Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200701
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824200701.2

Uznesenie

Okresný súd v Námestove v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX,
zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín,
Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, proti žalovaným: 1/ E. A., XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX,
2/ F. G., XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, 3/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX
a 4/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom

rozostavanej stavby, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 13.03.2024 žalobu, ktorou sa domáha určenia, že je výlučným
vlastníkom rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na
pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX v k. ú. J.. Súčasne toto podanie obsahuje aj návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha, aby súd žalovaným 1/ až 4/
uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi bránili
užívať vyššie zmieňovanú stavbu, ku ktorej bolo obcou J. ako príslušným stavebným úradom vydané
stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XX K. zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.05.2020, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2/ Žalobu žalobca odôvodnil nasledovne: Vlastníkmi pozemku, na ktorom je stavba postavená a k
nej priľahlých pozemkov sú žalovaní. Žalovaní o sebe tvrdia, že sú aj vlastníkmi rozostavanej stavby.
Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na nich ale nikdy neprešlo a nikdy jej vlastníkmi neboli.
Vývoj vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe bol nasledovný: Žalobca je spoločníkom a konateľom
spoločnosti B. K. C., L. X/XXXX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX. Spoločnosť B. K. C. ako dlžník uzatvorila
s F. M. N., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/X, XXX XX P. L. ako veriteľom dňa 09.12.2019 zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej F. M. N. poskytol B. K. C. pôžičku vo výške 220 000,- eur s dohodnutým
úrokom 4 % ročne. Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená dvoma zmluvami: 1. Zmluva o zriadení
záložného práva uzatvorená medzi F. M. N. ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom zo dňa
09.12.2019 k nehnuteľnostiam v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalobcu v pozícii záložcu, pozemkom
parcelám registra „C“ nachádzajúcim sa v k. ú. J., obec J., okres P. L., a to: parcelné číslo XXXX/
XX trvalý trávny porast o výmere 2064 m2; parcelné číslo XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere

285 m2; parcelné číslo XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 253 m2 a parcelné číslo XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 173 m2. Vklad záložného práva bol povolený Okresným úradom
Dolný Kubín, katastrálny odbor pod č. XXXX/XX zo dňa 16.12.2019. 2. Zmluva o budúcej zmluve o
zriadení záložného práva uzatvorená medzi F. M. N. ako budúcim záložným veriteľom a žalobcom
ako budúcim záložcom zo dňa 09.12.2019 k budúcej stavbe, ktorá bude postavená na pozemkoch
uvedených v predošlom bode a ktorá bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu. Išlo o stavbu

„Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/
X I. XXXX/XX v k. ú. J., ktoré boli toho času vo vlastníctve žalobcu ako záložcu. Žalobca podaldňa 03.12.2019 na výstavbu tejto stavby na Obec J. ako príslušný stavebný úrad žiadosť o vydanie
stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní vedenom pod číslom XX/XXXX/
XXX-XXX/XX. V zmysle tejto zmluvy o budúcej zmluve bol žalobca ako záložca povinný po tom, čo

bude stavba vybudovaná do štádia, v ktorom je možné dosiahnuť zápis tejto stavby ako rozostavanej
(vybudovanie základov a zvislých nosných konštrukcií prvého nadzemného podlažia) vykonať všetky
úkony na zápis takejto rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Vlastníkom rozostavanej stavby
by bol žalobca, ktorý bol zároveň v stavebnom konaní stavebníkom. Po zápise rozostavanej stavby
do katastra nehnuteľností by následne žalobca a F. M. N. uzatvorili zmluvu o zriadení záložného

práva k tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na zabezpečenie pohľadávky F. M. N. voči B. K.
C. zo zmluvy o pôžičke. Následne niekedy v období od decembra 2019 do februára 2022 došlo k
prevodu vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X zo žalobcu
na F. M. N.. Žalobca nedisponuje dokumentáciou (zmluva, rozhodnutie o povolení vkladu) k tomuto
prevodu vlastníckeho práva a preto navrhuje, aby súd tento dôkaz vyžiadal od Okresného úradu
Dolný Kubín, katastrálny odbor. V zmluve, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom bude

