Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123010406
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123010406.4

Uznesenie

Krajskýsúdv KošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanielyMitterpákovejasudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 18. marca 2024 v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 2 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 7Pp/21/2023
zo dňa 24.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 7Pp/21/2023 zo dňa 24. januára 2024 podľa § 66 ods. 1 písm.
b) Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody uložených mu rozsudkom OS Humenné sp.
zn. 2T 91/2015 zo dňa 29.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To 29/2016

zo dňa 19.09.2016 a rozsudkom OS Humenné sp. zn. 3T 105/2012 zo dňa 06.11.2013, právoplatného
dňa 22.11.2013, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením OS Košice I sp. zn. 8Pp 7/2014 zo
dňa 27.03.2014 so skúšobnou dobou na 20 mesiacov a zvyškom trestu 1 rok, 1 mesiac, 12 dní, ktorý
zvyšok trestu mu bol nariadený vykonať uznesením OS Košice I sp. zn. 8Pp 7/2014 zo dňa 24.01.2017.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený A. B. na verejnom zasadnutí, ktorú odôvodnil

prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že v prvom rade
ide o kópiu predchádzajúceho odôvodnenia uznesenia, ktoré bolo vyhlásené ešte dňa 6.7.20243.

V tomto smere dal odsúdený do pozornosti Krajskému súdu v Košiciach, že už v čase 1.rozhodovania,
t.j. 6.7.2023 súd rozhodoval po lehote, ktorá je zákonom určená na rozhodovanie. / 60 dní/. Neobstojí
tvrdenie, že verejné zasadnutia boli odročované z dôvodu, že to takto navrhovala obhajoba. To, že

obhajoba postupovala v súlade so zákonom a to, že súd 1. stupňa nepozná zákon, nie je prieťah v
konaní.

V tomto smere treba opakovane poukázať na nesprávny postup prokurátora, ktorý si osvojil aj Mestský
súd v Košiciach. Toto vyplýva z ďalšieho vyjadrenia tejto sťažnosti.

Navyše, po zrušení vecí Krajským súdom v Košiciach súd bol súd 1. stupňa nečinný. Až neskôr po
urgovanísúdurčiltermínverejnéhozasadnutianadeň30.11.2023.Možnochápaťzdravotnéproblémyaj
na strane sudcu, tento ale po zrušení termínu verejného zasadnutia bol nečinný. Vec odročil na neurčito,
a to napriek tomu, že si musel byť vedomý dlhého obdobia od podania žiadosti o
podmienečné prepustenie. Nový termín pojednávania bol súdom určený až po tom, čo bola podaná
sťažnosť na prieťahy v konaní k rukám predsedu Mestského súdu v Košiciach. Až po tejto sťažnosti na

prieťahy v konaní Mestský súd v Košiciach určil nový termín verejného zasadnutia.Odsúdený tvrdí, že pokiaľ by nebol podal sťažnosť na nečinnosť Mestského súdu v Košiciach, súd by
doposiaľnekonal.Termínverejnéhozasadnutiabolnáslednepotejtosťažnostiurčenýnadeň24.1.2024.

Odsúdený na základe preukázateľnej zdĺhavosti zo strany Mestského súdu v Košiciach podal ústavnú
sťažnosťnaprieťahyvkonanínepočítajúcskutočnosť,žeužvčaseprvéhorozhodovaniasúdrozhodoval
po lehote 60 dní. Čas od podania marec 2023 0 rozhodovania 2024 a k dnešnému dňu kde pomaly
uplynie 1 rok považuje sa za dlhý.

Jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. ako sám sudca
tvrdil pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia na verejnom zasadnutí dňa 24.1.2024 bola skutočnosť, že
nespĺňa podmienku termínu na podmienečné prepustenie. Bez ohľadu na písomné odôvodnenie, tento
dôvod súdu vyplýva zo zvukového záznamu z verejného zasadnutia.

