Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32Pc/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200393
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324200393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľa: S.. V. R.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 2, XXX XX D., bez prihlásenia na adrese: A. 2, D., voči manželke
navrhovateľa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, Z. o návrhu na rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I.Súdmanželstvonavrhovateľa:S..V.R.,nar.XX.XX.XXXXamanželky:E.R.,rod.J.,nar.XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v D. V, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. V, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, por. č. XXX, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. R. sa návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich

manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, narastalo citové odcudzenie, manželia spolu nežijú od
novembra 2023, došlo zo strany navrhovateľa k manželke k úplnému citovému odcudzeniu. Vylúčil
možnosť obnovenia manželského spolužitia. Dodal, že manželka si žila svoj život pri jej výbušnej povahe
a aj v jej dôsledku sa postupne odcudzili. Uviedol, že si s ňou už nemá čo povedať, nepodal návrh na
rozvod manželstva skôr len s ohľadom na ich spoločnú dcéru, uviedol, že viackrát manželke prízvukoval,
že podá návrh na súd. Uviedol, že bolo len otázkou času, kedy si nájde novú partnerku. Keď sa o to
dozvedela manželka, vykázala ho z domu a od 15.11.2023 nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedol, že

ich manželstvo je len formálne a neplní si dlhodobo základné poslania a úlohy.

2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 01.11.2021. Z vyjadrenia vyplýva, že
manželka s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, a to z dôvodu, že návrh obsahuje zjavné skutkové vady a
zároveň má za to, že manželstvo s navrhovateľom nedosahuje požadovanú úroveň rozvratu na to, aby
bolo možné ho rozviesť. Ku skutkovým tvrdeniam navrhovateľa odporkyňa tieto uvádza na pravú mieru:
Odporkyňa uvádza, že manželstvo s navrhovateľom uzatvorili po X-ročnom spolužití, hoci navrhovateľ ju

požiadal o ruku tri dni po zoznámení. V súčasnosti spolužitie trvá 40 rokov. Jednoizbový byt navrhovateľa
účastníci konania vymenili na trojizbový, pričom jeho cenu doplatili v hotovosti. Rodičia odporkyne
navrhovateľovi nenavrhli odkúpenie nehnuteľnosti v S. XX, Z., tak ako tvrdí navrhovateľ, ale navrhol
to on sám, pretože predmetnú nehnuteľnosť chcel užívať ako vlastník cez víkendy. Následne účastníci
konania v pozícii kupujúcich uzavreli s rodičmi odporkyne v pozícii predávajúcich kúpnu zmluvu dňa XX.
XX. XXXX, ktorým predmetnú nehnuteľnosť na LV XXXX. p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/X nadobudli do D..
Odporkyni nie je známy dlh voči navrhovateľovi, a teda sa k tejto skutočnosti nevie relevantne vyjadriť.

Na základe uvedeného žiada, aby navrhovateľ uviedol a dokladoval, o aký dlh ide, t. j. jeho predmet a
výšku. K tvrdeniu navrhovateľa o financovaní prestavby uvedenej nehnuteľnosti odporkyňa uvádza, že
v čase priebehu rekonštrukcie bola na materskej dovolenke s polročným dieťaťom. Uvádza, že finančný
aspekt rekonštrukcie síce realizoval navrhovateľ, avšak o koordináciu prác sa starala odporkyňa, pričombola spolu s dieťaťom prítomná na stavenisku, pretože tam bývala, majstrom varila, upratovala po nich,
dohliadala na realizáciu, pretože navrhovateľ denne cestoval do D. do práce. K tvrdeniu navrhovateľa
o tom, že odporkyňa nepracovala uvádza, že po strednej škole v roku 1983 pracovala v T.-e D. ako

referent pre vynálezy a objavy, následne od roku XXXX vo C. a kanalizáciach v D. ako referent pre
pohyb hladín podzemných vôd, v roku XXXX odporkyňa nastúpila na materskú dovolenku (X+X roky).
Po ukončení materskej dovolenky sa odporkyňa nemohla vrátiť do svojho pôvodného zamestnania v
Bratislave, pretože maloletá dcéra navštevovala materskú školu v Z. a pretože aj navrhovateľ pracoval
v D., nemal by maloletú dcéru z materskej školy kto vyzdvihnúť, nakoľko matka odporkyne umrela ešte

