Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122211361
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122211361.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X,
XXX XX D., proti žalovanému: SAPEX spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Hlavná 13, 080 01
Prešov, IČO: 31 648 541, zastúpený: Advokátska kancelária ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s. r. o., so sídlom
Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 51 290 901 o vytýčenie hranice pozemku a odstránenie preliateho

betónu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 34C/70/2022-119 zo dňa
11.12.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil strpieť vytýčenie hraníc medzi pozemkom
parcela CKN č. 102/2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D. a pozemkom parcelou CKN č.
XXX, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie D., upraviť terénu po stavebnej činnosti žalovaného
na pozemku CKN č. 103 pozdĺž hranice s pozemkom CKN č. 102/2 a zdržať sa vykonávania stavebných
prác na pozemku CKN č. 102/2, a to až do vytýčenia hranice medzi uvedenými pozemkami. Podaním
doručeným súdu dňa 04.05.2023 žalobca doplnil petit žalobného návrhu a žiadal, aby žalovaný bol tiež

zaviazaný povinnosťou z pozemku CKN č. 103 žalobu o žalobný nárok vykonať odstránenie preliateho
betónu a upraviť terén podľa požiadaviek žalobcu.

2. Na pojednávaní konanom dňa 11.12.2023 strany sporu uzavreli zmier v znení :
„Žalovaný sa zaväzuje odstrániť všetok betón preliaty z pozemku (parcelné č. CKN 102/2 zapísaný na
LV č. XXXX pre k. ú. D.) na pozemok (parcelné č. CKN 103 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.), a

nachádzajúci sa na pozemku (parcelné č. CKN 103 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.), s tým, že
časti po odstránenom betóne upraví zasýpaním zeminou do nivelity pozemku (parcelné č. CKN 103
zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D.); to všetko do 4 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o schválení
súdneho zmieru.“

3. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 34C/70/2022-119 zo dňa

11.12.2023 v I. výroku schválil zmier uzatvorený stranami sporu, v II. výroku stranám nárok na náhradu
trov konania nepriznal a v III. výroku nariadil vrátenie kráteného súdneho poplatku žalobcovi.

4. Keďže súčasťou zmieru nebola dohoda strán o náhrade trov konania, súd prvej inštancie rozhodol
podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa zásady pomerného úspechu v spore za
výsledok sporu. Súd prvej inštancie ustálil, že úspech žalobcu predstavoval 1/2 a jeho neúspech 1/2, a

preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a teda žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal. Pri určení úspechu, resp. neúspechu v spore súd prvej inštancie vychádzalz toho, že žalobca sa voči žalovanému domáhal dvoch nárokov rôznej povahy, a to 1/ určovacieho
žalobného návrhu - určenie priebehu hraníc medzi dotknutými pozemkami a 2/ žalobného návrhu na
splnenie si povinnosti - odstránenie preliateho betónu, úprava terénu po stavebnej činnosti a zdržanie sa

vykonávania stavebných prác. Keďže žalovaný sa v zmiery zaviazal „odstrániť všetok betón, s tým, že
častipoodstránenombetóneupravízasýpanímzeminoudonivelity“,bolsúdprvejinštancietohonázoru,
že v časti určovacieho žalobného návrhu žalobca nebol úspešný, avšak v časti žalobného návrhu na
splnenie si povinnosti bol žalobca úspešný.

5.VzákonomstanovenejlehoteprotiII.výrokuuzneseniasúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovaný,
a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný sa domnieva, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie o trovách konania nie je správne, pretože pomer úspechu nezávisí od povahy, či druhu
nárokov, ktorých sa žalobca domáha, ale od počtu nárokov, ktorých sa strana domáha, ako aj ich
hodnoty. Obdobne v tomto smere žalovaný poukazuje na zákon o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa
spoplatňuje každý predmet konania, či nárok uplatnený jednou žalobou samostatne. Žalovaný poukázal,

že žalobca sa domáhal vytýčenia hraníc pozemku, zároveň sa dožadoval odstrániť preliaty betón
a opraviť terén podľa bližšie nešpecifikovaných požiadaviek a nakoniec požadoval od žalobcu, aby sa aj
zdržal všetkých stavebných prác do vytýčenia hraníc. Preto podľa žalovaného sa žalobca domáhal troch
samostatných nárokov, pričom úspešný bol len vo výroku týkajúceho sa odstránenia preliateho betónu
a úpravy pozemku po odstránení tohto betónu a vo zvyšnej časti bol žalobca neúspešný. Žalovaný sa

pretodomnieva,žežalobcabolformálneúspešnýlenvčasti1/3aniev1/2,takakotosúdprvejinštancie
nesprávne určil. Navyše, žalovaný poukázal aj na to, že spor ohľadom nároku na vytýčenie hraníc
zavinil žalobca, pretože spor bol už v minulosti prejednávaný, a preto by musel byť zo strany súdu aj
zastavený pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Navyše tento nárok sa týka vlastníctva
pozemkov a ich veľkosti, čo z pohľadu žalovaného je hodnotovo významnejšie, ako odstránenie niekoľko

centimerových presahov betónu na pozemku žalobcu. Žalovaný sa preto domnieva, že povinnosť
nahradiť trovy konania by mala pôsobiť aj výchovne voči tej strane, ktorá zbytočne konanie zavinila
a podáva svoje žaloby bez významného právneho základu. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu,
aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, prípadne, aby
v tejto časti zmenil výrok tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný zároveň žiada aj náhradu trov odvolacieho konania.