uvedené, že žalobca na F. M. N. prevádza aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom,
žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností, ku ktorej bolo
obcou J. ako príslušným stavebným úradom vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX
zo dňa 28.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020. Stavebné povolenie k tejto stavbe
žalobca predkladá ako dôkaz. F. M. N. sa na základe tohto prevodu vlastníckeho práva stal vlastníkom

prevádzaných pozemkov. Ako vlastník bol na základe rozhodnutia o povolení vkladu zapísaný aj do
katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na týchto pozemkoch na neho avšak
nikdy neprešlo. V čase prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na F. M. N. totiž rozostavaná stavba
„Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ bola v zásade kompletne postavená
a nepochybne existovala ako vec v právnom zmysle slova. Stavba sa v zmysle ustálenej judikatúry

stane vecou v právnom zmysle v okamihu, keď je jednoznačným a nezameniteľným spôsobom zjavné
aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (viď napríklad rozhodnutie NS ČR, sp. zn.
22Cdo/2534/2000). O stave „rozostavanosti“ stavby v čase prevodu svedčí fotodokumentácia stavby
vyhotovená dňa 10.01.2022, z ktorej nepochybne vyplýva, že stavba v tom čase existovala a bolo
zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia – bola už de facto dokončená. Táto stavba

avšak do dnešného dňa nie je zapísaná v katastri nehnuteľností ako rozostavaná stavba a nie je ani
skolaudovaná. Existuje ale ako vec v právnom zmysle slova. Na preukázanie toho, že v čase prevodu
vlastníctva k pozemkom na F. M. N. stavba ako vec v právnom zmysle existovala žalobca navrhuje
aj vykonanie dôkazu jeho výsluchom. Stavba bola v čase prevodu na F. M. N. teda vecou v právnom
zmysle slova – bola nehnuteľnosťou, rozostavanou stavbou. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa v

zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. Ku
vkladu vlastníckeho práva F. M. N. nedošlo. Nemožno pripustiť výklad, kedy by na prevod vlastníctva k
rozostavanejstavbenezapísanejvkatastrinehnuteľnostíbolapostačujúcazmluvabezpovoleniavkladu.
§ 6 ods. 1 písm. c) bod 3. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov: V katastri sa evidujú

stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom
ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom,
zmenou alebo zánikom práva k nim. § 46 ods. 3 katastrálneho zákona: Rozostavaná stavba sa do
katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické usporiadanie a
funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Rozostavaná stavba sa teda eviduje v katastri

nehnuteľností a na účinný prevod jej vlastníctva je potrebné, aby bola v katastri nehnuteľností evidovaná
a aby bol vykonaný vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa. V prípade rozostavanej stavby „Rekreačný
dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ nezapísanej v katastri nehnuteľností teda nemohlo
dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na F. M. N.. F. M. N. aj napriek vyššie uvedenému
následne prevádzal všetky nehnuteľnosti (pozemky a rozostavanú stavbu) ďalej na tretie osoby. Dňa

24.02.2022 (deň osvedčenia podpisu predávajúceho F. M. N.) uzatvoril F. M. N. a žalovaní kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. J., parc. č. XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X a k rozostavanej stavbe „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky
na inžinierske siete“ za kúpnu cenu 125 000,- Eur. Žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
uvádza, že v predloženej v kúpnej zmluve je uvedené, že pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX I. XXXX/X nadobúdajú žalovaní každý v 1/4. Z výpisu z listu vlastníctva avšak vyplýva, že žalovaní
sú spoluvlastníkmi každý v 1/4 len pozemkov parc. č. XXXX/XX I. XXXX/X. Pozemok XXXX/XX je vo
výlučnom vlastníctve žalovaného 2/ F. G. a pozemok XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalovaného
3/ A. H.. Vlastnícke právo bolo vo všetkých prípadoch zavkladované v jednom vkladovom konaní podč. Q./XXXX, vklad povolený 22.03.2022. Predložená kúpna zmluva teda nie je pravdepodobne tou
zmluvou, ktorá bola žalovanými predložená katastru nehnuteľností na rozhodnutie o povolení vkladu.
Vo verzii zmluvy, ktorá bola predložená Okresnému úradu Dolný Kubín, katastrálnemu odboru bude