pred narodením maloletej dcéry a XX-ročný otec po jej smrti požíval alkoholické nápoje a odporkyňa mu
tak dieťa zveriť nemohla. Naproti tomu navrhovateľ cestoval do D. a budoval si kariéru. Preto odporkyňa
absolvovala trojmesačný rekvalifikačný kurz účtovníctva. a v roku 2000 si na návrh navrhovateľa otvorila
v tomto odbore živnosť. Navrhovateľovi viedla účtovníctvo cca 5 rokov. Potom, čo sa navrhovateľ stal
platcom DPH si navrhovateľ najal účtovníčku v Bratislave. Naďalej však odporkyňa zabezpečovala
všetky rekonštrukcie investičných bytov navrhovateľa a starala sa o domácnosť a maloletú dcéru,

vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2003 dostala myokarditidu, čo je západ srdcového svalu, vodu
okolo srdca a obojstranný zápal pľúc. Zdravotný stav odporkyne sa neustále zhoršoval, čo vyústilo
do dvoch operácii srdca v roku 2019, kde boli odporkyni implantované štyri stenty a následne bola v
roku 2020 uznaná za invalidnú s príjmom z invalidného dôchodku, ktorý aktuálne činí XXX,X €/mesiac,
pričom invalidita odporkyne doposiaľ trvá. Do roku 2020 mala odporkyňa odpracovaných 38,7 roku.

Odporkyňa uvádza, že navrhovateľ tajil, že má milenku. Keď to odporkyňa zistila, navrhovateľ sa v
žiadnom prípade nechcel rozvádzať. Tvrdil, že sms v mobile od milenky je omyl, následne si ju vymazal
z mobilu, nepriznával sa k nej ani verejne. Odmietal o nej povedať svojej rodine. Odporkyňa je toho
názoru, že navrhovateľ návrh na rozvod podal pod vplyvom nového vzrušujúceho vzťahu so 18 rokov
mladšoumilenkou,odporkyňahonespoznávavjehokonaníamyslísi,ženavrhovateľpotrebuječas,aby

otvoril oči a nedopadol zle. Odporkyňa uvádza, že navrhovateľ k podaniu návrhu na rozvod navrhovateľ
pristúpil až po tom, čo odporkyňa podala na okresný súd návrh na určenie výživného manželke pre jej
nízky príjem. Odporkyňa má za to, že manželstvo s navrhovateľom stále plní emocionálnu a ekonomickú
funkciu. Vo vzťahu k uvedenému odporkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp.
zn. XXP/XXX/XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, cit.: „Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy,

ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až, vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.“

3. K vyjadreniu manželky sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 26.03.2024, v ktorom
uviedol, že trvá naďalej na podanom návrhu, uviedol, že manželstvo nie je väzením, z ktorého niet
úniku. Manželstvo s odporkyňou si už dlhodobo neplní svoje základné funkcie. Dodal, že to nechcel
obšírne rozvádzať, predpokladal, že manželka bude s rozvodom súhlasiť, nakoľko ona sama chcela,
aby podal návrh na rozvod, nakoľko je právnik. Uviedla, že nechce mať ďalšie výdavky, keď spísať návrh

môže aj manžel, ktorý je právnikom. Ak požiadal o vydanie sobášneho listu a rodného listu ich dcéry,
dokumenty mu nechcela vydať. Uviedol, že obnovenie manželského spolužitia nie je možné. Odporkyňa
ho vyhodila z domu, pričom dom je v BSM. Keď si prišiel po súdnom pojednávaní vo veci výživného,
manželka mu nedovolila ísť dnu, len povedala dcére, aby mu priniesla von jeho veci a následne odišiel.
Okrem uvedeného už býva 5 mesiacov s inou partnerkou v harmonickom vzťahu, čo s manželkou nikdy

nezažil. Uviedol, že manželka je výbušná, agresívna, všetko by len riadila a dirigovala, bez toho, aby
niečo sama robila. Uviedol, že manželka sa o neho nikdy nestarala a ani nestará, ona sa starala vždy len
o seba. Ak by potreboval takúto pomoc, nemohol by to ani očakávať od nej v chorobe alebo v starobe.
V terajšej dobe po tom, čo spravila, ani nechce, aby sa o neho starala. Je presvedčený, že obdobne,
ako si neželala, aby bol pustený do domu, hoci tento patrí do BSM, tým len účelne deklaruje súdu,

