inštancie pritom nesporne vyplynulo, že žalovaný v čase poskytnutia úveru na základe predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zisťoval údaje o rodinnom stave žalobkyne, o počte jej vyživovacích
povinností, údaje o jej čistom mesačnom príjme, ako aj finančných záväzkoch. Zároveň uvedené údaje
žalovaný preveril aj prostredníctvom verejných registrov, konkrétne predloženým reportom zo Sociálnej
poisťovne, v zmysle ktorého mal za preukázaný čistý mesačný príjem žalobkyne vo výške 536,- Eur, ako

aj údaje o výške jej finančných záväzkov predloženým výpisom z úverového registra, v zmysle ktorého
bola zostatková hodnota jej úverov 14.651,- Eur s výškou mesačnej splátky 34,- Eur. Podľa názoru
súdu prvej inštancie preto žalovaný splnil podmienky odbornej starostlivosti skúmania bonity žalobkyne
v zmysle ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z

6. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či boli splnené podmienky odbornej starostlivosti aj v zmysle ust. § 7
ods. 19 a nasl. zák. č. 129/2010 Z.z. pri určení ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver, ako
ajpripovinnostiprehodnocovaniauvedenéholimituvzmysleust.§7ods.29anasl.zák.č.129/2010Z.z.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom nesporne vyplynulo, že išlo o účelový úver určený na
refinancovanie spotrebných úverov žalobkyne poskytnutých veriteľom OTP banka so zostatkami úveru

vo výške 766,- Eur a 11.211,- Eur, teda v celkovej výške 11.977,- Eur. Z ust. § 7 ods. 24 a 31 písm.
a) zák. č. 129/2010 Z.z. zároveň nesporne vyplynulo, že ust. ods. 19 až 23 a 29 a 30 sa nevzťahujú
na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto
zákona, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok
refinancovaných úverov, alebo navýšených úverov.

7. Národná banka Slovenska vypracovala metodiku pre určenie ukazovateľa schopnosti splácať
spotrebiteľský úver v opatrení č. 10/2017 Z.z. Z § 4 Opatrenia NBS 10/2017 vyplýva, že na účely
§ 7 ods. 24 a 31 zákona sa za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných,alebo navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto 2 hodnôt podľa písm.
a) sumu 2.000,- Eur. Keďže výška refinančného úveru v sume 13.600,- Eur prevyšuje zostatkovú
hodnotu refinancovaných úverov iba o sumu 1.623,- Eur, potom nebolo možné podľa názoru súdu prvej

inštancie konštatovať, že by hodnota refinančného úveru výrazným spôsobom prekračovala hodnotu
refinancovaných úverov. Na základe uvedeného sa potom na žalovaného ako veriteľa nevzťahovalo
splnenie podmienok odbornej starostlivosti predpokladaných ust. § 7 ods. 19-23 a 29 a 30 zák. č.
129/2010 Z.z.

8. Za absolútne nedôvodnú považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalobkyne, že žalovaný si
nesplnil podmienky odbornej starostlivosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z dôvodu,
že refinancoval úvery poskytnuté iným veriteľom. Uvedené zákonné ustanovenia totižto neupravujú
rozdielne podmienky pri poskytnutí refinancovaných úverov, ktoré veritelia poskytujú za účelom
refinancovania úverov nimi poskytnutých, alebo úverov poskytnutých inými veriteľmi. Zároveň možno
konštatovať, že výška splátky refinančného úveru bola nižšia ako hodnota splátok refinancovaných

úverov, čo nesporne vyplynulo z výpisu úverového registra, v zmysle ktorého žalobkyňa platila splátky
úverov v celkovej výške 340 EUR, pričom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého
žalovaným bola mesačná splátka úveru dohodnutá na sumu 197,15 Eur.

9.Nazákladeuvedenéhopretosúdprvejinštanciekonštatoval,žežalovanýsisplnilpodmienkyodbornej

starostlivosti predpokladané ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., a preto v zmysle ust. § 11 ods. 2 citovaného
zákona nie je možné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie
zamietol žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, ako aj o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