Prokurátor na verejnom zasadnutí opätovne uviedol, že odsúdený nespĺňa zákonom stanovené

podmienky pre podmienečné prepustenie, a to z dôvodu, že v súčasnosti vykonáva
trest odňatia slobody nariadený rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 2T/91/2015, kde má
predpokladaný koniec trestu do 13.08.2024 a následne po tomto treste
nastúpi zvyšok trestu uložený mu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 3T/105/2012, to je zvyšok trestu
z predchádzajúceho podmienečného prepustenia, kde má určený začiatok tohto trestu 13.08.2024 a

predpokladaný koniec trestu do 29.09.2025, ide o zvyšok trestu v trvaní 1 rok, 1 mesiac a 12 dní. Zároveň
poukázal na rozkaz Generálneho riaditeľstva o väzenskej administratíve č. 10/2011, na § 5 ods. 9, ktorý
hovorí o nariadení výkonu trestu, ako aj na § 68 ods. 2 Trestného zákona, kde sa
hovorí ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia
a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,

že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne
tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. V ods. 5 uvedeného ustanovenia
sa hovorí, že opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu nie je možné. V závere
navrhol, aby súd žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol.

Súd ďalej citoval zákon a odôvodnil svoje rozhodnutie, pre ktoré zamietol žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie. Nesprávnosť takého to počítania si osvojil aj Mestský súd v Košiciach,
čo vyplýva aj zo zvukového záznamu, kde práve týmto zlým počítaním lehoty súd odôvodňuje
svoje rozhodovania. Hlavne to, že po odpykaní tohto trestu odňatia slobody má následne nastúpiť
na vykonanie trestu po premene. Má sa jednať o výkon rozhodnutie Okresného súdu Košice I, sp. zn.

27.3.2014. Takýto názor, podotýka, nesprávny, ktorý prezentuje celý čas prokurátor, ako aj samotný
riaditeľ väznice v Košiciach je nesprávny. Navyše, nemá oporu v zákone. Takýto nesprávny
názor si osvojil aj súd, čo ako bolo uvedené vyplýva zo samotných zápisníc. Podľa tohto nesprávneho
názoru by mal teda odsúdený A. B. vykonať najprv výkon trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 4
mesiace a tak následne po vykonaní tohto trestu môže nastúpiť na vykonanie premeneného trestu.

Tento názor je nesprávny a predkladanie rôznych nejakých rozkazov riaditeľa, či prípadne generálneho
riaditeľstva väzníc, zo strany prokurátora, ktoré nie sú nad zákon sú nielen zavádzajúce, ale
predovšetkým nemajú oporu v zákone. Lehoty na počítanie podania na podmienečné prepustenie sa
počítajú úplne inak a v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z roku 2016. A to aj v prípadoch, že odsúdenému bol premenený podmienečný trest odňatia slobody,
prípadne, že mu bol premenený odpustený trest v pôvodnom podmienečnom prepustení.

My sa nebavíme o tom, aby sme tvrdili, že môže byť podmienečne niekto prepustený z opätovného
podmienečného prepustenia. My sa bavíme o počítaní lehoty. Okrem toho, obhajoba si dala tú námahu,

že osobne navštívila niekoľko väzníc a požiadala o možnosť vysvetlenia, ako sa v daných väzniciach
určujú lehoty na možnosť podávania žiadosti o podmienečné prepustenie a všade, podotýka všade, sa
počítajú tak, ako to určuje zákon.

Ak by bolo teda pravdivé tvrdenie prokurátora a samotného riaditeľa väznice, čo si nesprávne osvojil aj

Mestský súd v Košiciach, v tomto prípade, bolo by porušené právo odsúdeného podať vôbec žiadosť o
podmienečné prepustenie z nového odsúdenia a odsúdenému by bolo odňaté toto právo dané zákonom.
To, že prokurátor sa zhoduje s väznicou nie je prekvapením, nakoľko ide o prokurátora.,
ktorý má vykonávať dozor nad samotnou väznicou. Ak niekomu bolo aj premenený pôvodne odpustenýzvyšok trestu, lehoty na podanie v inom odsúdení sa počítajú inak. Toto by si mal osvojiť súd 1. stupňa
a neprijať nesprávny názor a postup prokurátora. To, že lehoty nevie počítať dozorový prokurátor pre
väznicu v Košiciach, je o to smutnejšie.