že s rozvodom nesúhlasí a je motivovaná len zištne. Na záver dodal, že ich manželstvo už dlhodobo
nespĺňa kritéria šťastného a funkčného manželstva. V manželskom zväzku s manželkou zotrval tak dlho
len preto, že mal zodpovednosť voči spoločnej dcére a nechcel jej s rozvodom ublížiť a pokaziť život,
pričom s poukazom na to, že už má 29 rokov a je dospelá, je presvedčený, že pochopila, že prečo sa
chce s manželkou rozviesť a ukončiť s ňou toto manželské trápenie.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľa (manžela) a manželky navrhovateľa
(odporkyne), oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový
stav veci:5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Obvodnom národnom výbore Bratislava V. U
manžela sa jedná o druhé manželstvo u manželky o prvé. Navrhovateľ a manželka sú národnosti

slovenskej, obaja sú štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádza 1 dieťa, ktoré je už plnoleté.
Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese S. XX, Z., kde aj toho času býva manželka
navrhovateľa s ich spoločnou dcérou (dcéra cez víkendy, t. j. od štvrtka do nedele). Tým je daná
príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku.

6. Navrhovateľ na ústnom pojednávaní dňa 08.04.2024 uviedol, že sa pridržiava písomne podaného
návrhu. Deklaroval, že ide o trvalý a kvalifikovaný rozvrat vzťahov. Obnovenie manželského spolužitia
vylúčil. Uviedol, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Za hlavnú príčinu rozvratu manželského
vzťahu považuje správanie manželky počas spolužitia. Manželka prezentuje, že sa správala k nemu
adekvátne počas ich spolužitia, avšak sa o neho nestarala. Toho času má mimomanželskú známosť,
s ktorou už aj zdieľa spoločnú domácnosť, od 15.11.2023. Prehlásil, že tvoria pár s novou partnerkou

cca 2 a pol roka. S poukazom na uvedené nesúhlasí s vyjadrením manželky, ktorá na pojednávaní
uviedla, že je ovplyvnený partnerkou. Prehlásil, že nevie si predstaviť, ani v prípade rozchodu s novou
partnerkou, že by sa vrátil k manželke, aby obnovili manželské spolužitie. S poukazom na povahu
manželky, vylúčil šancu na zachránenie manželstva a prehlásil, že o to nemá záujem. Toho času má
s novou partnerkou harmonický vzťah. Táto skutočnosť, že má partnerku, nebola manželke a dcére

oznámená z dôvodu, že sa bál od reakcie dcéry, ktorá mu v zapätí aj oznámila, že so skutočnosťou, že
bude ich manželstvo rozvedené by súhlasiť vedela, pričom nesúhlasí s tým, že pred rozvodom si našiel
milenku. Ďalším problémom v manželstve bol aj rozdielnosť pováh v manželstve, pričom uviedol, že je
typ kľudného človeka, pričom manželka je osoba s výbušnou povahou. Všetko by chcela organizovať
a riadiť, aj to, čomu nerozumie. Žiada, aby súd vyhovel návrhu a ich manželstvo rozviedol. Na otázku

sudkyne, navrhovateľ uviedol, že podal návrh na súd v januári 2024 z dôvodu, že nedisponoval so
sobášnym listom a rodným listom dcéry, nakoľko uvedené listiny mu zo strany manželky vydané neboli.
Akonáhle boli uvedené listiny zadovážené z prebiehajúceho ďalšieho konania o návrhu manželky na
určenie výživného, bezodkladne bol podaný z jeho strany návrh na rozvod manželstva.
7. Manželka na ústnom pojednávaní dňa 08.04.2024 uviedla, že trvá na podanom vyjadrení v celom

rozsahu, s podaným návrhom nesúhlasí. Je presvedčená o tom, že podanie návrhu zo strany manžela
bolo nerozvážne rozhodnutie, ktoré bolo učinené pod vplyvom novej milenky, ktorá je o 18 rokov mladšia
ako manžel. O skutočnosti, že mimomanželský vzťah trvá cca 2 a pol roka sa dozvedela na pojednávaní.
O skutočnosti, že má partnerku sa dozvedela náhodne, keď uvidela SMS správu od milenky, ktorú
následne z mobilného telefónu manžela nakontaktovala, s otázkou, či si je vedomá toho, že jej partner