uvedené, že do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému v podiele 1/4 sa prevádzajú iba
pozemky XXXX/XX a XXXX/X. Pozemok XXXX/XX sa prevádza do výlučného vlastníctva žalovaného
2/ a pozemok XXXX/XX sa prevádza do výlučného vlastníctva žalovaného 3/. Podľa žalobcu sú však
vlastníctvo týchto pozemkov a spôsob jeho nadobudnutia predmetnej veci v zásade bezpredmetné,
nakoľko predmetom konania je určenie vlastníctva k rozostavanej stavbe, o ktorej žalovaní tvrdia, že

sú jej spoluvlastníkmi každý v 1/4. Tento nesúlad žalobca navrhuje odstrániť len z dôvodu, aby mohol
byť súdu ozrejmený skutočný stav veci bez akýchkoľvek nezrovnalostí. Predmetom prevodu v kúpnej
zmluve zo dňa 24.02.2022 bola aj rozostavaná stavba „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky
na inžinierske siete“. Vlastníctvo k rozostavanej stavbe mali nadobudnúť žalovaní do podielového
spoluvlastníctva, každý v podiele 1/4 k celku. Ako už bolo uvedené vyššie, nakoľko F. M. N. nebol
vlastníkom tejto rozostavanej stavby, nemohol platne previesť vlastnícke právo k nej na žalovaných.

K prevodu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť práve s poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet). F. M. N. nebol vlastníkom rozostavanej stavby, a teda nemohol platne previesť vlastnícke právo
k rozostavanej stavbe na žalovaných (obdobne E. XX/XXXX). Vlastnícke právo k pozemkom parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX I. XXXX/X z F. M. N. na žalovaných prevedené bolo. Žalovaní sú do

dnešného dňa v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov. Žalobca zdôrazňuje
skutočnosť, že rozostavaná stavba „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ do
dnešného dňa nie je a ani nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. O uvedenom svedčí už predložený
list vlastníctva č. XXXX, k. ú. J., na ktorom sú zapísané pozemky parc. č. XXXX/XX I. XXXX/X, na
ktorých je táto rozostavaná stavba postavená. Nakoľko rozostavaná stavba nie je zapísaná v katastri

nehnuteľností, nemohlo byť ani prevedené vlastnícke právo k nej. Jej vlastníkom je žalobca. Žalovaní
ako prenajímatelia a budúci predávajúci následne dňa 01.06.2022 uzatvorili so žalobcom ako nájomcom
a budúcim kupujúcim nájomnú zmluvu a zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V zmluve žalovaní,
okrem iného, konštatujú, že:
- žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 pozemkov s parc. č. XXXX/XX

I. XXXX/X;
- žalovaný 3/ A. H. je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX;
- žalovaný 2/ F. G. je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/XX;
- žalovaní 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4 rozostavanej stavby v súčasnosti
nezapísanej v katastri nehnuteľností „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“.

Tieto nehnuteľnosti žalovaní prenechali žalobcovi do nájmu za nájomné vo výške 3.852,51 Eur/
mesačne. Nájomná zmluva bola dojednaná na dobu určitú, do 30.06.2027. Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, že žalobca môže do tejto doby vyzvať žalovaných na uzatvorenie kúpnej zmluvy ku všetkým
týmto nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške rozdielu sumy 231.150,89 Eur a súčtu všetkých
zaplatených splátok nájomného. Prílohou tejto zmluvy bolo vzorové znenie kúpnej zmluvy. Listom zo