10. Vo vzťahu k žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa súd prvej inštancie pridŕžal
právneho názoru Krajského súdu v Prešove, vysloveného v rozhodnutí sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa
15.11.2022. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, teda že zmluvná pokuta bola
medzi stranami sporu individuálne dojednaná, nakoľko bola zakomponovaná do úverových podmienok
na vopred pripravenom tlačive, pričom žalobkyňa ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Už len

táto samotná skutočnosť vyvracia možnosť posúdenia zmluvnej pokuty ako individuálne dojednanej.
Uvedená zmluvná podmienka umožňuje žalovanému od žalobkyne požadovať okrem predčasného
splatenia celého úveru ďalšiu sankciu, ktorú žalobkyňa vo formulárovej zmluve ani odmietnuť nemohla.
Predmetné zmluvné ustanovenie sa javilo odvolaciemu súdu ako neurčité. Keďže ide o predtlačený
formulár, možno predpokladať, že takúto formulárovú zmluvu uzatvára žalovaný s každým klientom

bez ohľadu na osobitosti konkrétneho spotrebiteľského vzťahu, a to napr. výšku úveru, výšku splátky,
dobu splácania úveru, či bonitu klienta. Z uvedených dôvodov sa takéto dojednanie javí odvolaciemu
súdu ako neprijateľné, pričom obdobnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k inému dodávateľovi už vyhlásil
za neprijateľnú, konkrétne rozsudkom zo dňa 27.05.2019 pod sp. zn. 23Co/128/2018. S poukazom
na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP preto súd prvej

inštancie vyhovel žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4.4 zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 15.04.2019.

11. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydanie
bezdôvodného obohatenia odôvodnil súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania postupom podľa

§ 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

12. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky odôvodnil súd prvej
inštanciepostupompodľa§255ods.1CSPaúspešnejžalobkynivočineúspešnémužalovanémupriznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13.Konštatoval,žeovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépodľa§262ods.2CSPsamostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

14. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a súvisiacemu výroku o trovách konania podala odvolanie
žalobkyňa. Namieta, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti,
akými sú doba trvania zmluvy a predpoklady pre výpočet RPMN.S poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, resp. §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzať údaj o dobe
trvania zmluvy, ktorá predstavuje jednu z najpodstatnejších obligatórnych náležitostí zmluvy. Nestačí,

ak je tento údaj vyvoditeľný z ostatného obsahu zmluvy. V zmluve je pritom nesprávny údaj o počte
splátok úveru, v skutočnosti je ich nie 96, ale 95. Uvedené obdobne platí aj pre uvedenie predpokladov
pre výpočet RPMN.
S poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-448/17 žalobkyňa uvádza, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen úroveň RPMN, ale môže obsahovať aj matematický

vzorec, ktorý musí byť doplnený o premenné s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité
pre výpočet RPMN.
Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne dospel k nesprávnemu záveru aj v prípade posúdenia
odbornej starostlivosti žalovaného pri posúdení bonity žalobkyne pred poskytnutím úveru. S poukazom
na § 4 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení opatrenia Národnej banky
Slovenska č. 6/2018 sa žalovaný mylne domnieval, že sa na neho nevzťahujú výluky podľa § 7 ods. 24

a 31 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto vôbec nezisťoval náklady žalobkyne na zabezpečenie
jej základných životných potrieb a nedôsledne zistil aj ďalšie jej výdavky. Pri pomere príjmu žalobkyne
vo výške 536,- eur a špecifikovaných výdavkov vo výške 437,83 eur je potom aplikácia metodiky na
výpočet ukazovateľa schopnosti splácať nadbytočná. Zároveň podľa výpisu z úverového registra bola
bonita žalobkyne posúdená faktorom skóre 116 ako vysoký počet aktívnych zmlúv a faktor skóre 220

ako rizikový produktový profil.
Napadnutý rozsudok navrhla žalobkyňa zmeniť, vyhovieť žalobe o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, zároveň priznať žalobkyni náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
V nadväznosti na odvolacie námietky dala žalobkyňa súdu podnet na podanie návrhu na začatie

prejudiciálneho konania, s predložení otázky v zmysle, cit.:
„Či článok 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (ďalej len Smernica) sa má vykladať
v tom zmysle, že jednotlivé tam uvedené náležitosti, ktoré úverová zmluva uvádza, musia byť v úverovej
zmluve uvedené explicitne, ako Smernicou vymedzené legálne definované pojmy, ktoré sú pre veriteľa
záväzné, alebo postačuje, ak obsah týchto Smernicou vymedzených pojmov vyplýva z celého textu

úverovej zmluvy bez toho, aby veriteľ v úverovej zmluve tieto Smernicou vymedzené pojmy explicitne
uviedol slovami, ktoré požiadavky Smernice na pojmy vymedzené v článku 10 Smernice vyjadrujú a ak
spotrebiteľ chce zistiť, či úverová zmluva predpísané náležitosti obsahuje, má vedieť, aké predpísané
náležitosti má úverová zmluva obsahovať a má si ich v úverovej zmluve nájsť, odvodiť, alebo vypočítať
sám, z ďalších obsahových náležitostí, ktoré úverová zmluva obsahuje.“