V tomto smere pochybil súd, nakoľko ako bolo už uvedené, celý čas mal súd osvojené, že klient nespĺňa
lehotu na podmienečné prepustenie. Naopak, klient bol v čase podania o podmienečné prepustenie
už 1 rok po lehote, kedy mohol podať žiadosť o podmienečné prepustenie. To, ako sa počítajú lehoty,
predsa ľuďom, majúcim túto skutočnosť vedieť, nebude sa predsa vysvetľovať. Z hodnotenia riaditeľa

ÚVTOS a ÚVV Košice zo dňa 25.04.2023 súd zistil, že do ústavu bol premiestnený z ÚVTOS Banská
Bystrica Kráľová dňa 24.07.2018 na základe vlastnej žiadosti za účelom výkonu trestu. Správanie
odsúdeného nebolo vždy na požadovanej úrovni. Bolo zaznamenané nadväzovanie nepovolených
kontaktov. Postupne sa však postup odsúdeného dostal na požadovanú úroveň, odsúdený sa začal
aktívne zapájať najmä do činnosti na rozvoj osobnosti zameraných na udržiavanie poriadku a čistoty a
vytvoril si tak podmienky na zmenu diferenciačnej skupiny z „C na „B". Aktuálne odsúdený aj na základe

opakovaných pobytov vo výkone trestu autority rešpektuje, k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej
stráže sa správa slušne. Odsúdený je nekonfliktnej povahy, vzťahové problémy medzi odsúdeným
a ostatnými odsúdenými neboli zaznamenané. Priebežne sa zúčastňuje prednášok na spoločensky
aktuálne témy a snaží sa zapájať do kultúrno-osvetových činností a činnosti zameraných na všeobecný
rozvoj osobnosti odsúdeného. Pracovne zaradený nebol. Sociálny kontakt formou korešpondencie

udržiava so sestrou, ostatnými členmi rodiny a kamarátmi. Na plnení programu zaobchádzania sa
odsúdený snaží participovať, program zaobchádzania si plní čiastočne.

Dôvodomjeskutočnosť,žeodsúdenýsiajnapriekdlhémupobytu vovýkonetrestudoposiaľ'
nevytvoril podmienky pre udelenie disciplinárnej odmeny. Disciplinárny trest u odsúdeného sa aktuálne

neeviduje. Odsúdený je na podmienky výkonu trestu zadaptovaný a dokáže si v týchto podmienkach
svoje povinnosti spravidla plniť, mimo podmienok výkonu trestu je však resocializačná prognóza u
odsúdeného nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Odsúdený má nariadený aj zvyšok
trestu po neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia (Okresný súd Humenné, sp.
zn. 3T/105/2012), z ktorého podmienečné prepustenie nie je možné, a ktorý

doposiaľ' nevykonal. Odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie
a podmienečné prepustenie sa neodporúča. Súd ďalej konštatuje, koľkokrát bol odsúdený A. B. trestaný.
Ďalej súd oboznámeného rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 29.06.2016, sp. zn. 2T/91/2015,
z ktorého vyplýva, akým rozsudkom bol A. B. uznaný vinným a aký trest odňatia slobody mu bol uložený,
a to 9 rokov a 4 mesiace nepodmienečne, so zaradením do stredného stupňa stráženia. Súd tiež

oboznámil aj rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.03.2014, sp. zn. 8Pp/7/2014
súd zistil, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa
06.11.2013, sp. zn. 3T/105/2012, a preto vykoná trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 1
mesiac 12 dní v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Mestský súd v Košiciach ďalej oboznámil správu z ÚVV a ÚVTOS Košice vyplynulo, že ako prvé bolo
doručenénariadenievýkonutrestuOkresnéhosúduHumenné2T/91/2015,kdeodsúdenémukončítento
trest 13.08.2024 a následne bolo doručené ďalšie nariadenie zvyšku výkonu trestu z podmienečného
prepustenia rozsudku Okresného súdu Humenné 3T/105/2012.

Ako vyplýva z hodnotenia, odsúdený je hodnotený pozitívne, autority rešpektuje, k príslušníkom ZVJS
sa chová slušne, odsúdený je nekonfliktnej povahy, rovnako aj medzi odsúdenými neboli zaznamenané
žiadne negatívne správania. Odsúdený sa zapája do rôznych aktivít, udržiava kontakt s rodinou
a podobne.