dňa 08.01.2024 označeným ako odstúpenie od nájomnej zmluvy a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 01.06.2022 žalovaní ako prenajímatelia odstúpili od tejto zmluvy z dôvodu porušenia
povinnostižalobcuakonájomcuplatiťriadneavčasdohodnuténájomné.Listdoručiližalobcovi.Žalovaní
zároveň začali voči žalobcovi uskutočňovať úkony smerujúce k vyprataniu z rozostavanej stavby. Ako
domnelí vlastníci rozostavanej stavby vymenili začiatkom roku 2024 na rozostavanej stavbe zámky

a snažia sa o vypratanie žalobcu z nehnuteľnosti. Žalobcovi bránia v jej užívaní. Neumožňujú mu
vstup do rozostavanej stavby. Na preukázanie týchto skutočností navrhuje žalobca svoj výsluch. V
reakcii na konanie žalovaných žalobca podal dňa 03.03.2023 na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v Dolnom Kubíne, Obvodnom oddelení Policajného zboru Dolný Kubín trestné oznámenie o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin Neoprávnený zásah do práva k domu,

bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Pre úplnosť žalobca uvádza,
že na základe žiadosti žalobcu a žalovaných zo dňa 06.05.2022, doručenej obci J. dňa 29.04.2022 bolo
rozhodnutéozmenestavebníkarozostavanejstavby.RozhodnutímObceJ.akopríslušnéhostavebného
úradu č. XX/XXXXX/XXXXX zo dňa 04.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2022 došlo
k povoleniu zmeny stavebníka rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na

inžinierske siete“ na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX v k. ú. J. zo žalobcu na žalovaných.
Ostatné podmienky uvedené v stavebnom povolení č. XX/XXXX/XXXXX-XXX/XX zo dňa 28.05.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2020 ostali nezmenené. Samotné rozhodnutie o zmene
stavebníkov v stavebnom konaní ale nepotvrdzuje aj zmenu vlastníctva k rozostavanej stavbe akotakej. Stavebné povolenie sa vydáva pre stavbu, ktorá bola predmetom žiadosti o stavebné povolenie,
a to podľa projektovej dokumentácie stavby predloženej v stavebnom konaní. Stavebné povolenie
je správnym aktom, teda aktom aplikácie práva orgánmi verejnej moci, ktorý sa viaže výlučne na

stavbu, ktorá je predmetom stavebného povolenia. Postavenie stavebníka určitému subjektu prináleží
tým, že podá žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Subjekt sa stavebníkom nestáva rozhodnutím
príslušného správneho orgánu stavebného úradu a takisto stavebný úrad nemôže rozhodovať o vzniku,
zmene, či zániku postavenia stavebníka vo vzťahu k určitému subjektu. Pokiaľ ide o vzťah stavebníka a
vlastníka stavby, nie vždy platí, že ide o identické osoby. Spravidla sa stavebník stáva vlastníkom stavby,

ktorú realizuje, a to či už samostatne alebo dodávateľským spôsobom. Vlastníka stavby je potrebné
chápať ako investora stavby, ktorý ju finančne realizuje s cieľom vlastniť dokončenú stavbu a následne
ju užívať. Pojmy vlastník a investor sa používajú v oblasti stavebného práva synonymicky. Investor ako
budúci vlastník stavby avšak môže uzavrieť dohodu s inou osobou a táto osoba bude stavebníkom.
Predmetom takejto dohody je výkon práv a povinností stavebníka. K zmene v osobe stavebníka môže
dôjsťkedykoľvekvpriebehustavebnéhokonaniaarealizáciestavby,vzávislostiodvôlestavebníka.Keď

dôjde k zmene v osobe stavebníka v čase, keď je stavba už rozostavaná podľa katastrálneho zákona,
v tomto štádiu ide o stavbu v zmysle stavebného práva aj stavbu v zmysle občianskeho práva. Táto
rozostavaná stavba je zapísateľná do katastra nehnuteľností, a teda je vecou nehnuteľnou. Ako vec
nehnuteľná môže byť predmetom kúpnej zmluvy, pričom na kupujúceho prechádza vlastnícke právo
výlučne vkladom do katastra nehnuteľností. Po dokončení stavby v zmysle stavebného povolenia,