15. Žalovaný považoval odvolanie žalobkyne z procesného hľadiska za vadné. Žalobkyňa napriek tomu,
že je v celom konaní kvalifikovane zastúpená advokátom, v odvolaní neoznačila žiaden odvolací dôvod,
čo dôvodí odmietnutie odvolania.
Žalovaný považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné aj z hmotnoprávneho hľadiska. Poukazované

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo/234/2021 zo dňa 29.09.2021 a Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-294/21 nepovažuje žalovaný za aplikovateľne pre prejednávanú vec. V zmluve
o úvere je zreteľne vymedzené, že dlžník je povinný zaplatiť 96 mesačných splátok. Okrem toho je
v zmluve o úvere jasne stanovený dátum prvej mesačnej splátky a dátum konečnej splatnosti úveru,
z ktorých priamo vyplýva doba trvania peňažného záväzku dlžníka. Žalobkyňa preto jednoznačne a

zrozumiteľne informovaný o dĺžke trvania jeho zmluvného vzťahu so žalovaným tak, ako to správne
vyhodnotil súd prvej inštancie.
K predpokladom pre výpočet RPMN žalovaný rozporoval poukaz žalobkyne na rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie vo veciach C-448/17 a C-173/09, pretože sa celkom zjavne týkajú odlišných skutkových
a právnych okolností.

Podnet žalobkyne na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania nepovažuje žalovaný za
opodstatnený.
Žalobkyňou napadnutý rozsudok považuje žalovaný za vecne správny, preto ho navrhol potvrdiť,
súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podal odvolanie žalovaný, uvádzajúc, že zmluvný vzťah
sporových strán trval do 22.06.2020, kedy žalobkyňa dobrovoľne predčasne splatila celý zostatok úveru
mimoriadnou splátkou, čím jej dlh splnením zanikol. Podanie predmetnej žaloby po takmer dvoch
rokoch po splatení úveru sa žalovanému javí ako špekulatívne. Zmluvná pokuta je typickou majetkovousankciou, plniac najmä zabezpečovaciu funkciu. Vznik nároku na jej zaplatenie je závislý výlučne na
porušení zmluvnej povinnosti stranou a nikdy nie je závislý od vôle oprávnenej strany. Ak by žalobkyňa
nepreukázala použitie finančných prostriedkov na splatenie predchádzajúcich záväzkov a došlo by k

uplatneniu zmluvnej pokuty, jej výška by predstavovala za maximálne obdobie 12 mesiacov iba sumu
180,- Eur. Vzhľadom na poskytnutý úver vo výške 13.600,- Eur je pokuta primeraná, keďže predstavuje
iba 1,3% z hodnoty úveru. Zároveň, žalovaný si voči žalobcovi v priebehu trvania zmluvného vzťahu
neuplatnil žiadnu zmluvnú pokutu. Namietaná zmluvná podmienka bola zrejmá už pri podpisovaní
žiadosti o úver, t.j. nebola skrytá a žalobkyňa mala o nej vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy.

Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému voči žalobkyni
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok je čo do
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky dostatočne odôvodnený. Dojednanie neprijateľnej zmluvnej
podmienky nemohla žalobkyňa odmietnuť, nebola ňou nijako vykompenzovaná, preto obchodník využil

svoju mocenskú nadvládu. Absentuje aj racionálny zmysel zmluvnej pokuty. Účel úveru totižto nebol
výhradnenasplatenieinýchúverov,keďžeposkytnutáistinaúveruprevyšovalapredchádzajúcezáväzky
o 1.623,- Eur. Navyše, úver bol čerpaný a splácaný priamo z účtu žalovaného, preto ten musí disponovať
vedomosťou o tom, ako sa s finančnými prostriedkami nakladalo. Zmluvná podmienka teda požaduje od
spotrebiteľa,abyzaplatilneprimeranevysokúsankciuspojenúsnesplnenímjehozáväzku,beztoho,aby

zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná. Z uvedených dôvodov navrhla žalobkyňa rozsudok
vo výrokoch III. a IV. potvrdiť ako vecne správny, zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

18. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že zmluvná pokuta je štandardným zákonným

zabezpečovacím inštitútom, ktorý je závislý výlučne na porušení zmluvnej povinnosti povinnej strany, nie
od vôle oprávnenej strany. Ak by žalobkyňa nepreukázala použitie finančných prostriedkov na splatenie
predchádzajúcich záväzkov a došlo by k uplatneniu zmluvnej pokuty, jej výška by predstavovala za
maximálne obdobie 12 mesiacov iba sumu 180,- Eur, čo predstavuje 1,3% z hodnoty poskytnutého
úveru. Zároveň, žalovaný si voči žalobcovi v priebehu trvania zmluvného vzťahu neuplatnil žiadnu

zmluvnú pokutu. Namietaná zmluvná podmienka bola zrejmá už pri podpisovaní žiadosti o úver, t.j.
nebola skrytá a žalobkyňa mala o nej vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy.
Vo vzťahu k účelu úveru poukázal žalovaný na čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 15.04.2019 o
potvrdení účelu úveru.

19. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súd viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.03.2024, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v
celosti vecne správny.

20. V súlade s usporiadaním výrokovej časti napadnutého rozsudku posudzoval odvolací súd v

prvom rade odvolanie žalobkyne voči výroku I. o zamietnutí žaloby v časti určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a vydania bezdôvodného obohatenia. V kontexte odvolacej
argumentácie sporových strán sa a priori javí nevyhnutné skúmať splnenie podmienok vecného
prieskumu odvolania. In concreto, žalovaný namieta, že odvolanie žalobkyne nespĺňa zákonom
vyžadované náležitosti, a teda uvedenie odvolacích dôvodov.

Po oboznámení sa s obsahom odvolania žalobkyne sa však odvolací súd nestotožnil s námietkami
žalovaného, a to z dôvodu, že žalobkyňa expressis verbis uviedla, že odvolanie podáva z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, čo sú
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f, h) CSP. Ak sa žalovaný domnieva, že odvolacie dôvody
sú uplatnené len v tom prípade, ak odvolateľ jednoznačnej uvedie zákonné ustanovenie § 365 ods. 1

CSP, potom sa odvolací súd s jeho formalistickým prístupom k spravodlivosti nestotožňuje. Uplatnené
odvolacie dôvody zároveň žalobkyňa dostatočne vecne argumentovala, preto postup odvolacieho súdu
podľa § 386 písm. d) CSP neprichádza do úvahy.21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil

relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

22. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že skutkový
stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného dokazovania. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

24. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči
žalovanému určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere Q.a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2019, a to z dôvodov absencie obligatórnych
náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. d, h) zák. č. 129/2010 Z.z. o dobe trvania zmluvy a

predpokladoch použitých na výpočet RPMN. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva obsahovala
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru 15.04.2027, a okrem iného, obsahom zmluvy bol aj splátkový
kalendár s označením termínu splatnosti všetkých splátok, vrátane rozlíšenia na splátku istiny, úroku
a poistenia. Zmluva teda zrozumiteľným spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy
tzv. priemerného spotrebiteľa, obsahovala údaj o dobe trvania zmluvy. S poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/183/2020, uverejneného v zbierke stanovísk a
rozhodnutí SR č. 7/2021 ako R86/2021, súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 9 ods. 2 písm. j/ (toho
času písm. h/) zák. č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje, aby jednou z náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy
bol konkrétny matematický výpočet RPMN alebo predpoklady pre jej výpočet. Zároveň, žalovaný súdu
predložil interaktívny výpočet údaja o RPMN preukazujúcich jeho správnosť v predmetnej zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

25. Žalobkyňa v uvedenom kontexte namieta závery súdu prvej inštancie, vyžadujúc pritom od
žalovaného,abyvzmluveospotrebiteľskomúvereuviedolkaždýúdajpodľačl.10SmerniceEurópskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES osobitne, preto nestačí, ak tam uvedené náležitosti sú z ostatného

obsahu zmluvy vyčitateľné. Odvolací súd sa však po oboznámení s odvolacími dôvodmi žalobkyne a
ich vecnou argumentáciou stotožnil s napadnutým rozhodnutím, uvádzajúc nasledovné skutočnosti.

26. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vyjadrená predovšetkým
publikáciou rozhodnutí v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnutév skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017).

27. Odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozsudku prihliadol na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá má v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, resp. aj
§ 421 CSP svoj precedentný charakter. In concreto poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2021, sp. zn. 2Cdo 69/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2022. Z jeho záverov

vyplýva, že z účelu Smernice (2008/48/ES, pozn. odvolacieho súdu), právnych záverov vyjadrených v
Rozsudku (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, pozn. odvolacieho súdu), účelu §
9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné

ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahukukaždejnáležitosti(t.j.kdobetrvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru) osobitne, ale
len vyjadruje požiadavku na uvedenie „doby, či dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ v súlade

s článkom 10 ods. 2 písm. c/ Smernice.

28. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2021, sp. zn. 2Cdo
69/2020 odvolací súd vyvodzuje, že účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch je v kontexte eurokonformného výkladu článku 10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES

poskytnúť spotrebiteľovi dostatočne určitú a transparentnú informáciu o dĺžke či dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,pritomsanemusíosobitneuvádzaťúdajodobetrvaniazmluvyitermínekonečnej
splatnosti. V konkrétnom prípade pritom nemožno prehliadnuť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
LeN.ka č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2019 uvádza celkom jednoznačne termín konečnej splatnosti
úveru. Tento údaj, vyjadrený určitým dňom, považuje odvolací súd za dostatočne určitý a transparentný,

dokonca s vyššou výpovednou hodnotou ako údaj o dobe trvania zmluvy, vyjadrený napríklad dobou
96 mesiacov, ktorá by od spotrebiteľa vyžadovala matematický prepočet pre účely získania informácie
o termíne konečnej splatnosti úveru. Za daných skutkových okolností sa preto odvolací súd stotožnil s
právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie o splnení obsahovej náležitosti zmluvy podľa §
9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. Nad rámec toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere Q.
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2019 definuje osobitne aj dobu trvania zmluvy. Konkrétne, podľa
ustanovenízmluvyjezmluvauzavretánadobuurčitú,dosplateniavšetkýchzáväzkovdlžníkavočibanke
vyplývajúcich zo zmluvy. V prípade splácania úveru v zmysle zmluvy zanikne zmluva v deň uvedený ako

termín konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd v tomto kontexte uvádza, že predostretú definíciu doby
trvania zmluvy považuje za dostatočne presnú a zrozumiteľnú, ktorá navyše v spojení so splátkovým
kalendárom nie je spôsobilá vyvolať u spotrebiteľa pochybnosti o dobe trvania jeho záväzkov voči banke.

30. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k nesprávne

uvedenému počtu splátok spotrebiteľa. Žalobkyňa v tomto smere produkuje tvrdenia, ktoré nie sú v
súlade so skutočným stavom a zrejme opomína, že každý mesiac trvania zmluvy je ukončený splátkou,
pričom do počtu splátok sa zahŕňa prvá aj posledná splátka. Správnosť uvedenia počtu splátok pritom
žalovaný dostatočne a hodnoverne verifikoval splátkovým kalendárom, ktorý je súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a z jeho prehľadu je zrejmé, že počet splátok žalobkyne je v skutočnosti podľa

zmluvy 96, nie 95, ako tvrdí žalobkyňa.

31. K predpokladom na výpočet RPMN odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/183/2020, uverejnené v zbierke
stanovísk a rozhodnutí SR č. 7/2021 ako R86/2021 a v ňom vyjadrený právny názor, cit.: „Z ustanovenia

§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej
zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre
jej výpočet.“ Z odôvodnenia uznesenia je potom zrejmé, že „Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladovje indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri tomto údaji preto zákonodarca požaduje
súčasne uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Dovolací súd má za to, že v predmetnej úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na

výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie
výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne
vyplývajú. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2
písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet

RPMNšpeciálnevzmluveoznačovaťakopredpokladyprevýpočetRPMN.Takútopožiadavkupritomnie
je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného
ustanovenia. Z uvedených dôvodov potom záver súdov nižších inštancií, že predmetná zmluva v
rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje zákonnú náležitosť, a to
všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je správny.“

Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd SR vo veciach sp. zn. 1Cdo/205/2021 z 23.11.2022, 9Cdo/37/2020
z 29.3.2022, 5Cdo/55/2020 zo dňa 24.2.2022, 1Cdo/42/2020 zo dňa 27.4.2022).

32. S ohľadom na vyššiu uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení do 31. marca 2015, nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala obligatórne a
explicitné uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Zároveň, v zmluve sú uvedené všetky
predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru: 13.600,- Eur, výšky anuitnej
mesačnej splátky: 178,11 Eur, splatnosť prvej mesačnej splátky: 15.05.2019, deň splatnosti mesačnej

splátky: 15. deň v kalendárnom mesiaci, počtu splátok: 96 a výšky úrokovej sadzby: 5,90 %.

33. Nad rámec toho nemožno v predmetnej veci prehliadať, že predložená zmluva o spotrebiteľskom
úvere LeN.a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2019 predpoklady pre výpočet RPMN určitým spôsobom
osobitne definuje. V zmysle zmluvy, RPMN bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude

poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň uzavretia zmluvy, zmluva zostane platná
dohodnutý čas a dlžník a banka budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených
v zmluve. Na účely výpočtu RPMN sa použili celkové náklady dlžníka spojené s úverom, s výnimkou
poplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluve.

34. Predpoklady pre výpočet RPMN boli ďalej vyprecizované vo vzťahu k spotrebiteľovi vo formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka. Podľa č. l. 36 až 37 spisu je zrejmé, že
žalobkyňa bola pred poskytnutím úveru informovaná o tom, že RPMN bola vypočítaná z predpokladov
o výške úveru 13.600,- Eur, výške mesačnej anuitnej splátky 178,11 Eur, počte splátok 96, a výške
úrokovej sadzby 5,9%.

