Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 13C/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119207324
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7119207324.19

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., právne
zastúpená - Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske
námestie 11, Košice, proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., právne
zastúpený JUDr. Martin Fabián, so sídlom Štúrova 20, Košice, o zrušenie spoločného členstva a
spoločného nájmu družstevného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2019 domáhala zrušenia spoločného nájmu
družstevného bytu a určenia, že je výlučnou nájomníčkou bytu a výlučnou členkou bytového družstva.

Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2024, t. j. po predbežnom prejednaním sporu a po začatí
pojednávania oznámila, že berie žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadala zastaviť, nakoľko medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu dohody. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby. Súčasne strany sporu
zhodne uviedli, že nežiadajú priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju vziať späť, či už celkom, alebo
sčasti.Späťvzatímžalobyžalobcaprejavujevôľu,abysúdvovecinekonalaovecimeritórnenerozhodol.
Nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, však späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu.
Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak už
žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len v tejto časti, napríklad

v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých subjektov na strane
žalovaného.7. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s

tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, súhlas žalovaného a citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.

9. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady

zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd
rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami
prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,
majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla

skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej
problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak

v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť
okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia
tohtoustanoveniaprichádzadoúvahyvovýnimočnýchprípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranej
tvrdosti,tedanadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajeho
výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov

medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá
v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

13. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257
CSP na základe ktorých rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri

rozhodovaní o tom, či ide o dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol na to, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu dohody. Predmetná skutočnosť nakoniec viedla k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu
s tým, že trovy konania strany sporu v zmysle uzavretej dohody nepožadovali. Po preskúmaní spisového
materiálu a dôvodu späťvzatia žaloby súd aplikoval ust. § 257 CSP, vzhľadom na výsledok sporu a teda,
že strany sporu medzi sebou uzavreli mimosúdnu dohodu v úmysle sa vysporiadať, z ktorého dôvodu

ani jednej zo strán sporu nebolo možné prisúdiť zavinenie zastavenia konania.

14. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd ani jednej
sporovej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).