Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010594
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4223010594.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin
vydieraniapodľa§189odsek1,odsek2písmenoa/,písmenob/Trestnéhozákonaspoukazomna§138
písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona o sťažnosti obžalovaného
A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04.04.2024, sp. zn. 3T/120/2023, na neverejnom

zasadnutí konanom v Nitre 25.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ( ďalej len „súd prvého stupňa“ ) podľa § 79 odsek 3
Trestného poriadku zamietol výrokom pod bodom I. uznesenia žiadosť obžalovaného A. B. ( ďalej len
„obžalovaný“ ) o prepustenie z väzby, pretože u neho trvajú dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno

c/ Trestného poriadku, výrokom pod bodom II. podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku
nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka, výrokom pod bodom
III. podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku neprijal písomný sľub obžalovaného.

Uvedené uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že dospel k záveru, že dôvody väzby u
obvineného nepominuli ani v súčasnosti. Doposiaľ zistené skutočnosti a okolnosti naďalej nasvedčujú

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a toho času už bola podaná aj obžaloba bol
spáchaný, napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek
1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného
zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, naďalej existujú dôvody na podozrenie, že
tento skutok spáchal obžalovaný. Čo sa týka dôvodnosti podozrenia, že skutok spáchal obžalovaný,
na hlavnom pojednávaní boli doposiaľ vypočutí svedkovia C. D., E. B., boli oboznámené obrazovo –

zvukové záznamy z ich výpovedí z prípravného konania, vypovedala svedkyňa F. D.. Vypovedala tiež
znalkyňa MUDr. Daria Strhanová, svedkyňa D. D. a bol aj oboznámený aj obrazovo zvukový záznam z jej
výpovede z prípravného konania, bol vypočutý svedok poškodený G. H. a bol aj oboznámený obrazovo
zvukový záznam z jeho výpovede z prípravného konania, s tým, že dokazovanie pokračuje na ďalšom
hlavnom pojednávaní. Aj po vykonaní časti vyššie uvedených dôkazov tu naďalej pretrváva existencia
skutočností nasvedčujúcich tomu, že skutok bol spáchaný a dôvodného podozrenia, že ho spáchal

obžalovaný, čo vyplynulo najmä z výpovedí vyššie uvedených svedkov (s výnimkou F. D. vtedajšej
družky obžalovaného). Súd I. stupňa poukázal na to, že obžalovaný doposiaľ opakovane páchal trestnú
činnosť a dostal sa do rozporu s Trestným zákonom v deviatich prípadoch. V ostatnom prípade bol
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/44/2016 zo dňa 28.4.2016 odsúdený pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/49/2015 zo dňa 11.5.2016 bol odsúdený pre zločin

lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 3
roky a 4 mesiace ústavné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické. V jednom prípade sa dopustilpriestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zo znaleckého posudku MUDr. Darie Strhanovej vyplýva,
že obžalovaný je závislý na psychoaktívnych látkach, pričom jeho postoj k závislosti a nadmernému
užívaniu a predpisu liekov takej povahy u rôznych lekárov je nekritický. Zároveň doposiaľ nevyšla najavo

žiadna taká nová skutočnosť, ktorá by túto obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti oslabovala
alebo vyvracala, teda dôvody, ktoré viedli k vzatiu obžalovaného do väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku pretrvávajú aj naďalej. Súd I. stupňa zároveň skúmal možnosť nahradiť výkon
väzby inštitútmi upravenými v § 80 ods.1 písm. c) Trestného poriadku teda dohľadom probačného a
mediačného úradníka nad jeho osobou, avšak s ohľadom na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa

osoby obžalovaného a povahy veci takýto postup v danom prípade neprichádza do úvahy.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný. V jej písomných dôvodoch,
prostredníctvom obhajkyne namietal, že z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní je
jednoznačne spochybnená výpoveď poškodeného H., ako aj svedkýň C. a D. D.. V dôsledku týchto
skutočností, mal súd po dôslednom vyhodnotení týchto dôkazov dospieť k tomu, že väzobné dôvody

nie sú ďalej dané, resp., že sa (minimálne) podstatne zoslabili. Súd sa zaoberal najmä otázkou jeho
závislosti, ktorou trpel z dôvodu pochybenia lekárov, ktorí mu nedôsledne predpisovali lieky, a tiež jeho
predchádzajúcim odsúdením, pričom však závislosť, ani predchádzajúce odsúdenie obvineného za iný
skutok samo osebe, nemôže byť dôvodom preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)Trestného
poriadku. Vzhľadom na to, že trpí duševnou poruchou, a jeho duševné zdravie je v zlom stave, už