pre ktorú ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, je možné previesť práva a povinnosti zo
stavebného povolenia na základe zmluvy o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia. V
skutočnosti ide o prevod jediného práva a povinnosti súčasne, a to práva a povinnosti stavebníka podať
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu (prípadne žiadosť o vydanie rozhodnutia o
povolení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku). Oprávnenie aj povinnosť podať návrh na

vydanie kolaudačného rozhodnutia má význam z hľadiska kolaudačného konania, ktorého výsledkom
je kolaudačné rozhodnutie, ktoré obsahuje označenie vlastníka, prípadne aj užívateľa stavby, ak pôjde
o osobu odlišnú od vlastníka stavby. Prevod práv a povinností zo stavebného povolenia je pomerne
často zaužívaným výrazom, ktorý má vyjadriť, že došlo k zmene v osobe stavebníka. Nositeľom práv
a povinností zo stavebného povolenia je stavebník. Stavebník sa môže kedykoľvek rozhodnúť tieto

práva a povinnosti previesť na tretiu osobu. Uvedené platí bez obmedzenia, no stavebník musí splniť
notifikačnú povinnosť voči stavebnému úradu. Stavebné povolenie je správny akt in rem. Práva alebo
povinnosti, ktoré z takéhoto rozhodnutia vyplývajú sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na
ktorú sa vzťahujú. Akty in rem pôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo vzťahu k predmetu daného
aktu nachádza v totožnej právnej pozícii ako pôvodný adresát. V predmetnej veci došlo žalobcom

v pozícii stavebníka výlučne k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia na žalovaných.
Žalobca týmto úkonom nepreviedol na žalovaných aj vlastníctvo k rozostavanej stavbe. Tak ako to
vyplýva z textu uvedeného vyššie, pri zmene v osobe stavebníka v čase, keď už ide o rozostavanú
stavbu, ide o zmenu v štádiu pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Predmetom prevodu je iba
právo a povinnosť stavebníka podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. V kolaudačnom

rozhodnutí, ktoré sa bude konať na návrh stavebníka – žalovaných bude uvedené označenie vlastníka
stavby – žalobcu. Právny poriadok totiž pripúšťa situáciu, kedy sú vlastník stavby a stavebník v zmysle
stavebného poriadku dva rozličné subjekty. Žalovaní v pozícii stavebníkov doposiaľ nepodali návrh na
vydanie kolaudačného rozhodnutia, ani žiadosť o vydanie rozhodnutia o povolení dočasného užívania
stavby na skúšobnú prevádzku. Summa summarum – žalovaní nie sú a ani sa nikdy nemohli stať

vlastníkmi rozostavanej stavby „Rekreačný dom, žumpa, studňa a prípojky na inžinierske siete“ na
pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X I. XXXX/XX v k. ú. J.. Jej vlastníkom je totiž od začiatku žalobca.
Rozostavaná stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, no aj napriek tomu ide o vec (stavbu) v
právnom zmysle slova. Na účinný prevod vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe je potrebný vklad do
katastra nehnuteľností. Žalobca teda nemohol platne previesť vlastnícke právo na F. M. N. iba samotnou

zmluvou, bez rozhodnutia o povolení vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. V
čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a F. M. N. stavba ako vec v právnom zmysle slova existovala.
F. M. N. sa teda nikdy nestal vlastníkom tejto rozostavanej stavby, a teda ani nemohol platne previesť
vlastnícke právo k tejto rozostavanej stavbe na žalovaných. Žalovaní vykonávajú svoje práva v rozpore
zo zákonom. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho či tu je jeho právo týkajúce sa