6.Žalobcapovažovaluzneseniesúduprvejinštancieovýrokutrovkonaniazavecnesprávne.Nesúhlasil
s tým, že až po intervencii súdu sa žalobca vyjadril, ako si predstavil úpravu pozemku po odstránení
preliateho betónu, pričom poukázal, že už vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho požiadavkou

je dodržať nivelitu pozemku CKN 103 a odstrániť betón. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nemali.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýdôvodmi
odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP výklad opaku) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len napadnutý výrok o
trovách konania.

10. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania nie je správne z dôvodu, že bol nesprávne určený pomer
úspechu žalobcu a žalovaného.

11. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.12. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a uplatní

sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, keď súd žalobe
v celom rozsahu vyhovie, a naopak žalovaný je úspešný vtedy, ak súd žalobu v celom rozsahu zamietne.

14. Súdny spor medzi stranami sporu bol však skončený schválením zmieru.

15. Podľa čl. 7 ods. 2 Základných princípov CSP, základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k
zmierlivému vyriešeniu sporu.

16. Podľa ust. § 148 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy

pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

17. Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva
a povinnosti. Uzavretie zmieru je prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Samotný obsah zmieru

pritom nemusí byť bezpodmienečne uzatvorený v znení ako predmet sporu, tzn. nemusí úplne vyčerpať
predmet sporu alebo môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, akým
spôsobombolivyporiadanéspornénároky,ktorébolipredmetomkonania(pozriajR16/1987).Platívšak,
že znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone (Z
IV, str. 717). Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi

predpismi.. Možnosťou uzavretia súdneho zmieru je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie
zmluvných strán, ich vôľa, samotná povaha súkromného práva.

18. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 146 ods. 1
písm. b) upravoval spôsob rozhodnutia o trovách konania v prípade, ak sa konanie skončilo súdnym

zmierom. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. V
súčasnosti platný Civilný sporový poriadok neobsahuje konkrétne ustanovenie, ako má súd postupovať
a rozhodnúť o trovách konania v prípade, ak sa konanie skončilo zmierom.

19. Podľa čl. 4 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

20. Hoci súd prvej inštancie porovnával matematicky úspech strán sporu porovnaním žalobného petitu
so znením schváleného zmieru, dospel k záveru, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov

konania neprizná. Tento záver považuje odvolací súd za správny, avšak z iného dôvodu. Odvolací súd
konštatuje, že zo samotnej povahy zmieru, ktorým dochádza k schváleniu dohody strán uzavretej pred
súdomavktorejsistranyupravujúichvzájomnéprávaapovinnosti,vyplýva,žetumožnolensťažkosťou
určiť pomer úspechu sporových strán. Práve schválením zmieru dochádza, že každá zo strán sporu
musí vyvinúť úsilie ku konsenzu, a teda nielen rešpektovať požiadavky druhej strany, ale aj pristúpiť

k ústupkom. Odvolací súd preto ustaľuje, že žalobca i žalovaný majú úspech čiastočný, na ktorý záver
je dôvodné aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP. S poukazom na čl. 4 Základných princípov CSP a § 255
ods. 2 CSP v spore skončenom schválením zmieru strán sporu, v ktorom strany sporu opomenú riešiťnáhradu trov konania, je správne také rozhodnutie, že sa stranám sporu nárok na náhradu trov konania
neprizná, resp. sa vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

21. Odvolací v tomto smere za potrebné považuje poukázať aj na princíp právnej istoty, ktorý je
imanentným znakom právneho (napr. PL. ÚS 36/95), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I.
ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď
na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva,
že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, je splnený
základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.

22. Odvolací súd tiež dodáva, že cieľom náhrady trov konania je dosiahnutie určitej miery spravodlivosti.
Spravodlivosťmusíbyťvprocese,ktorýmsúdinterpretujeaaplikujeprávo,vždyprítomnáakohodnotový
činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym
poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí

byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu
spravodlivosti.

23. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. Avšak vzhľadom k skutočnostiam, pre ktoré odvolací súd považoval

rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania za správne, odvolací súd je toho
názoru, že by v tomto prípade bolo tiež neprimerane tvrdé a nespravodlivé priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu
nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum

právnej pomoci.