je ženatý. Rozporovala vyjadrenie manžela, že ich vzťah je trvale rozvrátený, nakoľko z jej strany urobila
všetko preto, aby boli splnené manželské povinnosti adekvátne. Uviedla, že sa o manžela starala,
vtedy, keď to potreboval. Napriek uvedenému, vie si predstaviť, že by v budúcnosti vedeli fungovať ako
manželia, za podmienku, že sa jej manžel ospravedlní za svoje správanie a ukončí vzťah s milenkou.
Dodala,žesvojhomanželamáradaazjehosprávaniajenesmiernesklamaná.Jeveriacouosobouaajs

poukazomnato,spodanýmnávrhomnarozvodmanželstva,súhlasiťnemôže.Tohočasuvzťahmanžela
a spoločnej dcéry nie je ideálny, nakoľko dcéra počas týždňa, do štvrtka býva v Bratislave, potom cestuje
do jej domácnosti a je s ňou do nedele. Konštatovala, že finančné prostriedky na prípadnú mediáciu
nemá k dispozícii. Ak mediácia je bezplatná, má záujem. Urobí všetko preto, aby ich manželstvo bolo
zachránené, s poukazom na to, že boli s manželom spolu cca 40 rokov. Od novembra 2023 manžel

neprispieva na domácnosť, a preto bola nútená podať návrh na súd a žiadať o určenie vyživovacej
povinnosti na manželku. Na otázku sudkyne, s poukazom na vykonané dokazovanie, či zotrváva na tom,
že nesúhlasí s podaným návrhom uviedla, že urobí všetko pre to, aby si manžel uvedomil, čo spravil a
urobí všetko pre to, aby došlo k náprave.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,onuspokojovaniepotriebrodinyzaloženej manželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd
pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov
podľa § 18 a § 19.

13. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď

ich účastníci konania nenavrhli.

14. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy

obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

15. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia
a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno

chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na
budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.
Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí
mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a
rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi

je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého
životného spoločenstva.

16. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad

jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia
jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

17. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon
o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie

zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou,
ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je
otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie
radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela,
ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými

prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva
manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi
deklaroval navrhovateľ, manželka navrhovateľa konštatovala, že je nesmierne sklamaná zo správania
manžela, pričom uviedla, že by mu vedela odpustiť za podmienku, že mimomanželský vzťah ukončí

a manželke sa ospravedlní. Manželka upresnila, že toho času medzi manželmi pretrváva nezhoda a
konflikt, avšak ten nie je kvalifikovaný ba trvalý. Rozdielnosť v argumentácii odporkyne spočívala v tom,
že poskytla svoj uhol pohľadu na dôvody existencie nezhôd (mimomanželská známosť navrhovateľa,
o ktorej skutočnosti sa manželka náhodne dozvedela v novembri 2023), následne odsťahovanie sanavrhovateľa zo spoločnej domácnosti (pričom ako upresnila na pojednávaní, nevyhodila manžela, len v
návale emócii žiadala, aby opustila spoločnú domácnosť, potom, ako sa dozvedela o existencii milenky
manžela, pričom predpokladala, že prespí v byte ich spoločnej dcéry, ktorá bola v tom čase na služobnej

ceste) a absencie normálnej komunikácie medzi manželmi od novembra 2023, pričom navrhovateľ jej
pokusy o obnovenie kontaktu neustále odignoruje.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný
stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj

napriek nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak sú
v manželstve problémy, je povinnosťou oboch manželov, aby vyvinuli maximálne úsilie na odstránenie
rozporov medzi manželmi. Ak napriek úsiliam manželstvo nie je možné zachrániť, očakáva sa od
manželov korektný prístup voči druhému manželovi pri procese ukončenia manželského zväzku, akým
prístupom nadviazanie mimomanželského vzťahu počas trvania manželstva navrhovateľom, rozhodne
nie je. Súdu bolo preukázané, že minimálne od 2021 navrhovateľ má milenku s ktorou t. č. zdieľajú