toho či je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – rozostavanej stavby alebo nie, nakoľko je toto jeho
právo ohrozené. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno toto ohrozenie odstrániť. Určovací rozsudok
bude pre žalobcu užitočný v tom, že bude zrejmé, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú
postavil. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom bude zhojený, toho času v rozpore so skutočným stavom,stav, kedy si žalovaní nárokujú vlastnícke právo k rozostavanej stavbe na podklade zmlúv, na základe
ktorých nedošlo k účinnému prevodu vlastníckeho práva. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti bude podkladom ku kolaudačnému konaniu a následne aj ku vykonaniu zápisu

vlastníckeho práva žalobcu k rozostavanej stavbe v katastri nehnuteľností. Žalobca nemá iný spôsob
ochrany svojho ohrozeného práva. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný a podložený skutkovými
tvrdeniami uvedenými v tejto žalobe v predchádzajúcom článku.

3/ Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je tu daná potreba

neodkladnej úpravy pomerov, pretože žalobca ako vlastník nehnuteľnosti túto nemôže riadne užívať
a tým vykonávať svoje vlastnícke právo k nej. Nariadenie neodkladného opatrenia tento už existujúci
nežiadúci vzťah zvráti. Skutkové tvrdenia a dôkazy predložené k žalobe hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť žalovaného nároku, a to, že žalobca je vlastníkom rozostavanej stavby. Obsahom
vlastníckeho práva je nepochybne aj právo vec užívať (ius utendi). Ako vlastník rozostavanej stavby je
žalobca oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti tým, že ju užíva. Uvedený výkon

vlastníckeho práva žalobcu je ohrozený v dôsledku krokov žalovaných, ktorí si nárokujú vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnosti a obmedzujú žalobcu v jeho výkone a nerušenom užívaní nehnuteľnosti. Konečným
výsledkom výkonu vlastníckeho práva žalobcu k rozostavanej stavbe bude zápis rozostavanej stavby
do katastra nehnuteľností, ktorá bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaní už svojím konaním
obmedzili vlastnícke právo žalobcu (výmena zámkov k rozostavanej stavbe). Znemožnili mu teda

nehnuteľnosť v jeho vlastníctve užívať. Jediným prostriedkom nápravy tohto stavu je súdom nariadené
neodkladné opatrenie. Ak by ho súd nenariadil je tu dôvodná obava, že žalovaní budú aj naďalej
obmedzovať vlastnícke právo žalobcov, budú sa považovať za vlastníkov rozostavanej stavby a budú
žalobcovi brániť v jej užívaniu. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4/ Žalobca k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil ako dôkazy listiny, na ktoré
sa odvolával v žalobe.

5/ Za účelom rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd s týmito
listinami oboznámil a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného

opatrenia je nedôvodný.

6/Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8/ Ako vyplýva z § 326 ods. 1 CSP, súd nariadením neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nároku
(spravidla) navrhovateľa. V tomto konkrétnom prípade žiada o ochranu žalobca a požaduje poskytnúť
súdnu ochranu svojmu vlastníckemu právu, ktorého predmetom má byť rozostavaná stavba uvedená
v petite žaloby. Predmetom veci samej je práve určenie vlastníckeho práva žalobcu k tejto stavbe.

9/ Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal ako prvým tým, či žalobca uviedol také skutočnosti, ktoré
hodnoverne osvedčujú existenciu ním tvrdeného vlastníckeho práva.

10/ Zjednodušene povedané, žalobca tvrdí, že je vlastníkom žalovanej rozostavanej stavby, pretože hoci

stavbu spolu s pozemkami previedol kúpnou zmluvou uzavretou niekedy v období od decembra 2019
do februára 2022 na F. M. N. (a prijal za ňu kúpnu cenu?) a túto stavbu mal, spolu s pozemkami, ako
nájomca v nájme počnúc od 01.06.2022 a 01.06.2022 so žalovanými 1/ až 4/ (na ktorých bolo prevedené
vlastníctvo k stavbe a k pozemkom z F. M. N.) aj uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
ktorejpredmetommalbyťpráveprevodspornejrozostavanejstavby(spoluspozemkami)najehoosobu,

tak de iure k prevodu vlastníckeho práva nedošlo, pretože rozostavaná stavba nebola nikdy zapísaná
v katastri nehnuteľností a tak vo vzťahu k nej nemohlo byť vlastníctvo nadobudnuté tak, ako to vyžaduje
§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vkladom do katastra nehnuteľností).11/ Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

12/ Citované ustanovenie upravuje zrejme najčastejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý
je spôsobom derivatívnym, pretože v tomto prípade sa nadobúda vlastníctvo právnymi úkonmi, t. j.
odvodene od iného subjektu.