35. S ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že žalovaný splnil vo vzťahu ku spotrebiteľke,
žalobkyni, dostatočne jasne a zrozumiteľne svoju informačnú povinnosť o predpokladoch pre výpočet
RPMN, a to nielen tak, že v zmluve uviedol všetky údaje pre výpočet RPMN, ale expressis verbis v
zmluve a v predzmluvnom formulári uviedol, z akých predpokladov vychádzal pri výpočte RPMN.

36. Podnet žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ nepovažoval
odvolací súd v kontexte zisteného skutkového stavu za opodstatnený. Relevanciu má pritom zistenie,
že žalovaný v zmluve uviedol nielen termín konečnej splatnosti, ale zadefinoval aj dobu trvania zmluvy.
S odbornou starostlivosťou postupoval žalovaný aj pri výpočte RPMN, keď žalovaný dostatočne jasne

a zrozumiteľne vysvetlil žalobkyni, aké predpoklady použil pre výpočet RPMN a v zmluve ich aj uviedol.

37. V neposlednom rade súd prvej inštancie posudzoval, či žalovaný pred poskytnutím úveru skúmal s
odbornou starostlivosťou bonitu žalobkyne. Žalobkyňa v tomto ohľade namieta v prvom rade správnosť
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, a to so zreteľom na formuláciu ustanovenia § 4

opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017. Odvolací súd pritom považuje argumentáciu žalobkyne
za formálne opodstatnenú, pretože súd prvej inštancie aplikáciu predmetného ustanovenia nevysvetlil
správne. Správny výklad popisuje odvolací súd v bode 45. odôvodnenia. Uvedené však nemalo vplyv
na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.38. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019, veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať

a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a
limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

39. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019, na
výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a)

čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce
príjem spotrebiteľa.

40. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019, veriteľ podľa § 20

ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet
limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až
d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

41. Podľa § 7 ods. 22 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019, veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom
úvere,priktoromniejeurčenáfixnáúrokovásadzbapočascelejlehotysplatnostispotrebiteľskéhoúveru,
zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného
navýšenia úrokovej sadzby.

42.Podľa§7ods.23zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomkudňu15.04.2019,veriteľpodľa§20ods.
1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver
spotrebiteľovi,lenakspotrebiteľspĺňalimitpreukazovateľschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

43. Podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019,
ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo
viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na
zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru

(ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.

44. Podľa § 4 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018, na účely § 7 ods. 24
a 31 zákona sa za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo

navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt: a) suma 2000,-
Eur, b) suma zodpovedajúca 5% súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov
alebo úverov na bývanie, alebo navýšených spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie.

45. Vykonaným dokazovaním bolo v predmetnej veci zistené, že poskytnutý úver vo výške 13.600,-

Eur bol určený na refinancovanie zostávajúcich predchádzajúcich úverov žalobkyne v celkovej hodnote
11.977,- Eur. V nadväznosti na to možno konštatovať, že poskytnutý úver síce v zmysle ustanovenia §
4 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 neprevyšoval refinancované úvery o viac ako
2000,- Eur, no prevyšoval ich o viac ako 5% zo sumy ostávajúcich úverov, teda prevyšoval sumu 598,85
Eur. Keďže s ohľadom na koncipovanie ustanovenia § 4 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska

č. 10/2017 postačuje, ak istina úveru, určeného na refinancovanie, prevyšuje nižšiu z tam uvedených
hodnôt, na žalovaného sa potom vzťahovali ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 zákona č. 2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu 15.04.2019.

46. Žalovaný bol v zmysle ustanovenia § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu

15.04.2019 povinný dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa v zmysle ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom ku dňu 15.04.2019, použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady nazabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

47. Podľa § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018 veta prvá, výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely
odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu,
voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a

výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným
rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.

48. V preskúmavanom prípade žalobkyňa v žiadosti o úver deklarovala príjmové pomery vo výške 536,-
Eur mesačne v čistom. Neuviedla položku o nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb,

preto vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 5 opatrenia NBS č. 10/2017 v znení č. 6/2018 je potrebné tieto
náklady v prípade žalobkyne paušalizovať sumou životného minima vo výške platnej ku dňu 15.04.2019,
atedasumou205,07eur.Splátkaúveručinila178,11Eur,resp.197,15Eurvrátaneuzavretéhopoistenia.
Iné výdavky ani vyživovacie povinnosti žalobkyne neuviedla. Z uvedeného je zrejmé, že zistené výdavky
žalobkyne predstavovali celkovú sumu 383,18 Eur, resp. 402,22 Eur, v každom prípade však nepresiahli

jej deklarovaný príjem, preto možno konštatovať, že žalovaný pri poskytnutí úveru postupoval v súlade
s ustanovením § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019.

49. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.04.2019
bolo povinnosťou žalovaného pred poskytnutím úveru Ďalej skúmať limit na podiel celkovej zadlženosti

spotrebiteľa.

50. Podľa § 6a ods. 1, 2 opatrenia NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018, podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-
násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4. Limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.

51. Podľa § 6a ods. 6 opatrenia NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018, celkovou zadlženosťou
spotrebiteľa sa na účely tohto paragrafu rozumie súčet výšky novoposkytovaného spotrebiteľského
úveru a zostatkových hodnôt existujúcich spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie spotrebiteľa

overených v registri údajov o spotrebiteľských úveroch podľa § 7 ods. 17 zákona a v registri údajov
o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt
úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov
poskytnutýchvoformevyčerpanéhopovolenéhoprečerpaniaavoformevyčerpanýchúverovýchrámcov
kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní

a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. Pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania alebo vo forme úverového rámca kreditnej
karty sa výška tohto úveru započítava vo výške zodpovedajúcej 20 % zo schváleného povoleného
prečerpania alebo vo výške zodpovedajúcej 20 % zo schváleného úverového rámca kreditnej karty.
Výška celkovej zadlženosti spotrebiteľa sa môže znížiť o zostávajúcu hodnotu existujúcich úverov

alebo ich častí, ktorá bude pri čerpaní poskytovaného spotrebiteľského úveru vyplatená, ak je čerpanie
poskytovaného úveru podmienené vyplatením tejto zostávajúcej hodnoty existujúcich úverov alebo ich
častí.

52. Žalobkyni bol v preskúmavanej veci poskytnutý úver vo výške 13.600,- Eur, ktorý bol určený

na splatenie jej predchádzajúcich úverov vo výške 11.977,- Eur. Podľa údajov z úverového registra
predstavovala zostatková hodnota úverov žalobkyne 14.651,- Eur. Za daného stavu postupom podľa §
6a ods. 6 opatrenia NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018 celková zadlženosť žalobkyne činila
sumu 16.274,- Eur (14.651+13.600-11.977). Vo vzťahu k celkovej zadlženosti spotrebiteľa je deliteľom
12-násobok čistého príjmu žalobkyne, čo v konkrétnom prípade predstavovalo celkovú sumu 6.432,-

eur. Pri uvedených premenných podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa § 6a ods. 1, 2 opatrenia
NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018 predstavuje hodnotu 2,53, a teda neprekračuje hodnotu 8.53. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný postupoval pred poskytnutím úveru
žalobkyni s odbornou starostlivosťou, keďže postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a s dodatočnou informovanosťou o pomerov žalobkyne. Dôvod pre vyslovenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úvere preto nie je pre neodborné skúmanie bonity spotrebiteľa daný.

54. Za daného stavu preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

55. Vo vzťahu k vyslovenej neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lE.
č. 1XXXXXXXX6, zo dňa 15.04.2019, uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.4,
v znení: ,, V prípade ak Dlžník nepreukáže použitie prostriedkov z Úveru v zmysle bodu 4.1 ZoÚ do
15 dní od požiadania zo strany Banky je Banka oprávnená od Dlžníka požadovať zmluvnú pokutu vo
výške 15 EUR mesačne (ďalej len ,,Zmluvná pokuta“). Nárok na Zmluvnú pokutu vzniká nasledujúci
mesiac po jej nárokovaní u Dlžníka zo strany Banky a uplatňuje sa za každý mesiac, ktorý Dlžník nesplní

svoju povinnosť splatiť predchádzajúci/-e Záväzok/-y. Banka má nárok na Zmluvnú pokutu len po dobu
trvania porušenia uvedenej povinnosti, to znamená do uhradenia predchádzajúceho/-ich Záväzku/-ov
maximálne však môže vzniknúť nárok na Zmluvnú pokutu za dobu 12 mesiacov, odo dňa vzniku nároku
na Zmluvnú pokutu.“ sa odvolací súd pridŕža záverov vyslovených už v zrušujúcom uznesení Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/37/2022 zo dňa 15.11.2022.

56. Odvolací súd nerozporuje, že zmluvná pokuta je zákonom predvídaný zabezpečovací inštitút,
no v preskúmavanom prípade nie podstata, ale spôsob dojednania zmluvnej pokuty vypovedá o jej
neprijateľnosti v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta totižto
nebola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, keďže bola zakomponovaná do úverových

podmienok na vopred pripravenom tlačive, pričom žalobkyňa ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Žalovaný si v takom prípade jednostranne stanovil pre žalobkyňu sankcie za nesplnenie jej zmluvných
povinností, pričom viaceré sankcie kumuloval v neprospech žalobkyne, bez toho, aby žalobkyňa mohla
do koncipovania zmluvy relevantne zasiahnuť.