od zistenia tejto skutočnosti, mu mal byť ustanovený obhajca z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Trestného
poriadku. Poukázal na rozhodnutie KS v Žiline, rozhodnutia NS SR, ako aj rozhodnutia súdov ČR.
Poukázal na výpoveď svojej matky, ktorá uvádzala, že je vedený u psychiatra. Ďalej poukázal na
výpoveď znalkyne MUDr. Darie Strhanovej na hlavnom pojednávaní, ktorá sa vyjadrila, že sama nevie, či
mohol alebo nemohol po užití liekov na základe lekárskeho predpisu chápať zmysel trestného konania.

Uvádzal námietky voči dôkazom, ktoré boli vykonávané na hlavnom pojednávaní, a to výsluchy svedkov,
znalkyne, tieto hodnotil. Namietal právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu vydierania spáchaného so
zbraňou a voči blízkej osobe. Poškodený je občan ČR a nemá ani povolenie na pobyt na území SR, s
poškodeným spoločne neviedli domácnosť, nehospodárili, ani spolu trvalo nežili, iba určitý čas bývalý
pod jednou strechou. Čo sa týka právnej kvalifikácie trestného činu spáchaného so zbraňou, poukázal

na to, že v konaní nebol vydaný žiadny predmet (žiaden nôž) a poškodený ani v prípravnom konaní
nevypovedal o tom, že by mal mať obžalovaný akúkoľvek zbraň pri sebe, čo potvrdili aj svedkovia.
Výsluchy svedkýň Klaudie a D. D., ako aj poškodeného H. boli v prípravnom konaní vykonané v
jeho neprítomnosti ako i neprítomnosti obhajcu. Hodnotil výpoveď poškodeného vykonanú na hlavnom
pojednávaní dňa 29.02.2024. Je toho názoru, že skutok nebol spáchaný ani má znaky trestného činu

a materiálny predpoklad pre jeho väzobné stíhanie nie je daný. V prípade, že nadriadený súd bude
mať za to, že existujú dôvody väzby vo vzťahu k jeho osobe, návrhov nahradiť väzbu jeho písomným
sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložením primeraných povinností a obmedzení
a povinnosti podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa osobitného zákona a nahradiť tak
väzbu niektorým z vyššie uvedených inštitútov. Navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods. 1

Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby a aby podľa
§ 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozhodol vo veci sa tak, že ho prepustí na slobodu.
Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva sťažnosti a ku sťažnosti podanej obžalovaným sa do
momentu konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou – obžalovaným podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

V predmetnej trestnej veci uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 20.06.2023, sp. zn.
3Tp/28/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tpo/29/2023 zo dňa 12.07.2023

bol obžalovaný vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Lehota trvania väzby začala plynúť od 22.30 hodiny, dňa 18.06.2023, kedy mu bola obmedzená osobná
sloboda.Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/120/2023 zo dňa 02.11.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tos/89/2023 zo dňa 23.11.2023 bolo rozhodnuté podľa § 238 odsek 4
Trestného poriadku, že sa obžalovaný sa ponecháva vo väzbe z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno

c) Trestného poriadku.

I nadriadený súd, na podklade obsahu vyšetrovacieho spisu predloženého s obžalobou, zistil
u obžalovaného splnené formálne podmienky väzby (začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie, návrh
na vzatie do väzby, podaná obžaloba). Súčasne sú splnené aj materiálne podmienky preventívnej väzby

podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, keďže doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie, bol spáchaný, má znaky trestného činu
– a to konkrétne zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
zákona a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Pokiaľ ide o druhú z materiálnych podmienok dôvodov väzby u obžalovaného, nadriadený súd

opakovane uvádza, že obžalovaný (deväťkrát súdne trestaný) bol naposledy odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/44/2016 zo dňa 28.04.2016 pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a iné, pričom
uvedeného skutku sa dopustil voči družke, ktorá bola v šiestom mesiaci tehotenstva a so zbraňou
(kuchynským nožom), ako aj rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/49/2015 zo dňa 11.05.2016

pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody 3 roky a 4 mesiace, ako aj ústavné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické, pričom
pripomína obžalovanému, že pri rozhodovaní o väzbe, súd berie do úvahy predchádzajúce odsúdenia
obžalovanéhovzmyslehodnoteniajehopredchádzajúcehoživotaakoajjehoosoby.Sámobžalovanýna
jednej strane deklaruje svoju závislosť od opiátov a skutočnosť, že je psychiatrický pacient a na druhej