13/ Vlastnícke právo k veci (hnuteľnej a nehnuteľnej) však možno nadobudnúť aj originárnym, t. j.
pôvodným, resp. prvotným spôsobom a medzi tieto spôsoby patrí vytvorenie novej veci, spracovanie
veci, nadobudnutie úžitkov a prírastkov veci a prisvojenie si veci. Vytvorenie stavby, resp. jej časti je tak
originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva.

14/ Stavba ako vec v zmysle práva spravidla vzniká v okamihu, keď je už jednoznačným

a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň prvého nadzemného podlažia. Iba
do okamihu, ktorý časovo i kvalitatívne predchádza tomuto okamihu, možno hovoriť o originárnom
spôsobenadobudnutiavlastníctvakstavbevytvorenímveci.Akjevšakstavbaakovecvzmysleprávauž
druhovo i individuálne určená, potom sa dokončovacie práce nijako nepremietajú do dosiaľ vytvorených
vlastníckych vzťahov ( E. XX/XXXX).

15/ V predmetnej veci to znamená, že súd by mohol prijať spoľahlivý záver o pravdepodobnosti
existencie vlastníckeho práva žalobcu len vtedy, ak by tento osvedčil, že to bol on, kto postavil stavbu do
štádia, keď už bolo „ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom viditeľné dispozičné riešenie aspoň
prvého nadzemného podlažia.“

16/Zpredloženýchdôkazovtakýtozáversúdprijaťnemohol,pretožestavebnépovolenienadanústavbu
bolo vydané pre žalobcu dňa 28.05.2020 a právoplatnosť nadobudlo na druhý deň (č. l. 26 – 28 spisu),
pričom žalobca v žalobe uviedol, že previedol danú stavbu (spolu s pozemkami) na F. M. N. niekedy
v období do roku 2019 do februára 2022. Za takého stavu veci súd nedokáže aspoň s minimálnou mierou

pravdepodobnosti ustáliť, či v čase prevodu „stavby“ zo žalobcu na F. M. N. už išlo o stavbu s viditeľným
dispozičným riešením prvého nadzemného podlažia (kedy by vlastníctvo mohlo svedčiť žalobcovi) alebo
o takúto „stavbu“ nešlo, teda stavba ako vec v právnom zmysle neexistovala a predmetom prevodu bol
len stavebný materiál (ktorého vlastníctvo zo žalobcu na F. M. N. prejsť mohlo).

17/ Žalobca navrhol, aby súd vyžiadal kúpnu zmluvu a rozhodnutie o povolení vkladu týkajúcu sa vyššie
uvedeného prevodu medzi ním a F. M. N., odôvodňujúc to tým, že nimi nedisponuje. K tomu súd uvádza,
že v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie súd nevykonáva dokazovanie ako je tomu
vo veci samej a spravidla preto ani nevyžiadava v tomto štádiu konania dôkazy. V konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha ochrany práva, ktoré nie je judikované, prípadne

je sporné, by mal navrhovateľ (ak chce byť úspešný) súdu predložiť všetky dôkazy na osvedčenie
nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, s výnimkou tých, ktoré nemôže zabezpečiť bez vlastnej
viny. O takýto prípad v danej veci nejde, keďže žalobca bol účastníkom kúpnej zmluvy s F. M. N. a nič
mu tak nebránilo zabezpečiť si jeho fotokópiu (§ 68 ods. 2 katastrálneho zákona).