Z tohto všetkého teda vyplýva, že hodnotenie odsúdeného je kladné. Prvotné poznatky pochádzajú
spred rokov, v čase, keď sa klient nachádzal v ÚVTOS Banská Bystrica Králová. Čo sa týka pobytu
vo výkone trestu Banská Bystrica Králová, odsúdený vysvetlil, že podal sťažnosť na príslušníkov danej
väznice pre rôzne protispoločenské činnosti, kde následne došlo z ich strany k rôznym šikanám, až

došlo k preradeniu z tohto výkonu trestu do výkonu trestu v Košiciach. Od
nástupu a preradenia do ÚVTOS Košice bol odsúdený hodnotený kladne. Tvrdenie súdu, že klient nemá
žiadnu odmenu je nepravdivé, súdu samotná väznica na verejnom zasadnutí potvrdila, že odsúdený mal
udelenúdisciplinárnuodmenu.Máajkladnézápisy.Mimochodom,samotnéudeľovanie,čineudeľovaniedisciplinárnych odmien sa nie vždy vo väzniciach realizujú tak, ako by mali. Odsúdený je jednoduchý
človek, bez osvojenia si akýchkoľvek špekulatívnych prejavov. Po tom, čo odsúdený takmer rok čakal
na nové konanie, rezignoval na zákon. Bolo mu síce uložené pokarhanie, ale ako sám uviedol pedagóg,

ktorý osobne má odsúdeného na starosti, po rozhovore s ním, tento si uvedomil svoje správanie.
Väznica mu následne zahladila toto potrestanie. Navyše, súd akoby nebral do úvahy aj iné, a to, že
odsúdený má ďalšiu kladnú odmenu. Rovnako nemožno súhlasiť s odôvodnením súdu, čo sa týka
samotných dôvodov opierajúcich sa o osobu odsúdeného. Súd veľmi povrchne a paušálne hodnotil
dôvody, prečo tak rozhodol. V tomto smere poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR - 1. ÚS

250/2023 a 1-ÚS 36/2022. Súd 1. stupňa napríklad iba konštatoval, že nemožno očakávať, že po
prepustení z výkonu trestu povedie odsúdený riadny život. Nevie, z čoho tak súd vychádzal. Odsúdený
spáchal posledný trestný čin pred mnohými rokmi. Osoba odsúdeného dozrela. Súd nebral do úvahy ani
prostredie, do ktorého sa má odsúdený vrátiť, rovnako prešiel bez povšimnutia skutočnosť, že odsúdený
nielen že má silnú podporu rodiny, ktorá mu vie pomôcť sa zaradiť do života, ale odsúdený predložil aj
potvrdenie o prísľube zamestnania, kde by vedel ihneď po prepustení nastúpiť do

práce. Toto všetko je predpokladom dobrého zvládnutia zapojiť sa do riadneho života.

Pochybil súd, keď jednou z dôvodov zamietnutia žiadosti odôvodnil tým, že odsúdený nezískal žiadnu
odmenu. Ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že odsúdený nikdy nepatril k osobám,
ktoré by sa podlizovali alebo iným spôsobom si zabezpečovali prípadne odmeny pre získanie výhod pri

podmienečnom prepustení, odsúdený má disciplinárnu odmenu, čo súd zatajil. Súd pochybil tiež tým,
že veľký dôraz kládol na minulosť odsúdeného.

Ako vyplýva z vyššie uvedených nálezov ústavného súdu, trestná minulosť je relevantným faktorom pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného, avšak predpoklad vedenia riadneho života v

budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho
jednotlivca. Je potrebné zohľadniť aj iné skutočnosti nápravy, i prostredie, do ktorého by sa odsúdený
ocitol po prepustení a tak, ako bolo vyššie uvedené, tieto sú priaznivé. Rovnako ako vyplýva aj z
nálezu ústavného súdu, trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky - koľkokrát bol jednotlivec
odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil podmienky

podmienečného prepustenia. Navyše, treba zvážiť aj obdobie, ktoré uplynulo od porušenia podmienok
podmienečného prepustenia a rovnako treba mať na mysli aj účel trestu.

V prípade odsúdeného A. B. súd niekoľkokrát nepostupoval v zmysle zákona. Súd pochybil pri určovaní
lehoty na podmienečné prepustenie, klient túto podmienku splnil už pred vyše rokom a zle určoval

výpočet lehoty. Súd nielenže nesprávne vypočítal lehotu, ale nesprávne si osvojil celkové tvrdenie
riaditeľa väznice a prokurátora, kde mimochodom aj samotný pedagóg, znalý zákona dal v tomto smere
za pravdu obhajobe, čo sa týka vypočítania počítania lehoty. Súd sa ale riadil nie pedagógom, ale
riaditeľom. Súd nesprávne a povrchne zhodnotil okolnosti osoby odsúdeného a jeho možného zaradenia
do života, kde navyše bez povšimnutia nebral do úvahy vzťahy odsúdeného k rodine, k zázemiu ktoré

odsúdený má, ako aj možnosť sa okamžite zamestnať.