57. Dojednanej zmluvnej pokuty nemožno nevytknúť zároveň jej neurčitosť. Vo svojich dôsledkoch
bola žalobkyňa zaviazaná povinnosťou preukázať splnenie účelu poskytnutého úveru, a teda splatenie
identifikovaných predchádzajúcich úverov. Nad rámec tejto dôkaznej povinnosti bola žalobkyňa povinná
preukazované skutočnosti čestne vyhlásiť. Podanie čestného vyhlásenia pritom na jej dôkaznú
povinnosť nemalo vplyv.

58. V preskúmavanom prípade žalobkyňa predložila žalovanému čestné prehlásenie o splatení
predchádzajúcich úverov, preto žalovaný tvrdí, že zmluvná pokuta nebola voči žalobkyni vôbec
aktivovaná. Z uvedeného je však odvolaciemu súdu zrejmé, že výklad a aplikáciu dojednania o zmluvnej
pokute si uzurpoval žalovaný. In concreto, ak zmluvná pokuta bola naviazaná na nesplnenie povinnosti

žalobkyne preukázať použitie prostriedkov z úveru, a pre ten účel podala čestné vyhlásenie, v zmysle
dojednanej zmluvnej pokuty nebola jej dôkazná povinnosť dotknutá. Napriek tomu, žalobkyňa nebola
povinná zaplatiť zmluvnú pokutu, čo môže v ostatných prípadoch vyvolávať stav právnej neistoty u
spotrebiteľa. Zároveň je z dojednania o zmluvnej pokute zrejmá svojvôľa žalovaného o tom, ako dlho
bude spotrebiteľka povinná platiť zmluvnú pokutu. Stanovené je len maximálne ohraničenie doby 12

mesiacov, počas tohto obdobia je však výlučne na žalovanom, či pristúpi k predčasnému splateniu dlhu
pre porušenie povinnosti žalobkyne alebo nie, bez toho, aby zmluvná pokuta stanovovala predpoklady
pre postup žalovaného. Uvedené tiež svedčí o zneužívaní nadradenosti postavenia žalovaného v
uzavretom spotrebiteľskom právnom vzťahu.

59. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd argumentáciu žalovaného o primeranosti zmluvnej
pokuty, ktorá v maximálnom vyčíslení v sume 180,- Eur (15,- Eur * 12 mesiacov) predstavuje iba 1,3% z
hodnoty poskytnutého úveru. V prvom rade je potrebné uviesť, že prirovnávanie výšky zmluvnej pokuty k
výške poskytnutého úveru nemá výpovedný význam bez toho, aby bola dostatočne reflektovaná vážnosť
porušenia zmluvnej povinnosti. Nad rámec toho, ak zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnosti zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne
dojednaná, jej eventuálna primeranosť nemá relevanciu.60. Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným ani v rovine tvrdenia o špekulatívne podanej žalobe. Je
bezpredmetné, že dlh žalobkyne zanikol splnením a neprijateľná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute
nebola voči nej aplikovaná. Ochrana spotrebiteľa má celospoločenský význam, pretože právna čistota

spotrebiteľskýchvzťahovprispievablahuspoločnosti,atosohľadomnaichintegráciudobežnéhoživota
širokej masy jednotlivcov. Napriek rovnosti zmluvných strán je zrejmé, že vopred pripravené zmluvné
formuláre dodávateľov obsahujú ustanovenia, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, ktorý zväčša nemá
možnosť vykonať zmeny v zmluve a v mnohých prípadoch je v kontexte svojich potrieb de facto nútený
zmluvu uzavrieť. Ani tento nerovnovážny stav však nesmie v spoločnosti umožniť dodávateľovi svoje

nadradené postavenie zneužívať, preto je žiaduce, ak spotrebitelia uplatňujú svoje práva na súdnu
ochranu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, sledujúc pritom vplyv rozsudku na dodávateľa,
ktorý zmluvné dojednania s rovnakým významom používa aj v iných zmluvách s ostatnými spotrebiteľmi.

61. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil napadnuté výroky III. a IV. rozsudku ako vecne
správne postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

62. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP. Žiadna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná, čo svedčí úspechu protistrany.
Kým žalovaný bol úspešný vo výrokoch I. a II. rozsudku, úspech žalobkyne smeroval voči výrokom III. a

IV. V tejto súvislosti odvolací súd preto aj s ohľadom na hospodárnosť a efektívnosť konania rozhodol, že
sporové strany pre ich polovičný úspech v odvolacom konaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).