18/ Okrem toho súd poukazuje na to, že zo žalobcom predložených listín možno skôr prijať záver, že
sa žalobca po prevode „rozostavanej stavby“ F. M. N. za jej vlastníka už nepovažoval, pretože inak
(bez nejakého tvrdenia, či objasnenia žalobcu) si nemožno vysvetliť jeho správanie spočívajúce v tom,
že dňa 01.06.2022 uzavrel so žalovanými 1/ až 4/ nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bola aj samotná
rozostavaná stavba, teda stal sa jej nájomcom a súčasne uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy, ktorej predmetom má byť aj kúpa spornej „rozostavanej stavby“ (č. l. 55 až 63 spisu), teda
nadobudnutie jej vlastníctva.

19/ Okrem toho, že vyššie uvedené právne úkony sú v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu, že je
vlastníkom predmetnej „rozostavanej“ stavby, súd poukazuje na to, že na základe nájomnej zmluvy

žalobcovi svedčilo právo, ktorého sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
právo „rozostavanú“ stavbu užívať, ktoré právo stratil v dôsledku odstúpenia prenajímateľov od nájomnej
zmluvy pre neplatenie nájomného (č. l. 64 -65 spisu).20/ Zhrnúc doteraz uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto štádiu konania neosvedčil svoje
právo, ktoré žiada ochrániť neodkladným opatrením do tej miery, aby súd poskytnutie tejto ochrany
považoval za dôvodné, resp. na mieste. Na viac vyhovením návrhu by sa dosiahol stav, že by žalobca

mohol časť predmetu nájmu užívať, napriek tomu, že došlo k ukončeniu nájmu, resp. by ho mohol užívať
bez peňažnej náhrady.

21/ Zároveň súd dospel k záveru, že nie je splnená ani ďalšia podmienka pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca túto potrebu odôvodnil tým, že

žalovaní obmedzujú výkon jeho vlastníckeho práva, keď stavbu nemôže užívať, pretože títo vymenili
zámky.

22/ Súd k tomu uvádza, že žalobca netvrdil a z predložených listín nevyplýva, že by išlo o skolaudovanú
stavu, resp. stavbu, vo vzťahu ku ktorej bolo vydané povolenie na jej predčasné užívanie. Nebolo teda
nijako osvedčené, že stavba je po právnej stránke užívateľná (de facto zrejme áno, ako to vyplýva

zfotografiínač.l.30až46spisu).Žalobcatým,žežiada,abysúdsvojímrozhodnutímzakázalžalovaným
1/ až 4/ vykonávať úkony, ktorým by mu bránili v užívaní stavby, v podstate od súdu žiada, aby mohol, na
podkladesúdnehorozhodnutia,stavbuužívať. Pokiaľvšakoužívanístavbynebolopozitívnerozhodnuté
stavebným úradom, prípadné vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie by neprichádzalo do úvahy,
a to najmä z dôvodu, že súd nemá a nemôže posúdiť bezpečnosť stavby pre užívateľa a okolie.

23/ Ak by pritom bolo aj hypoteticky možné súdnym rozhodnutím v takomto prípade umožniť užívanie
stavby, žalobca neuviedol, aký prípadný (a to negatívny) následok by neužívanie stavby malo na jeho
majetkové, či iné pomery, resp. na stav stavby (či jemu alebo stavbe hrozí nejaká škoda a podobne),
ktorá skutočnosť by potrebu neodkladnej úpravy prípadne mohla vyvolať/odôvodňovať. Na tomto mieste

súd zdôrazňuje, že nejde o stavbu na bývanie, teda o obydlie, ktoré je chránené čl. 21 Ústavy SR, ale
o rekreačný dom.

24/ Nakoľko zatiaľ nebol dostatočne osvedčený nárok, ktorému žiadal žalobca poskytnúť ochranu
a nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a navrhované neodkladné opatrenie by

sa tiež dostalo do kolízie so stavebnými právnymi predpismi, súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, pre jeho nedôvodnosť, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) – § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).