Záverompoukazujenato,žesúdpochybilajvtom,žesúdnerozhodolvlehote,ktorájeurčenáakolehota
na rozhodnutie o podmienečnom prepustení od podania žiadosti a táto lehota je stanovená striktne
v zákone. Nehovoriac o tom, že pokiaľ by odsúdený nebol podal sťažnosť na prieťahy v konaní, súd

1. stupňa by naďalej bol nečinný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiada zrušiť Uznesenie
Mestského súdu v Košiciach a odsúdeného prepustiť na slobodu.

Na poklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr.
por. preskúmal správnosť napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Mestský súd zákonným spôsobom v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie, čím náležite zistil skutkový stav, ktorý dôsledne vyhodnotil a dospel
k jednoznačným záverom, ktoré podrobne odôvodnil v napadnutom uznesení, pričom jasne poukázal

na dôvody, pre ktoré zamietol žiadosť odsúdeného. Mestský súd posúdil splnenie všetkých zákonom
stanovených podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. a dospel k presvedčivému
záveru o ich nesplnení u odsúdeného sťažovateľa.Mestský súd správne poukázal na predchádzajúce odsúdenia odsúdeného, ktorý bol šestnásťkrát súdne
trestaný pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Boli mu uložené podmienečné tresty odňatia slobody aj
tresty nepodmienečné a z výkonu nepodmienečných trestov odňatia slobody bol dvakrát podmienečne

prepustený s tým, že ani v jednom prípade sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil
a bolo mu nariadené vykonať zvyšky trestov odňatia slobody, z ktorých bol podmienečne prepustený.
Naposledy bol podmienečne prepustený na slobodu uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.
8PP/7/2014. Bol mu odpustený zvyšok trestu odňatia slobody 1 rok, 1 mesiac a 12 dní a bola mu
určená skúšobná doba v trvaní 20 mesiacov. V skúšobnej dobe sa neosvedčil a dňa 24.01.2017 mu bolo

nariadené vykonať zvyšok trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený.

Odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, kedy mu bol odpustený zvyšok trestu v trvaní
1 rok, 1 mesiac a 12 dní sa opätovne dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., pre ktorý
trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov – 12 rokov. Odsúdenému bol za
tento trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 4 (štyri) mesiace so

zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Významné je aj
hodnotenie odsúdeného počas výkonu trestu, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na vysoké riziko recidívy
trestnej činnosti, ktoré je u odsúdeného vysoké, je jeho resocializačná prognóza nepriaznivá, a preto
podmienečné prepustenie sa neodporúča.

Uvedené skutočnosti v spojení s predchádzajúcimi trestnými odsúdeniami za trestnú činnosť nedávajú
záruku, že doterajší výkon trestu odňatia slobody bol dostatočný na nápravu odsúdeného do tej miery,
že možno očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život.

Zmyselpodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyniejevtom,abyzadobrésprávanie

bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel
trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým
súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 53/08 zo dňa

14.2.2008).

Krajský súd hodnotil na základe listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu stav prevýchovy odsúdeného
s prihliadnutím na ustanovenie § 34 Tr. zák. a dospel k rovnakému záveru ako mestský sud v tom,
že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal až také správanie a plnenie svojich

povinností, ktoré by umožňovali podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa dospel k jednoznačným zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a vyslovil vecne
odôvodnené závery o nesplnení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody. Aj podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že odsúdený nespĺňa

podmienky zakotvené v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák.

Napadnuté rozhodnutie mestského súdu je vecne správne, zákonné a založené na nepochybne
preukázaných skutočnostiach. Dokazovanie vykonané na verejnom zasadnutí bolo vykonané zákonným
spôsobom, pričom bolo zamerané na objasnenie všetkých relevantných skutočností, potrebných

pre správne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Posudzované uznesenie teda vychádza z náležite
objasneného skutkového stavu, pričom sa súd vysporiadal so všetkými zistenými okolnosťami, tieto
správne a výstižne vyhodnotil. Po obsahovej stránke je dané uznesenie dostatočne zrozumiteľné a jasne
odôvodnené, čím je vylúčené, aby išlo o arbitrárne či svojvoľné rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.