spoločnú domácnosť už 5 mesiacov. Manžel pred súdom konštatoval, že chce manželský vzťah
definitívne ukončiť, naopak konštatoval, že mimomanželský vzťah ukončiť nemieni. Napriek tomu, že
manželka počas obdobia, kedy manželia nezdieľali spoločnú domácnosť, učinila pokusy o zachovanie
manželstva (je presvedčená, že manžel koná pod vplyvom novej partnerky, že ten je nerozvážny a
manželka chce len zabrániť tomu, aby svoje rozhodnutie oľutoval v budúcnosti), tieto jej pokusy ostali

bez kladného výsledku, kedy navrhovateľ v januári 2024 inicioval rozvodové konanie s poukazom na
to, že cíti silný odpor voči svojej manželke. Z uvedeného postoja je súdu zrejmé, že bez ohľadu na
snahu manželky, navrhovateľ je rozhodnutý zotrvať v mimomanželskom vzťahu so svojou milenkou a
preto aktuálne je z jeho strany vylúčená možnosť obnovenia manželského spolužitia s manželkou, a
preto všetky i prípadné budúce pokusy manželky o jeho presvedčovanie by boli bez kladného výsledku.

Takýtopostojmanželabolsúduajdeklarovanýnasúdnompojednávaní,bakuvedenémuzáverudospela
sudkyňa aj pozorovaním aj neverbálnej komunikácie medzi manželmi, kedy manželka sa snažila vo
forme dialógu presvedčovať manžela o tom, že niet dôvodov na rozvod manželstva, ten však viackrát
prízvukoval, že sa to nedá ani počúvať a bol rezistentný. Navrhovateľ na pojednávaní prízvukoval, že
vylučuje možnosť obnovenia manželstva s manželkou ako súčasne tak aj v budúcnosti.

19. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru
súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj

zotrvávať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby
z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a
trvalo rozvrátené.

20. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného

ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti
založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty
by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva
vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo

manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom
zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Zachovanie takéhoto
formálneho manželstva, kde manželia normálne už ani nekomunikujú, t. č. už od 15.11.2023 nezdieľajú
spoločnú domácnosť, intímne pravidelne sa dlhodobo nestýkajú, je preto ťažko očakávať obnovenie
citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19 Zákona

o rodine. Existujúci stav vo vzťahu medzi manželmi potvrdil aj navrhovateľ ako aj sama odporkyňa.
Spoločná minulosť manželov, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania
vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľ ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Manželke
navrhovateľa sa nepodarilo presvedčiť navrhovateľa o svojom úmysle zachovania manželstva (súd
konštatuje, že manžel za tým účelom ani neposkytol manželke priestor na pojednávaní), v dôsledku

citového odcudzenia a zlej povahy manželky viac nemá už o to záujem. Vychádzajúc z uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že nie je možné zachovať toto manželstvo pre jednoznačné
zamietavé stanovisko navrhovateľa, ktorý dal jednoznačne najavo, že už s manželkou nechce zotrvať
v manželskom zväzku.21. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia
manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať

riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke
presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je
nadobudnutie už i len jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo
vzťahu boli prakticky vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o
obnovenie niečoho, podľa neho už neživotného (formálneho). (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trnave

pod č. XXCoP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX).

22. Súd teda zdôrazňuje, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva v predmetnom prípade je možné
považovať neveru zo strany manžela, ktorý aj toho času udržiava kontakt so svojou milenkou, s ktorou
plánuje spoločný život a t. č. zdieľa aj spoločnú domácnosť.

23. Súd považuje za potrebné konštatovať, že napriek tomu, že odporkyňa vo svojom vyjadrení
poukázala a citovala rôzne znenia rozhodnutí okresných súdov Slovenskej republiky, uvedené zdroje
nemajú charakter všeobecnej záväznosti, preto nemá súd vecne, funkčne a miestne príslušný na
prejednávanú vec, sa so závermi citovaných súdov riadiť. Každý prípad, ktorý má byť prejednaný
pred súdom má svoje špecifiká, ktoré majú byť zohľadnené konajúcim súdom a následne adekvátne

vyhodnotené.

24. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemôže podať odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v
súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdal.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie pre manželku navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník

konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).