Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 17Pc/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210289
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej

na výživné A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX B., štátna občianka SR proti otcovi -
osobe povinnej z výživného C. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX B., D. E. F. A. G., XXX XX H., ČR,
štátny občan SR, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec navrhovateľky je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 200 eur
mesačne počnúc od 1.10.2023 do budúcna k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
pod následkami výkonu rozhodnutia.

II. Nedoplatok na výživnom vo výške 1 400 eur za obdobie od 1.10.2023 do 30.4.2024 je otec povinný
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok až do jeho zaplatenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.10.2023 domáhala, aby súd zaviazal jej otca prispievať jej na
výživu sumou 200 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť jej bola naposledy
stanovená rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/178/2006 zo dňa 29.6.2007, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 10.7.2007. Vyživovacia povinnosť bola následne zrušená rozsudkom Okresného
súdu Svidník č. k. 2Pc/13/2022-8 zo dňa 18.1.2023. Dňa 1.9.2023 sa stala študentkou Prírodovedeckej
fakulty Univerzity A. I. J. v Košiciach. Od 1.9.2023 uzavrela dohodu o brigádnickej práci študenta na
dobu určitú do 31.12.2023. Jej matka je momentálne nezamestnaná a je evidovaná na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti nie je schopná sama sa živiť. Vzhľadom k vyššie uvedenému
žiada odo dňa podania návrhu o určenie vyživovacej povinnosti.

17Pc/19/2023
-2-

2. Otec navrhovateľky v emailovom podaní zo dňa 13.3.2024 uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť
skončila, že dcéra sa ho zriekla a prestala s ním komunikovať, nevie, že dcéra pokračuje ďalej v štúdiu.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to kópiou rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti,

kópiou uznesenia o oprave rozsudku, kópiou potvrdenia o návšteve školy, kópiou dohody o brigádnickej
práci študenta a kópiou oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie.4. Na pojednávaní dňa 4.4.2024 otec navrhovateľky s návrhom svojej dcéry o určenie výživného vo
výške 200 eur mesačne súhlasil. Dlžné výživné vo výške 1 400 eur žiadal, aby mu súd povolil splácať
v mesačných splátkach po 40 eur spolu s dlžným výživným z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie

a dôvodu insolvencie.

5. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

6. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľka je v školskom roku 2023/2024 študentkou 1. ročníka štúdia
študijného programu geografia a geoinformatika - denná forma, bakalársky prvý stupeň so štandardnou
dĺžkou štúdia 3 roky Prírodovedeckej fakulty ÚPJŠ v Košiciach. Otec navrhovateľky má preto voči
navrhovateľke v zmysle citovaných zákonných ustanovení vyživovaciu povinnosť.

9. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd vychádzal z priemerného čistého mesačného
príjmu otca 1 101 eur potvrdený zamestnávateľom otca Dopravnou spoločnosťou H. - K. B., Zlín.
Vzhľadom na tento príjem otca, keď na strane oprávnenej sú odôvodnené potreby, súd konštatuje, že
je v schopnostiach a možnostiach otca navrhovateľky prispievať na jej výživu v takej výške,

ako to žiadala

17Pc/19/2023
-3-

navrhovateľka a ako to aj určil súd, s čím povinný, otec navrhovateľky, súhlasil. Na základe uvedeného
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

10. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Nedoplatok na výživnom súd určuje vtedy, keď zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, u plnoletých
najskôr od podania návrhu na súde. Nedoplatok sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a
zvýšeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže
povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným
pod hrozbou straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom súd zaviazal na žiadosť otca splácať

v mesačných splátkach a pri jeho výpočte tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
12. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku rozsudku rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania
nebol podaný (§ 57 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
17Pc/19/2023
-4-

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.