strane pripisuje vinu lekárom, ktorý mu predmetné lieky predpisovali. Preukázané však znaleckým
dokazovaním je práve záver o tom, že bola u obžalovaného konštatovaná závislosť na psychoaktívnych
látkach, ako aj skutočnosť, že je k svojmu stavu ako aj nadmernému predpisu liekov u rôznych lekárov
nekritický, že proklamuje, že je pod kontrolou, pričom zneužíva nedôslednosť lekárov, ktorý nekontrolujú
duplicitný predpis u iných kolegov, ako aj charakter a závažnosť páchanej trestnej činnosti obžalovaným

(násilná trestná činnosť spáchaná so zbraňou), z ktorej je stále dôvodne podozrivý sú aj naďalej
tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré u obžalovaného odôvodňujú dôvod väzby podľa § 71 odsek
písmeno c/ Trestného poriadku a tieto neboli oslabené do takej miery, aby odôvodňovali nemožnosť
ďalšieho trvania väzby u obžalovaného. Práve tieto konkrétne skutočnosti sú aj tými skutočnosťami,
ktoré súčasne vylučujú nahradenie väzby niektorým z inštitútov na to určených Trestným poriadkom

(dohľadom probačného a mediačného úradníka a písomným sľubom obžalovaného), pretože práve
vzhľadom na charakter predchádzajúceho spôsobu života obžalovaného a charakter jeho trestnej
činnosti nie je možné predpokladať, že tento inštitút bude v dostatočnom rozsahu eliminovať obavu
z pokračovania v páchaní trestnej činnosti obžalovaným.

Nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri
existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva v podstate nič
iné, len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky obžalovaného, nadriadený súd pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe

nemôže hodnotiť dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané súdom I. stupňa, teda tak, ako k ich hodnoteniu
pristúpil obžalovaný vo svojich sťažnostných námietkach. Nadriadený súd opakovane poukazuje na
skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o väzbe hodnotí vykonané dôkazy len z pohľadu dôvodného
podozrenia, teda nie z pohľadu ustálenej viny obžalovaného. Ďalšie námietky obžalovaného smerujú
k dôkazom – k jednotlivým výpovediam svedkov, ako i znalkyne, ktoré hodnotí a ktorými sa snaží

pred súdom prvého stupňa preukázať svoju nevinu, nakoľko uvedenými skutočnosťami spochybňuje
existenciu predmetného skutku, ako i jeho spáchanie a právnu kvalifikáciu. Nadriadený súd sa už
opakovane, naposledy v ostatnom rozhodnutí o väzbe obžalovaného vyjadril a opakovane pripomína, že
je úlohou súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní postupovať v konaní tak, aby bol náležite zistený
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie, čiže objasniť všetky okolnosti trestného

činu, aby bolo možné vzhľadom na dané štádium trestného konania rozhodnúť o podanej obžalobe
a súčasne aj z pohľadu obhajoby, aby bolo zrejmé, ako sa súd s touto vysporiadal v skutkovej či právnej
rovine. Taktiež krajský súd poukazuje na to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, pozbavenieosobnej slobody obžalovaného, aj v súčasnom štádiu konania, nie je neprimeraným opatrením k povahe
stíhaného trestného činu a trestu, ktorý zaň možno uložiť.

Nadriadený súd pritom nespochybňuje fakt, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej
slobody jedinca. Tento stav si vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti. Je ale
výsostným právom a povinnosťou všeobecného súdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo
potvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny
výnimku spravidla rešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Zákonnosť

väzby je determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi
(nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. Z relevantných právnych noriem
vyplýva, že väzba má striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly
v krátkych intervaloch.
Nadriadený súd v rámci svojej, z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku
mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti súčasne zistil, že súd prvého stupňa nepochybil v konaní, ktoré

predchádzalo napadnutému uzneseniu, a ktoré bolo aj v súlade s ustanoveniami 79 odsek 3 Trestného
poriadku. Pripomína však súdu I. stupňa, že vo väzobných veciach musí konať prednostne a urýchlene
a už na poslednom pojednávaní mu nič nebránilo danú trestnú vec rozhodnúť, keďže ako vyplýva zo
spisového materiálu, dokazovanie je ukončené a strany žiadne iné návrhy na vykonanie dokazovania
už nemali.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia a na iné rozhodnutie o väzbe obžalovaného v jeho prospech,
sťažnosť obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).